V dňoch 25. – 27. 9. 2019 sa v klasicistických priestoroch viedenského Hofburgu konala konferencia s názvom Stredoeurópske literatúry, ktorú organizovala Katedra porovnávacej literatúry Viedenskej univerzity v spolupráci s Dokumentárnym strediskom pre východo- a stredoeurópsku literatúru Viedenskej univerzity (Dokumentationsstelle für ost- und mitteleuropäische Literatur) a Združením komparatistiky vo Viedni (Wiener Verein für Komparatistik). Bola usporiadaná na počesť 65. narodenín profesora Norberta Bachleitnera, dlhoročného vedúceho katedry, ktorý odchádza do zaslúženého dôchodku. Vystúpili na nej účastníčky a účastníci z Maďarska, Slovinska, Česka, Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Chorvátska, Rakúska a Nemecka, teda kultúrneho priestoru, ktorý presahuje ten stredoeurópsky. Slovensko reprezentovali vedkyne a vedci z Ústavov slovenskej a svetovej literatúry SAV, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzity J. Selyeho v Komárne. Vďaka konzekutívnemu tlmočeniu, ktoré zabezpečili viedenskí študenti slavistiky a hungaristiky, bola konferencia viacjazyčná. Plenárnu prednášku predniesol rakúsky slavista a komparatista Aage A. Hansen-Löve.

Hlavnou myšlienkou konferencie bola otázka, či je možné „prekročiť národné filológie smerom ku jednotnej stredoeurópskej literárnej a kultúrnej vede“, to napríklad znamená, či môže byť maďarská literatúra skúmaná prostredníctvom tradícií, konvencií alebo inovácií bohemistiky a podobne. V centre záujmu teda stála otázka, ako a či sa bohemistika, hungaristika, polonistika, germanistika, slovakistika, slovenistika, kroatistika atď. môžu k sebe priblížiť. Napriek tomu, že väčšina príspevkov sa tejto témy nedržala, zo vzájomných teoretických presahov vyplynulo, že ak boli kedysi „národné filológie“ jasne ohraničené vedné disciplíny dominujúce spôsoby, akými sa skúmala literatúra, dnes už tento pojem zásadne neurčuje literárnovedný výskum. Konferencia si tiež kládla za cieľ podať prehľad o rozličných prístupoch k aktuálnym témam a problémom literárnej vedy. Najzaujímavejšie príspevky sa týkali postkoloniálnych prístupov k stredoeurópskej a balkánskej literatúre, ako aj prístupov využívajúcich teórie kolektívnej pamäti a traumy. Naopak, niektoré príspevky boli len referátmi o histórii niektorého vedeckého pracoviska, čím bola konferencia vedecky nevyrovnaná. Nesystematické usporiadanie panelov tiež znamenalo, že panelová diskusia nebola možná, čo bolo na škodu, keďže rôznych prelínaní bolo mnoho. Zlatým klincom programu bola recepcia na počesť Norberta Bachleitnera, na ktorej vystúpili jeho súčasní a bývalí kolegovia a študenti.

Dobrota Pucherová