Nová výzva na príspevky do čísla World Literature Studies 2/2023 sa zameriava na štúdie v angličtine na tému The Many Faces of Resilience and Healing in Contemporary Narratives. Kľúčové slová plánovanej témy sú resilience, healing, vulnerability, ethics of care, narrative therapy.
Editorkou čísla je prof. Ana MŞ Fraile Marcos, Universidad de Salamanca.
Abstrakty prijímame do 31. júla.
Bližšie informácie nájdete na webstránke časopisu TU.
Upanišady sú staroindické filozofické texty vytvorené v priebehu mnohých storočí. Ich hlavnou témou je Brahma (Absolútno), z ktorého pochádza všetko stvorenie. Upanišady sú dodnes predmetom intenzívneho štúdia nielen vo svete duchovných tradícií, ale aj v akademickom prostredí. Mnohorakými spôsobmi ich vnímania a prenosu sa vo svojej prednáške zaoberá Róbert Gáfrik. Predstavuje zároveň svoju prácu na slovenskom preklade upanišád, pričom vychádza z interpretácie indického filozofa Šankaru (7. storočie). Opiera sa o poznanie, že Šankarov výklad predstavuje najstaršie dochované komentáre k týmto textom, a práve jeho komentáre tvoria základ ďalších interpretácií.
Viac sa dozviete z videozáznamu prednášky, ktorý nájdete TU.
Milé kolegyne, milí kolegovia, tešíme sa na vás v novom roku 2022!
Témou tohto čísla sú otázky súvisiace s interdiskurzívnym konštruovaním literatúry. Čo sa stane, keď poznanie prekročí hranice systému, v ktorom vzniklo? Ako poznanie sústredené v špeciálnych odborných diskurzoch súvisí s ich literárnou komunikáciou a aké formy a spôsoby literarizácie pritom môžeme sledovať? Integrácia vedného poznania do systému literatúry a jej reflexia v spektre literárnych prostriedkov odkrýva výskumnú perspektívu vychádzajúcu z Foucaultovho postulátu, že poznatky vedných disciplín budú vždy vnášané do kontextov, ktoré sú či boli pre daný špeciálny diskurz neprístupné alebo neprípustné.
Z obsahu:
IVAN JANČOVIČ
Medzi historickým faktom a fikciou: interdiskurzívne konštruovanie fikčných svetov
v súčasnej slovenskej próze s historickou tematikou
ALEŠ URVÁLEK
Zur Rolle der Geologie im interdiskursiven „crossing“ der Kulturen der deutschsprachigen
Literatur zwischen 1960 und 1980: Botho Strauß und Hans Lebert
JÁN JAMBOR
Der historiographische Spezialdiskurs der Ereignisse aus der NS-Zeit in Eva Umlaufs
interdiskursiver Autobiographie
NADEŽDA ZEMANÍKOVÁ
Interdiskurzivita spomínania v literárnom diele Christy Wolf
EUGENIA KELBERT
Entropy as a trope: Yuri Lotman’ s general theory of communication as a case study
in interdisciplinarity
PETER GETLÍK
Literatúra omylu: O interdiskurzívnej analýze negatívneho a liminálneho poznania
(s príkladmi z fikcie Teda Chianga)
MAXIM SHADURSKI
From science to literature: The limits of Aldous Huxley’s interdiscursive utopia
WALENTYNA KRUPOWIES
Literary characters and interdiscursivity in the novel “The Books of Jacob”
by Olga Tokarczuk
ALINA BAKO
Blended spaces in Mircea Cărtărescu’ s novel “Blinding. The Left Wing”
ROMAN MIKULÁŠ
Zur poietischen Funktion von Analogien und Metaphern im interdiskursiven Blickpunkt
der Transplantationsmedizin
MILAN KENDRA
Od diskurzívneho konštruovania literárneho realizmu k realistickému interdiskurzívnemu konštruovaniu reality
Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.
Téma:Pripravované tematické číslo časopisu World Literature Studies 4/2022 má reflektovať najmä otvorené teoretické a metodologické otázky a perspektívy, z ktorých je možné nazerať na široký a dynamický komplex vzťahov literatúry a vedy. Číslo zostavujú Roman Mikuláš a Ján Jambor z Ústavu svetovej literatúry SAV.
Abstrakty posielajte v slovenčine, nemčine alebo angličtine na adresy usvlwlit@savba.sk; roman.mikulas@savba.sk a jan.jambor@savba.sk do 31. januára 2022.
Celé znenie výzvy nájdete TU.
(Foto: Pixabay)
Editovali: Katarína Bednárová, Isabelle Poulin, Igor Tyšš
Európsky kultúrny priestor zaznamenal prvé rozsiahle a významné syntetizujúce diela z oblasti dejín prekladu až začiatkom 21. storočia, hoci o písaní dejín prekladu sa uvažovalo už omnoho skôr. Diskurz o písaní dejín prekladu je v súčasnosti principiálnou témou v európskej i zámorskej translatológii. Súvisí aj so stále aktuálnym sociologickým obratom a návratom k subjektu prekladu – prekladateľskej osobnosti – a ku kontextom prekladovej tvorby a jej historickej podmienenosti. Aktuálne číslo časopisu je príspevkom k tomuto diskurzu v podobe čiastkových analýz i postojov k dejinám prekladu a spôsobov ich písania.
Z obsahu:
ISABELLE POULIN: Historiographie et traduction ou l’histoire en plus d’une langue
JUDITH WOODSWORTH: The translator as historian
LUDOVICA MAGGI: La traduction des classiques comme historiographie : herméneutique, temporalité, « poièsis »
IVANA KUPKOVÁ: The place of the 1958 edition of Andrei Fedorov’s “Introduction to Translation Theory” in the history of translation studies
WILKEN ENGELBRECHT: Literature translated from Dutch in the Czech publishing house Družstevní práce during the Nazi occupation
GAËTAN REGNIERS: War, peace and Franco-Russian relations: French translations of Tolstoy’s “Sebastopol Sketches” in periodicals (1855–1885)
MARIÁN ANDRIČÍK: The long journey of Milton’s “Paradise Lost” into the Slavic world
JÖRN ALBRECHT: Les « taches blanches » dans la cartographie de la traduction : œuvres jamais ou peu traduites, traductions sans succès d’ œuvres prestigieuses
OLGA SIDOROVA: Lost, found, and omitted: Remarks on Russian translations of West European literature
LAURA FÓLICA: Digital humanities and big translation history in the Global South: A Latin American perspective
ŞTEFAN BAGHIU: Quantitative translationscapes and chronological constellations: French, Soviet, and American novels in communist Romania
YVES CHEVREL: À propos d’une récente histoire européenne de la traduction
Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.
V dňoch 22. – 24. septembra 2021 sa v Banskej Bystrici (naživo aj online) koná medzinárodná vedecká konferencia Preklad, tlmočenie a kultúra: Návrat k človeku v preklade, tlmočení a translatológii / Translation, Interpreting and Culture 2: Rehumanising Translation and Interpreting Studies. Pri príležitosti tohto významného vedeckého podujatia vás chceme upozorniť na sedem tematických čísel časopisu World Literature Studies z oblasti translatologických štúdií, ktoré sú dostupné online.
Komunikácia, konformnosť a vzdor v medzikontextových kontaktoch / Communication, Compliance and Resistance in Inter-Contextual Encounters IVANA HOSTOVÁ – MÁRIA KUSÁ (eds.) Pokračovať na Translatologické štúdiá v časopise World Literature Studies
Pojem svetovej literatúry sa v ostatnej dobe stal predmetom intenzívnej diskusie. Jej metodologické rámce najzreteľnejšie nastavili najmä Pascale Casanova, Franco Moretti a David Damrosch; tento pojem chápu ako systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom tzv. veľkej literatúry, najčastejšie písanej po anglicky. Historické skúsenosti tzv. malých literatúr (napr. stredo- a východoeurópskych) však poukazujú na skutočnosť, že metodologický diskurz nemôže disponovať jedným spôsobom či typom štúdia a že sa, naopak, v literárnovednej praxi realizuje v rôznych jazykoch a v rôznych mocenských vzťahoch. Teoretici a teoretičky z týchto krajín spochybňujú predstavu takej „siete“ či štandardizovaného kánonu, ktorý by znamenal akceptáciu nerovnosti ako určitého epistemologického rámca a spôsobu prezentácie kodifikujúcej binárne opozície „rozvinutosti“ a „nerozvinutosti“ či „centra“ a „periférie“. Na druhej strane však nie je možné ignorovať reálnu silu tejto hegemónie, ktorá sa predstavuje ako univerzálna.
Pripravované číslo časopisu World Literature Studies 2/2022 zostavujú Róbert Gáfrik a Miloš Zelenka ako príspevok k XXIII. Kongresu/AILC/ ICLA konanému v Tbilisi.
Celé znenie výzvy nájdete TU.
V pondelok 21. júna 2021 nás navždy opustil náš dlhoročný kolega, prekladateľ, publicista, vydavateľ a akademik Ján Jankovič. Bol neúnavným propagátorom južnoslovanských literatúr
a zároveň odborníkom s neoceniteľnými skúsenosťami a širokými znalosťami v danej oblasti. „Ak len trochu cítil záujem a ochotu
na sebe pracovať, nezištne poradil, ba doslova pomohol mladším kolegom aj tým, že im dal príležitosť odborne či prekladateľsky sa rozvíjať. Ján Jankovič bol skrátka nielen vedec, prekladateľ, ale aj skutočný kolega a človek, ktorý vám ostane v pamäti aj v srdci,“ píše o ňom jeho dlhoročná kolegyňa a spolupracovníčka Máša Kusá v nekrológu na stránke Slovenskej akadémie vied.
Môžete si ho prečítať TU.
Viac informácií o práci a pôsobení Jána Jankoviča obsahuje heslo v Slovníku slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. 20. storočie A – K, ktoré si môžete prečítať TU.
FOTO: www.litcentrum.sk
Editori: Mária Bátorová, Róbert Gáfrik
Literárna komparatistika sa už od svojho zrodu spája s národnými a nadnárodnými rámcami, pričom ich vzťah v literatúre a pri formovaní identít patrí ku kľúčovým hľadiskám súčasnosti. Je to vzťah utváraný vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických a širších kultúrnych procesoch. Predstavy o nich sa menia tak, ako sa mení samotná disciplína. Práve na túto problematiku sa sústreďuje najnovšie číslo časopisu World Literature Studies. Štúdie v tematickom bloku, ktorý zostavili editori Mária Bátorová a Róbert Gáfrik, ukazujú rôzne aspekty súčasného chápania nadnárodného ako pojmu presahujúceho uvažovanie o literatúre v národnom kontexte.
Z obsahu:
CHARLES SABATOS: Bratislava as a cultural borderland in the Danubian narratives of Patrick Leigh Fermor and Claudio Magris
ADRIANA RADUCANU: Myth, history and literature: Reading Ismail Kadare’s “Essays on World Literature” through Giorgio Agamben’s “The Coming Community”
MILOŠ ZELENKA: The “literary memory” model of research based on comparative analysis: A presentation on cultural archeology
ANNA ZELENKOVÁ: The intertextual aspect of the Faustian theme in 19th-century Slovak and Czech literature: Jonáš Záborský, Šebestián Hněvkovský, and the categories of “national” vs. “world”
LIBUŠA VAJDOVÁ: Priestorové myslenie a interliterárny proces
MÁRIA BÁTOROVÁ: Národné a nadnárodné aspekty slovenskej literárnej moderny
Abstrakty k jednotlivým štúdiám nájdete TU.
