Všetky príspevky usvlwpadmin

Aktuálna výzva časopisu World Literature Studies: Svetová literatúra z pohľadu „malých“ a „veľkých“ literatúr

Rôzne

Pojem svetovej literatúry sa v ostatnej dobe stal predmetom intenzívnej diskusie. Jej metodologické rámce najzreteľnejšie nastavili najmä Pascale Casanova, Franco Moretti a David Damrosch; tento pojem chápu ako systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom tzv. veľkej literatúry, najčastejšie písanej po anglicky. Historické skúsenosti tzv. malých literatúr (napr. stredo- a východoeurópskych) však poukazujú na skutočnosť, že metodologický diskurz nemôže disponovať jedným spôsobom či typom štúdia a že sa, naopak, v literárnovednej praxi realizuje v rôznych jazykoch a v rôznych mocenských vzťahoch. Teoretici a teoretičky z týchto krajín spochybňujú predstavu takej „siete“ či štandardizovaného kánonu, ktorý by znamenal akceptáciu nerovnosti ako určitého epistemologického rámca a spôsobu prezentácie kodifikujúcej binárne opozície „rozvinutosti“ a „nerozvinutosti“ či „centra“ a „periférie“. Na druhej strane však nie je možné ignorovať reálnu silu tejto hegemónie, ktorá sa predstavuje ako univerzálna.

Pripravované číslo časopisu World Literature Studies 2/2022 zostavujú Róbert Gáfrik a Miloš Zelenka ako príspevok k XXIII. Kongresu/AILC/ ICLA konanému v Tbilisi.

Celé znenie výzvy nájdete TU.

Sci-fi ako žáner na problematizovanie bioetických tém (správa o prezentácii)

Správy

WLS1_2021_obalka vyrezČi už zachráni ľudstvo antropoidný stroj alebo superľudský organizmus, aktuálna je otázka, čo s post- a transhumanistickou kritikou. Odťažitosť sci-fi ako žánru nám môže slúžiť ako vhodný priestor na otváranie a problematizovanie rôznych bioetických tém, ktoré s posthumanistickým myslením súvisia.
Práve posthumánne témy (nielen) v literatúre analyzovali
vo svojich štúdiách a recenziách autori a autorky v aktuálnom čísle časopisu World Literature Studies 1/2021. Bližšie o jeho prezentácii pod vedením editorky Bogumily Suwary sa dočítate
v článku Kristíny Kállay na stránke Slovenskej akadémie vied TU.

Kompletné číslo časopisu WLS 1/2021 nájdete TU.

Prezentácia časopisu World Literature Studies: Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii

Pozvánky

prezentacia_WLSdef_malyOnline podujatie
30. júna 2021 (streda)
o 15.30

Filozofická fakulta UKF v Nitre a Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave pozývajú na prezentáciu a plenárnu diskusiu s autorkami a autormi štúdií časopisu World Literature Studies 3/2020. Číslo s témou Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii predstaví editorská dvojica Magda Kučerková a Martin Vašek, o publikovaných príspevkoch budú hovoriť Judit Görözdi, Silvia Rybárová, Jana Juhásová, Izara Batres, Antonio Barnés, Andrea Raušerová a Ján Gallik. Vo svojich štúdiách sa sústreďujú na problematiku jazyka transcendentnej skúsenosti a zvlášť na kategóriu nevyjadriteľnosti, ako ju v dejinách európskej literatúry zachytávajú texty s umeleckou, resp. estetickou hodnotou. Jednotlivé štúdie, ktoré majú charakter literárnej interpretácie či filozofickej reflexie, sa usilujú skúmať balans medzi transcendentnou skúsenosťou a slovami, ktoré ju zachytávajú. Myšlienkovým impulzom tohto uvažovania, ukotveného v dialógu literárnej vedy a fenomenológie, je dielo súčasného francúzskeho filozofa Jeana-Luca Mariona, osobitne koncept saturovaného fenoménu.

K prezentácii sa môžete pripojiť na platforme ZOOM:
https://us02web.zoom.us/j/84506113395pwd=M1pBVmU2aDV5SHBPWU82cTBmNUJGQT09

Jednotlivé štúdie si môžete prečítať TU.
Kompletné číslo časopisu WLS 3/2020 nájdete TU.

Otcovia v službách nacizmu a stalinizmu. Literárna perspektíva ich synov: Martin Pollack a Viktor Jerofejev (videozáznam)

Správy

helena_ulbrechtovaVypočujte si záznam prednášky docentky Heleny Ulbrechtovej zo Slovanského ústavu AV ČR v Prahe, ktorá sa konala na pozvanie Ústavu svetovej literatúry SAV 2. júna 2021.

Helena Ulbrechtová rozvíjala tému prednášky porovnávacou analýzou dvoch kníh: Smrť v bunkri (prel. M. Hvorecký, Absynt 2017), v ktorej rakúsky reportér, prekladateľ a spisovateľ Martin Pollack pátra po nacistickej minulosti svojich predkov, najmä biologického otca, vysokého predstaviteľa SS, a Dobrý Stalin (prel. J. Štrasser, Kalligram 2005) ruského spisovateľa Viktora Jerofejeva, ktorá je autobiografickým príbehom o dospievaní v rodine vysokého stalinského úradníka. Obe diela možno čítať ako fiktívny umelecký text aj ako dokumentárnu literatúru. Zamerala sa na otázku, ako vidia otcov-zločincov ich synovia a čo z toho vyvodzujú vo vzťahu k spoločnosti. Centrálnou postavou je síce otec, ale dôležité sú aj postavy starých otcov a najmä babičiek, ktoré sú nositeľkami rodinnej pamäti, rovnako ako objektom neľúbosti až nenávisti svojich vnukov. V oboch dielach je rekonštruovaná rodinná pamäť a vychádzajú zo smrti otca. Táto „otcovražda“ znamená zrod umelca v postavách synov, pričom v oboch prípadoch má proces písania psychoterapeutický efekt.
Záznam z prednášky môžete sledovať TU.

Za Jánom Jankovičom

Rôzne

jankovic_jV pondelok 21. júna 2021 nás navždy opustil náš dlhoročný kolega, prekladateľ, publicista, vydavateľ a akademik Ján Jankovič. Bol neúnavným propagátorom južnoslovanských literatúr
a zároveň odborníkom s neoceniteľnými skúsenosťami a širokými znalosťami v danej oblasti. „Ak len trochu cítil záujem a ochotu
na sebe pracovať, nezištne poradil, ba doslova pomohol mladším kolegom aj tým, že im dal príležitosť odborne či prekladateľsky sa rozvíjať. Ján Jankovič bol skrátka nielen vedec, prekladateľ, ale aj skutočný kolega a človek, ktorý vám ostane v pamäti aj v srdci,“ píše o ňom jeho dlhoročná kolegyňa a spolupracovníčka Máša Kusá v nekrológu na stránke Slovenskej akadémie vied.
Môžete si ho prečítať TU.
Viac informácií o práci a pôsobení Jána Jankoviča obsahuje heslo v Slovníku slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. 20. storočie A – K, ktoré si môžete prečítať TU.

FOTO: www.litcentrum.sk

Johannes D. Kaminski: Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup k medzikultúrnemu transferu

Pozvánky

JKHosťovská online prednáška
23. júna 2021 (streda)
14.00

Hra na tichú poštu je vzrušujúca preto, lebo pri nej vznikajú nové významy, keď slová putujú od jedného človeku k druhému a strácajú svoje pôvodné znenie. V prípade transkultúrnej migrácie textov sa skreslenie významu stretáva s menšou akceptáciou. Rôzne interpretácie sú často odmietnuté ako nedorozumenie.
Goetheho Utrpenie mladého Werthera môže poslúžiť na ilustráciu dilemy z textu, ktorý sa dostal ďaleko od „zamýšľaného publika“. Po nadšenom prijatí románu v 19. storočí vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku došlo začiatkom 20. storočia k vlnám prekladov a adaptácií aj v Číne a Japonsku. Weite (Werther po čínsky) a Ueruteru (po japonsky) sa nevyhnutne líšia od Werthera, ako je vykreslený v zaužívaných literárnovedných diskusiách. Dá sa s týmito oživenými duchmi vstúpiť do dialógu?
Otázky na danú tému otvorí a zodpovie Johannes D. Kaminski v rámci svojej hosťovskej prednášky na Ústave svetovej literatúry SAV. Podujatie bude prebiehať v angličtine.

Pripojenie: https://zoom.us/j/99534164952?pwd=WTZLSm1sRWxuaTVKRnFVT2ZFeitIdz09

Johannes D. Kaminski, PhD. študoval na Viedenskej univerzite germanistiku a sinológiu. Pokračovať na Johannes D. Kaminski: Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup k medzikultúrnemu transferu →

Prezentácia časopisu World Literature Studies 1/2021: Posthumánne témy (nielen) v literatúre

Pozvánky

WLS1_2021_obalka oprOnline podujatie
16. júna 2021 (streda)
13.00

Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka. V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v najnovšom čísle časopisu World Literature Studies sa z perspektívy posthumanizmu sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia, akými sú bioart, film či televízne seriály.

Číslo predstaví jeho editorka Bogumiła Suwara. O publikovaných príspevkoch budú hovoriť aj Jana Kostincová z Pedagogickej fakulty Univerzity v Hradci Králové, Zuzana Husárová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Matúš Porubjak z Filozofickej fakulty Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.
Štúdie uverejnené v časopise sú výstupom grantového projektu APVV-17-0064: Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a posthumanizmu.

Pripojenie:
https://zoom.us/j/92629728645?pwd=WEJMN0NFSUY0YXlJTlY4VGdPRHpvZz09

Celé číslo si môžete prečítať TU.

Romain Gary výrazne a kompetentne zasahoval do prekladov vlastných diel

Správy

romain garySpráva z prednášky Eugenie Kelbert Rudan o kolaboratívnom autorskom preklade

Dňa 26. mája 2021 usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV hosťovskú prednášku doktorky Eugenie Kelbert Rudan s názvom Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť: Prípad Romain Gary. Kelbert má za sebou bohaté interdisciplinárne vzdelanie – študovala filozofiu a translatológiu na Sorbonne, francúzsku a nemeckú filológiu v Oxforde a porovnávaciu literatúru na Yalovej univerzite. Prieniky týchto disciplín boli badateľné aj v uchopení prednášky, v ktorej autorka uvažovala o presahu translatologických pojmov a konceptov do iných oblastí literárnej vedy. Treba však zároveň dodať, že na problém interdisciplinárnosti sa dívala z inej strany a jej hlavným zámerom bolo uvažovať nad oprávnenosťou prenášania a naznačiť, čo sa pri prenášaní pojmov nielen získava, ale aj stráca. Pokračovať na Romain Gary výrazne a kompetentne zasahoval do prekladov vlastných diel →

Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy

Pozvánky

Christopher Rundle_(500x500)_BWChristopher Rundle
(Università di Bologna & The University
of Manchester)
Hosťovská online prednáška
streda 9. 6. 2021 o 14.00

Docent Christopher Rundle sa ako translatológ venuje výskumu dejín prekladu so zameraním na preklad vo fašistických režimoch. Témou jeho prednášky Fascism through the lens of translation: a comparative study of four regimes (Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy) bude porovnanie situácie v štyroch fašistických režimoch – vo fašistickom Taliansku, nacistickom Nemecku, frankistickom Španielsku a salazaristickom Portugalsku – cez prizmu prekladu. Sústredí sa v nej na vydávanie literatúry, keďže v tejto oblasti sú medzi spomenutými režimami najvýraznejšie rozdiely, kým napríklad prístupy k filmu či divadlu sa až tak zásadne nelíšili, a preto neponúkajú toľko relevantných možností na zmysluplnú komparáciu. V analýze poukáže na niekoľko zásadných fenoménov, ktoré v spojitosti s prekladom pomôžu poodhaliť podstatu daných režimov. Konkrétne pôjde o programovosť cenzúrnych zásahov, postavenie tzv. populárnej (alebo masovej) literatúry a rasizmus. Ukazuje sa, že roly, ktoré v každom zo spomenutých režimov plnil preklad, naznačujú, nakoľko bol ten či onen režim skutočne fašistický. Štátne zásahy s cieľom obmedziť prekladanie a šírenie prekladov (t. j. zamerané nielen na globálny dohľad nad literárnou produkciou) totiž nachádzame jedine v režimoch, ktoré prijali rasizmus ako oficiálnu doktrínu. Navyše sa zdá, že keď režimy pristúpili k obmedzovaniu prekladov, dialo sa tak čiastočne aj v dôsledku odporu voči populárnej literatúre, ktorú vnímali ako cudzí (a potenciálne nebezpečný a znečisťujúci) element.
V závere prednášky sa pokúsime na základe diskutovaných kazuistík uvažovať nad vzťahmi dejín prekladu k dejinám ako takým a poukážeme na niekoľko metodologických osobitostí vyplývajúcich z ich vzťahu.
Prednáška bude prebiehať v angličtine.

Pripojenie: https://zoom.us/j/95948500391?pwd=TnVDSVJRUTZ0WWtlOWcvZjM0TzVjZz09
Meeting ID: 959 4850 0391
Passcode: 861947

Christopher Rundle je docentom translatológie Katedry tlmočenia a prekladu na Bolonskej univerzite v Taliansku. Pokračovať na Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy →