Všetky príspevky usvlwpadmin

Otcovia v službách nacizmu a stalinizmu. Literárna perspektíva ich synov: Martin Pollack a Viktor Jerofejev (videozáznam)

smrt v bunkriVypočujte si záznam prednášky docentky Heleny Ulbrechtovej zo Slovanského ústavu AV ČR v Prahe, ktorá sa konala na pozvanie Ústavu svetovej literatúry SAV 2. júna 2021.

Helena Ulbrechtová rozvíjala tému prednášky porovnávacou analýzou dvoch kníh: Smrť v bunkri (prel. M. Hvorecký, Absynt 2017), v ktorej rakúsky reportér, prekladateľ a spisovateľ Martin Pollack pátra po nacistickej minulosti svojich predkov, najmä biologického otca, vysokého predstaviteľa SS, a Dobrý Stalin (prel. J. Štrasser, Kalligram 2005) ruského spisovateľa Viktora Jerofejeva, ktorá je autobiografickým príbehom o dospievaní v rodine vysokého stalinského úradníka. Obe diela možno čítať ako fiktívny umelecký text aj ako dokumentárnu literatúru. Zamerala sa na otázku, ako vidia otcov-zločincov ich synovia a čo z toho vyvodzujú vo vzťahu k spoločnosti. Centrálnou postavou je síce otec, ale dôležité sú aj postavy starých otcov a najmä babičiek, ktoré sú nositeľkami rodinnej pamäti, rovnako ako objektom neľúbosti až nenávisti svojich vnukov. V oboch dielach je rekonštruovaná rodinná pamäť a vychádzajú zo smrti otca. Táto „otcovražda“ znamená zrod umelca v postavách synov, pričom v oboch prípadoch má proces písania psychoterapeutický efekt.
Záznam z prednášky môžete sledovať TU.

Za Jánom Jankovičom

jankovic_jV pondelok 21. júna 2021 nás navždy opustil náš dlhoročný kolega, prekladateľ, publicista, vydavateľ a akademik Ján Jankovič. Bol neúnavným propagátorom južnoslovanských literatúr
a zároveň odborníkom s neoceniteľnými skúsenosťami a širokými znalosťami v danej oblasti. “Ak len trochu cítil záujem a ochotu
na sebe pracovať, nezištne poradil, ba doslova pomohol mladším kolegom aj tým, že im dal príležitosť odborne či prekladateľsky sa rozvíjať. Ján Jankovič bol skrátka nielen vedec, prekladateľ, ale aj skutočný kolega a človek, ktorý vám ostane v pamäti aj v srdci,” píše o ňom jeho dlhoročná kolegyňa a spolupracovníčka Máša Kusá v nekrológu na stránke Slovenskej akadémie vied.
Môžete si ho prečítať TU.
Viac informácií o práci a pôsobení Jána Jankoviča obsahuje heslo v Slovníku slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. 20. storočie A – K, ktoré si môžete prečítať TU.

FOTO: www.litcentrum.sk

Johannes D. Kaminski: Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup k medzikultúrnemu transferu

JKHosťovská online prednáška
23. júna 2021 (streda)
14.00

Hra na tichú poštu je vzrušujúca preto, lebo pri nej vznikajú nové významy, keď slová putujú od jedného človeku k druhému a strácajú svoje pôvodné znenie. V prípade transkultúrnej migrácie textov sa skreslenie významu stretáva s menšou akceptáciou. Rôzne interpretácie sú často odmietnuté ako nedorozumenie.
Goetheho Utrpenie mladého Werthera môže poslúžiť na ilustráciu dilemy z textu, ktorý sa dostal ďaleko od „zamýšľaného publika“. Po nadšenom prijatí románu v 19. storočí vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku došlo začiatkom 20. storočia k vlnám prekladov a adaptácií aj v Číne a Japonsku. Weite (Werther po čínsky) a Ueruteru (po japonsky) sa nevyhnutne líšia od Werthera, ako je vykreslený v zaužívaných literárnovedných diskusiách. Dá sa s týmito oživenými duchmi vstúpiť do dialógu?
Otázky na danú tému otvorí a zodpovie Johannes D. Kaminski v rámci svojej hosťovskej prednášky na Ústave svetovej literatúry SAV. Podujatie bude prebiehať v angličtine.

Pripojenie: https://zoom.us/j/99534164952?pwd=WTZLSm1sRWxuaTVKRnFVT2ZFeitIdz09

Johannes D. Kaminski, PhD. študoval na Viedenskej univerzite germanistiku a sinológiu. Pokračovať na Johannes D. Kaminski: Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup k medzikultúrnemu transferu

Prezentácia časopisu World Literature Studies 1/2021: Posthumánne témy (nielen) v literatúre

WLS1_2021_obalka oprOnline podujatie
16. júna 2021 (streda)
13.00

Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka. V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v najnovšom čísle časopisu World Literature Studies sa z perspektívy posthumanizmu sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia, akými sú bioart, film či televízne seriály.

Číslo predstaví jeho editorka Bogumiła Suwara. O publikovaných príspevkoch budú hovoriť aj Jana Kostincová z Pedagogickej fakulty Univerzity v Hradci Králové, Zuzana Husárová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Matúš Porubjak z Filozofickej fakulty Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.
Štúdie uverejnené v časopise sú výstupom grantového projektu APVV-17-0064: Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a posthumanizmu.

Pripojenie:
https://zoom.us/j/92629728645?pwd=WEJMN0NFSUY0YXlJTlY4VGdPRHpvZz09

Celé číslo si môžete prečítať TU.

Romain Gary výrazne a kompetentne zasahoval do prekladov vlastných diel

romain garySpráva z prednášky Eugenie Kelbert Rudan o kolaboratívnom autorskom preklade

Dňa 26. mája 2021 usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV hosťovskú prednášku doktorky Eugenie Kelbert Rudan s názvom Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť: Prípad Romain Gary. Kelbert má za sebou bohaté interdisciplinárne vzdelanie – študovala filozofiu a translatológiu na Sorbonne, francúzsku a nemeckú filológiu v Oxforde a porovnávaciu literatúru na Yalovej univerzite. Prieniky týchto disciplín boli badateľné aj v uchopení prednášky, v ktorej autorka uvažovala o presahu translatologických pojmov a konceptov do iných oblastí literárnej vedy. Treba však zároveň dodať, že na problém interdisciplinárnosti sa dívala z inej strany a jej hlavným zámerom bolo uvažovať nad oprávnenosťou prenášania a naznačiť, čo sa pri prenášaní pojmov nielen získava, ale aj stráca. Pokračovať na Romain Gary výrazne a kompetentne zasahoval do prekladov vlastných diel

Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy

Christopher Rundle_(500x500)_BWChristopher Rundle
(Università di Bologna & The University
of Manchester)
Hosťovská online prednáška
streda 9. 6. 2021 o 14.00

Docent Christopher Rundle sa ako translatológ venuje výskumu dejín prekladu so zameraním na preklad vo fašistických režimoch. Témou jeho prednášky Fascism through the lens of translation: a comparative study of four regimes (Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy) bude porovnanie situácie v štyroch fašistických režimoch – vo fašistickom Taliansku, nacistickom Nemecku, frankistickom Španielsku a salazaristickom Portugalsku – cez prizmu prekladu. Sústredí sa v nej na vydávanie literatúry, keďže v tejto oblasti sú medzi spomenutými režimami najvýraznejšie rozdiely, kým napríklad prístupy k filmu či divadlu sa až tak zásadne nelíšili, a preto neponúkajú toľko relevantných možností na zmysluplnú komparáciu. V analýze poukáže na niekoľko zásadných fenoménov, ktoré v spojitosti s prekladom pomôžu poodhaliť podstatu daných režimov. Konkrétne pôjde o programovosť cenzúrnych zásahov, postavenie tzv. populárnej (alebo masovej) literatúry a rasizmus. Ukazuje sa, že roly, ktoré v každom zo spomenutých režimov plnil preklad, naznačujú, nakoľko bol ten či onen režim skutočne fašistický. Štátne zásahy s cieľom obmedziť prekladanie a šírenie prekladov (t. j. zamerané nielen na globálny dohľad nad literárnou produkciou) totiž nachádzame jedine v režimoch, ktoré prijali rasizmus ako oficiálnu doktrínu. Navyše sa zdá, že keď režimy pristúpili k obmedzovaniu prekladov, dialo sa tak čiastočne aj v dôsledku odporu voči populárnej literatúre, ktorú vnímali ako cudzí (a potenciálne nebezpečný a znečisťujúci) element.
V závere prednášky sa pokúsime na základe diskutovaných kazuistík uvažovať nad vzťahmi dejín prekladu k dejinám ako takým a poukážeme na niekoľko metodologických osobitostí vyplývajúcich z ich vzťahu.
Prednáška bude prebiehať v angličtine.

Pripojenie: https://zoom.us/j/95948500391?pwd=TnVDSVJRUTZ0WWtlOWcvZjM0TzVjZz09
Meeting ID: 959 4850 0391
Passcode: 861947

Christopher Rundle je docentom translatológie Katedry tlmočenia a prekladu na Bolonskej univerzite v Taliansku. Pokračovať na Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy

Otcovia v službách nacizmu a stalinizmu. Literárna perspektíva ich synov: Martin Pollack a Viktor Jerofejev

helena_ulbrechtovaDoc. PhDr. Helena Ulbrechtová, Ph.D.
Hosťovská online prednáška
streda 2. júna o 14.00

Próza vyrovnávajúca sa s dedičstvom nacizmu je v nemecky hovoriacich krajinách bežným fenoménom, zatiaľ čo v Rusku sú knihy o dedičstve stalinizmu skôr výnimkou. A práve téma rodinnej a traumatickej pamäti a zodpovednosť generácie synov za zločiny otcov spájajú rakúskeho esejistu Martina Pollacka s ruským undergroundovým postsovietskym prozaikom Viktorom Jerofejevom. Ich romány, oba z roku 2004, vyšli aj v slovenských prekladoch – Der Tote im Bunker. Bericht von meinem Vater (Smrť v bunkri. Správa o mojom otcovi, prel. M. Hvorecký, Absynt 2017) a Chorošij Stalin (Dobrý Stalin, prel. J. Štrasser, Kalligram 2005). V rámci hosťovskej prednášky o nich bude hovoriť vedecká pracovníčka Helena Ulbrechtová zo Slovanského ústavu AV v Prahe. Jej komparácia sprítomňuje fenomén „otcovraždy“ v zmysle Sigmunda Freuda a upozorňuje na psychoterapeutický efekt procesu literárneho písania. V týchto intenciách zároveň poukazuje na nápadnú zhodu aj kompozíciu jednotlivých postáv oboch diel, nielen otcov, ale aj matiek a starých matiek.

Pripojenie:
https://zoom.us/j/92675888006?pwd=RGtGbGtSeWlmUVN3VGwwSkdTZlRPdz09
Meeting ID: 926 7588 8006
Passcode: 655492

Doc. PhDr. Helena Ulbrechtová, Ph.D. pôsobí ako vedecká pracovníčka Slovanského ústavu AV ČR, v. v. i. v Prahe. Pokračovať na Otcovia v službách nacizmu a stalinizmu. Literárna perspektíva ich synov: Martin Pollack a Viktor Jerofejev

Najlepšie zborníky nám dajú pocítiť, že všetky otázky zďaleka neboli položené

archivny vyskum2Správa z prezentácie zborníkov

V spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV sa 14. mája 2021 uskutočnila online prezentácia dvoch zborníkov, ktoré vznikli v rámci grantového projektu VEGA – Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu. Prvý z nich, Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach (zost. Edita Gromová, Natália Rondziková a Igor Tyšš), ponúka unikátny vhľad do spôsobov, akými archívne zdroje pomáhajú bádateľom a bádateľkám porozumieť literárnemu textu a orientovať sa v jeho bohatých dejinných súvislostiach. Archívne zdroje vo svojej neúplnosti objasňujú, problematizujú a ohraničujú genézu textov, ako aj ich recepciu, a teda dosah na kultúrny a spoločenský život. Archív pomáha odkrývať dejiny, bližšie spoznať okolnosti vzniku textov, vzťah k inštitúciám, vzťahy medzi osobnosťami literárneho života, rôzne dobové konvencie a iné súvislosti. Dáva nám dôkazy alebo otvára nové otázky. Osvetľuje to, čo profesorka Katarína Bednárová nazýva „fragmentárnou diskontinuitou textov“. Pokračovať na Najlepšie zborníky nám dajú pocítiť, že všetky otázky zďaleka neboli položené

Eugenia Kelbert Rudan: Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť. Prípad Romain Gary

kelbertHosťovská online prednáška
26. mája 2021 o 14.00

Translatologička a výskumná pracovníčka Dr. Eugenia Kelbert Rudan je držiteľkou postdoktorandského štipendia Leverhulme v Britskom centre pre literárny preklad na University of East Anglia a zároveň pôsobí ako odborná asistentka na Vysokej škole ekonomiky v Moskve (v súčasnosti na prerušenom úväzku). Študovala filozofiu a translatológiu na Sorbonne, francúzsku a nemeckú filológiu v Oxforde a porovnávaciu literatúru na Yale. Za svoju dizertáciu Acquiring a Second Language Literature: Patterns in Translingual Writing from Modernism to the Moderns (2015) pod vedením Hauna Saussyho a Vladimíra Alexandrova získala cenu Charlesa Bernheimera od Americkej asociácie porovnávacej literatúry. Pôsobí ako aktívna členka Centra pre multilingvizmus na Univerzite v Osle (MultiLing), Centra pre digitálne humanity DARIAH v Belehrade a ITEM CNRS (Institut de textes et manuscripts modernes) v Paríži, kde sa podieľa na vývoji kolaboratívneho nástroja pre výskum porovnávacej štylistickej analýzy Bukvik http://bukvik.litterra.net/. Na pozvanie Ústavu svetovej literatúry SAV predstaví svoj výskum na online prednáške pod názvom Romain Gary’s Collaborative Self-Translation and the Translational. Podujatie bude prebiehať v angličtine s prezentáciou vo francúzštine, diskusia prebehne podľa potreby po anglicky, nemecky, francúzsky a po rusky. Pripojiť sa môžete cez zoomový kanál https://zoom.us/j/93192496899?pwd=dG5NZDVEVy9vMnBHR1dpQVlOaVB0UT09.

romain gary

FOTO –  https://complit.yale.edu/, Jean Claude Pierdet / INA / Getty

ABSTRAKT:  This talk focuses on the possibility of translational processes beyond translation through a genetic editing approach to an understudied phenomenon in translation studies, which I call collaborative self-translation (CST), i.e. a self-translator’s practice of involving a hired translator to provide an initial translation of an entire work, later to be revised extensively by the author. With a focus on Romain Gary and to a lesser extent Vladimir Nabokov as its case studies, it argues that an inductive extension of our notion of the translational can shed light on the ways in which our notions of the translational may meaningfully extend beyond translation and thus offer a pathway to distinguishing between literal and metaphorical use of translation in literary theory. It thus suggests a potential alternative to existing translational discourse in interdisciplinary settings, as well as presenting a view of collaborative self-translation as a practice that can be fruitfully theorized within multiple paradigms in translation studies.

Pokračovať na Eugenia Kelbert Rudan: Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť. Prípad Romain Gary