O štúdiu

Ústav svetovej literatúry SAV zabezpečuje ako externá vzdelávacia inštitúcia v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského doktorandské štúdium v rámci študijného odboru Filológia, študijný program Literárna veda.  Štúdium (iba v dennej forme) trvá 4 roky. Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je absolvovanie študijného programu druhého stupňa alebo spojeného programu prvého a druhého stupňa. Bližšie informácie TU.

Termín prijímacích pohovorov na doktorandské štúdium na Ústave svetovej literatúry: 3. júl o 10.00 h
Prijímacie pohovory sa budú realizovať prezenčnou formou za účasti prijímacej komisie a uchádzačov, pričom budú dodržané všetky platné hygienické štandardy. Miesto konania: zasadacia miestnosť ÚSvL SAV (Dúbravská cesta 9, 84104 Bratislava).

Zloženie skúšobnej komisie:
doc. Mgr. Jozef Tancer, PhD. (predseda odborovej komisie)
prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.
prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc.
prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc.
prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.;
doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD.

 

Témy DŠ Ústavu svetovej literatúry SAV  2020

Program s Filozofickou fakultou UK:  2.1.23  Teória literatúry a dejiny konkrétnych národných literatúr

Forma štúdia: denná

 

Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.

  • Alternatívna literárna scéna v 20. storočí. („Vnútorná emigrácia“ ako symptóm moderny stredoeurópskych literatúr)
    Anotácia:
    Výskumná literárnovedná téma hraničí s históriou a sociológiou.  Týka sa pomerne rozsiahleho problému, ktorý je špecifický pre strednú Európu a jej umenie. Ide o „vnútornú emigráciu“ (pojem Ernsta Löwyho, ktorý použil pre pomenovanie alternatívnej tvorby autorov v období tretej ríše a ktorý som opodstatnila a rozšírila v štúdiách pre životnú situáciu autorov v totalitných režimoch v období 20. storočia), neslobodu  v myslení a nemožnosť vysloviť a publikovať svoj názor cez umelecké dielo. Alternatívna umelecká (literárna aj výtvarná) scéna je len čiastočne spracovaná, hoci poskytuje veľký bádateľský priestor a jej rekonštrukcia je z hľadiska vývinového, ako aj všeobecného rozhľadu nesmierne podnetná, pretože práve poetika alternatívnej umeleckej tvorby prepája umenie tzv. „malých“ stredoeurópskych literatúr s ťažiskovými európskymi literatúrami. Bola to práve alternatívna sféra umenia, tvorba vo „vnútornej emigrácii“, ktorá udržala komunikáciu s normalitou a svetom slobodnej tvorby.

 

Prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc.

  • Predstavy o spravodlivosti a ich umelecké stvárnenie v starej gréckej a v rímskej literatúre
    Anotácia:
    Téma otvára literárno- a kultúrnohistorický výhľad na vzťahy medzi predstavami o prirodzenej spravodlivosti a umením (literatúrou) v gréckej a rímskej antike. Vyznačuje sa silnou interdisciplinárnou orientáciou, pretože predpokladá vhĺbenie sa do problematiky spravodlivosti v gréckom i v rímskom náboženstve, vo filozofii, v každodennom súkromnom i vo verejnom živote (v politike) a takisto zasahuje do oblasti právneho a metaprávneho myslenia v európskej antike. Na jednej strane sa tu zo skúmaných literárnych pamiatok vychádza ako z dobou podmienených fiktívnych/estetických dokumentov, svedčiacich o rozmýšľaní antického človeka nad dilemami spravodlivosti, na druhej strane sa o nich uvažuje ako o estetických formách, v ktorých človek antiky formuloval svoje predstavy o spravodlivosti (napr. bájka, tragédia).

 

Mgr. Roman Mikuláš, PhD.

  • Interdisciplinárne aspekty výskumu metafory v kontexte literárnej vedy
    Anotácia:
    Pohľad na aktuálne výskumy na poli metafory sprostredkúva dojem neprehľadného preskupovania rozličných prúdov, viacnásobného prelínania sa zlomových línií a ich ukotvenosti vo viacerých disciplínach alebo výskumných tradíciách. V našom uvažovaní môžeme postupovať v princípe dvoma smermi, analyticko-aplikačným, orientovaným na predmet výskumu v rámci danej disciplíny (napr. poetologická metafora) alebo na metaforickosť odbornej terminológie, ale aj smerom teoreticko-implikačným, zameraným na teoretické paradigmy vedných disciplín: predovšetkým v kontextoch filozofie/epistemológie, lingvistiky, literárnej vedy. Pre výskum metafory je kľúčová otázka foriem podobnosti a analógie. Na tomto poli sa vynárajú otázky teoretického a metodologického uchopenia týchto základných aspektov identifikovania a komunikovania metaforických výrazov, ich foriem a funkcií. Do veľkej miery sa špecificky literárnovedné záujmy prelínajú s úsiliami v lingvistike, hlavne v kontexte kognitívnej lingvistiky. Styčné body nachádzame napríklad vo výskume metaforiky emócií, ktoré sú opäť v poli pozornosti psychoterapie a všeobecnejšie lekárskych vied.
  • Spôsoby výskumu interdiskurzov v literárnej vede
    Anotácia:
    Sústredíme sa na otázku, ako literárna veda vníma literatúru ako fenomén interdiskurzu, teda fenomén komunikácie systému literatúry s inými systémami. Tieto iné systémy konštituujú špecifické diskurzy a môžu nimi byť tzv. špeciálne diskurzy (filozofia, matematika, fyzika, lekárske vedy, kognitívne vedy, informačné technológie a pod.) produkujúce poznanie, ktoré sa komunikuje tak v rámci diskurzov, v ktorých vzniklo, ako aj mimo týchto diskurzov, a to buď v rámci systému vedných disciplín (známe ako interdisciplinarita) alebo naprieč rôznymi sociálnymi systémami prostredníctvom interdiskurzov (literatúra a umenie, publicistika, politika atď.). Veľká časť predmetných výskumov sa zaoberá ideami, obsahmi poznania a ich disperziou v štruktúre diskurzov, menej sa však venujú jazykovým prostriedkom konštruovania koherencie poznania. Dôraz budeme klásť preto na tento aspekt. Pôjde nám preto o opis špecifickosti literarizácie poznania špeciálnych diskurzov.

 

Doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc.

  • Mýtus v literatúre a umení – teoretické reflexie
    Anotácia: 
    Téma dizertačnej práce sa zameriava na otázky modernej interpretácie mýtu ako literárneho artefaktu na báze kultúrneho archetypu. Archetypálna kritika sa formovala v diskusii s teóriami významných vied o kultúre a umení počas 20. storočia na interdisciplinárnom princípe (metodologická pluralita prístupov etnológie, sociálnej antropológie, filozofie a religionistiky, dejín mentalít, poetiky, estetiky a dejín umenia, porovnávacích štúdií a pod.). Predmetom doktorandského výskumu je oblasť mytológie s akcentom na funkcie mýtu ako východiska pre vznik a vývin literárnych druhov a žánrov, ako paradigmy pre diferenciáciu literárnych protagonistov, naratívnych foriem a textovej štruktúry s presahom do oblasti symbolickej komunikácie. V centre pozornosti sa ocitajú práce z oblasti teórie archetypov, kulturologické a literárnovedné koncepcie C. G. Junga, J. Campbella, V. Proppa, J. Meletinského a N. Frye v zmysle metodologických východísk pre analýzu a interpretáciu vybraných textov modernej a postmodernej ruskej literatúry 20. storočia (podľa vlastného výberu doktoranda prediskutujeme na prijímacom pohovore).

 

Prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.

  • Preklad ako súčasť kultúrneho priestoru
    Anotácia:
    Konkretizácia témy na základe konzultácie. Ide o detekciu, analýzu a interpretáciu osobností, javov, inštitúcií a textov konštitutívneho charakteru vo vzťahu k dejinám prekladu v slovenskom kultúrnom priestore po roku 1989.

 

Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil.

  • Anglické autorky 17. – 18. storočia: prípadové štúdie
    Anotácia:
    Podľa feministickej literárnej histórie anglické autorky 17. – 18. storočia ako Eliza Haywood, Aphra Behn, Delariviere Manley, Sarah Fielding, Fanny Burney, Maria Edgeworth, Amelia Opie a ďalšie boli priekopníčkami a zakladateľskými postavami anglického románu, napriek tomu, že z kánonu na dlhý čas vypadli a táto rola sa pripisovala mužskej trojici Defoe – Richardson – Fielding. Téma otvára priestor pre analýzu tejto literatúry z hľadiska súčasnej feministickej literárnej teórie. Porovnávacie prístupy v súvislosti so slovenskými autorkami 19. storočia sú tiež možné.
  • Tradícia a modernita v africkej anglofónnej próze 20. – 21. storočia: prípadové štúdie
    Anotácia:
    Téma otvára priestor pre analýzu subsaharskej africkej anglofónnej prózy podľa zvolenej metodológie. Téma tradície a modernity ponúka uchopenie z hľadiska estetických, filozofických alebo sociologických aspektov vybraných diel, resp. ich kombinácie, od autorov žijúcich v Afrike alebo mimo Afriky. Môže sa napríklad týkať naratívneho spracovávania histórie, rodových, rasových alebo sexuálnych identít, alebo diskusie zobrazovania Afriky v literatúre.
  • Zobrazovanie USA v súčasnej migrantskej anglofónnej próze
    Anotácia:
    Cieľom je analýza predstáv o USA a migrantských identít v súčasnej anglofónnej próze (21. stor.) autorov afrického pôvodu ako napr. Chimamanda Ngozi Adichie, NoViolet Bulawayo, Leila Lalami, Imbolo Mbue, Sefi Atta, Teju Cole, Helon Habila, Doreen Baingana, Mukoma Ngugi a iní. Diasporické, transnárodné a migrantské naratívy často vytvárajú nové estetické postupy a žánrové formy a ponúkajú nové kategórie identity, možnosti uvažovania o čase a priestore a spôsoby nazerania na literárnu históriu mimo kategórií národnej literatúry. Porovnávacie prístupy, napríklad v súvislosti s prózou po anglicky píšucich migrantských autorov východoeurópskeho pôvodu (Gary Shteyngart, Aleksandar Hemon, Irina Reyn) sú tiež možné (napr. v kontexte postkoloniálnych vs. postkomunistických identít).Záujemci/záujemkyne o tému nech kontaktujú Dr. Pucherovú na konzultáciu konkrétneho projektu.

 

Mgr. Bogumila Suwara, CSc.

  • Biotechnológie v literatúre/kultúre v kontexte diskurzov o trans- a posthumanizme
    Anotácia:
    Téma je koncipovaná ako interdisciplinárny výskum dimenzií, v akých sú biotechnológie prítomné v literatúre a taktiež vo filmovej, divadelnej a výtvarnej tvorbe. Dominantné problémy (po dohode s uchádzačom) budú zamerané na: problematiku vylepšovania človeka (farmakologické, biotechnologické či genetické rozšírenia a interfejsy), predlžovanie života (transplantácie, génové terapie a pod.), problematiku nesmrteľnosti, identitu posthumánneho človeka alebo na utopické a dystopické predstavy pokračovania evolúcie ľudského druhu. Téma môže byť realizovaná nezávisle na tom, akému druhu literatúry sa uchádzač počas magisterského štúdia venoval.