Pojem svetovej literatúry sa v ostatnej dobe stal predmetom intenzívnej diskusie. Jej metodologické rámce najzreteľnejšie nastavili najmä Pascale Casanova, Franco Moretti a David Damrosch; tento pojem chápu ako systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom tzv. veľkej literatúry, najčastejšie písanej po anglicky. Historické skúsenosti tzv. malých literatúr (napr. stredo- a východoeurópskych) však poukazujú na skutočnosť, že metodologický diskurz nemôže disponovať jedným spôsobom či typom štúdia a že sa, naopak, v literárnovednej praxi realizuje v rôznych jazykoch a v rôznych mocenských vzťahoch. Teoretici a teoretičky z týchto krajín spochybňujú predstavu takej „siete“ či štandardizovaného kánonu, ktorý by znamenal akceptáciu nerovnosti ako určitého epistemologického rámca a spôsobu prezentácie kodifikujúcej binárne opozície „rozvinutosti“ a „nerozvinutosti“ či „centra“ a „periférie“. Na druhej strane však nie je možné ignorovať reálnu silu tejto hegemónie, ktorá sa predstavuje ako univerzálna.

Pripravované číslo časopisu World Literature Studies 2/2022 zostavujú Róbert Gáfrik a Miloš Zelenka ako príspevok k XXIII. Kongresu/AILC/ ICLA konanému v Tbilisi.

Celé znenie výzvy nájdete TU.