Medzinárodné vedecké podujatie sa koná v rámci spolupráce partnerských pracovísk na základe programu Strategie AV 21Anatomie evropské společnosti, ktorý sa realizuje v rokoch 2022 – 2026 na aktuálnu tému Traumatická a posttraumatická paměť 20. století v evropských literaturách. Príspevky účastníčok a účastníkov podujatia reflektujú ich doterajšiu pracovnú skúsenosť s témou traumy, literárneho mýtu či pamäti, bez požiadavky na zjednotený alebo zjednocujúci metodologický prístup. Medzinárodný workshop chce ukázať možné prístupy k téme a vytvoriť východisko pre ďalšiu systematickú a užšie zameranú prácu. Pokračovať na Literární mýty 20. století na pozadí kulturní paměti a traumatu→
Tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru udelili francúzskej spisovateľke Annie Ernaux „za odvahu a klinickú ostrosť, s akou objasňuje korene, odcudzenie a kolektívne obmedzenia osobnej pamäti“. Viete, že kedysi bola čestnou hostkou podujatia Ústavu svetovej literatúry SAV? Prečítajte si z pera profesorky Kataríny Bednárovej, ako sa od polovice 80. rokov minulého storočia postupne objavovala v kultúre na Slovensku. Romanistka Katarína Bednárová sa jej dielom zaoberala ako literárna vedkyňa aj ako prekladateľka.
Udelenie Nobelovej ceny za literatúru je pre francúzsku spisovateľku Annie Ernaux, ako povedala pre médiá, „veľká česť, ale zároveň veľká zodpovednosť, ktorá spočíva v opakovanom podávaní svedectva o spravodlivosti a čestnosti“.
Z diela Annie Ernaux máme v slovenskom preklade iba malú časť, no jej meno sa objavilo na stránkach Revue svetovej literatúry už v roku 1985, keď Michaela Jurovská uverejnila recenziu knihy La Place. Písal o nej aj literárny vedec Miloš Tomčík a vo viacerých štúdiách romanistka Katarína Bednárová. Jej literárna tvorba je súčasťou kurikula súčasnej francúzskej literatúry na FiF UK v Bratislave už dlhé roky (prednáša profesorka Bednárová, pod jej vedením vznikli aj viaceré diplomové práce).
V roku 1993 sa v kaštieli v Moravanoch nad Váhom konali Dni francúzskej literatúry, ktoré usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV. Čestnou hostkou bola práve čerstvá nobelistka Annie Ernaux.
Prvý preklad z diela Annie Ernaux Miesto medzi ľuďmi (La Place) z pera Kataríny Bednárovej vyšiel časopisecky (Revue svetovej literatúry, 1986), neskôr pribudol preklad Žena (Une femme, Revue svetovej literatúry, 1992). Oba preklady vyšli následne knižne vo vydavateľstve Causa editio pod názvom Miesto medzi ľuďmi. Žena (1994). Pokračovať na Nobelistka Annie Ernaux píše na ostrí noža→
Čestnou hostkou 27. ročníka Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti bola slovenská literatúra. Judit Görözdi, hungaristka a riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vystúpila na slávnostnom otvorení za hosťujúcu literatúru.
Podujatie predstavuje jeden z najprestížnejších knižných veľtrhov v strednej Európe, k čomu okrem výborných sprievodných literárnych programov prispieva aj účasť významných osobností svetovej literatúry. 27. ročník Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti, ktorý sa konal od 29. septembra do 2. októbra 2022, svojou prítomnosťou poctila nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Svetlana Alexijevič.
Slovenská literatúra sa prezentovala 29 čerstvými knižnými prekladmi do maďarčiny. Dominovala súčasná próza a poézia, no nechýbali ani diela dokumentárnej literatúry, ako sú reportáže Tomáša Forróa, historiografická monografia Romana Holeca či kniha Jozefa Tancera z oblasti jazykovedy.
Organizátor slovenského čestného hosťovania, občianske združenie BÁZIS, pripravil výborný literárny program, predovšetkým prezentácie kníh, ako aj debaty k najaktuálnejším otázkam literatúry a kultúrneho transferu. Priestor dostala i maďarská literatúra písaná na Slovensku.
Do prípravy čestného hosťovania sa zapojili literárni vedci a vedkyne z ústavov SAV. Riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Judit Görözdi otvorila tohtoročný Medzinárodný knižný festival v Budapešti za hosťujúcu literatúru. Vo svojom prejave zdôraznila výnimočnosť vzájomnej kultúrnej otvorenosti a – aj vzhľadom na neďaleký vojnový konflikt – výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry. Pokračovať na „Výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry“ na knižnom veľtrhu v Budapešti→
Romanistka Jana Truhlářová publikovala minulý rok monografiu Dlhá cesta k porozumeniu.Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike. Zameriava sa v nej na komplikovanú slovenskú recepciu troch významných francúzskych spisovateľov druhej polovice 19. storočia, ktorí pôsobili na európsky literárny vývin v čase utvárajúcej sa modernej slovenskej literatúry, a tak sa s ich literárnymi názormi a koncepciami domáci literáti a kritici nevyhnutne vyrovnávali.
V marci 2022 sa konala online prezentácia monografie, na ktorej knihu okrem samotnej autorky predstavili vedecká redaktorka prof. Mária Kusá, ako aj posudzovateľky prof. Zuzana Malinovská a doc. Jana Páleníková. O tom, čo všetko vzniku knihy predchádzalo a čo prináša, hovorí autorka v audiozázname
Doktorandka LenkaKubriczká sa zúčastnila aj tohto ročníka Medziriadkov. Prečítajte si, čo napísala o jeho priebehu.
Organizačný tím literárnej súťaže Medziriadky pripravil v dňoch 21. až 27. 8. 2022 v hoteli Vršatec trinásty ročník sústredenia autoriek a autorov od 11 do 26 rokov, ktorých diela doposiaľ neboli publikované. Na základe zaslaných textov v kategóriách poézie, prózy a drámy ich vybrala odborná porota v zložení Peter Gärtner, Dávid Dziak a Eva Kollárová pre základné školy, ďalej Marta Součková, Mária Klapáková, Tomáš Hučko, Mária Ferenčuhová a Milan Děžinský pre stredné školy a pre mládež do 26 rokov. Kategória drámy bola hodnotená konkluzívne pre všetky vekové kategórie Miroslavom Dachom a Janou Micenkovou. Posledné roky je udeľovanie prvých troch miest zrušené, a teda laureátkami a laureátmi sú všetci pozvaní. Výnimkou je špeciálna cena Divadla Pôtoň, ktorá bola tento rok udelená Alexandre Múdrej a Alfrédovi Tóthovi. Pokračovať na Čo priniesol 13. ročník literárnej súťaže Medziriadky 2022→
Medzinárodné renomé ruských pasov zmenila vojna na Ukrajine, hoci ani v minulosti sa v ich prípade nebolo čím chváliť. O tomto fenoméne v súvislosti so zmenou občianstva vnucovaným ukrajinským občanom, o miznutí nádeje stať sa vlastníkmi pasov Európskej Únie, ale aj o hrozbe pre kritikov režimu píše vo svojej úvahe Adam Bžoch pre Denník N: „Ruskí oligarchovia, ktorí vlastnia doklady totožnosti viacerých krajín, dnes svoje ruské pasy neničia; nie však z lásky k Ruskej federácii, kde tak obscénne zbohatli, ale preto, lebo takýmto demonštratívnym gestom by na seba zbytočne strhli pozornosť putinovskej kontrašpionáže, ktorá si vie veľmi drsne poradiť s kritikmi režimu aj za hranicami Ruska.“
Celý článok si môžete prečítať TU.
Všetky články Adama Bžocha v Denníku N nájdete TU.
Nová výzva na príspevky do čísla časopisu World Literature Studies 4/2023 sa zameriava na štúdie na tému Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze/Autobiographical writing and autofiction: contemporary, approaches v slovenčine, češtine, nemčine, francúzštine a angličtine.
Editorský tandem čísla: Zuzana Malinovská (Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava) a Ján Jambor (Ústav svetovej literatúry SAV).
Abstrakty prijímame do 31. januára 2023.
Celé znenie výzvy spolu s bližšími informáciami o termínoch nájdete na webstránke časopisu TU.
Eugenia Kelbert Rudan. FOTO – ARCHÍVPrednáška v angličtine
Dr. Eugenia Kelbert Rudan (University of East Anglia)
21. 9. 2022 (streda) o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, zasadačka, v angličtine
Translingválna literatúra alebo literatúra písaná v inom ako materinskom jazyku má veľmi dlhú históriu, ale až v 20. storočí sa stala literárnym fenoménom – síce podľa niektorých marginálnym, ale stále viac známym trendom. Literatúra písaná v cudzom jazyku už niekoľko desaťročí provokuje debaty na témy takzvaných malých literatúr, postmonolingválnosti, nepreložiteľnosti a svetovej literatúry. S príchodom modernizmu sa zmenil aj postoj k jazyku, vďaka čomu sa translingvizmus stal jedným z významných prúdov novej estetiky, ktorá sa rozvíja dodnes. Dôkazom toho je skutočnosť, že už niekoľko najprestížnejších cien za literatúru získali diela autorov a autoriek píšucich v inom ako rodnom jazyku. V čom je teda tajomstvo úspechu Josepha Conrada, Samuela Becketta, Romaina Garyho, Josifa Brodského, Vladimíra Nabokova, Milana Kunderu a (v dobe nedávnejšej) Andreïa Makinea či Evy Hoffman? Ak majstrovstvo v druhom jazyku spočíva v imitácii rodených hovorcov, ako môže tento proces vyvrcholiť úplne originálnym štýlom? Prednáška Eugenie Kelbert Rudan z University of East Anglia sa bude zaoberať týmto fenoménom v súvislosti s otázkou, prečo sa to deje teraz.
Hosťovská prednáška v nemčine tlmočená do slovenčiny Thomas Klinkert
(Univerzita v Zürichu)
14. septembra 2022 (streda) o 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV, zasadacia miestnosť
+ online
Für Deutsch bitte nach unten scrollen.
Súvislosti medzi poznaním a literatúrou sa v posledných desaťročiach prejavujú veľmi intenzívne, čo sa v neposlednom rade odráža aj na vzniku nových odborných termínov. V anglosaskom svete sa hovorí o Literature and Science Studies, vo francúzštine sa ustálil termín Épistémocritique. Recepcia v literárnych textoch spojená s vedomostnými prvkami z disciplín, ako sú matematika, fyzika, chémia alebo biológia, sa skúma na úrovni deja, ale aj diskurzívneho formovania či poetologickej reflexie. Často ide o cirkuláciu poznania, šíreného vo forme povrchného zjednodušovania a v literárnych textoch vyjadreného sprostredkovane, alebo máme do činenia s metaforizáciami, ktoré vychádzajú z literárnych textov a vstupujú do diskurzov poznania, kde sú ďalej komunikované. Aby sa tieto procesy a cirkulácia poznania dali presnejšie opísať, potrebujeme teoretický základ. Prednáška Thomasa Klingerta Systemtheorie, Wissen und Literatur, ktorú usporadúva Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, predstaví tento základ v zmysle téz prostredníctvom prvkov Luhmannovej teórie systémov. Profesor Univerzity v Zürichuuvedie hlavné črty tejto teórie a rozoberie pojmy ako autopoiéza, pozorovanie, symbolicky zovšeobecnené či komunikačné médium, ktoré považuje za vhodné na objasnenie vzťahu medzi literatúrou a poznaním.
Vyrovnávanie sa so zahraničnými podnetmi je podmienkou vývinu každej literatúry. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí ešte oveľa viac. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety prichádzajúce z iných kultúr, ale aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje. Osobitý problém predstavovalo pôsobenie a prijímanie západných literatúr na Slovensku v čase vzniku modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia.
Ako dlho a ťažko prijímalo slovenské literárne prostredie diela Émila Zolu, Gustava Flauberta a Guy de Maupassanta, ktorí pôsobili na európsky vývin práve v tom čase, skúma Jana Truhlářová vo svojej monografii Dlhá cesta k porozumeniu.
V rozhovore pre Knižnú revue, ktorý pripravila Eva Andrejčáková, okrem iného povedala:
„Pri Flaubertovi mi to potvrdila práca vo veľkom medzinárodnom tíme, venovaná recepcii jeho tvorby, kde som mala možnosť pôsobiť. Z tohto porovnania vyplynuli takisto zaujímavé skutočnosti: preklady Pani Bovaryovej do niektorých jazykov – napríklad do ruštiny, ale aj do angličtiny – vznikli už rok po vydaní originálu v roku 1857, vo väčšine jazykov potom v nasledujúcich desaťročiach, najneskôr do 90. rokov 19. storočia. U nás sa Flaubert stretol presne s tými istými problémami ako Zola. Juraj Slávik Neresnický ho chcel preložiť a vydať už roku 1908, čo bolo aj tak pomerne neskoro, päťdesiat rokov po vydaní románu, ale aj tak mu to nedovolili.
Čo sa stalo?
Opäť zaúradovali hlavní nositelia literárnej mienky, Vajanský a Škultéty. Knihu odmietli zdanlivo pre nekvalitu prekladu, čo bola, isteže, do určitej miery oprávnená pripomienka, ale hlavný dôvod bol, že opäť išlo o spisovateľa z dekadentného Západu, ktorý predstavil model mravne padlej ženy a tá nesmela byť vzorom pre našich čitateľov, najmä čitateľky. V análoch Matice slovenskej a Živeny možno nájsť dokumenty, ktoré o románe hovoria ako nevhodnom pre slovenské ženy. Slovenská recepcia Flauberta síce nebola taká búrlivá ako v prípade Zolu, predsa len to v čase vzniku slovenského realizmu nebol bezprostredne žijúci a píšuci spisovateľ ako Émile Zola, ale reakcie na jeho tvorbu aj nedostatok jej hlbšieho poznania boli podobné a používali rovnaké argumenty. Veľmi dobre sa k tomuto paušálnemu odmietaniu na základe niektorých vonkajších kritérií vyjadrili ešte v medzivojnovom období Pavel Bujnák, Juraj Slávik a opakovane napríklad aj Alexander Matuška.“
Celý rozhovor v Knižnej revue si môžete prečítať TU.