V priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave sa 4. novembra 2019 konal Literárny večer: Slovensko a Európa, venovaný prezentácii dvoch z piatich publikácií o slovenských dejinách a kultúre, ktoré vydalo Eur’ORBEM Éditions (Sorbonne Université/CNRS) v roku 2019. Podujatie moderoval profesor Adam Bžoch z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Hosťami panelovej diskusie boli profesor Xavier Galmiche z Centra stredoeurópskych štúdií univerzity Sorbonne v Paríži, autor prvej prezentovanej publikácie v dvoch zväzkoch William Ritter na cestách po Slovensku. Obrazy vysnívanej krajiny, profesorka Katarína Bednárova z Ústavu svetovej literatúry SAV a Filozofickej fakulty UK v Bratislave a Roman Krakovský zo Ženevskej univerzity, editor a autor predslovu druhej prezentovanej publikácie Slovensko a Európa. Eseje a články významného slovenského historika Ľubomíra Liptáka. Na organizácii podujatia a vydania kníh o Slovensku vo Francúzsku sa spolupodieľalo Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku, Francúzsky ústav pre spoluprácu v sociálnych vedách (CEFRES), Literárne informačné centrum, Ústav svetovej literatúry SAV, Francúzsky inštitút a Univerzitná knižnica v Bratislave.

Ako v úvode literárneho večera vyzdvihol Adam Bžoch, rámcom vydania slovenských diel vo Francúzsku, a teda aj samotného podujatia, bol knižný veľtrh Livre Paris v marci 2019. Vtedy sa slovenská literatúra stala jednou z ťažiskových tém na tomto prestížnom parížskom podujatí, ktorého sa mesto Bratislava zúčastnilo ako čestný hosť. Organizáciu zastrešilo Literárne informačné centrum. Pri príležitosti veľtrhu vyšiel okrem spomínaných kníh aj zborník štúdií o Dominikovi Tatarkovi s prekladmi Tatarkových próz a esejí do francúzskeho jazyka, ku ktorému sa tento rok pridali ďalšie publikácie, esej Lesný život na Slovensku (Pierre Deffontaines) a životopis Milana Rastislava Štefánika, Muž, ktorý sa zhováral s hviezdami (Michal Kšiňan).

Podujatie Literárny večer: Slovensko a Európa bolo rozčlenené do dvoch blokov, ktorým predchádzalo predstavenie prezentovaných publikácií a zamyslenie sa nad otázkou, čím parížsky veľtrh prispel ku kontaktu medzi francúzskou a slovenskou kultúrou. Xavier Galmiche identifikoval veľtrh ako zlom, vďaka ktorému prezentované knihy vyšli, pričom európska súdržnosť musí, podľa jeho slov, prejsť procesom stáleho spoznávania sa. Zároveň poukázal na paradoxnú stratu francúzskeho záujmu o región postkomunistických krajín po roku 2000 a hovoril o potrebe iniciatív, akou bol napríklad tohtoročný knižný veľtrh. Roman Krakovský akcentoval, že špecifický historický vývoj v daných oblastiach môže byť práve prínosný pre riešenie súčasných problémov Európy, akými sú napríklad populizmus (téme populizmu sa Krakovský venuje komplexnejšie vo svojich prácach). Krajiny strednej a východnej Európy označil ako laboratórium, v ktorom v dôsledku pre vypuklosť kríz možno nájsť ich riešenia.

V prvom bloku podujatia predstavil Xavier Galmiche svoju monografiu William Ritter na cestách po Slovensku a takisto jej druhú časť, zbierku Ritterových denníkových textov, fotografií a reprodukcií výtvarných diel. Prezentácia bola doplnená premietaním ukážok zo zbierky. Následne Katarína Bednárová priblížila osobnosť Williama Rittera, jeho personálnu bibliografiu, kompozíciu prezentovanej monografie či ruptúry v recepcii Ritterovej tvorby po roku 1948. Xavier Galmiche vyzdvihol Rittera ako prvého frankofóna, ktorý sa systematicky venoval celému regiónu strednej Európy či jeho empatiu, neopomenul však ani jeho rozporuplnosť. Druhý blok bol venovaný prezentácii zbierky esejí a článkov slovenského historika Ľubomíra Liptáka, Slovensko a Európa. Eseje a články, ktorú priblížil jej zostavovateľ Roman Krakovský. Výber predstavuje prierez širokým rozsahom tém, ktorým sa Lipták venoval, ako napríklad úlohe historika v meste, kolektívnej identite, využitiu verejného priestoru či téme Bratislavy. Zborník obsahuje aj nedokončené texty s tematikou druhej svetovej vojny na Slovensku. Krakovský zdôraznil, že Liptákov osobný príbeh možno vnímať ako charakteristický pre generáciu obdobia druhej svetovej vojny – jej príklonom ku komunistickej ideológii po roku 1948, sklamaním sa v nej a následným odstupom od marxistickej historiografie.

Lenka Kubriczká
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

„Dejiny píšu víťazi. Legendy si stráži ľud. Skribomani fantazírujú.“

Péter Esterházy

Prvým čestným hosťom v histórii knižného veľtrhu Bibliotéka sa stalo tento rok Maďarsko. Program s názvom V teple útrob písomností, ktorý organizoval Maďarský inštitút v Bratislave – Balassiho inštitút, v piatok 8. novembra obohatila prezentácia najnovšej monografie literárnej vedkyne a hungaristky Mgr. Judit Görözdi, PhD. Dejiny v súčasných maďarských románoch.

Filozof a estetik prof. PhDr. Peter Michalovič, CSc.,  prekladateľka Mgr. Renáta Deáková, PhD. a autorka monografie sa spoločne zamýšľali nad kľúčovou problematikou knihy: zásadnými súčasnými maďarskými literárnymi textami s historickou tematikou. Predmetom diskusie bola dekonštrukcia historickej pamäti a dejinného naratívu v románoch Pétera Esterházyho, telesnosť a ideológie tela u Pétera Nádasa či zobrazenie dejín „ženskou“ optikou v románoch Zsuzse Rakovszky, Judit Kováts, Évy Bánki a Anikó N. Tóth.

Na prezentácii odznel aj úryvok eseje Pétera Nádasa v preklade Renaty Deákovej z pripravovaného slovenského prekladu jeho esejistického diela.

Kolektív doktorandiek (Z. Kopecká, L. Kubriczká, T. Šimončíková Heribanová)

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

V dňoch 25. – 27. 9. 2019 sa v klasicistických priestoroch viedenského Hofburgu konala konferencia s názvom Stredoeurópske literatúry, ktorú organizovala Katedra porovnávacej literatúry Viedenskej univerzity v spolupráci s Dokumentárnym strediskom pre východo- a stredoeurópsku literatúru Viedenskej univerzity (Dokumentationsstelle für ost- und mitteleuropäische Literatur) a Združením komparatistiky vo Viedni (Wiener Verein für Komparatistik). Bola usporiadaná na počesť 65. narodenín profesora Norberta Bachleitnera, dlhoročného vedúceho katedry, ktorý odchádza do zaslúženého dôchodku. Vystúpili na nej účastníčky a účastníci z Maďarska, Slovinska, Česka, Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Chorvátska, Rakúska a Nemecka, teda kultúrneho priestoru, ktorý presahuje ten stredoeurópsky. Slovensko reprezentovali vedkyne a vedci z Ústavov slovenskej a svetovej literatúry SAV, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzity J. Selyeho v Komárne. Vďaka konzekutívnemu tlmočeniu, ktoré zabezpečili viedenskí študenti slavistiky a hungaristiky, bola konferencia viacjazyčná. Plenárnu prednášku predniesol rakúsky slavista a komparatista Aage A. Hansen-Löve.

Hlavnou myšlienkou konferencie bola otázka, či je možné „prekročiť národné filológie smerom ku jednotnej stredoeurópskej literárnej a kultúrnej vede“, to napríklad znamená, či môže byť maďarská literatúra skúmaná prostredníctvom tradícií, konvencií alebo inovácií bohemistiky a podobne. V centre záujmu teda stála otázka, ako a či sa bohemistika, hungaristika, polonistika, germanistika, slovakistika, slovenistika, kroatistika atď. môžu k sebe priblížiť. Pokračovať na Konferencia stredoeurópskych literatúr vo Viedni →

V Ústave porovnávacej literárnej vedy univerzity vo Viedni sa konala Stredoeurópska konferencia (Conference on Central European Literature) na tému stredoeurópske literatúry. Zvláštnosťou tejto konferencie bolo množstvo referátov prednesených vo vlastnom jazyku so simultánnym prekladom.

Tejto konferencie som sa zúčastnila, pretože Ústav svetovej literatúry SAV, v ktorom pracujem v oddelení komparatistiky, má už roky čulú spoluprácu s komparatistikou vo Viedni, ktorú vedie prof. Dr. Bachleitner. Pokračovať na Stredoeurópske literatúry v Ústave porovnávacej literárnej vedy Viedenskej univerzity – impresia →

12. 9. 2019 sa v parížskom INALCO konala konferencia inšpirovaná prvou vedeckou monografiou o Dominikovi Tatarkovi od literárnej vedkyne prof. Márie Bátorovej Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (Veda 2012, anglická verzia Peter Lang 2015).

INALCO je najstaršia vysoká škola v Paríži, založená Napoleonom pre štúdium jazykov východnej Európy, ktorá v čase založenia mala vychovávať diplomatov, prekladateľov, a teda sprostredkovateľov medzi Západom a Východom. Konferencia, ktorú zorganizovala riaditeľka školy Diana Lémay, ešte aj v dnešnom čase sprostredkováva významné idey prepájajúce Východ a Západ: občiansky princíp a ideu práv a slobody. Literatúra, t. j. v tomto prípade diela Dominika Tatarku, ktorý v Paríži na Sorbonne študoval v roku 1938/1939 a francúzska kultúra sa mu stala súčasťou postojov a celkovej intelektuálnej výbavy na celý ďalší život, je vhodným „prevodovým nosičom“ medzi kultúrami. U Tatarku možno určiť mnohé genetické (A. Camus, A. Malraux a i.) aj typologické súvislosti (rozlíšenie podľa Dionýza Ďurišina), ktoré viažu jeho dielo na francúzskych senzualistov. Pokračovať na Slovenská literárna veda a literatúra v Paríži →

Dňa 17. apríla 2019 sa v priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV konala prezentácia kolektívnej monografie Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ. Publikácia vznikla v rámci grantového projektu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Historického ústavu SAV. Knihu predstavila jej zostavovateľka doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc., vedecká redaktorka prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. a autorky štúdií prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc. a PhDr. Eva Frimmová, DrSc. v prítomnosti doc. RNDr. Juraja Vantucha, CSc., syna A. Vantucha.

Anton Vantuch bol príkladom interdisciplinárneho vedca, predovšetkým však o ňom môžeme hovoriť ako literárnom historikovi. Dlhodobo pôsobil v Historickom ústave SAV. Jeho prácu charakterizovalo komplexné a medziodborové preštudovanie problematiky. Veľakrát začínal s dovtedy neprebádanými témami. Záber jeho vedeckého záujmu bol pomerne široký, od antiky až po osvietenstvo. S Jozefom Felixom, slovenským romanistom, literárnym vedcom, kritikom a prekladateľom, ho spájal veľký záujem o kľúčové diela francúzskej literatúry, čo sa prejavilo v komplementarite ich prekladových prác.

Prezentovaná kniha nazerá na osobnosť A. Vantucha z rôznych aspektov. Autorky a autor Katarína Bednárová, Eva Frimmová, Jana Truhlářová a Daniel Škoviera vo svojich štúdiách približujú Vantucha najmä v jeho editorskej, prekladateľskej a autorskej práci. Odkrývajú osobnosť slovenskej romanistiky celistvo v širokých kontextových súvislostiach, k čomu ich, podľa slov autoriek, priviedli samotné okolnosti Vantuchovho života. Kniha je doplnená o bibliografiu Vantuchových prekladov a pôvodných prác. Takto širokouhlo koncipovaná monografia významne zapĺňa miesto chýbajúcej reflexie tohto osobitého vedca a prekladateľa.

Prezentácia monografie pokračovala diskusiou, do ktorej svojím vstupom prispel aj spomínaný J. Vantuch. Jeho osobné spomienky na otca i poznámky faktografickej povahy v súhre s knihou upozornili na dlhšie prehliadanú, ale dôležitú osobnosť slovenského kultúrneho prostredia.
Pokračovať na Prezentácia kolektívnej monografie venovanej osobnosti a dielu Antona Vantucha →

S hlbokým smútkom oznamujeme, že posledná rozlúčka s naším dlhoročným kolegom a priateľom, doc. PhDr. Milanom Žitným, CSc.,  bude v stredu  24. apríla 2019 o 10.00 hod. v Evanjelickom kostole na Strečnianskej ulici v Petržalke.

Česť jeho pamiatke.

Parte MILAN ŽITNÝ

(Rodina prosí, aby sme na smútočný obrad nenosili kvety.)

Život každého človeka je rozprávka napísaná Božou rukou… H. CH. Andersen

V utorok 16. apríla 2019 nás navždy opustil náš dlhoročný kolega a priateľ, bývalý pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV, doc. PhDr. Milan Žitný, CSc., narodený 11. januára 1948 v Krajnom (okres Myjava).

Patril k popredným slovenským germanistom a nordistom, translatológom, prekladateľom a editorom klasickej nemeckej a moderných severských literatúr. So Slovenskou akadémiou vied bol spätý od roku 1972, keď po štúdiu germanistiky a škandinavistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave nastúpil na študijný pobyt do Ústavu svetovej literatúry a jazykov, kde pod vedením profesora Mikuláša Bakoša absolvoval doktorandské štúdium. V Literárnovednom ústave SAV, ako sa pracovisko nazývalo od roku 1974, obhájil v roku 1980 svoju doktorskú prácu.  Pokračovať na Za Milanom Žitným (11. januára 1948 – 16. apríla 2019) →