Všetky príspevky usvlwpadmin

O poetickej funkcii jazyka a jej mnohorakých možnostiach realizácie v novej publikácii Ladislava Franeka

Nové knihy, Knihy

obalka versologicke studieDielo Ladislava Franeka predstavuje dôstojné pokračo­vanie popredných domácich slovenských i českých mysliteľov v oblasti verzológie. Ako uvádzajú recenzentky jeho publikácie Verzologické štúdie Libuša Vajdová a Silvia Vertanová, autor nadväzuje na postuláty Mikuláša Bakoša a v mnohom prináša obohatenie o inokul­túrny pohľad. Silnými stránkami Franekovej práce sú translatológia, tvorba, kritika a výskum prekladu. Jeho analýzy verša a štýlu majú schopnosť odhaliť v preklade štylistické a historicko-poetické danosti a dešifrovať predstavu prekladateľa o charaktere prekladaného autora. Pre­kvapujú bohatosťou súvislostí, pozornosťou voči významovým alebo zvukovým odtienkom jazyka originálu a vzápätí prekladu, znalosťami jazyka v rôznych historických obdobiach.

Viac o publikácii nájdete TU.
Publikáciu v PDF verzii si môžete prečítať TU.

Časopis Verzia predstavil číslo venované (post)koloniálnej literatúre

Správy

 

verzia_3_2021_cover_webČasopis Verzia je novou platformou pre umelecký preklad a jeho reflexiu, vydáva ho občianske združenie Doslov a na jeho realizácii sa podieľajú aj naše kolegyne a kolegovia. Najnovšie 3. číslo, ktoré vyšlo koncom minulého roka, ponúka prostredníctvom esejí, článkov a rozhovorov odpovede na otázku, prečo autori a autorky z (post)koloniálnych afrických krajín, Indie či Karibiku píšu v angličtine. Napohľad nevinná otázka v sebe skrýva mnoho kontroverzií, keďže angličtina je pre väčšinu z nich koloniálnym jazykom, ktorý bol ich krajinám nanútený. Prečo aj po dekolonizácii tvoria v jazyku, ktorý je v ich histórii spojený s aroganciou, násilím a vykorisťovaním kolonizátora? Názory sa rôznia a mnohé sú skutočne prekvapivé. Kolekciu odborných a umeleckých textov uvádza štúdia zostavovateľky Dobroty Pucherovej.  Vo výbere sa nachádzajú texty od medzinárodne známych hviezd, ako sú Salman Rushdie, Chinua Achebe, V. S. Naipaul, Chimamanda Ngozi Adichie či čerstvý držiteľ Nobelovej ceny Abdulrazak Gurnah, ale aj diela menej známych autorov ako Somálčan Nuruddin Farah, Zimbabčan Dambudzo Marechera, Ind Nirad C. Chaudhuri alebo Maročanka Laila Lalami.

Kompletné číslo si môžete prečítať na stránke doslov.sk.

Na predvianočnom soirée predstavili svoju prekladovú tvorbu

Pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV popri svojej výskumnej činnosti prekladajú umeleckú literatúru, a sprostredkúvajú tak hodnoty z inonárodných kultúr aj širšej čitateľskej verejnosti. Výsledky svojej tohtoročnej prekladovej tvorby prezentovali na predvianočnom soirée 15. decembra 2021, priblížili autorské osobnosti, ich diela a ukážky z preložených textov pestrého žánrového zloženia – prozaických textov, románov, esejí, drámy i poézie.

Postkoloniálny tematický blok „Prečo píšem po anglicky?“ pre časopis Verzia zostavila afrikanistka Dobrota Pucherová. Časopis Verzia je zameraný na literárny preklad a jeho reflexiu, tretie tohtoročné číslo sa zaoberá hlasmi spisovateľských osobností z bývalých britských kolónií v Afrike, Karibiku a južnej Ázii. Ako zdôrazňovala vo svojej prezentácii zostavovateľka, otázka jazyka je v niekdajších kolóniách veľmi dôležitá. Európski kolonizátori sem priniesli svoje jazyky a nadradili ich nad pôvodné miestne jazyky, ktoré boli často považované za primitívne. Najrozšírenejším koloniálnym jazykom sa stala angličtina a po dekolonizácii sa začalo veľa diskutovať o používaní európskych jazykov v postkoloniálnej tvorbe. Z eseje afrického autora A. Gurnaha, súčasného držiteľa Nobelovej ceny za literatúru, Písanie a jeho priestor čítala úryvok prekladateľka textu Natália Rondziková, doktorandka ústavu.

Ďalej boli predstavené umelecké preklady piatich diel, ktoré vyšli knižne. Pokračovať na Na predvianočnom soirée predstavili svoju prekladovú tvorbu →

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 4/2021: Interdiskurzívne konštruovanie literatúry

Rôzne

obalka4_2021 vyrez
Editor: Roman Mikuláš

Témou tohto čísla sú otázky súvisiace s interdiskurzívnym konštruovaním literatúry. Čo sa stane, keď poznanie prekročí hranice systému, v ktorom vzniklo? Ako poznanie sústredené v špeciálnych odborných diskurzoch súvisí s ich literárnou komunikáciou a aké formy a spôsoby literarizácie pritom môžeme sledovať? Integrácia vedného poznania do systému literatúry a jej reflexia v spektre literárnych prostriedkov odkrýva výskumnú perspektívu vychádzajúcu z Foucaultovho postulátu, že poznatky vedných disciplín budú vždy vnášané do kontextov, ktoré sú či boli pre daný špeciálny diskurz neprístupné alebo neprípustné.

Z obsahu:

IVAN JANČOVIČ
Medzi historickým faktom a fikciou: interdiskurzívne konštruovanie fikčných svetov
v súčasnej slovenskej próze s historickou tematikou
ALEŠ URVÁLEK
Zur Rolle der Geologie im interdiskursiven „crossing“ der Kulturen der deutschsprachigen
Literatur zwischen 1960 und 1980: Botho Strauß und Hans Lebert
JÁN JAMBOR
Der historiographische Spezialdiskurs der Ereignisse aus der NS-Zeit in Eva Umlaufs
interdiskursiver Autobiographie
NADEŽDA ZEMANÍKOVÁ
Interdiskurzivita spomínania v literárnom diele Christy Wolf
EUGENIA KELBERT
Entropy as a trope: Yuri Lotman’ s general theory of communication as a case study
in interdisciplinarity
PETER GETLÍK
Literatúra omylu: O interdiskurzívnej analýze negatívneho a liminálneho poznania
(s príkladmi z fikcie Teda Chianga)
MAXIM SHADURSKI
From science to literature: The limits of Aldous Huxley’s interdiscursive utopia
WALENTYNA KRUPOWIES
Literary characters and interdiscursivity in the novel “The Books of Jacob”
by Olga Tokarczuk
ALINA BAKO
Blended spaces in Mircea Cărtărescu’ s novel “Blinding. The Left Wing”
ROMAN MIKULÁŠ
Zur poietischen Funktion von Analogien und Metaphern im interdiskursiven Blickpunkt
der Transplantationsmedizin
MILAN KENDRA
Od diskurzívneho konštruovania literárneho realizmu k realistickému interdiskurzívnemu konštruovaniu reality

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Vedecké kolokvium o Mikulášovi Bakošovi

Správy

bakos prednaskaMikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška. Pod týmto názvom usporiadal v novembri Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre medzinárodné vedecké online kolokvium. S príspevkami na danú tému vystúpili bádatelia zo Slovenska i Českej republiky: prof. I. Pospíšil, DrSc. (Brno), prof. L. Franek, CSc. (Bratislava), Mgr. M. Navrátil, PhD. (Bratislava), doc. S. Pašteková, CSc. (Bratislava), doc. O. Sládek, PhD. (Brno), PhDr. D. Teplan, PhD. (Nitra). Podujatie prinieslo bohatú mozaiku reflexie vedeckého diela významného interdisciplinárneho humanitného vedca, literárneho teoretika, historika a prekladateľa zo svetových literatúr profesora Mikuláša Bakoša (1914 – 1972), ktorý reagoval na podnety európskeho vedeckého myslenia, predovšetkým ruského formalizmu a českého štrukturalizmu v zmysle metodologických a terminologických východísk vlastných vedeckých prác. Kolokvium podnietilo inšpiratívnu diskusiu o jeho bádateľskom odkaze v metodologickom diskurze modernej literárnej vedy, intenzívne rezonovala potreba súčasnej recepcie M. Bakoša nielen ako vedúcej osobnosti spolku Vedecká syntéza (1937), zakladateľa a prvého riaditeľa Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV (1968 – 1972). Predovšetkým poukázalo na jeho nesporný novátorský prínos pre slovenskú literárnu vedu a výskum zahraničných literatúr v česko-slovenskom kultúrno-spoločenskom kontexte. Príspevky, ktoré odzneli na kolokviu, budú čoskoro uverejnené v rovnomennom zborníku.

SOŇA PAŠTEKOVÁ

My Post (4)

Vyšla online publikácia o kunsthistorickom myslení Tomáša Straussa

Nové knihy

straussEstetik a kunsthistorik prof. Tomáš Strauss by sa bol v apríli 2021 dožil 90 rokov. Pod gesciou Slovenského centra PEN, Ústavu svetovej literatúry SAV a Bratislava International School of Liberal Arts, ktoré s jeho osobnosťou z rôznych dôvodov súvisia, vychádza zborník s názvom Tomáš Štrauss – Idey a reflexie.
Tomáš Strauss (4. 4. 1931 Budapešť – 28. 5. 2013 Bratislava) sa už za života stal ikonou moderného kunsthistorického diskurzu. Ako uvádza editorka a autorka úvodnej štúdie Mária Bátorová, ide o výnimočného autora, ktorý si v umenokritickom a umenovednom živote vyslúžil prívlastky provokatívny, kontroverzný, pričom výraz kontroverzný, nejednoznačný znamená v tomto prípade uvažujúci, z mnohých strán vidiaci. Výsledkom úvah ukotvených výlučne v skutočnosti samej je otvorený, špirálu pripomínajúci systém myslenia namierený proti pseudoteóriám, slovnému manierizmu a takzvanej vedeckosti.
Publikáciu recenzovali Oliver Bakoš a Daniela Čarná, štúdiami a reflexiami prispeli Samuel Abrahám, Daniel Grúň, Andrea Bátorová, Tibor Ferko, Milan Knížák, László Beke, Ľubomír Ďurček, Alex Mlynarčík a Ján Budaj.

Publikácia vyšla v online verzii a je dostupná TU.

MÁRIA BÁTOROVÁ (ed.): Slovenský a európsky kunsthistorik TOMÁŠ STRAUSS: Idey a reflexie. Zborník príspevkov k nedožitej deväťdesiatke. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, SC PEN a Ústav svetovej literatúry SAV, 2021. 132 s. ISBN 978-80-224-1913-0

 

Aktuálna výzva časopisu World Literature Studies 4/2022

Rôzne
books-4167422_960_720Téma:
Perspektívy výskumného komplexu „literatúra a veda“ v kontexte analýz literárneho interdiskurzu

Pripravované tematické číslo časopisu World Literature Studies  4/2022 má reflektovať najmä otvorené teoretické a metodologické otázky a perspektívy, z ktorých je možné nazerať na široký a dynamický komplex vzťahov literatúry a vedy. Číslo zostavujú Roman Mikuláš a Ján Jambor z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Abstrakty posielajte v slovenčine, nemčine alebo angličtine na adresy usvlwlit@savba.sk; roman.mikulas@savba.sk a jan.jambor@savba.sk do 31. januára 2022.
Celé znenie výzvy nájdete TU.

(Foto: Pixabay)

 

 

Globálne utrpenie Werthera: záznam z prednášky Johannesa D. Kaminského 

kaminskiJohannes 
D. Kaminski: 
Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup 
k medzikultúrnemu transferu

Po nadšenom prijatí Goetheho románu Utrpenie mladého Werthera v 19. storočí vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku došlo začiatkom 20. storočia k vlnám jeho prekladov a adaptácií aj v Číne a Japonsku. Weite (Werther po čínsky) a Ueruteru (po japonsky) sa nevyhnutne líšia od Werthera, ako je vykreslený v zaužívaných literárnovedných diskusiách. Dá sa s týmito oživenými duchmi vstúpiť do dialógu?
Týmito otázkami sa zaoberal vo svojej júnovej hosťovskej online prednáške germanista a sinológ Johannes D. Kaminski, PhD. Od 1. novembra 2021  je vďaka Slovenskému vedeckému a akademickému programu naším novým kolegom v Ústave svetovej literatúry SAV. Okrem výskumu Goetheho diela sa zaoberá starovekou čínskou literatúrou a problematikou dystópie v súčasnej literatúre.
Prednášku v angličtine si môžete pozrieť TU.

Foto: medienportal.univie.ac.at

„Na počiatku bolo slovo…“ – Soňa Lesňáková 1932 – 2021

Správy

PhDr. Soňa Lesňáková, CSc. (rod. Vilhanová) zomrela dňa 28. októbra 2021 vo veku 89 rokov. Posledná rozlúčka so zosnulou bude v piatok 5. novembra 2021 o 14:45 hod. v bratislavskom krematóriu.

„Na počiatku všetkých veľkých a blahodarných činov bolo a dodnes je slovo, z ktorého sa rodia takéto činy. Slovo ako výraz umu, vôle i tvorivej schopnosti, ako vyjadrenie aktívneho vzťahu, vzájomnosti a porozumenia medzi rozumnými bytosťami, a to aj vtedy, ak sa vyjadrujú bez slov alebo slovami odlišného pôvodu, ale napriek tomu si chcú porozumieť a navzájom komunikovať.“ Práve týmito slovami začína Soňa Lesňáková úvodnú štúdiu Na počiatku bolo slovo (1825 – 1918) v knižke Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825 – 2015 (VEDA 2017, s. 9). Táto spomienka na literárnu vedkyňu, ktorá celý svoj pracovný život spojila so Slovenskou akadémiou vied, bude pokusom uchopiť svojimi slovami jej „blahodarné činy“, aktivity… Bola to vedkyňa, dáma, ktorá si svoju erudíciu nikdy nenechávala pre seba – do konca svojho aktívneho pôsobenia v Ústave svetovej literatúry SAV bola nielen bádateľkou objavujúcou nové fakty a ich súvislosti, ale aj vyhľadávanou redaktorkou literárnovedných publikácií predovšetkým komparatistického a translatologického charakteru. Pokračovať na „Na počiatku bolo slovo…“ – Soňa Lesňáková 1932 – 2021 →