Druhá mobilitná aktivita projektu Pamäť, priestor a identita v nemecky hovoriacej literatúre

Podujatia, Správy

V chorvátskom Osijeku sa v dňoch 19. – 23. januára 2026  konala v poradí druhá mobilitná aktivita projektu DS-FR-24-0033 Pamäť, priestor a identita v nemecky hovoriacej (transkultúrnej) literatúre od moderny po súčasnosť podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Podujatia, ktoré sa konalo na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Josipa Jurja Strossmayera v Osijeku, sa zúčastnili aj naši kolegovia Ján Jambor a Roman Mikuláš.

Na Filozofickej fakulte Univerzity Josipa Jurja Strossmayera v Osijeku vystúpili na pozvanie chorvátskych účastníčok projektu, assoc. prof. Sonje Novak, PhD., a assist. prof. Stephanie Jug, PhD., so svojimi prednáškami aj českí a slovenskí participanti a participantky projektu. Mgr. Veronika Jičínská, Ph.D., z Katedry germanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem sa vo svojom príspevku zamerala na ženské písanie, rodové a národné otázky okolo roku 1900 v kontexte nemeckej literatúry v českých krajinách a Pražskej nemeckej literatúry. Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., analyzoval podoby traumatizovanej pamäti v autobiografii Evy Umlaufovej Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči. Spomienky. Mgr. Roman Mikuláš, PhD., sa venoval vzťahu literatúry a výskumu pamäti so zameraním na fenomén zabúdania v kontexte vied o živote a literárnej vedy.

Cieľom projektu je prispieť k výskumu vzťahov medzi pamäťou, identitou a priestorom v dielach (transkultúrnych) po nemecky hovoriacich autorov, ktorí sú biograficky spojení s historickými a súčasnými geografickými oblasťami Slovenskej republiky, Českej republiky a Chorvátska. Pokračovať na Druhá mobilitná aktivita projektu Pamäť, priestor a identita v nemecky hovoriacej literatúre →

Záznam z prednášky Miriam Finkelstein o viacjazyčnosti a poetike pamäti v súčasnej ruskojazyčnej poézii

Miriam Finkelstein pôsobí na Universität Konstanz (Nemecko), kde sa venuje výskumu ruskojazyčnej literatúry, translingválnej a viacjazyčnej literatúry vo východnej Európe a rusko-židovskej literatúre. Prinášame vám záznam jej hosťovskej prednášky, v ktorej skúma úlohu matiek a ich jazykov v súčasnej multilingválnej ruskojazyčnej poézii. V prednáške okrem iného poukazuje na to, že multilingválne prvky v ruskojazyčnej poézii slúžia nielen na zvýraznenie konkrétnych nenárodných, teda neruských národných alebo regionálnych kontextov, ale aj na vedomé dištancovanie autorov a ich textov od Ruska a ruskej literárnej tradície. Viacjazyčnosť tu zároveň funguje ako pamäťová stratégia: jazyk matiek sa stáva archívom, v ktorom sú uchované spomienky na 20. storočie – spomienky na dramatické a tragické dejiny rusko-sovietskych pohraničných oblastí, na koloniálne násilie, vojnu, genocídu a vyhnanstvo. Na druhej strane však materské viacjazyčné prejavy predstavujú aj silný zdroj básnickej tvorivosti a imaginácie pre ich potomkov.

Záznam prednášky v anglickom jazyku je dostupný na našom YT kanáli TU.

Hosťovská prednáška sa uskutočnila v rámci grantu IMPULZ Preklad a transfer štýlu naprieč jazykmi: k teórii jazykového kontaktu v literature a v spolupráci s East Centre at the University of East Anglia.

Vzťahy literatúry a bioetiky v súčasnom výskume

Správy, Knihy

Koncom minulého roka vydavateľstvo Logos Verlag Berlin predstavilo publikáciu Literature in Bioethics and Bioethics in Literature, ktorá sa zaoberá skúmaním vzájomných vzťahov medzi literatúrou a bioetikou.

Publikáciu v PDF verzii nájdete v režime otvoreného prístupu TU.

V posledných desaťročiach sa vzťah medzi literatúrou a bioetikou výrazne prehĺbil. Tradičný biomedicínsky pohľad sa rozšíril o perspektívu kultúrnych vied, umenia a humanitných disciplín. Moderné biotechnológie pritom do literatúry priniesli nové témy, ako sú zlepšovanie ľudských schopností či eutanázia, ktoré sa stávajú zaujímavým materiálom pre literárne a filmové adaptácie. Tieto témy zároveň otvárajú nové diskurzívne a výskumné oblasti, napríklad v rámci naratívnej bioetiky. S urýchleným rozvojom a aplikáciou nových biotechnológií sa stretávame s novými životnými situáciami a morálnymi dilemami, na ktoré často nemáme dostatočné interpretačné modely. V mnohých prípadoch sú princípy tradičnej normatívnej etiky nedostatočné na riešenie nových, vznikajúcich problémov, čo podnecuje hľadanie iných vhodných metodologických prístupov.

Editorky Jana Tomašovičová (FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave) a Bogumiła Suwara (Ústav svetovej literatúry SAV) do publikácie zaradili osem štúdií. Pokračovať na Vzťahy literatúry a bioetiky v súčasnom výskume →

Interaktívny hypertextový lexikón literárnej vedy bol vyhodnotený ako projekt na vynikajúcej úrovni

Správy, Udalosti

V roku 2025 osemnásťčlenný vedecký tím zo siedmich akademických a univerzitných pracovísk úspešne ukončil päťročný projekt Interaktívny hypertextový lexikón literárnej vedy s korpusom kľúčových literárnovedných textov pod vedením Romana Mikuláša z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. Hoci „ukončil“ nie je presný výraz, keďže Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií je vďaka interaktivite, doplneniam a ďalšiemu rozvíjaniu jeho obsahu nielen jedinečné, ale aj otvorené dielo. 

Cieľom projektu bolo vytvoriť interaktívny lexikón literárnovedných pojmov a kategórií literárnej vedy v médiu hypertextu spolu s korpusom kľúčových textov z literárnej teórie.  Projekt nadviazal na dielo Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií, ktoré bolo realizované v rámci dvoch projektov VEGA, taktiež vedených Romanom Mikulášom. Vznikla platforma https://hyperlexikon.sav.sk/, ktorá obohacuje dlhodobo vytváraný hypertextový lexikón pojmov literárnej vedy o interakciu s diskutujúcimi a o významné texty, ktoré uvedené pojmy formovali, v preklade do slovenčiny. V našom prostredí ide o jedinečné slovníkové dielo, ktoré široko a naprieč rôznymi filológiami sprostredkúva súčasné literárnovedné poznanie a je v plnom rozsahu prístupné online, odbornej verejnosti, študentstvu aj širokej verejnosti so záujmom o reflexiu literatúry.

Agentúra na podporu výskumu a vývoja ho vyhodnotila ako projekt na vynikajúcej úrovni.

Roman Mikuláš s Čestnou plaketou SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách

 

Nové číslo World Literature Studies 4/2025: Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach

Knižnica online, Správy

eds. Anikó Dušíková ‒ Dobrota Pucherová

Tému tohto čísla vystihuje otázka vzájomných vzťahov slovenskej a svetovej literatúry alebo jednoduchšie: Aké je miesto slovenskej literatúry vo svetovej literatúre? Štúdie hľadajú spôsoby, ako na ňu odpovedať, a zisťujú, že ani „svetovosť“, ani „slovenskosť“ nie sú evidentné prívlastky. Načrtávajú širokú škálu možného nazerania na slovenskú literatúru ako na súčasť svetového literárneho systému: cez medziliterárne vzťahy, kultúrny transfer, transkulturalizmus, kresťanskú duchovnosť a slovanskú vzájomnosť, feminizmus či kozmopolitizmus. Problematizujú pojmy ako „centrum“/„periféria“, „malosť“ či „oneskorenosť“ a podkopávajú hegemónne koncepty svetovej literatúry. Do témy čísla štúdiami prispeli Miloslav Vojtech, Marta Fülöpová, Dagmar Garay Kročanová, Peter Darovec, Dobrota Pucherová a Mary Orsak.

O kontexte tejto témy píšu editorky v úvode o. i.: *Tému tohto čísla World Literature Studies, ktorú sme pripravili v rámci výskumného grantového projektu VEGA 2/0127/23 „Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach (2023 – 2026)“, možno čítať ako pokračovanie uvažovania o malých literatúrach a svetovej literatúre v predchádzajúcich číslach časopisu: 2/2022 (Svetová literatúra z pohľadu „malých“ literatúr, eds. Róbert Gáfrik – Miloš Zelenka), 3/2022 (Transkulturalizmus a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe, eds. Judit Görözdi – Zoltán Németh – Magdalena Roguska-Németh), alebo 3/2023 (Svetová literatúra a národná literatúra, ed. Péter Hajdu), ale aj v iných publikáciách, na ktorých spolupracovali pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV, napríklad v zborníku Svetová literatúra z perspektívy „malých“ literatúr (eds. Magdolna Balogh – Adam Bžoch, 2024).*

Nové číslo ďalej prináša štúdiu Libuše Heczkovej a Kateřiny Svatoňovej o podobách maskulinity u Patočku, Levinasa a Wendersa, ako aj štúdie Aleša Urválka a Veroniky Královej o časopise Merkur z oblasti nemeckých dejín ideí a recenzie zaujímavých knižných titulov.

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0; tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Obsah – téma čísla:
MILOSLAV VOJTECH
Básnici slovenskí a svetoví: Ján Hollý, Ján Kollár a Pavol Országh Hviezdoslav ako aktéri
európskeho kultúrneho transferu
MARTA FÜLÖPOVÁ
Predstava o slovanskej svetovej literatúre ako základe slovenskej národnej identity
podľa Ľudovíta Štúra Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 4/2025: Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach →

2 výskumnícke miesta v interdisciplinárnom projekte o budúcnosti

Rôzne
V Ústave svetovej literatúry SAV otvárame 2 výskumnícke miesta na plný úväzok v zaujímavom interdisciplinárnom projekte o budúcnosti, „Fragile Futures: A Critical Investigation of the Intersections between Fictional and Non-fictional Accounts of the Long-term Future“, ktorý vedie náš rakúsky kolega Johannes Kaminski.  
Prihlasovanie do 27. januára na mail: j.kaminski@savba.sk🟠 #ResearchJobs #FragileFutures
The Project: The posts are offered as part of the IMPULZ project Fragile Futures: A Critical Investigation of the Intersections between Fictional and Non-fictional Accounts of the Long-term Future (PI Johannes Kaminski). This project draws on the long-term risk projections of strategic foresight reports, as published by inter-governmental organisations and multi-national companies, and places them in a dialogue with speculative and science fiction. By placing the fictional and non-fictional world-making accounts on a horizontal plane, the project breaks down the knowledge silos generated not only by subject specialization, but also by cultural boundaries. The project closes in on three areas of investigation: environmental, social and geopolitical futures.
Positions Available:
• 1 Full-Time Researcher with expertise in Russian studies
• 1 Full-Time Researcher with expertise in political science, sociology or philosophy
More:
https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=board-job&actionX=show_offer&jobs_offer_no=1153

Hosťovská prednáška Prekérne modernistky. Slovanské spisovateľky v Rakúsko-Uhorsku

Podujatia, Pozvánky

Guest lecture Precarious Modernists. Slavic Women Writing in Austria-Hungary 

Lena Magnone
(Internationales Forschungszentrum Kulturwissenschaften Kunstuniversität Linz in Wien)

21. január 2026 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

 

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/85428730418?pwd=NJaJlDZoBoJbv8UtquCn12H9p7sYzY.1
Meeting ID: 854 2873 0418
Passcode: 578511

Lena Magnone predstaví pripravovanú monografiu Precarious Modernists. Slavic Women Writing in Austria-Hungary, ktorá vyjde vo vydavateľstve Bloomsbury v roku 2027. Publikácia reviduje dominantnú interpretačnú paradigmu sústredenú na Viedeň a ponúka zásadné prehodnotenie stredoeurópskeho literárneho modernizmu z hľadiska rodových a imperiálnych súvislostí. Na materiáli poľskej, českej, slovenskej, slovinskej, chorvátskej, srbskej a ukrajinskej literatúry rekonštruuje transimperiálne podmienky formovania ženskej autorskej subjektivity v Rakúsko-Uhorsku od polovice 19. storočia do obdobia prvej svetovej vojny.

Na základe rozsiahleho archívneho výskumu v rôznych jazykoch a národných tradíciách, Magnone skúma, akým spôsobom boli v priebehu 19. storočia spisovateľky v malých slovanských literatúrach inštrumentalizované  ako „matky národa“, pričom  ich neskôr marginalizovali mužsky dominované modernistické hnutia. Pokračovať na Hosťovská prednáška Prekérne modernistky. Slovanské spisovateľky v Rakúsko-Uhorsku →

Hosťovská prednáška o vedeckej a prekladateľskej činnosti Júliusa Špaňára

Podujatia, Pozvánky

Hosťovská prednáška
Profesor Július Špaňár ako vedec a prekladateľ alebo úvahy žiaka o diele svojho učiteľa

Andrej Kalaš
(FF UK v Bratislave)

26. november 2025 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť
+ online

Pokračovať na Hosťovská prednáška o vedeckej a prekladateľskej činnosti Júliusa Špaňára →