V priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave sa 4. novembra 2019 konal Literárny večer: Slovensko a Európa, venovaný prezentácii dvoch z piatich publikácií o slovenských dejinách a kultúre, ktoré vydalo Eur’ORBEM Éditions (Sorbonne Université/CNRS) v roku 2019. Podujatie moderoval profesor Adam Bžoch z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Hosťami panelovej diskusie boli profesor Xavier Galmiche z Centra stredoeurópskych štúdií univerzity Sorbonne v Paríži, autor prvej prezentovanej publikácie v dvoch zväzkoch William Ritter na cestách po Slovensku. Obrazy vysnívanej krajiny, profesorka Katarína Bednárova z Ústavu svetovej literatúry SAV a Filozofickej fakulty UK v Bratislave a Roman Krakovský zo Ženevskej univerzity, editor a autor predslovu druhej prezentovanej publikácie Slovensko a Európa. Eseje a články významného slovenského historika Ľubomíra Liptáka. Na organizácii podujatia a vydania kníh o Slovensku vo Francúzsku sa spolupodieľalo Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku, Francúzsky ústav pre spoluprácu v sociálnych vedách (CEFRES), Literárne informačné centrum, Ústav svetovej literatúry SAV, Francúzsky inštitút a Univerzitná knižnica v Bratislave.

Ako v úvode literárneho večera vyzdvihol Adam Bžoch, rámcom vydania slovenských diel vo Francúzsku, a teda aj samotného podujatia, bol knižný veľtrh Livre Paris v marci 2019. Vtedy sa slovenská literatúra stala jednou z ťažiskových tém na tomto prestížnom parížskom podujatí, ktorého sa mesto Bratislava zúčastnilo ako čestný hosť. Organizáciu zastrešilo Literárne informačné centrum. Pri príležitosti veľtrhu vyšiel okrem spomínaných kníh aj zborník štúdií o Dominikovi Tatarkovi s prekladmi Tatarkových próz a esejí do francúzskeho jazyka, ku ktorému sa tento rok pridali ďalšie publikácie, esej Lesný život na Slovensku (Pierre Deffontaines) a životopis Milana Rastislava Štefánika, Muž, ktorý sa zhováral s hviezdami (Michal Kšiňan).

Podujatie Literárny večer: Slovensko a Európa bolo rozčlenené do dvoch blokov, ktorým predchádzalo predstavenie prezentovaných publikácií a zamyslenie sa nad otázkou, čím parížsky veľtrh prispel ku kontaktu medzi francúzskou a slovenskou kultúrou. Xavier Galmiche identifikoval veľtrh ako zlom, vďaka ktorému prezentované knihy vyšli, pričom európska súdržnosť musí, podľa jeho slov, prejsť procesom stáleho spoznávania sa. Zároveň poukázal na paradoxnú stratu francúzskeho záujmu o región postkomunistických krajín po roku 2000 a hovoril o potrebe iniciatív, akou bol napríklad tohtoročný knižný veľtrh. Roman Krakovský akcentoval, že špecifický historický vývoj v daných oblastiach môže byť práve prínosný pre riešenie súčasných problémov Európy, akými sú napríklad populizmus (téme populizmu sa Krakovský venuje komplexnejšie vo svojich prácach). Krajiny strednej a východnej Európy označil ako laboratórium, v ktorom v dôsledku pre vypuklosť kríz možno nájsť ich riešenia.

V prvom bloku podujatia predstavil Xavier Galmiche svoju monografiu William Ritter na cestách po Slovensku a takisto jej druhú časť, zbierku Ritterových denníkových textov, fotografií a reprodukcií výtvarných diel. Prezentácia bola doplnená premietaním ukážok zo zbierky. Následne Katarína Bednárová priblížila osobnosť Williama Rittera, jeho personálnu bibliografiu, kompozíciu prezentovanej monografie či ruptúry v recepcii Ritterovej tvorby po roku 1948. Xavier Galmiche vyzdvihol Rittera ako prvého frankofóna, ktorý sa systematicky venoval celému regiónu strednej Európy či jeho empatiu, neopomenul však ani jeho rozporuplnosť. Druhý blok bol venovaný prezentácii zbierky esejí a článkov slovenského historika Ľubomíra Liptáka, Slovensko a Európa. Eseje a články, ktorú priblížil jej zostavovateľ Roman Krakovský. Výber predstavuje prierez širokým rozsahom tém, ktorým sa Lipták venoval, ako napríklad úlohe historika v meste, kolektívnej identite, využitiu verejného priestoru či téme Bratislavy. Zborník obsahuje aj nedokončené texty s tematikou druhej svetovej vojny na Slovensku. Krakovský zdôraznil, že Liptákov osobný príbeh možno vnímať ako charakteristický pre generáciu obdobia druhej svetovej vojny – jej príklonom ku komunistickej ideológii po roku 1948, sklamaním sa v nej a následným odstupom od marxistickej historiografie.

Lenka Kubriczká
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová