Všetky príspevky usvlwpadmin

Nezameniteľný zmysel pre vecnosť: prezentácia personálnej bibliografie Milana Žitného

Charakter bibliografie každého vedeckého pracovníka, teda i literárneho vedca, vždy vypovedá o spôsobe jeho existencie vo vede – v našom prípade v tej literárnej…

Personálna bibliografia literárneho vedca, translatológa, vysokoškolského pedagóga a prekladateľa Milana Žitného, ktorý sa venoval predovšetkým výskumu nemeckojazyčných a severských literatúr, ako aj otázkam teórie a dejín prekladu a recepcie, vychádza, bohužiaľ, „in memoriam“, napriek tomu, že jej príprava začala ešte v čase, keď aktívne pôsobil v Ústave svetovej literatúry SAV. V ostatnom desaťročí sa v oblasti translatológie venoval nielen problematike dejín prekladu a recepcie, ale i novým trendom a tendenciam, pričom ich transponoval do slovenského  kultúrneho priestoru, do veľmi pozornej reflexie v podobe odborných recenzií, časopiseckých štúdií, publikácií z domácich i medzinárodných vedeckých podujatí, oboch monografií. Pre (nielen) jeho teoretické a kultúrno-historické uvažovanie o preklade boli dôležité praktické prekladateľské skúsenosti, ktoré dokázal zovšeobecniť vo vecných, podnetných a čitateľsky zaujímavých štúdiách.

Interpretovať celú škálu aktivít docenta Milana Žitného predstavovalo neľahkú úlohu. Zhostili sa jej napokon tí najpovolanejší, Milanovi dlhoroční spolupracovníci a priatelia: vedecká redaktorka, vedúca oddelenia translatológie ÚSvL SAV, vysokoškolská pedagogička Mária Kusá, básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ veľkých básnických textov nemeckej proveniencie Ladislav Šimon a literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek. Práve oni knihu venovanú Milanovi Žitnému predstavia.

Pozývame Vás na prezentáciu personálnej bibliografie literárneho vedca, germanistu a nordistu, významného prekladateľa z nemčiny a severských jazykov, obľúbeného vysokoškolského pedagóga, drahého kolegu a priateľa Milana Žitného, ktorého sila osobnosti je, napriek jeho fyzickému odchodu, stále prítomná.

Prezentácia  sa uskutoční v rámci grantového projektu  Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III.

KEDY: streda, 23. októbra 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

 

Ema Panovova

Za Emou Panovovou (1925 – 2019)

V pondelok 30. septembra sme sa v Bratislavskom krematóriu naposledy rozlúčili s našou bývalou kolegyňou, rusistkou Emou Panovovou. Česť jej pamiatke! Za jej dlhoročné pôsobisko – Ústav svetovej literatúry SAV – odkaz Emy Panovovej  pripomenula Mária Kusá.

So smútkom v duši by sme chceli vzdať  poslednú úctu vzácnemu človeku, vzácnej žene – pani Eme Panovovej. Zámerne neuvádzam tituly, lebo ich nepovažujem za dôležité, dôležité je to, čo je za nimi. A u Emy Panovovej je toho požehnane.

Je to ťažká a zároveň čestná úloha rozlúčiť sa s ňou v mene pracoviska, ktorému venovala celý svoj profesionálny život, v mene Ústavu svetovej literatúry, aj keď ten v priebehu rokov menil svoje inštitucionálne rámce i názvy. Je to rozlúčka v mene všetkých tých, s ktorými sa pani Ema počas svojej pracovnej kariéry stretla, ktorých ovplyvnila, ktorí takým či iným spôsobom vychádzali a vychádzajú z jej prác. Osobitne treba zdôrazniť jej prirodzený a žičlivý vzťah k mladým, ktorí všetci jej mladší kolegovia  pociťovali a pomáhal im ísť ďalej.

Ema Panovová svoj profesionálny život zasvätila materiálovému a komparatistickému bádaniu ruskej a slovenskej literatúry. Jedným dychom treba dodať, že tak spolu so Soňou Lesňákovou robili v dobách, ktoré neboli nijako ľahké, lebo ruská literatúra a jej vnímanie boli silne poznamenané ideologizáciou. V recenzii poslednej monografie pani Emy už tiež nebohý A. Červeňák pod príznačným názvom Chvála vecnosti upozornil: „K najvýraznejším prejavom deideologizácie literatúry a umenia patrila literárna komparatistika, ktorá sa sústreďovala  na výskum literárnej genézy diel, teda predovšetkým na problémy jazykovej a umeleckej imanencie.“  Iste by bolo možné podstatu metodologického prístupu k literatúre v prácach Emy Panovovej pomenovať aj inak a možno presnejšie, Červeňák však upozornil na ten aspekt, ktorý predstavuje východisko ďalších rusistických, komparatistických, ale aj translatologických bádaní, aspekt, vďaka ktorému sú práce E. Panovovej dodnes bádateľsky živé.

Výskumne bola pre ňu charakteristická sféra slovensko-ruských  kultúrnych a literárnych vzťahov v 19. a na začiatku 20. storočia. Pozornosť smerovala na deskripciu a analýzu stimulatívnej funkcie ruskej literatúry, a to najmä poézie, pre slovenský literárny a kultúrny priestor.

Bádateľskú činnosť Emy Panovovej najvýraznejšie prezentujú štyri knižné monografie (všetky vyšli v priebehu desaťročí vo vydavateľstve SAV Veda). Tie poskytujú vždy aj širšiu slavistickú kontextualizáciu, najmä vo vzťahu k romantickej poézii. Ema Panovová sa koncentrovala na otázky básnickej tvorby v ruskej literatúre, ich súvislosti so slovenskou poéziou a na reflektovanie príčin, charakteru a miesta jej prekladov do slovenčiny. Puškin v slovenskej poézii (1966) bola jej prvá monografia. Spracúvala „hmatateľné“, teda opísateľné, uchopiteľné, dokázateľné podnety (ale aj ich konkrétnu podobu a absenciu) tvorby A. S. Puškina pre slovenskú poéziu v jednotlivých fázach  vývinu slovenskej literatúry: v období klasicizmu, preromantizmu, romantizmu, realizmu i moderny. Pochopiteľne, pani Ema ako vedkyňa mala neustále na zreteli slovenský pohľad – svoje bádania konfrontovala vždy s dovtedajším i súdobým slovenským uvažovaním v danej oblasti (takpovediac od Vajanského cez Bakoša až k Šmatlákovi).

V súbore štúdií a statí Vzťahy a konfrontácie (1977) rozšírila svoj záber  o ďalších autorov – slavianofila A. S. Chomiakova, ktorý v slovenskej recepcii istý čas predčil Puškina, či na veľkého romantika M. J. Lermontova. Jej sústredenie na 19. storočie aj s odstupom času – v roku 1995 – vnímal Miloš Tomčík ako „akúsi sebaobranu proti simplifikačným tendenciám, ktoré sa v interpretácii porevolučných diel uplatňovali v sovietskej literárnej vede“. Nie náhodou sa podobne k predmetu literárnovedného výskumu stavala v tom čase i kultúrno-semiotická tartuská škola – (pozri Lotmanov záujem o Puškina). Autorka v knižke zároveň širšie usúvsťažňovala ruský i slovenský realizmus s poľskou, nemeckou či južnoslovanskými literatúrami.

V publikácii Ruská a sovietska poézia na Slovensku 1918 – 1938 (1983) na materiáli medzivojnového obdobia načrtla niekoľko línií poetických príbuzností osobností klasickej (A. S. Puškin, M. J. Lermontov) i modernej ruskej literatúry (B. Pasternak, A. Blok, S. Jesenin) so žánrovou a tematickou orientáciou slovenskej básnickej moderny a medzivojnovej  poézie vôbec.

Labutiu pieseň Emy Panovovej predstavuje sumarizačná monografia 150 rokov slovensko-ruských literárnych vzťahov (1994). Ide o naozaj obsažné zhrnutie a zovšeobecnenie  jej predošlého výskumu – či už vzťahového, alebo preklad reflektujúceho charakteru. Materiál, ktorý skúma, je v alúzii názvu (na práce S. Šmatláka i J. Števčeka) naozaj „široký“ – od národného obrodenia až po koniec 20. storočia. Význam tejto knižky spočíva najmä v dôslednom a relevantné fakty spracúvajúcom uchopení literárnych, ale aj mimoliterárnych okolností literárneho a širšie kultúrneho diania. Autorka nešla cestou komplexného spracovania naznačených dejín, jej bádanie je druhovo i časovo fragmentarizované, lebo sa venuje tým fenoménom a autorom, ktoré a ktorých považuje za významné. Jej texty zmysluplne a odhaľujúco umožňujú demystifikáciu, demýtizáciu rusko-slovenských literárnych vzťahov. Tým v čase, keď túto knižku písala i pre budúcnosť fakticky „odbúrala“ potenciálne  zjednodušenia rusko-slovenských literárnych vzťahov, zbavila bádateľov možnosti vyslovovať nepodložené či vyslovene ideologicky argumentované tvrdenia. V tom tkvie, podľa mňa i ďalších bádateľov, význam prác Emy Panovovej, preto sú a ostanú fundamentálnymi východiskami ďalších reflexií. Je viac ako zrejmé, že to, čo Ema Panovová po sebe zanechala, bude tu s nami aj naďalej. Z jej vedeckých a odborných prác budeme čerpať nielen my, ale aj nasledujúce generácie.

Ani po odchode do dôchodku nezaháľala, venovala sa zhromažďovaniu materiálov o koncentračnom tábore Ravensbrück, kde pred koncom vojny tragicky zahynula jej mamička. Z materiálov pripravila výstavu, ktorej časť dnes tvorí súčasť expozície v tomto bývalom tábore smrti. Vnímala to ako svoju povinnosť voči všetkým, ktoré a ktorí tam i v ďalších koncentrákoch zahynuli.

Nehľadajme však len smutné slová na poslednú rozlúčku, česť pamiatke pani Emy možno hádam najprimeranejšie vzdať slovami ňou váženého  A. S. Puškina v preklade Jána Zambora:

Môj posvätný a sladký klam,

Hviezda, pred ktorou duša žasla…

Schovala sa mi, zradne zhasla…

Ochraňuj ma, môj talizman.

 

Nech nikdy soľ do mojich rán

Nesype clivé spomínanie.

Nuž zbohom, nádej, zaspi, prianie.

Ochraňuj ma, môj talizman.

 

K životopisu Emy Panovovej

Z bibliografie Emy Panovovej

Ema Panovová o holokauste  “Panovová opakovane zdôrazňuje, že v Ravensbrücku trpeli spoločne Židia aj Nežidia. Spomedzi slovenských väzňov to boli napríklad účastníci Povstania, alebo ľudia, ktorí ukrývali doma Židov. Väčšina z nich tábor neprežila, ako napríklad Panovovej matka.”

Neľahký osud troch žien – Oľga Panovová, Emma Panovová a Greta Löblová Schreyerová

Konferencia stredoeurópskych literatúr vo Viedni

Wien_-_Neue_HofburgV dňoch 25. – 27. 9. 2019 sa v klasicistických priestoroch viedenského Hofburgu konala konferencia s názvom Stredoeurópske literatúry, ktorú organizovala Katedra porovnávacej literatúry Viedenskej univerzity v spolupráci s Dokumentárnym strediskom pre východo- a stredoeurópsku literatúru Viedenskej univerzity (Dokumentationsstelle für ost- und mitteleuropäische Literatur) a Združením komparatistiky vo Viedni (Wiener Verein für Komparatistik). Bola usporiadaná na počesť 65. narodenín profesora Norberta Bachleitnera, dlhoročného vedúceho katedry, ktorý odchádza do zaslúženého dôchodku. Vystúpili na nej účastníčky a účastníci z Maďarska, Slovinska, Česka, Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Chorvátska, Rakúska a Nemecka, teda kultúrneho priestoru, ktorý presahuje ten stredoeurópsky. Slovensko reprezentovali vedkyne a vedci z Ústavov slovenskej a svetovej literatúry SAV, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzity J. Selyeho v Komárne. Vďaka konzekutívnemu tlmočeniu, ktoré zabezpečili viedenskí študenti slavistiky a hungaristiky, bola konferencia viacjazyčná. Plenárnu prednášku predniesol rakúsky slavista a komparatista Aage A. Hansen-Löve.

Hlavnou myšlienkou konferencie bola otázka, či je možné „prekročiť národné filológie smerom ku jednotnej stredoeurópskej literárnej a kultúrnej vede“, to napríklad znamená, či môže byť maďarská literatúra skúmaná prostredníctvom tradícií, konvencií alebo inovácií bohemistiky a podobne. V centre záujmu teda stála otázka, ako a či sa bohemistika, hungaristika, polonistika, germanistika, slovakistika, slovenistika, kroatistika atď. môžu k sebe priblížiť. Pokračovať na Konferencia stredoeurópskych literatúr vo Viedni

Stredoeurópske literatúry v Ústave porovnávacej literárnej vedy Viedenskej univerzity – impresia

V Ústave porovnávacej literárnej vedy univerzity vo Viedni sa konala Stredoeurópska konferencia (Conference on Central European Literature) na tému stredoeurópske literatúry. Zvláštnosťou tejto konferencie bolo množstvo referátov prednesených vo vlastnom jazyku so simultánnym prekladom.

Tejto konferencie som sa zúčastnila, pretože Ústav svetovej literatúry SAV, v ktorom pracujem v oddelení komparatistiky, má už roky čulú spoluprácu s komparatistikou vo Viedni, ktorú vedie prof. Dr. Bachleitner. Pokračovať na Stredoeurópske literatúry v Ústave porovnávacej literárnej vedy Viedenskej univerzity – impresia

Slovenská literárna veda a literatúra v Paríži

Fotka prednaska Pariz sediaca 2019 0912_152405
prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. počas prednášky o Dominikovi Tatarkovi v Paríži (september, 2019)

12. 9. 2019 sa v parížskom INALCO konala konferencia inšpirovaná prvou vedeckou monografiou o Dominikovi Tatarkovi od literárnej vedkyne prof. Márie Bátorovej Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (Veda 2012, anglická verzia Peter Lang 2015).

INALCO je najstaršia vysoká škola v Paríži, založená Napoleonom pre štúdium jazykov východnej Európy, ktorá v čase založenia mala vychovávať diplomatov, prekladateľov, a teda sprostredkovateľov medzi Západom a Východom. Konferencia, ktorú zorganizovala riaditeľka školy Diana Lémay, ešte aj v dnešnom čase sprostredkováva významné idey prepájajúce Východ a Západ: občiansky princíp a ideu práv a slobody. Literatúra, t. j. v tomto prípade diela Dominika Tatarku, ktorý v Paríži na Sorbonne študoval v roku 1938/1939 a francúzska kultúra sa mu stala súčasťou postojov a celkovej intelektuálnej výbavy na celý ďalší život, je vhodným „prevodovým nosičom“ medzi kultúrami. U Tatarku možno určiť mnohé genetické (A. Camus, A. Malraux a i.) aj typologické súvislosti (rozlíšenie podľa Dionýza Ďurišina), ktoré viažu jeho dielo na francúzskych senzualistov. Pokračovať na Slovenská literárna veda a literatúra v Paríži

Dr. Péter Hajdu, CSc.: Postavenie literatúry a literárne vzdelávanie v súčasnosti

Peter HajduSrdečne pozývame na hosťovskú prednášku Dr. Pétera Hajdua, CSc. Postavenie literatúry a literárne vzdelávanie v súčasnosti.

Zníženú prestíž literatúry môžeme interpretovať v súvislosti so všeobecným prechodom od kultúrneho systému národných štátov ku kozmopolitizmu. Nacionalizmus kladie výrazný dôraz na pozitívne hodnoty v kontexte národnej kultúry, keďže základ koncepcie národa je založený na koncepcii spoločnej kultúry. Mnohé krajiny podporujú a financujú literárnu tvorbu, považujúc nepretržitú existenciu národnej kultúry za mimoriadne dôležitú. Kozmopolitná perspektíva však zjavne nemôže poskytnúť vedeckú interpretačnú prax, ktorá by bola užitočná pre národné štáty, ani hlboké emocionálne nasadenie v mene čitateľov. Finančná podpora literatúry národných štátov je súčasťou projektu budovania národa, ktorý súvisel s požiadavkami hospodárskej elity na presadzovanie svojich záujmov.

Druhú modernu sprevádzali základné zmeny v postojoch elít. Nová globálna elita sa už viac nezaujíma o budovanie národa, pretože aj zvyšky obranných národných trhov obmedzujú ich hospodársku činnosť. Nové centrá moci nemajú záujem o podporu kultúry, keďže tradičná erudícia pre nich stratila význam v tvorbe kolektívnej identity. Výrazná popularita fikcie v devätnástom storočí sa čiastočne pripisuje skutočnosti, že po rozpade jednotného a všeobecne uznávaného svetonázoru a hodnotového systému sa ľudia obrátili k literatúre, nachádzajúc v nej interpretácie vlastných životov. Jedným z aspektov zmeny je, že dnes sú potrebné duchovné alebo diskurzívne a nie naratívne interpretácie. Globálne riziká súčasnosti vyvinuli kozmopolitné a celosvetové spoločenstvá vedomia. Vynára sa teda otázka, či sa tento jav vo všeobecnosti považuje za periférnu a detinskú hru nezodpovedných minulých generácií, alebo môžeme vytvoriť literatúru, zohľadňujúcu uvedomenie globálnych hrozieb. Je veľmi sporné, že takáto literatúra môže existovať, ale zdá sa, že satirické a komické žánre sú vhodné na zobrazenie takýchto obsahov.

KEDY: v stredu 05. júna 2019 o 10:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

DSC_0143Péter Hajdu (1966, Budapešť, Maďarsko) je vedeckým pracovníkom v Literárnovednom ústave Maďarskej akadémie vied, profesorom na Univerzite Pécs, šéfredaktorom významného medzinárodného časopisu porovnávacej literárnej vedy Neohelicon a členom redakčných rád štyroch medzinárodných literárnych časopisov (Proudy, Česká republika; Frontiers of Narrative Studies, Nemecko; Recherche Litteraire / Literary Research, Belgicko; Primerjalna književnost, Slovinsko). Stojí za rozsiahlym výskumom v oblasti komparatívnej literárnej vedy, teórie literatúry a klasickej filológie. Od roku 2002 do roku 2009 bol členom Výskumného výboru ICLA pre východnú a juhovýchodnú Európu, v rokoch 2008 – 2014  bol členom stálej výskumnej komisie pre literárnu teóriu a v rokoch 2010 – 2016 členom Výkonnej rady ICLA. V rokoch 2002 – 2012 pôsobil ako tajomník a od roku 2016 zastáva funkciu prezidenta Maďarskej asociácie porovnávacej literárnej vedy. Péter Hajdu prednášal na rôznych univerzitách v Maďarsku, Českej republike, Poľsku, Japonsku a v Čínskej republike. Publikoval 6 kníh a viac ako 130 akademických textov.

 

Prezentácia monografie doc. Róberta Gáfrika, PhD.: Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre

ROBO GAFRIKSrdečne pozývame na prezentáciu monografie doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre. 

India zohrávala významnú úlohu v európskej imaginácii už od antiky. V 18. storočí britské kolonizačné aktivity priniesli bližšie kontakty a nové poznanie indickej kultúry, ktoré sa prejavilo aj v európskych literatúrach. Záujem o Indiu a indickú kultúru možno pozorovať aj v dielach slovenských národných buditeľov (J. Kollár, Ľ. Štúr) a niekoľkých osobností 20. a 21. storočia (J. Jesenský, J. Maliarik, H. Klačko, M. Ruppeldt, J. Litvák, J. Banáš a ďalší). Kniha skúma zobrazenie Indie v slovenskej literatúre, vrátane cestopisov a populárnej literatúry. Osobitnú pozornosť venuje prekladom indickej literatúry do slovenčiny.

koreferát: prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.

KEDY: stredu 29. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Prednáška Dr. Dobroty Pucherovej, D.Phil.: Ngugi wa Thiong’o a Peter Pišťanek ako postkomunistickí autori

Snímka obrazovky 2019-05-20 o 15.32.42Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil. predstaví súčasného keňského spisovateľa Ngũgĩ wa Thiong’a (1938) a jeho autorský posun od revolučného marxizmu k post-marxizmu. Nosná časť prednášky sa bude týkať Ngugiho posledného románu Wizard of the Crow (2004 – 2006), ktorý literárna vedkyňa nazýva postkomunistickým pikareskným románom. Porovnávať toto dielo bude s inými postkomunistickými románmi z regiónu strednej a východnej Európy.

KEDY: v stredu 22. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke) Pokračovať na Prednáška Dr. Dobroty Pucherovej, D.Phil.: Ngugi wa Thiong’o a Peter Pišťanek ako postkomunistickí autori

Preklad a kánon: prezentácia tematického bloku časopisu World Literature Studies 2019/1

Preklad a kanonVäčšina vedeckých úvah o literárnom kánone sa zameriava na vnímanie okolností, podmienok a príčin konštituovania a rekonštituovania literárneho kánonu v rámci jedného kultúrneho priestoru. V aktuálnom čísle časopisu World Literature Studies 2019/1 nás zaujal najmä faktor „iného“, cudzieho, vstupujúceho do hry dominantne s prekladom, zvlášť (aj keď nielen) v kultúrnych priestoroch „križovatkového“ typu. Práve faktor inakosti v jeho najrozličnejších podobách a funkciách, na tých najrôznejších úrovniach vnímania a reflektovania literárneho i literárnovedného textu zohráva pri kanonizáciách a rekanonizáciách kľúčovú úlohu.

O tom, čo sa dostalo, ale aj o tom, čo sa nedostalo do čísla, budú hovoriť: editorka M. Kusá, autorky K. Bednárová a A. Huťková, ale aj L. Vajdová a J. Cviková.

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Prednáška Józsefa Demmela: Ľudovít Štúr – človek alebo abstrakcia? Kontextualizácia v biografii

DemmelSrdečne pozývame na prednášku Józsefa Demmela PhD., historika, vedeckého pracovníka Historického ústavu SAV a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, s názvom Ľudovít Štúr: človek alebo abstrakcia? Kontextualizácia v biografii.

Životopis Ľudovíta Štúra je všeobecne známy, ale napriek tomu sú dôležité časti jeho života stále neprebádané. József Demmel, Phd. sa bude počas svojej prednášky venovať otázkam rekonštrukcie biografie prostredníctvom postulovania nových otázok, využitiu nových prístupov a zohľadneniu nových kontextov. Cez dve prípadové štúdie o Ľudovítovi Štúrovi poskytne prednáška pohľad do „dielne“ autora monografií v slovenskom jazyku Ľudovít Štúr. Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí (Bratislava: Kalligram, 2015); Panslávi v kaštieli. Životná dráha Jozefa Justha a neznámy príbeh slovenského národného hnutia (2. vydanie. Bratislava: Kalligram/Absynt, 2017).

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 11:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)