Všetky príspevky usvlwpadmin

Práve vyšlo WLS 1/2021: Posthumánne témy (nielen) v literatúre

Správy

WLS1_2021_obalka vyrezEditorka: Bogumiła Suwara

Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka.
V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí
s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú
do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v tomto čísle sa sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia (bioart, film a TV seriály) z perspektívy posthumanizmu.

Z obsahu:
MARIUSZ PISARSKI: Human, super-human, anti-human: The posthuman deep future in evolutionary science fiction
PETER SÝKORA: Post-dog tales about human extinction
JANA TOMAŠOVIČOVÁ: Parallels between two worlds: Literary science-fiction imagery and transhumanist visions
IVAN LACKO: Saviors, naifs, or orphans? The posthuman condition in literary and cinematic perspectives on human cloning
JOZEF LENČ:
From “andys” to “toasters”: How has politics affected the view of non-humans in “Blade Runner” and “Battlestar Galactica”?
JURAJ ODORČÁK: Homo artefactus and Promethean shame: Reflections on Josef Čapek, Futurism, transhumanism, posthumanism, and the Obvious
BOGUMIŁA SUWARA: Toward a bioethical perspective for posthumanist aesthetics: Bioart as an example

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Mária Bátorová o moderne a jej súvislostiach v umení a spoločnosti

Udalosti

modernaModerna a my alebo dobrodružstvo myslenia

Pojmy „moderný“, „moderna“, „postmoderna“ vyvolávajú v mysliach ľudí rôzne súvislosti a nikto presne nevie, čo sa pod nimiskrýva. Väčšinou si bežne myslíme, že znamenajú „súčasný“, „na pulze čias“ „in“…,  no nie je tomu celkom tak.

Moderna je široký pojem a jej definície určujú najrôznejšie jazykové, intelektuálne
či zemepisné súradnice, aby vymedzili prekonané prúdy umenia, filozofie a náboženstva proti tým nastupujúcim.  O podobách sveta v spomenutých súvislostiach hovorí prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. vo svojom článku, ktorý uverejnil portál aktuality.sk. Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum – naša šanca. Môžete si ho prečítať TU.

Konferencia: Tomáš Štrauss – slovenský a európsky kunsthistorik

Pozvánky

Pozvánka na konferenciu_jpgIdey a reflexie
Medzinárodná online konferencia
14. apríla od 9.00

Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín Tomáša Štraussa usporadúva Ústav svetovej literatúry v spolupráci
so Slovenským centrom PEN a Medzinárodnou školou liberálnych štúdií BISLA v Bratislave vedeckú a spomienkovú online konferenciu pod názvom Slovenský a európsky kunsthistorik Tomáš Štrauss – Idey a reflexie. Uznávaný znalec stredo- a východoeurópskych avantgárd (4. 4. 1931 Budapešť – 28. 5. 2013 Bratislava) bol nútený po nástupe normalizácie opustiť Kabinet estetiky na FiF UK v Bratislave a po dlhom období zákazu činnosti a organizovania alternatívnej kultúry na Slovensku emigroval v roku 1980 do Nemecka. Hosťoval na mnohých zahraničných univerzitách, spolupracoval s exilovými periodikami, je autorom mnohých kunsthistorických textov.
Pod moderátorským vedením prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. odznejú v jednotlivých vstupoch príspevky Samuela Abraháma, Daniela Grúňa, Andrey Euringer Bátorovej, Lucie Gregorovej-Stach, Vladimíry Büngerovej, Milana Knížáka, Lászlóa Bekeho, Tibora Ferku, Ľubomíra Ďurčeka, Alexa Mlynarčíka a Jána Budaja.

Na podujatie sa môžete pripojiť cez ZOOM od 8.45.

 

Ústav svetovej literatúry SAV ponúka možnosti doktorandského štúdia v akademickom roku 2021/2022

Pozvánky

den otvorenych dveri1Zoomové stretnutie k témam a možnostiam doktorandského štúdia na ÚSvL SAV
16. apríl 2021

Počas Týždňa otvorených dverí na Slovenskej akadémii vied v Bratislave, ktorý bude prebiehať od 12. do 16. apríla, má svoj deň aj Ústav svetovej literatúry.  Využijeme ho na to, aby sme predstavili možnosti doktorandského štúdia, ktoré vypisujeme v spolupráci s Filozofickou fakultou UK Bratislava. Toto štúdium poskytuje doktorandom a doktorandkám podnetný priestor pre vlastnú výskumnú a neskôr vedeckú prácu. Zároveň im ponúka príležitosť podieľať sa na ústavných grantových úlohách.
Bližšie informácie o činnosti a aktivitách ÚSvL SAV a aktuálnych možnostiach doktorandského štúdia sa dozviete do videu, ktoré pre vás pripravili garant doktorandského štúdia prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc., a doktorandka Mgr. Natália Rondziková.
Stretnutia so školiteľmi a školiteľkami prebehnú v rámci SAV v piatok 16. apríla. Pripojiť sa môžete cez ZOOM v dvoch časoch:
• 10:00 – 11:30 (pripojenie bude možné od 9:45)
• 13:30 – 15:00 (pripojenie bude možné od 13:15)

Ďalšie informácie o týždni otvorených dverí nájdete na stránke SAV.
Za Ústav svetovej literatúry SAV sa budú so záujemcami zhovárať Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil., a Mgr. Roman Mikuláš, PhD. Jednotlivé témy na dizertačné práce a ich školiteľky a školiteľov nájdete TU.

Vyšlo rozšírené vydanie personálnej bibliografie Ladislava Franeka v španielčine

Nové knihy

obalka ladislav franek bibliografiaPod názvom Integridad de la unión
entre la literatura y la cultura. Bibliografía personal de Ladislav Franek vychádza druhé, rozšírené a doplnené vydanie  personálnej bibliografie Ladislava Franeka v španielčine. Publikácia, ktorú v pôvodnom slovenskom jazyku zostavila Magda Kučerková, predstavuje jubilanta ako literárneho vedca-romanistu v Ústave svetovej literatúry SAV, dlhoročného vysokoškolského pedagóga, prekladateľa z francúzsky, španielsky a portugalsky písaných literatúr a kritika prekladu. Úvodnú zdravicu napísala Katarína Bednárová, rozhovor s jubilantom pripravili Magda Kučerková a Nataša Burcinová. Bibliografiu spracovala Veronika Čejková. Rozšírené a pozmenené vydanie publikácie vyšlo s použitím textov prvého vydania realizovaného Ústavom svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied v rade Knižnica časopisu World Literature Studies Celistvosť zväzku medzi literatúrou a kultúrou. Personálna bibliografia Ladislava Franeka.

JAROSLAV ŠOLTÝS (ed.): Integridad de la unión entre la literatura y la cultura. Bibliografía personal de Ladislav Franek. Ministerio de Educación y Formación Profesional, Madrid 2020. 332 s.
IBSN 978-80-971962-9-5

O preklade spoločenskovedných textov a ich kultúrnych vplyvoch rozpráva profesorka Mária Kusá

masa kusaTradícia prekladu umeleckých textov sa vždy spája s vývojom politickej a spoločenskej situácie v danom kultúrnom priestore. Mnohí prekladatelia umeleckej literatúry boli odjakživa aj autormi umenovedných, filozofických či antropologických textov, ktoré ovplyvňovali uvažovanie v rozličných vedných disciplínach. Že bez tohto pôsobenia sa poznanie neposúva ďalej, potvrdzuje čerstvo vydaný zborník Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr. Štúdie v ňom hovoria o zásadnom vplyve spoločenskovednej prekladovej literatúry na myslenie a zmenu kánonu v slovenskom kultúrnom priestore asústreďujú sa najmä na dosah francúzskeho prostredia. Viac na túto tému sa dozviete z rozprávania Prof. PhDr. Márie Kusej, CSc. v relácii Rádia Devín Akadémia.

V časovom úseku od 5:30 do 17:30 si ho môžete vypočuť TU.

Ján Jambor o Friedrichovi Dürrenmattovi

friedrich durrenmattŠvajčiarsky dramatik, spisovateľ, básnik a scenárista Friedrich Dürrenmatt patrí medzi najvýznamnejších a najlepšie píšucich nemeckých autorov 20. storočia. Na Slovensku je známy nielen ako autor románov, noviel, detektívnych poviedok, esejí, divadelných hier – najmä takzvaných modelových drám, ale aj ako osobnosť s občianskym postojom. V roku 1968 odsúdil okupáciu Československa, podporil Chartu 77 a po páde režimu aktívne sledoval nástup demokracie v postkomunistických krajinách. Pod vplyvom expresionizmu sa jeho literárne pôsobenie úzko prepojilo aj s výtvarnou tvorbou, venoval sa maľbe, kresbe, grafike. Viac o jeho živote a diele sa dozviete z rozhovoru redaktorky rádia Devín Zuzany Galkovej s doc. Mgr. Jánom Jamborom, PhD. z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Vypočuť si ho môžete TU.

Choroby nesú v sebe dôležité metafory, ktoré môžu búrať tabu

Udalosti

roman_mikulasLiterárne patografie ako kroniky utrpenia. O analogizáciách prežívania chorôb v autobiografických dielach nemecky píšucich autorov a autoriek.
Ingeborg Bachmann, Thomas Bernhard, Fritz Zorn, Kathrin Schmidt

Mgr. Roman Mikuláš, PhD.
Prednáška zo dňa 24. 2. 2021,
Ústav svetovej literatúry SAV

Téma metafory a jej súvislosti s chorobami človeka otvára škálu názorov na sebareflexiu v literárnych dielach. Roman Mikuláš vo svojej prednáške približuje metaforizáciu choroby ako spôsob myslenia, ktorý umožňuje opísať nové fenomény a búrať tabu. Východiskom jeho postoja je presvedčenie, že hovoriť o chorobe znamená metaforizovať ju.  Do problematiky ťažko uchopiteľných skúseností autorov a autoriek na pozadí psychických a fyzických chorôb vo vzťahu k metafore  nás uvádza cez autobiografické texty Ingeborg Bachmann, Thomasa Bernharda, Fritza Zorna a Kathrin Schmidt.

Záznam z prednášky si môžete vypočuť TU.

 

Napriek sťaženej situácii sme v roku 2020 rozvinuli viacero projektov. Podrobne o tom hovorí Správa o činnosti

Správy

sprava o cinnostiZačiatkom minulého roka sa projekty a činnosti v Ústave svetovej literatúry SAV začali formovať podľa plánov, zakrátko sme sa však museli prispôsobiť novým podmienkam. Určili ich špeciálne opatrenia, ktoré v dôsledku pandémie koronavírusu zmenili spôsob praktického prístupu k práci aj fungovanie celej spoločnosti. Napriek sťaženej situácii sa nám podarilo otvoriť, rozvinúť či dotiahnuť viacero perspektívnych projektov, z ktorých ďalej čerpáme. Najväčším podujatím, ktoré sme začiatkom roka 2020 ešte stihli naživo, bola medzinárodná vedecká konferencia Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach organizovaná v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy. Okrem toho sme zorganizovali celý rad podnetných prednášok či seminárov, publikovali štyri obsažné čísla časopisu World Literature Studies so zaujímavými témami, vedecké zborníky Výskum metafory v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach zostavovateľa Romana Mikuláša, ktorý vyšiel v nemčine, a Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr, ktorý zostavili Mária Kusá a Natália Rondziková.
Podrobné informácie o všetkých minuloročných aktivitách nášho ústavu zhrnuje Správa o činnosti organizácie SAV za rok 2020, ktorú si môžete prečítať TU.

Vyšiel zborník textov o prekladoch vo vedách o človeku

Správy, Nové knihy

obalka PaK 2020 na webPreklady v oblasti vied o človeku spoluvytvárali slovenské myslenie o kultúre, umení a spoločnosti. Ich rekonštrukcia je zaujímavým svedectvom o pohybe myšlienok a ich transformáciách naprieč časom, kultúrami a politickými systémami. Genézu reflexie prekladu spoločenskovedných textov z francúzštiny a funkcie týchto textov prináša nový zborník pod názvom Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr, ktorý vyšiel koncom roka 2020 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda. Zostavili ho Mária Kusá a Natália Rondziková, štúdiami prispeli Katarína Bednárová, Edita Gromová, Jana Truhlářová a Libuša Vajdová. Jednotlivé štúdie spracúvajú otázky položené a analyzované na seminári Preklad spoločenskovedných textov, ktorý sa konal v ÚSvL SAV v decembri 2019. Viac o publikácii TU.