Všetky príspevky usvlwpadmin

Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

11 októbra, 2023PhD. štúdium, Rôzneusvlwpadmin

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Naším ústavom prešlo už veľa úspešných doktorandiek a doktorandov, ktorí sa po obhájení dizertačnej práce vydali rôznymi cestami. Postupne sa pýtame viacerých výrazných osobností kultúrneho či univerzitného života spomedzi nich, načo im bolo doktorandské štúdium z dnešného pohľadu. Spisovateľka a publicistka Tamara Heribanová Šimončíková získala titul PhD. v roku 2020. O svojej skúsenosti okrem iného napísala:

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV by som odporučila každej a každému, kto sa hlbšie zaujíma o literatúru a v dnešnom uponáhľanom svete túži po priestore na spoznávanie, napredovanie, nadväzovanie na minulosť, ale aj rozkrývanie súčasných spoločenských problémov, ktoré nemusia byť striktne vymedzené len literárnovedným rámcom.

Tamara Šimončíková Heribanová so svojou knižkou *Prípad Erich Kästner: lyrikou proti totalite (Roky odporu 1923 – 1933)*, ktorá vznikla na základe dizertačnej práce.

Pokračovať na Tamara Šimončíková Heribanová, PhD. #nacomijedoktorandskestudium →

Výzva na príspevky do časopisu World Literature Studies: Fikcionálne reality večného mieru

6 októbra, 2023Správyusvlwpadmin

Editor: Johannes D. Kaminski (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.)

Jazyky príspevkov: angličtina, nemčina

Svoje abstrakty a krátky životopis pošlite, prosím, na adresu j.kaminski@savba.sk a v kópii na usvlwlit@savba.sk do 31. októbra 2023. (Odovzdanie štúdií vo februári – marci 2024.)

While Eternal Peace represents an elusive but necessary goal in philosophy, speculative fiction evinces a striking ambivalence about its desirability. One the one hand, the climaxes of science-fiction narratives frequently coincide with a utopian promise. On the last page of Kim Stanley Robinson’s Mars trilogy (1992–96), for example, Ann describes her new habitat in glowing terms: “Nowhere on this world were people killing each other, nowhere were they desperate for shelter or food, nowhere were they scared for their kids.” Peace has come, finally. On the other hand, the joyful prospect of Eternal Peace stands at odds with the experiences of those unlucky protagonists who indeed inhabit a society that has already been harmonized. Especially in dystopian writing, the beneficiaries of Eternal Peace are bound to suffer from oppressive laws and homogenized lifestyles. Others simply feel bored beyond belief. The Controller in Aldous Huxley’s Brave New World (1932) already knows: “Actual happiness always looks pretty squalid in comparison with the over-compensations for misery. And being contented has none of the glamour of a good fight against misfortune.”

Alexis Shotwell – Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin

5 októbra, 2023Pozvánkyusvlwpadmin

Guest lecture No higher purpose: Ursula Le Guin’s existentialist anarchism / Hosťovská prednáška Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin

Profesor Alexis Shotwell
(Carleton University, Canada)

11. október 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in English / Prednáška a diskusia budú v angličtine.

Text in English HERE.

Myšlienka, že ľudia prichádzajú na svet bez vopred daného cieľa svojej existencie, je tradičnou tézou existencializmu. Podľa tohto názoru neexistuje nič konkrétne, pre čo sme boli stvorení a akýkoľvek zmysel alebo smerovanie si musíme vytvoriť sami. Tento pocit odsúdenia k slobode je často prežívaný a diskutovaný na individuálnej úrovni. Je to zvláštne, pretože filozofi sa už od počiatku zamýšľali nad vzťahom medzi individuálnou slobodou a spoločenským kontextom, v ktorom ju uplatňujeme. Naliehavosť uvažovania prekračujúceho jednotlivca sa stáva jasnejšou, keď čelíme existenčne náročným problémom, akými sú klimatické zmeny, migračné krízy, globálne pandémie, vojny alebo hladomory. Profesorka Shotwell sa vo svojej prednáške zaoberá argumentom, že anarchizmus nám pomáha pri uvažovaní o nevyhnutnom kolektívnom aspekte riešenia takýchto zložitých problémov. Vedeckú fantastiku Ursuly Le Guin vníma ako kľúčový teoretický zdroj existencialistického anarchizmu Pokračovať na Alexis Shotwell – Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin →

Prezentácia zborníka o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho na Festivale Bázis

4 októbra, 2023Knižnica online, Pozvánky, Knihyusvlwpadmin

V rámci programu o nových literárnovedných publikáciách na Festivale Bázis predstaví hungaristka Judit Görözdi zborník textov o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho Külországi könyvespolcokon, ktorý zostavovala spolu s Magdolnou Balogh.

KEDY: v piatok 6. októbra 2023 o 17.45 hod.

KDE: Mostová 8 (sídlo Tanečného divadla Ifjú Szivek), Bratislava

Jazyk: maďarčina s tlmočením do slovenčiny

Prezentáciu moderuje Pál Száz a zúčastní sa jej aj editor ďalšej predstavovanej publikácie Zoltán Németh.

„Literatúra je fundamentalistická. Pracuje len s jedným jazykom, darmo by sa v danej situácii našiel iný, priliehavejší, vytrvá. Práve v tom je jej podstata: je uzavretá do nekonečna a konečnosti jediného jazyka. Z toho jazyka musí vyťažiť všetko“ – píše Péter Esterházy, postmoderný umelec slova a inovátor jazyka v maďarskej literatúre v eseji Z podivuhodného života slov (prel. R. Deáková).

Autorky a autori zborníka sa podujali na to, aby preskúmali, ako sa Esterházyho tvorba, ktorá vyťažuje „jeden jazyk“ (t. j. kultúru a tradíciu), prejavuje v iných jazykových priestoroch; čo a ako sa dá z nej preniesť umeleckým prekladom; ako ho číta prijímajúce prostredie; aké faktory pôsobia v kultúrnom transfere Esterházyho textov a aké stopy zanechávajú v prijímajúcej literatúre. Pokračovať na Prezentácia zborníka o zahraničnej recepcii diela Pétera Esterházyho na Festivale Bázis →

Elaheh Karimi Riabi – Literárna veda v Iráne: história, koncepcie a inštitúcie

4 októbra, 2023Pozvánkyusvlwpadmin

Guest lecture Literary studies in Iran: history, concepts and institutions / Hosťovská prednáška Literárna veda v Iráne: história, koncepcie a inštitúcie

Dr. Elaheh Karimi Riabi
(Teheránska univerzita, štipendistka NŠP SR v ÚSvL SAV, v. v. i., viac o prednášajúcej TU)

4. október 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in English / Prednáška bude v angličtine, diskusia v angličtine a ruštine.

Text in English HERE.

Literárna veda v Iráne má bohatú a rozmanitú históriu, ktorá trvá už celé tisícročie a odráža kultúrne dedičstvo krajiny, jej jazykovú komplexnosť a významný prínos k literatúre. Literatúra v Iráne zahŕňa širokú a rôznorodú škálu literárnych diel od starovekých eposov až po moderné romány. Klasická perzská literatúra prekvitala počas islamského zlatého veku, najmä počas Abbásovského kalifátu. Popredné osobnosti ako Rúmí, Omar Chajjám a Háfiz významne prispeli k perzskej literatúre v tomto období. Perzská literatúra absorbovala aj vplyvy iných kultúr vrátane arabskej, turkickej a indickej, ktoré obohatili jej literárne dedičstvo. Iránska literatúra naďalej prekvitá a vyvíja sa, čím ovplyvňuje svetovú literárnu scénu. Často odráža zložitosť moderného života a zaoberá sa otázkami identity a sociálno-politickými otázkami. Pokračovať na Elaheh Karimi Riabi – Literárna veda v Iráne: história, koncepcie a inštitúcie →

Text – poznanie – prax. Za možnosť literárnej vedy vychádzať zo sociológie poznania

21 septembra, 2023Pozvánkyusvlwpadmin

Gastvortrag: Text – Wissen – Praxis. Für eine wissenssoziologische Option der Literaturwissenschaft / Hosťovská prednáška: Text – poznanie – prax. Za možnosť literárnej vedy vychádzať zo sociológie poznania

Prof. Dr. Claus-Michael Ort
(Christian-Albrechts-Universität zu Kiel)

27. september 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny cez Zoom

„Krásna“ literatúra archivuje množstvo informácií a zároveň funguje aj ako prostriedok komunikácie a sebapozorovania spoločností. Svojimi fiktívnymi naratívmi o prírode, kultúre (kultúrach), spoločnosti a dejinách uvádza do obehu konštrukcie „reality“, ktoré formujú estetické, morálne, náboženské, politické a ekonomické vnímanie „sveta“ a spoločenskej praxe. Tým, že literatúra takýmto spôsobom stabilizuje, legitimizuje a popularizuje a/alebo kriticky reflektuje bežné alebo špeciálne „poznanie“, vytvára aj poznanie seba samej (autoreferencia) a poznanie „sveta“ (externá referencia). Zároveň prispieva k tomu, ako spoločnosti ponímajú seba samy. Na tomto pozadí si osobitnú pozornosť zasluhujú prístupy, ktoré nechápu textovú analýzu ako samoúčelnú, ale pokúšajú sa prepojiť literárne druhy, žánre a texty – ich špecifické formy a sémantiku – so sociálnymi kontextmi konania a horizontmi poznania, hoci bez skratkovitých metaforických analógií spoločnosti a literatúry.

Hosťovská prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83024109258?pwd=Q0RrelB3a1piMGptU0JKUWIxTWFmdz09
Meeting ID: 830 2410 9258
Passcode: 863959

Die Information auf Deutsch folgt hier:

„Schöne“ Literatur archiviert eine Fülle von Informationen und fungiert zugleich auch als Medium der Kommunikation und der Selbstbeobachtung von Gesellschaften. Mit ihren fiktionalen Erzählungen von Natur, Kultur(en), Gesellschaft und Geschichte setzt sie Konstruktionen von „Wirklichkeit“ in Umlauf, die die ästhetische, moralische, religiöse, politische und ökonomische Wahrnehmung von der „Welt“ und von gesellschaftlicher Praxis prägen. Indem Literatur auf diese Weise Alltags- oder Spezial-„Wissen“ stabilisiert, legitimiert und popularisiert und/oder kritisch reflektiert, produziert sie auch „Wissen“ über sich selbst (Selbstreferenz) und die „Welt“ (Fremdreferenz). Und damit leistet sie zugleich einen Beitrag zur Verständigung von Gesellschaften über sich selbst. Vor diesem Hintergrund verdienen besonders Ansätze Aufmerksamkeit, die Textanalyse nicht als Selbstzweck verstehen, sondern versuchen, literarische Gattungen, Genres und Texte – deren spezifische Formen und Semantiken – auf gesellschaftliche Handlungskontexte und Wissenshorizonte zu beziehen, allerdings ohne kurzschlüssige metaphorische Analogien von Gesellschaft und Literatur.

Zoom-Meeting beitreten:
https://us06web.zoom.us/j/83024109258?pwd=Q0RrelB3a1piMGptU0JKUWIxTWFmdz09
Meeting-ID: 830 2410 9258
Kenncode: 863959

Čítať ďalej →

Ocenenie „špičková monografia“ pre Dobrotu Pucherovú

Dr. Dobrota Pucherová, D. Phil., z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., získala ocenenie špičková monografia za publikáciu FEMINISM AND MODERNITY IN ANGLOPHONE AFRICAN WOMEN’S WRITING: A 21ST-CENTURY GLOBAL CONTEXT (Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek: globálny kontext 21. storočia), vydanú vo vydavateľstve Routledge. Na slávnostnom podujatí 18. septembra 2023 si ocenenie spolu s ďalšími vedeckými osobnosťami SAV prevzala z rúk predsedu SAV profesora Pavla Šajgalíka a člena Predsedníctva SAV profesora Petra Samuelyho. Našej kolegyni srdečne blahoželáme!

Viac o podujatí nájdete TU.

Prezentácia publikácie na medzinárodnej konferencii Translation, Interpreting & Culture 2023 v Bratislave

20 septembra, 2023Správy, Pozvánkyusvlwpadmin

21. septembra 2023 (štvrtok) o 13.00 hod. sa v Moyzesovej sieni Filozofickej fakulty UK
v Bratislave v rámci medzinárodnej vedeckej konferencie uskutoční prezentácia zborníka štúdií s názvom Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context, na ktorého vydaní sa podieľal náš ústav.

Do zborníka prispeli štúdiami aj naše kolegyne, ktoré sa zaoberajú teóriou a históriou prekladu, profesorka Katarína Bednárová „Translation – historicity – interpretative parallels“ a profesorka Mária Kusá „Power in translation: a formative factor of reception and distribution and a deformative factor in conceptualisation of literature in Slovak translation, 1945–1970“ .

Srdečne Vás pozývame.

Pozvánka na tretí ročník translatologickej konferencie

14 septembra, 2023Pozvánkyusvlwpadmin

V dňoch 20. až 22. septembra 2023 pozývame na konferenciu, na ktorej sa ako jedna z piatich organizujúcich inštitúcií opäť podieľa aj náš ústav.

Program konferencie konanej na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave nájdete TU.

Pripravte sa na diskusie čítaním translatologických čísel OA časopisu World Literature Studies, ktoré vychádzali z predchádzajúcich ročníkov:

World Literature Studies 1/2022

World Literature Studies 1/2020

Výzva na príspevky do World Literature Studies 2/2024: Interdiskurzívna komunikácia medzi literatúrou a bioetikou

13 septembra, 2023Správyusvlwpadmin

Editorky: Bogumiła Suwara (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., Bratislava), Jana Tomašovičová (Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave)

Na pozadí koncepcie interdiskurzívnych vzťahov a koncepcie naratívnej bioetiky sme
v súčasnosti svedkami postupného rozkolísania a otvárania hraníc medzi jednotlivými vedeckými a umeleckými diskurzmi. Témou monotematického čísla je preskúmať tieto posuny na príklade interdisciplinárnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičnej biomedicínskej relácie medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdisciplinárnu oblasť, ktorá na jednej strane intenzívne komunikuje s vedami o kultúre, umení, humanitnými disciplínami a na druhej strane veľmi úzko spolupracuje s prírodnými vedami a biomedicínou. Na rozdiel od klasických tém lekárskej etiky prinášajú moderné biomedicínske technológie pre literatúru úplne nové témy, akými sú napríklad predimplantačná diagnostika, regeneračná medicína, editovanie génov, vylepšovanie človeka, ktoré sa stávajú čoraz častejšie nosnými motívmi pre súčasnú literatúru, film i vizuálne umenie. Sú zároveň príkladmi vzájomného otvárania diskurzov a vzniku nového interdisciplinárneho priestoru, kam patrí aj naratívna bioetika. Morálne dilemy objavujúce sa v súvislosti so zrýchleným technologickým vývojom, ktoré ovplyvňujú nielen jednotlivca, ale i spoločnosť, je potrebné zachytiť v ich komplexnosti, preto sa ukazuje ako mimoriadne plodný prístup rozšíriť čisto racionálnu etickú rétoriku a logickú argumentáciu o humanistické pohľady a naratívne aspekty.

Jazyk príspevkov: angličtina

Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte editorskému tímu na adresu bsuwara@gmail.com, jana.tomasovicova@ucm.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk
do 8. 10. 2023.

Text výzvy a ďalšie informácie nájdete TU.