Le hasard, la passion et la nécessité: traduire du tchèque et du slovaque en français depuis le XIXe siècle: quelques réflexions

Hosťovská prednáška
Le hasard, la passion et la nécessité: traduire du tchèque et du slovaque en français depuis le XIXe siècle: quelques réflexions / Náhoda, vášeň a nevyhnutnosť: prekladanie z češtiny a slovenčiny do francúzštiny od 19. storočia – niekoľko postrehov

Prof. Antoine Marès
(emeritný profesor, Université Paris 1 Panthéon-Sorbonne)

 

16. september 2026 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, vo francúzštine, simultánne tlmočenie do slovenčiny cez Zoom

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/86009569768?pwd=6nx3Hd1GyeFD2NpU5EqHL948diTjZM.1
Meeting ID: 860 0956 9768
Passcode: 649525

Podujatie sa uskutoční v rámci projektu VEGA 2/0092/23 Preklad a prekladanie v dejinách
a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie.

Prečo a za akých okolností sa historik medzinárodných vzťahov začne venovať problematike prekladu? Odpoveď na túto otázku treba hľadať v širšom kontexte medzinárodných vzťahov medzi jednotlivými krajinami v 20. storočí, ale predovšetkým v skúmaní životných a profesijných trajektórií prekladateliek a prekladateľov. Antoine Marès sa vo svojej prednáške pokúsi vytvoriť ich typológiu a zároveň preskúmať ich motivácie a profesijné pôsobenie. Ako sa niekto z Čiech, zo Slovenska alebo z frankofónneho prostredia dostal k prekladaniu z češtiny či slovenčiny do francúzštiny? Aké bolo jeho jazykové vzdelanie? Pokračovať na Le hasard, la passion et la nécessité: traduire du tchèque et du slovaque en français depuis le XIXe siècle: quelques réflexions

Za Péterom Nádasom: Lúčime sa s velikánom maďarskej literatúry

„… odpočet ľudského času sa otvára, ale otvára sa naraz dopredu aj dozadu.“ P. Nádas: Vlastná smrť

Péter Nádas v Bratislave

 

V stredu 26. augusta 2026 zomrel vo veku 83 rokov významný maďarský spisovateľ a mysliteľ Péter Nádas, ktorého meno je dobre známe aj na Slovensku. Jeho diela tvoria súčasť medzinárodnej literárnej scény; jeho umeniu vzdávali hold rôzne ocenenia po celom svete. Čitateľskú verejnosť (laickú i profesionálnu) oslovoval predovšetkým originálnosťou myslenia, ktoré zachádza do hĺbky ľudskej duše a útrob ľudských inštinktov, pričom zároveň vníma široký historický a kultúrny kontext nášho fungovania; originálnosťou myslenia, ktoré vytvára jedinečné románové svety.

So slovenskou kultúrou mal dobré vzťahy, na čom má zásluhy vydavateľstvo Kalligram, kde vydali reprezentatívny výber z Nádasovho diela: z románovej tvorby Koniec rodinnej ságy (1999, prel. K. Králová), Knihu pamätí (2004, prel. J. Szolnokiová) a ako prvý z vyše tuctu svetových prekladov trilógiu Paralelné príbehy (2009, prel. J. Szolnokiová); z esejistiky zväzok Hamlet je slobodný (1999, prel. P. Kováč); z dramatickej tvorby súbor Upratovanie (2003, prel. P. Kováč). Pravidelne publikoval eseje v kultúrno-spoločenskom časopise Os, kde bol aj členom redakčnej rady, a tiež v prílohe Fórum denníka Sme. O ďalší slovenský zväzok z Nádasovej esejistiky Stav vecí (2020, prel. R. Deáková) sa postarala Platforma pre literatúru a výskum. Vo vydavateľstve august august vyšla – v tejto chvíli, žiaľ, veľmi aktuálna – kniha Vlastná smrť (2021, prel. Eva Andrejčáková), ktorá spracováva autorov zážitok z klinickej smrti.

Autor v nej píše: „Viem, že teraz zomieram. Čo ma nenapĺňa radosťou, nenapĺňa bolesťou. Žiaden pocit, ktorý by mi bol z minulosti známy. No zároveň nezabúdam. Možno by bolo najvýstižnejšie povedať, že odpočet ľudského času sa otvára, ale otvára sa naraz dopredu aj dozadu.“

Ústav svetovej literatúry SAV organizoval začiatkom roka 2010 medzinárodnú vedeckú konferenciu „Stredoeurópsky kontext tvorby Pétera Nádasa“ – zborník z konferencie   predstavuje vôbec prvú analytickú knižnú publikáciu venovanú autorovmu dielu mimo Maďarska. Konferenciu uviedol sám autor. Hovoril o význame prekladateľov a prekladateliek, ktoré dávajú autorovi hlas v inojazyčnom prostredí. Zúčastnil sa aj sprievodných podujatí: premietania filmu nakrúteného na motívy knihy Vlastná smrť (rež. Péter Forgács) a prezentácie slovenského vydania trilógie Paralelné príbehy.

S Péterom Nádasom, naším cteným hosťom v ústave v januári 2010, sa lúčime pripomenutím jeho návštevy v Bratislave.

Text: Judit Görözdi

Fotografie: Gabriela Magová, archív ÚSvL SAV, v. v. i.

TU si môžete prečítať aj štúdiu hungaristky Judit Görözdi v časopise World Literature Studies, v ktorej sa venuje citovanému dielu Vlastná smrť.

 

Úspešné obhajoby dizertačných prác našich doktorandiek a doktoranda

Zľava: Natália Tyšš, Adam Škrovan a Alena Kyselicová

V utorok 26. augusta 2026 úspešne obhájili svoje dizertačné práce na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave naše doktorandky Alena Kyselicová a Natália Tyšš a doktorand Adam Škrovan.

Všetkým trom srdečne gratulujeme k úspešnému zavŕšeniu doktorandského štúdia a želáme im veľa tvorivých síl a inšpirácie v ich ďalšej vedeckej a profesionálnej práci.

Obhájené dizertačné práce
Mgr. Alena Kyselicová: Špecifiká malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia
školiteľ: prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc.

Mgr. Adam Škrovan: Bioetika a biopolitika ako súčasť interpretačnej platformy posthumanizmu
školiteľka: Mgr. Bogumila Suwara, CSc.

Mgr. Natália Tyšš
Preklad ruských spoločenskovedných textov v slovenskom kultúrnom priestore. Geopolitické a historické súradnice
školiteľka: prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.

Pokračovať na Úspešné obhajoby dizertačných prác našich doktorandiek a doktoranda

ALENKA! ADAM! NATY! držíme vám palce

Pozývame na obhajoby dizertačných prác našich doktorandiek a doktoranda, ktoré sa uskutočnia v stredu 26. augusta 2026 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (Gondova 2) v miestnosti G239.

9.00 hod.
Mgr. Alena Kyselicová
Špecifiká malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia
školiteľ: prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc.
11.00 hod.
Mgr. Adam Škrovan
Bioetika a biopolitika ako súčasť interpretačnej platformy posthumanizmu
školiteľka: Mgr. Bogumila Suwara, CSc.
13.00 hod.
Mgr. Natália Tyšš
Preklad ruských spoločenskovedných textov v slovenskom kultúrnom priestore. Geopolitické a historické súradnice
školiteľka: prof. PhDr. Mária Kusá, CSc.


 

 

Nové číslo World Literature Studies 2/2026: Rétorika úprimnosti v literatúrach strednej a východnej Európy

eds. Jakub Kapičiak ‒ Akvilė Rėklaitytė

Ak chceme diskutovať o rétorike úprimnosti, je nevyhnutné sa zamerať na prostriedky, ktoré vytvárajú efekt autentického a otvoreného (seba)odhaľovania. Téma tohto čísla skúma literárne reprezentácie úprimnosti v strednej a východnej Európe od konca 19. storočia po súčasnosť. Štúdie zaoberajúce sa bulharskou, českou, litovskou, slovenskou, poľskou, rumunskou a ukrajinskou literatúrou ukazujú rôzne spôsoby, vďaka ktorým verejné vyjavovanie súkromných pocitov funguje ako silný komunikačný princíp. Zároveň presahujú bežné spájanie úprimnosti so súčasnými post-postmodernými paradigmami a skúmajú ju ako nestabilnú, vzťahovú kategóriu do veľkej miery závislú od kontextu.

Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0; tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.

Obsah témy čísla:
GERTRAUDE ZAND
Sincerity in Czech literature: Notes toward a rhetoric of lamentation Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 2/2026: Rétorika úprimnosti v literatúrach strednej a východnej Európy

Nové hosťovské prednášky na našom YouTube kanáli

Od začiatku tohto roka sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV v rámci aktuálne riešených výskumných úloh a projektov uskutočnilo viacero hosťovských prednášok a prezentácií, ktorých hybridný priebeh sme ako obvykle avizovali na tejto webovej stránke. Ak ste ich nestihli naživo, máte príležitosť teraz. Časť záznamov z týchto podujatí práve pribudla na našom YouTube kanáli. Sledujte nás!

Davide Gnoato: The Reinvention of Central Europe as „Mitteleuropa“ in Post-Fascist Italy through Book Publishing
Maxim Duleba: Literárna reportáž v kultúrnej diplomacii medzi nacistickým Nemeckom a slovenským štátom
Florencia Ferrante: Metaphors we think and research by: Entangled threads of religious translation in the 18th-century Atlantic world
Prezentácia World Literature Studies 1/2026 “Thought in Motion: Humanities and Social Sciences in Translation / Myslenie v pohybe: humanitné a spoločenské vedy v preklade”
Arkadiusz Morawiec: Polish (Communist) Camps: In/visibility in Polish Literature
Mária Ridzoňová Ferenčuhová: Komorný preklad pre päť hláv a jedného dirigenta

Medzinárodná vedecká konferencia Liquid Futures / Tekuté budúcnosti

Pozývame Vás na medzinárodnú vedeckú konferenciu Liquid Futures: SF, Postapocalypse and Fantasy in the Neoliberal Era / Tekuté budúcnosti: sci-fi, postapokalypsa a fantasy v neoliberálnej ére. Privítame Vašu aktívnu účasť formou prezentácie konferenčných príspevkov.  EDIT: uzavreté

Miesto konania: Ústav svetovej literatúry SAV (Dúbravská cesta 9, Bratislava)
Dátum konania: 25. –  26. november 2026
Termín na zasielanie abstraktov: 15. júl 2026 (Vybraní účastníci budú informovaní do konca augusta.)
Rokovacími jazykmi konferencie sú angličtina a slovenčina.
Kontaktné osoby: Johannes Kaminski (j.kaminski@savba.sk), Olesia Medukha (olesia.medukha@savba.sk), Igor Tyšš (igor.tyss@savba.sk)
Call for Papers

Medzinárodná vedecká konferencia má spojiť odbornú obec z oblasti literárnej vedy a intermediálnych štúdií s cieľom diskutovať o textoch zo strednej Európy i mimo nej, teda o literatúre písanej v češtine, chorvátčine, nemčine, maďarčine, taliančine, poľštine, ruštine, srbčine, slovinčine, slovenčine, ukrajinčine a ďalších jazykoch. Pozornosť bude venovaná aj nadnárodnej cirkulácii anglofónnych textov. Tematický záber konferencie siaha od autoriek a autorov považovaných za predstaviteľov náročnejšej, literárne prestížnej tvorby, ako sú László Krasznahorkai a Dubravka Ugrešić, až po populárnych autorov, ako sú Andrzej Sapkowski a Frank Schätzing.

Proces fragmentácie našej spoločnej reality, ktorý sa začal pádom železnej opony a nástupom neoliberálnych trhov, sa čoraz viac urýchľuje. V čase, keď ideologické projekty na oboch stranách železnej opony strácali svoju príťažlivosť, sa spoločnosť a komunity odvrátili od kolektívnych predstáv, ktoré im dovtedy poskytovali orientačný rámec alebo prinajmenšom súbor spoločných symbolov. Tento pocit roztrieštenosti sa podľa všetkého odráža aj v literatúre, a to v podobe výrazného odklonu od realistických princípov budovania fikčných svetov. Sci-fi, fantasy a postapokalyptická literatúra totiž situujú svoje príbehy do prostredí, ktoré presahujú rámec empiricky poznateľnej reality. Hoci sa často zľahčujú ako vedľajšie produkty neoliberálneho knižného trhu, v skutočnosti vyrastajú z rozmanitých tradícií, medzi ktoré patrí utopická literatúra, kresťanské a pohanské mýty či gotická próza. Fantázia tu nepredstavuje únik od reality, ale skôr reakciu na rozpad spoločenských a politických istôt. Sľuby liberálnej modernity a technologickej racionality sa totiž čoraz viac ukazujú ako neschopné zabezpečiť väčšiu rovnosť, spravodlivosť či žiaducu budúcnosť. Kým niektoré významné diela žánrovej literatúry rozvíjajú nihilistické vízie konca sveta, iné sa intenzívne pokúšajú nanovo definovať horizont predstaviteľnej budúcnosti.

Aktuálne výzvy na publikovanie vo World Literature Studies

WLS 4/2027: Representations of India in European Literatures
India zaujíma v európskej imaginácii dlhodobo významné, no zároveň mnohovrstevné postavenie. Predstavuje nielen konkrétny historický a geografický priestor, ale aj diskurzívny konštrukt formovaný európskymi intelektuálnymi a kultúrnymi dejinami. Tematické číslo časopisu sa zameriava na skúmanie spôsobov, akými bola India reprezentovaná, kon-štruovaná a reinterpretovaná v európskych literatúrach naprieč jazykmi, regiónmi a historickými obdobiami. Osobitne vítame príspevky analyzujúce orientalizujúce obrazy Indie, ako aj literárne texty, ktoré ponúkajú alternatívne perspektívy, spochybňujú dominantné reprezentácie alebo reflektujú skúsenosti a hlasy marginalizovaných skupín. Príspevky môžu vychádzať z rozmanitých literárnych žánrov vrátane prózy, poézie, cestopisnej literatúry, drámy, memoárov, reportáže, ako aj hybridných a experimentálnych foriem.
Termín odovzdania abstraktov: do 15. septembra 2026
Call for Papers

Hosťovská prednáška – Plurilingual Creativity in Literature: Language Contact as Creative Process

Hosťovská prednáška
Plurilingual Creativity in Literature: Language Contact as Creative Process / Viacjazyčná kreativita v literatúre: jazykový kontakt ako tvorivý proces

Anatolij V. Kharkhurin

24. jún (streda) 2026 o 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine a ruštine / guest lecture and discussion in English and Russian

 

Pokračovať na Hosťovská prednáška – Plurilingual Creativity in Literature: Language Contact as Creative Process

Eugenia Kelbert Rudan predstaví svoj projekt na podujatí IMPULZ Projects at Midterm

V utorok 9. júna 2026 o 13.00 hod. sa v Prednáškovej sále Dionýza Blaškoviča na Virologickom ústave BMC SAV, v. v. i., uskutoční podujatie s názvom IMPULZ Projects at Midterm: Innovations, Challenges, and Future Prospects / Projekty IMPULZ v polovici riešenia: priebežné výsledky, výzvy a výhliadky do budúcnosti.

Cieľom podujatia je predstaviť odbornej verejnosti aktuálne vedecké poznatky a výsledky, ktoré výskumné tímy dosiahli v úvodnej fáze riešenia projektov podporených grantovou schémou IMPULZ. Na podujatí vystúpi aj naša kolegyňa Eugenia Kelbert Rudan, ktorá predstaví svoj projekt Translation and cross-lingual stylistic transfer: Towards a theory of language contact in literature. Vo svojej prezentácii priblíži doterajšie výsledky výskumu zameraného na medzijazykový prenos štýlu, literárny preklad a problematiku jazykového kontaktu v literatúre.

Bližšie informácie o podujatí a registračný formulár nájdete na internetových stránkach Slovenskej akadémie vied.

Na Ústave svetovej literatúry SAV sa aktuálne realizujú dva projekty programu IMPULZ. Okrem projektu Eugenie Kelbert Rudan aj projekt Johannesa D. Kaminského s názvom Fragile Futures: A Critical Investigation of the Intersections between Fictional and Non-fictional Accounts of the Long-term Future.