S Igorom Tyššom o románe Giovanniho izba

Správy

Náš kolega Igor Tyšš je hosťom 12. ročníka literárneho festivalu Ypsalon v Trnave. V sobotu 14. novembra 2026 o 17.00 h bude spoločne s publicistom, prekladateľom a prozaikom Tomášom Hučkom diskutovať o prelomovom románe amerického prozaika Jamesa Baldwina Giovanniho izba. Toto významné dielo svetovej literatúry vyšlo pred 70 rokmi a dodnes patrí k najvýraznejším literárnym výpovediam o identite, láske a spoločenských predsudkoch. Diskusiu bude moderovať spisovateľ Marek Hudec. Podujatie sa uskutoční v kultúrnom centre Malý Berlín na Štefánikovej 4 v Trnave.

Program festivalu nájdete TU.

Medzinárodná vedecká konferencia Language Contact in Literature / Jazykový kontakt v literatúre

Podujatia, Pozvánky

Pozývame Vás na medzinárodnú vedeckú konferenciu Language Contact in Literature: Findings, Problems and New Directions / Jazykový kontakt v literatúre: poznatky, problémy a nové perspektívy. Privítame Vašu aktívnu účasť formou prezentácie konferenčných príspevkov.

Miesto konania: Ústav svetovej literatúry SAV (Dúbravská cesta 9, Bratislava)
Dátum konania: 28. – 29. máj 2027
Termín na zasielanie abstraktov: 15. január 2027. Vybraní účastníci budú informovaní do 31. januára 2027.
Abstrakt v rozsahu maximálne 300 slov spolu so stručným biografickým medailónom v rozsahu 100 slov zasielajte na e-mailovú adresu: languagecontactlit@gmail.com
Call for Papers

Konferencia sa koná v rámci projektu IMPULZ Translation and cross-lingual stylistic transfer: Towards a theory of language contact in literature (SAV, www.languagecontact.sav.sk) a v spolupráci s výskumnou komisiou „Language Contact in Literature: Europe“ Medzinárodnej asociácie pre komparatívnu literatúru (ICLA).

Tradičné modely národných literatúr čoraz zreteľnejšie nedokážu postihnúť zásadne globálnu, transnacionálnu a viacjazyčnú povahu literárneho procesu. Uspokojivé alternatívne modely však zatiaľ chýbajú. Súčasne sa pojem prekladu uplatňuje na čoraz širšie spektrum literárnych javov. Oba tieto trendy poukazujú na naliehavú potrebu vytvoriť presný pojmový a kategóriový rámec, ktorý by umožnil interdisciplinárnu diskusiu o spôsoboch, akými sa komplexné jazykové konštelácie prejavujú v literárnych textoch. Cieľom konferencie je reagovať na túto potrebu a otvoriť nový dialóg medzi teóriou prekladu, výskumom literárnej viacjazyčnosti, transjazyčnosťou (translanguaging), svetovou a postkoloniálnou literatúrou, výskumom medzinárodných literárnych hnutí a ďalšími príbuznými oblasťami. Pokračovať na Medzinárodná vedecká konferencia Language Contact in Literature / Jazykový kontakt v literatúre →

Adam Škrovan, PhD. #nacomijedoktorandskestudium

PhD. štúdium, Rôzne

Adam Škrovan svoju dizertačnú prácu Bioetika a biopolitika ako súčasť interpretačnej platformy posthumanizmu obhájil v roku 2026 pod školiteľským vedením PhDr. Bogumily Suwary, CSc. A čo mu doktorandské štúdium prinieslo?

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV považujem za zmysluplnú voľbu pre tých, ktorých počas vysokoškolského štúdia oslovilo uvažovanie o literatúre v širších súvislostiach a ktorí sa chcú tejto oblasti venovať aj naďalej, systematickejšie a do väčšej hĺbky.

Keď som v roku 2022 nastúpil na doktorandské štúdium, vďaka svojej školiteľke, Mgr. Bogumiłe Suware, PhD., som sa stal súčasťou výskumného projektu, do ktorého boli zapojení vedeckí pracovníci a pracovníčky a vysokoškolskí pedagógovia z viacerých univerzít a akademických inštitúcií. Ústav svetovej literatúry mi zároveň poskytol zázemie a podmienky, vďaka ktorým som sa mohol sústrediť na prácu na dizertačnej práci.

Počas štyroch rokov doktorandského štúdia som mal príležitosť zúčastňovať sa na vedeckých konferenciách a workshopoch, Pokračovať na Adam Škrovan, PhD. #nacomijedoktorandskestudium →

Alena Kyselicová (Ružbaská), PhD. #nacomijedoktorandskestudium

PhD. štúdium, Rôzne

V našom ústave úspešne ukončilo doktorandské štúdium už mnoho doktorandiek a doktorandov. Alena Kyselicová (Ružbaská) svoju dizertačnú prácu Špecifiká vývoja malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia obhájila v roku 2026 pod školiteľským vedením prof. Mgr. Adama Bžocha, CSc. Na otázku, čo jej doktorandské štúdium prinieslo, odpovedala:

Ak milujete literatúru – a nielen tú, pri ktorej si oddýchnete, ale aj takú, ktorá vám zamotá hlavu a vyvoláva ďalšie otázky  –, doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV môže byť tým správnym miestom. Ponúkne vám priestor ponoriť sa hlbšie do tém a príbehov, ktoré vás zaujímajú, a venovať sa im do takej hĺbky, na akú v každodennom živote často nezostáva čas. Literatúra sa tu nestáva iba predmetom skúmania, ale aj východiskom na premýšľanie o človeku, spoločnosti a svete, v ktorom žijeme.

Keď sa dnes obzriem za doktorandským štúdiom, vnímam ho ako oveľa viac než len obdobie výskumu, čítania, písania a hľadania odpovedí na odborné otázky. Bolo to aj obdobie pochybností, keď som si kládla otázky, či na toto štúdium mám, či tam patrím a čo všetko dokážem. Hoci to nebolo vždy jednoduché, práve vďaka prekonávaniu prekážok, vlastných pochybností a vystupovaniu z komfortnej zóny som sa veľa naučila nielen o sebe, ale aj o svojich schopnostiach a hraniciach. Z tohto obdobia si dnes odnášam množstvo cenných skúseností, ktoré uplatňujem nielen v pracovnom, ale aj v osobnom živote.

Jednou z najcennejších vecí, ktoré mi doktorandské štúdium prinieslo, sú ľudia. Pokračovať na Alena Kyselicová (Ružbaská), PhD. #nacomijedoktorandskestudium →

Nové číslo World Literature Studies 3/2026: Hlasy mediácie: Preklad, reprezentácie a transformácie / Mediating Voices: Translation, Representation, and Change

Rôzne

eds. Ivana Hostová – Mária Kusá – Eva Spišiaková

Ako putujú preložené hlasy medzi jazykmi a kultúrami a kto tento pohyb umožňuje? Číslo skúma preklad ako spoločensky ukotvenú prax, ktorú formujú redakcie, vydavateľstvá a literárne siete. Jednotlivé štúdie sa okrem iného venujú periodikám a šíreniu menej centrálnych literatúr a sledujú, ako viditeľnosť prekladateliek a prekladateľov, edičné programy a ideologické rámce ovplyvňujú prenos textov. Ukazujú tiež, ako preklad sprostredkúva estetické inovácie, vytvára intertextové väzby a mení literárny kánon. Metodologicky zameraná panelová diskusia pertraktuje možnosti a limity výskumu prekladu v periodikách vrátane digitálnych prístupov.

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-SA 4.0; tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Obsah témy čísla:
LUC VAN DOORSLAER – TRIIN VAN DOORSLAER
The translator as a multilingual and ideological chameleon: The case of Vladimir Beekman
GAËTAN C. REGNIERS
“The Dutch read anything from an unfamiliar language”: Literary translation, media constraints, and professional trajectories in the interwar press
JINQUAN YU
The visibility of Ida Pruitt as a woman translator: An archival approach to the English translation of Lao She’s Si Shi Tong Tang
Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 3/2026: Hlasy mediácie: Preklad, reprezentácie a transformácie / Mediating Voices: Translation, Representation, and Change →

Hľadanie Evy Blochovej: Počítačové prístupy k atribúcii prekladov

Podujatia, Pozvánky

Hosťovská prednáška
Searching for Eva Bloch: Computational Approaches to Translator Attribution / Hľadanie Evy Blochovej: Počítačové prístupy k atribúcii prekladov

Lucija Mandić
(Ústav slovinskej literatúry a literárnej vedy ZRC SAZU, Ľubľana; Ústav svetovej literatúry SAV)

4. november 2026 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89321224888?pwd=IvAPrbFdbQME9add5EZIZijqbYQ4is.1
Meeting ID: 893 2122 4888
Passcode: 413130

Podujatie sa uskutoční v rámci mobilitného projektu Prekladanie strednej Európy: Dielo Milana Kunderu naprieč jazykmi, hranicami a politickými kontextmi a projektu IMPULZ Preklad a transfer štýlu naprieč jazykmi: k teórii jazykového kontaktu v literatúre.

V roku 1990 vyšiel román Milana Kunderu Nesmrtelnost vo francúzskom preklade pod názvom L’Immortalité. Ako prekladateľka bola uvedená Eva Blochová, ktorú Kundera opakovane označoval za svoju „blízku priateľku“. Prekladateľ Jan Rubeš však existenciu tejto osoby spochybnil: „Kto je tá Eva Blochová? Ja osobne som preložil z češtiny do francúzštiny tucet kníh, a preto poznám väčšinu, ak nie všetkých prekladateľov pôsobiacich v tejto oblasti, ale meno Eva Blochová som nikdy nepočul.“ Vyhľadávanie v knižničných databázach a archívnych katalógoch navyše ukazuje, že meno Evy Blochovej sa objavuje výlučne v súvislosti s Kunderovým dielom. Jej identita, ako aj skutočná úloha pri vzniku francúzskej verzie románu preto zostávajú nejasné. Pokračovať na Hľadanie Evy Blochovej: Počítačové prístupy k atribúcii prekladov →

Teória svetovej literatúry ako svetová literatúra

Rôzne

Hosťovská prednáška
World Literature Theory as World Literature / Teória svetovej literatúry ako svetová literatúra

Jernej Habjan
(Výskumné centrum Slovinskej akadémie vied a umení, Ľubľana )

4. november 2026 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

 

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/86201270716?pwd=TxjPQ5h8d4PvI0yfG61wWDag2XY8K0.1
Meeting ID: 862 0127 0716
Passcode: 927868

Podujatie sa uskutoční v rámci projektu VEGA Slovenská literatúra v medziliterárnych
a transkultúrnych súvislostiach.

Teoretické úvahy o svetovej literatúre často pochádzajú priamo od osobností, ktoré sa pokladajú za jej kľúčových predstaviteľov, vrátane takých autorov, ako sú Goethe, Tagore, Gorkij, Hesse, Kundera či Pamuk. Teoretici svetovej literatúry navyše neprestajne čerpajú z úvah týchto spisovateľov, čím skôr potvrdzujú nemožnosť vytvoriť metajazyk svetovej literatúry než možnosť jednoznačne vymedziť jej koncept. Teoretické výroky o svetovej literatúre je preto vhodné vnímať ako potenciálne príklady svetovej literatúry. Prednáška sa zameria nielen na to, čo teoretici svetovej literatúry hovoria, ale aj na to, kde a kedy svoje úvahy formulujú. Pokračovať na Teória svetovej literatúry ako svetová literatúra →

Naratívy o mobilite v súčasnej anglofónnej literatúre

Podujatia, Pozvánky

Hosťovská prednáška
Mobility Narratives in Contemporary Anglophone Literature / Naratívy o mobilite v súčasnej anglofónnej literatúre

Prof. Justin Quinn
(Západočeská univerzita v Plzni)

28. október 2026 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť +
online

 

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89232071275?pwd=SOi5muBs4zraAqLCMVQbnb0y0ZHK6N.1
Meeting ID: 892 3207 1275
Passcode: 447146

Podujatie sa uskutoční v rámci projektu IMPULZ Preklad a transfer štýlu naprieč jazykmi:
k teórii jazykového kontaktu v literatúre.

Čo spája afroamerického prozaika, írskeho učiteľa angličtiny v Hongkongu a indického postgraduálneho študenta na Oxfordskej univerzite? Protagonisti troch súčasných anglofónnych románov sa stretávajú s ťažkosťami súvisiacimi s varietou angličtiny, ktorou hovoria, pričom tieto ťažkosti do značnej miery vytvárajú dramatický priebeh ich príbehov.

Justin Quinn vo svojej najnovšej knihe Literature in the Age of Lingua Franca English: The Zero Style (Literatúra v ére angličtiny ako lingua franca: nulový štýl, 2025) opisuje vznik nového štýlu v anglofónnej literatúre, ktorý sa vyznačuje obmedzenou slovnou zásobou, priamočiarou syntaxou a minimom kultúrnych odkazov. Romány Erasure (Vymazanie, 2001) Percivala Everetta, Exciting Times (Vzrušujúce časy, 2020) Naoise Dolanovej a Afternoon Raag (Popoludňajšia rága, 1993) Amita Chaudhuriho, ktoré predstavuje priekopnícke dielo predznamenávajúce neskorší vývoj, oscilujú medzi nulovým štýlom a regionálnymi, menej prestížnymi varietami angličtiny. Otvárajú tak otázky moci a mobility v globalizovanom prostredí. Pokračovať na Naratívy o mobilite v súčasnej anglofónnej literatúre →

Prezentácia časopisu World Literature Studies 2/2026 pokračuje v Prahe

Podujatia, Pozvánky

V stredu 21. októbra sa v Šporkovom paláci v Prahe uskutoční prezentácia tematického čísla časopisu World Literature Studies venovaného rétorike úprimnosti. Podujatie sa koná
v rámci prednáškového cyklu Komparatistické stredy, ktorý organizuje Ústav českej literatúry a komparatistiky Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej.

Bližšie informácie o podujatí nájdete na https://uclk.ff.cuni.cz/jakub-kapiciak-akvile-reklailtyte-the-rhetoric-of-sincerity-in-central-and-eastern-european-literatures-prednaska-v-ramci-komparatistickych-stred/