Docent Vilikovský, významná osobnosť slovenského prekladu a translatológie, zomrel 5. mája vo veku 85 rokov. Aj v našom ústave sme ho poznali ako kolegu a priateľa. Naposledy sa podieľal ako oponent na Slovníku prekladateľov umeleckej literatúry. Lúčime sa s ním spomienkou jeho bývalej doktorandky Ľubice Pliešovskej, ktorá s nami spolupracuje na výskumnom projekte Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Česť jeho pamiatke!   

Predĺžený víkend od 6. do 8. mája sme s rodinou trávili na Liptove. Keďže v zariadení, kde sme boli ubytovaní, nebol signál a vonku bolo krásne, mobil som celé dni nemala pri sebe. Keď som v nedeľu v noci prišla do chaty a na Whatsappe mi svietilo 28 neprečítaných správ, tušila som, že sa niečo stalo. Intuícia neklamala. Všetky správy sa týkali smrti „nášho pána docenta“, docenta Jána Vilikovského.

Médiá verejnosť okamžite informovali o úmrtí prekladateľa, vysokoškolského pedagóga a bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojenom kráľovstve. Pripomenuli to najlepšie, čo priniesol do zlatého fondu prekladovej literatúry na Slovensku – preklady Poea, Hemingwaya, Fitzgeralda, Mailera, Orwella, Rushdieho, Rotha a mnohých iných anglických a amerických (prevažne) prozaikov. Vyzdvihovali jeho prínos do teórie literatúry (jeho monografia Preklad ako tvorba z roku 1984 sa stala ikonickým dielom nielen slovenskej translatológie). Reflektovali jeho pôsobenie na čele významných kultúrnych a spoločenských inštitúcií (šéfredaktor vydavateľstva Tatran, riaditeľ Literárneho informačného centra). Vyjadrili poľutovanie nad tým, že sa ako prvý veľvyslanec Slovenska v Spojenom kráľovstve nedožil korunovácie kráľa Karola III., udalosti, ktorú pozorne sledovali aj ľudia na Slovensku.

Pre nás, Bystričanov z Univerzity Mateja Bela, ktorí sme Jána Vilikovského zažili ako kolegu, dekana Filologickej fakulty UMB a poniektorí dokonca aj ako učiteľa, sa s ním viaže okrem medializovaných faktov o jeho živote aj množstvo osobných spomienok.

Spomíname, ako na prednášky z americkej literatúry chodil s maličkým papierikom príprav, ale s obrovským kvantom vedomostí, ktorými nás neprestával ohurovať. Na každej prednáške nám predstavoval svet literatúry pevne ukotvený v dejinách, filozofii, často s presahmi do psychológie či estetiky. Neraz ich začínal slovami – „Keď som ho prekladal…“. Pokračovať na Za Jánom Vilikovským (1937 – 2023) →

خوش آمدی الهه

V rámci Národného štipendijného programu SR pôsobí od januára 2023 v Ústave svetovej literatúry, v. v. i., naša hostka a nová kolegyňa Elaheh Karimi Riabi, PhD. Vo svojom aktuálnom výskume sa venuje komparatívnej analýze iránskych a ruských cestopisov z obdobia 18. až 20. storočia. Elaheh Karimi Riabi je pracovníčkou Katedry rusistiky na Fakulte svetových štúdií Teheránskej univerzity, kde vedie semináre zamerané na kulturológiu a súčasné trendy v ruskej literatúre. Doktorát získala v roku 2015 na Kazanskej univerzite obhájením dizertačnej práce „Mystika v próze Ivana Bunina v kontexte filozofickej estetiky Orientu“. V roku 2016 vyučovala ako hosťujúca lektorka perzštinu v iránskom kultúrnom stredisku v Moskve.

Elaheh Karimi Riabi bude súčasťou Ústavu svetovej literatúry, v. v. i., počas 10-mesačného štipendijného pobytu. Ako povedala, plánuje tu prehĺbiť svoje znalosti o stredoeurópskej kultúre, využiť tunajšie zdroje svetovej literatúry, ktoré prispejú k jej výskumu, a zároveň sprostredkovávať poznatky o komparatívnej literatúre z kultúrnej perspektívy Blízkeho Východu.

Význam iránskych a ruských cestopisov spočíva podľa Elaheh Karimi Riabi v tom, že za tzv. éry Qajar (1789 – 1925) dosiahla interakcia medzi oboma krajinami vrchol, a Iránci tak dostali príležitosť oboznámiť sa s ruskou kultúrou. Napriek hlasom niektorých odborníkov na bilaterálne vzťahy o malej relevancii týchto cestopisov – keďže nie celkom vecne reflektovali život v Rusku a Iráne – sa Elaheh Karimi Riabi vo svojom výskume snaží analyzovať obraz Ruska ako európskej krajiny znázornenej v konkrétne dvoch perzských cestopisoch a obrátene, obraz Iránu ako ázijskej krajiny v dvoch ruských cestopisoch. Využitím postkoloniálnej kritiky pri podrobnej komparácii týchto literárnych zdrojov sa môžu pootvoriť dvere do rozdielov v názorových vzorcoch medzi obyvateľstvom Ruska a Iránu, ako aj príčin vzniku takýchto názorov.

Tešíme sa na spoluprácu.

Niektoré výsledky práce našej hostky si môžete prečítať TU.

(Pripravil Adam Škrovan)

Roman Mikuláš
Ján Jambor
(eds.)

Práve vyšlo posledné tohoročné číslo časopisu World Literature Studies, ktoré zostavili naši kolegovia v rámci grantového projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne
konštruovanie reality v literatúre / The Interdiscursive Construction of Reality in Literature.

Téma tohto čísla reaguje na aktuálne kľúčové otázky výskumu spätosti literatúry a vedy, pričom otvára dva základné smery uvažovania: ako literatúra transformuje komplexné obsahy vedného poznania a akým spôsobom výsostne literárne postupy formujú vedný diskurz. Koncepčne sa štúdie sústreďujú na uchopenie tohto výskumného celku prostredníctvom literárnovednej teórie interdiskurzivity, teda analýzy interdiskurzov.

Číslo otvára preklad hosťovskej prednášky Thomasa Klinkerta (Univerzita Zürich) v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., do slovenčiny. Polovica tematických štúdií je širšie koncipovaná a venuje sa zvoleným literárnoteoretickým a literárnodidaktickým aspektom problematiky (Roman Mikuláš, Monika Schmitz-Emans, Marko Juvan, Nathalie Kónya-Jobs). Ďalšie štúdie sú prípadové, zameriavajú sa na tvorbu konkrétneho autora či autorky (Alina Bako, Marta Součková, Carola Heinrich, Santiago Sevilla-Vallejo). V rubrike „Diskusia“ nájdete aktualizačný príspevok k 100. výročiu úmrtia významného francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta (10. 7. 1871 – 18. 11. 1922) z pera Adama Bžocha.

ROMAN MIKULÁŠ
Od topológií k typológiám a späť: K problematike štruktúrovania korelácií literatúry,
vedy a poznania
MONIKA SCHMITZ-EMANS
Apotheke, Baukasten, Randgang, Exkursion ins Imaginäre: Lexikographien wissenschaftlicher. Begriffe und Theorien als Beiträge zum literarisch-wissenschaftlichen Interdiskurs
MARKO JUVAN
The essay and interdiscursivity: Knowledge between singularity and sensus communis
NATHALIE KÓNYA-JOBS
Literarhistorisches Verstehen auf Grundlage der Interdiskursanalyse fördern? Didaktische
Überlegungen zum Text-Kontext-Problem
ALINA BAKO
Cognitive cartographies in Liviu Rebreanu’s “Forest of the Hanged”
MARTA SOUČKOVÁ
Medzi literatúrou a vedou – na materiáli textov Stanislava Rakúsa
CAROLA HEINRICH
Theater und Wissen. Pflanzenphilosophie auf der Bühne
SANTIAGO SEVILLA-VALLEJO
Science fiction, ecology of mind and the uncanny in “Do Androids Dream of Electric Sheep?” by Philip K. Dick

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Konferencia Svetová literatúra z pohľadu „malých” literatúr bola záverečným vedeckým podujatím bilaterálneho projektu Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Konferencia organizovaná maďarským Literárnovedným ústavom Centra humanitných vied, partnerom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v rámci bilaterálneho projektu Medziakademickej dohody sa konala 20. októbra 2022 v Budapešti a venovala sa problematike, ktorá sa v posledných rokoch opätovne dostala do centra pozornosti literárnej komparatistiky. Cieľom podujatia bolo prostredníctvom rozboru literatúr „malých” národov kriticky reflektovať súčasné diskusie iniciované koncepciami „svetovej“ literatúry (P. Casanovy, D. Damroscha, F. Morettiho a ďalších) a doplniť ich aspektmi „malých“ literatúr, ktoré sa týkajú možných vzťahov národnej literatúry či literatúry stredoeurópskeho regiónu k „svetovej” literatúre.

Za slovenskú stranu vystúpil Róbert Gáfrik, ktorý predstavil vedecké aktivity Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., predovšetkým tematické číslo časopisu World Literature Studies 2/2022, ktoré prináša teoretické a interpretačné štúdie reflektujúce vzťah „malej“ literatúry k svetovej literatúre s dôrazom na lokálne spôsoby uvažovania o tomto fenoméne. Pokračovať na Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti →

Judit Görözdi
Zoltán Németh
Magdalena Roguska-Németh
(eds.)

Témou tohtoročného tretieho čísla sú literárne a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe z hľadiska transkulturalizmu, s využitím konceptov globalizmu, heterotopie, extrateritoriality, translokality, deteritorializácie a prekračovania hraníc. Štúdie skúmajú transkulturalizmus v špecifických literárnych fenoménoch regiónu: v textoch, mikroliteratúrach a v menšinových literatúrach ovplyvnených multi- a translingvizmom či kultúrnou hybriditou. Cieľom je prispieť k rozvoju diverzifikovanejších perspektív pri písaní dejín národných literatúr v stredovýchodnej Európe.

Štúdie

WOLFGANG WELSCH
Transculturality in literature: A phenomenon as old as it is current
ANDERS PETTERSSON
On the concept of world literature
KATARZYNA DEJA
The problems with delimiting the notion of transculturality in literary studies
MAGDALENA ROGUSKA-NÉMETH
Transculturalism in literature as reflected in the works of translingual writers from the Hungarian cultural context
BEÁTA THOMKA
Fiction: heritage, choice, creation
KAROLINA POSPISZIL-HOFMAŃSKA
Confluences: On the possibility of describing a transcultural history of (micro)literature – the Upper Silesian perspective
EVA KENDERESSY
Transculturality in Romanian literary histories: The case of literature from Moldova
ZOLTÁN NÉMETH
The transcultural levels of minority literary history writing: Hungarian literature in Slovakia
ANIKÓ DUŠÍKOVÁ
The possibilities of a transcultural narrative in 19th-century Central Europe: Ján Chalupka and Gusztáv Szontagh

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru udelili francúzskej spisovateľke Annie Ernaux „za odvahu a klinickú ostrosť, s akou objasňuje korene, odcudzenie a kolektívne obmedzenia osobnej pamäti“. Viete, že kedysi bola čestnou hostkou podujatia Ústavu svetovej literatúry SAV? Prečítajte si z pera profesorky Kataríny Bednárovej, ako sa od polovice 80. rokov minulého storočia postupne objavovala v kultúre na Slovensku. Romanistka Katarína Bednárová sa jej dielom zaoberala ako literárna vedkyňa aj ako prekladateľka. 

Udelenie Nobelovej ceny za literatúru je pre francúzsku spisovateľku Annie Ernaux, ako povedala pre médiá, „veľká česť, ale zároveň veľká zodpovednosť, ktorá spočíva v opakovanom podávaní svedectva o spravodlivosti a čestnosti“.

Z diela Annie Ernaux máme v slovenskom preklade iba malú časť, no jej meno sa objavilo na stránkach Revue svetovej literatúry už v roku 1985, keď Michaela Jurovská uverejnila recenziu knihy La Place. Písal o nej aj literárny vedec Miloš Tomčík a vo viacerých štúdiách romanistka Katarína Bednárová. Jej literárna tvorba je súčasťou kurikula súčasnej francúzskej literatúry na FiF UK v Bratislave už dlhé roky (prednáša profesorka Bednárová, pod jej vedením vznikli aj viaceré diplomové práce).

V roku 1993 sa v kaštieli v Moravanoch nad Váhom konali Dni francúzskej literatúry, ktoré usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV. Čestnou hostkou bola práve čerstvá nobelistka Annie Ernaux.

Prvý preklad z diela Annie Ernaux Miesto medzi ľuďmi (La Place) z pera Kataríny Bednárovej vyšiel časopisecky (Revue svetovej literatúry, 1986), neskôr pribudol preklad Žena (Une femme, Revue svetovej literatúry, 1992). Oba preklady vyšli následne knižne vo vydavateľstve Causa editio pod názvom Miesto medzi ľuďmi. Žena (1994). Pokračovať na Nobelistka Annie Ernaux píše na ostrí noža →