Všetky príspevky usvlwpadmin

Dejiny v súčasných maďarských románoch na Bibliotéke

Document-page-001 - kópia„Dejiny píšu víťazi. Legendy si stráži ľud. Skribomani fantazírujú.“

Péter Esterházy

Prvým čestným hosťom v histórii knižného veľtrhu Bibliotéka sa stalo tento rok Maďarsko. Program s názvom V teple útrob písomností, ktorý organizoval Maďarský inštitút v Bratislave – Balassiho inštitút, v piatok 8. novembra obohatila prezentácia najnovšej monografie literárnej vedkyne a hungaristky Mgr. Judit Görözdi, PhD. Dejiny v súčasných maďarských románoch.

Filozof a estetik prof. PhDr. Peter Michalovič, CSc.,  prekladateľka Mgr. Renáta Deáková, PhD. a autorka monografie sa spoločne zamýšľali nad kľúčovou problematikou knihy: zásadnými súčasnými maďarskými literárnymi textami s historickou tematikou. Predmetom diskusie bola dekonštrukcia historickej pamäti a dejinného naratívu v románoch Pétera Esterházyho, telesnosť a ideológie tela u Pétera Nádasa či zobrazenie dejín „ženskou“ optikou v románoch Zsuzse Rakovszky, Judit Kováts, Évy Bánki a Anikó N. Tóth.

Na prezentácii odznel aj úryvok eseje Pétera Nádasa v preklade Renaty Deákovej z pripravovaného slovenského prekladu jeho esejistického diela.

Kolektív doktorandiek (Z. Kopecká, L. Kubriczká, T. Šimončíková Heribanová)

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

Prezentácia monografie Mgr. Judit Görözdi, PhD.: Dejiny v súčasných maďarských románoch

Document-page-001 - kópiaSrdečne pozývame na prezentáciu monografie Dejiny v súčasných maďarských románoch literárnej vedkyne Mgr. Judit Görözdi, PhD., ktorá sa bude konať v piatok 8. novembra 2019 o 14:00 počas Bibliotéka 2019 – Bratislava v miestnosti Literárneho centra II. v Inchebe na Viedenskej ceste 3-7.

Vzácnymi hosťami prezentácie budú Peter Michalovič a prekladateľka Renáta Deáková.

Podujatie tvorí súčasť programu čestného hosťovania Maďarska na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2019 s názvom V teple útrob písomností. Podujatie organizuje Maďarský inštitút v Bratislave – Balassiho inštitút.

 

 

Milan Žitný a Kafka.

Nezameniteľný zmysel pre vecnosť: prezentácia personálnej bibliografie Milana Žitného

Najväčšia zo všetkých právd je možno tá, že nebeská nádhera sa poľahky šíri – najmä, ak sa na tom podieľame i my ľudia. 
Jostein Gaarder: Vianočné mystérium (prel. M. Žitný)

V stredu 23. októbra 2019 sa v Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila prezentácia personálnej bibliografie doc. PhDr. Milana Žitného, CSc. (1948 – 2019), jeho dlhoročného vedeckého pracovníka, s názvom Nezameniteľný zmysel pre vecnosť. Personálna bibliografia Milana Žitného. Publikáciu ako vedecká redaktorka zostavila a svojim príspevkom otvára vedúca oddelenia translatológie ÚSvL SAV, vysokoškolská pedagogička Mária Kusá, svoje state do nej napísali básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ Ladislav Šimon a literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek, doplnil ju rozhovor Alexandry Debnárovej s Milanom Žitným, publikovaný v časopise Knižná revue. Životné okolnosti spôsobili, že do knihy, žiaľ, pribudli aj nekrológy kolegov – literárneho vedca a vysokoškolského pedagóga Róberta Gáfrika, nordistiek Anny Fosse a Karolíny Stehlíkovej. Samotnú obsiahlu bibliografiu, ktorá spočíva v dvoch monografiách, vyše osemdesiatich štúdiách, vo viac ako päťdesiatich knižných beletristických prekladoch, v takmer stovke recenzií a vo veľkom počte učebnicových kapitol, erudovaných doslovov, rozhovorov, časopiseckých prekladov a slovníkových hesiel, spracovala Veronika Čejková.

Novú publikáciu v rámci stretnutia grantu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III (ktorého aktívnym členom M. Žitný bol) uviedla a moderovala Mária Kusá, svoje príspevky predstavili Ladislav Franek a Ladislav Šimon, v diskusii vystúpili viacerí dlhoroční kolegovia a kolegyne – Katarína Bednárová, Mária Bátorová, Adam Bžoch, Oľga Ruppeldtová, Ján Zambor, Bogumila Suwara – a rozšírili ju o nesmierne vzácne osobné svedectvá. Pozvanie na podujatie prijali aj manželka M. Žitného Dagmar Kusá (taktiež bývalá dlhoročná pracovníčka ÚSvL SAV) s dcérou.

L. Franek sa M. Žitnému prihovoril v zmysle slov M. Kusej z úvodu: nikto pri príprave knihy netušil, že sa stane vlastne nekrológom, spomienkou na jeho dielo. Preto predniesol zdravicu, pripravenú pri príležitosti životného jubilea ešte v roku 2018, ktorú adresoval napriek fyzickému odchodu stále prítomnej sile osobnosti M. Žitného. L. Šimon nadviazal na svoj analytický príspevok a v skratke vyzdvihol zásadné smery vedeckej práce M. Žitného – komparatistiku, translatológiu, literárnu históriu. Nezabudol však, a viackrát sa to z úst ostatných prítomných zopakovalo, na nesmierne dôležitý prínos M. Žitného ako prekladateľa nemeckej a severských literatúr do slovenského jazyka, ale aj ako propagátora slovenskej literatúry a kultúry v nemeckom a škandinávskom prostredí. V nemeckom prostredí najmä v čase, ako podotkla M. Bátorová, keď M. Žitný pôsobil ako lektor slovenčiny na Univerzite v Kolíne nad Rýnom, ale aj pri redigovaní prekladov zo slovenskej literatúry do nemčiny (J. Zambor). O systematickom a kvalitnom prekladaní z diel  významných nemeckých, dánskych, švédskych, fínskych i nórskych spisovateľov hovorili K. Bednárová a A. Bžoch. Pristavili sa najmä pri preklade poviedkového diela F. Kafku, ktorého pôvodne plánované vydanie v prekladoch P. Bžochovej, P. Zajaca a M. Žitného, v deväťdesiatych rokov zasiahlo spoločensko-politické dianie aj individuálne osudy. Súbor poviedok, ktorý pripravoval dlhodobo M. Žitný, po prvotných edičných peripetiách vyšiel parciálne, no neskôr opakovane a integrálne, aj s dôkladnými prekladateľskými a redakčnými zásahmi, poznámkami a vysvetlivkami prekladateľa. Minuciózna redakčná a editorská práca bola tiež jedným z dôležitých prvkov Žitného diela. M. Žitný, ktorého prítomnosť bola podľa výstižných slov M. Bátorovej skromná, no vehementná, pôsobil vo všetkých oblastiach svojich aktivít – podľa B. Suwary – ako vynikajúci filológ, ale v širšom zmysle slova, teda nielen jazykovedec, ale odborník, ktorý dokázal kriticky analyzovať, dôkladne interpretovať, prípadne aj transponovať, a tak pripraviť dielo pre prijímajúcu kultúru.

Milan Žitný pôsobil aj ako pedagóg na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, neskôr na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Vychovával aj doktorandky a doktorandov, texty troch z nich – rozhovor Alexandry Debnárovej, nekrológy Róberta Gáfrika a Anny Fosse – tvoria súčasť prezentovanej bibliografie. Ako podotkla M. Kusá, doktorandi M. Žitného kráčali radi v jeho šľapajach, a to nenásilne, bez mentorovania. M. Žitný mal totiž prirodzený zmysel pre demokraciu, akceptoval cudzí názor, a ak s ním nesúhlasil, neupieral mu priestor na vyjadrenie, naopak, snažil sa ho vytvoriť.

Je smutné, že prezentácia bibliografie Milana Žitného sa odohrala „in memoriam“. Treba však zdôrazniť, že to množstvo pozitívnych slov na jeho adresu nebolo povedané z pátosu, ale z vďačnosti, že sme mohli na pôde ústavu takéhoto človeka stretávať, rozprávať sa s ním, vnímať svet literatúry a kultúry cez jeho encyklopedické, a predsa v skromnosti vyslovované znalosti.

Azda by sa hodilo začať mottom z niektorého z náročnejších diel preložených germanistom a nordistom Milanom Žitným. A bolo by z čoho preberať – F. Kafka, S. Kierkegaard, B. Bjørnson, I. Bergman, H. Ibsen, J. W. Goethe, H. Ch. Andersen, A. Strindberg… V priezračnosti myšlienky z detskej knihy Josteina Gaardera však nájdeme krásu, múdrosť a ľudskosť, ktorými nekonečne zvedavá osobnosť Milana Žitného vynikala.

Nech je kniha Nezameniteľný zmysel pre vecnosť. Personálna bibliografia Milana Žitného malým prispením k jeho pamiatke.

EVA KENDERESSY

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

 

Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach

Snímka obrazovky 2019-11-01 o 8.33.03Srdečne vás pozývame na seminár Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach.
Archív aj v populárnej kultúre predstavuje miesto, kde sa zhromažďuje poznanie, miesto, kde môže človek odhaliť nečakané, často nie príjemné tajomstvá. V laických predstavách sa takmer prirodzene spája s praxou historiografie. Archív však nie je samozrejmé faktum, ale skôr súbor stôp z minulosti, náznakov dôb minulých, ktoré niekto usporiadal, sprístupnil – alebo, naopak, zneprístupnil. Poznanie z archívov sa historikom neotvára ľahko – štúdium dobových prameňov si vyžaduje čas, kritické myslenie, znalosti a historické vedomie.
V modernej historiografii sa už od 60. rokov 20. storočia skloňujú pochybnosti o objektívnosti archívov. Napr. M. Foucault (2002) v tejto súvislosti vyslovuje svoj známy (a paradoxný) princíp exteriority: archív sa nám musí zdať cudzí, aby mohol hovoriť takpovediac za seba.
Druhý problém, ktorému pri práci s archívom čelia historici (kultúry), vychádza z toho, že s minulosťou vždy nutne vedieme len „fragmentárny dialóg“ (Adamo 2006: 82). Samozrejme, v archívoch nikdy nenájdeme všetko. Z pohľadu veľkých dejín sa kultúrne artefakty a procesy neraz zdajú ako mimoriadne, náhodné (ibid.: 87), fragmentárne a diskontinuitné (Bednárová 2013). Historici kultúry, literatúry a prekladu tak musia vedieť čítať medzi riadkami a v poznámkach pod čiarou, aby z materiálu dostupného pre iné účely vytvorili nové príbehy (Pym 1998/2014).
Cieľom vedeckého seminára Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach je priblížiť uvažovanie o archíve a prácu s ním v rôznych disciplínach skúmajúcich kultúrne artefakty a procesy; ponúknuť platformu na zdieľanie skúseností so skúmaním archívnych zdrojov a v neposlednom rade podnietiť diskusiu o efektívnom – a kritickom – využívaní archívnych zdrojov pri výskume dejín literatúry, kultúry a prekladu. Seminár sa uskutoční formou pozvaných prednášok a je otvorený odbornej verejnosti a tiež študentom.

Seminár sa uskutoční v rámci grantového projektu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III.

KEDY: v stredu 6. novembra 2019 od 8.30 do 15.45
KDE: Zasadačka Filozofickej fakulty UKF, Štefánikova 67, Nitra
Na podujatie je nutné sa registrovať. V prípade záujmu kontaktujte N. Rondzikovú na natalia.rondzikova@gmail.com

Snímka obrazovky 2019-11-01 o 8.35.53

Prof. PhDr. Ladislav Franek, CSc.: Verzologický výskum v Čechách a na Slovensku (Pocta Jiřímu Levému)

prof. FRANEKSrdečne pozývame na prednášku prof. PhDr. Ladislava Franeka, CSc. Verzologický výskum v Čechách a na Slovensku (Pocta Jiřímu Levému).

Literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek porozpráva o nadväznosti na české a slovenské skúmanie básnickej štruktúry v 60. rokoch na modely z 30. rokov („sémantické gesto” u J. Mukařovského, kľúčová funkcia básnického rytmu u M. Bakoša) a ich syntetizujúci charakter pod vplyvom princípov modernej jazykovedy a ruského formalizmu.

Cieľom prednášky bude prehĺbenie týchto východísk z hľadiska potrieb medziliterárneho bádania, pričom bude osvetlený pojem kontrastívnosti ako objektivizujúceho kritéria pri rešpektovaní špecifík národných verzologických systémov (prínos J. Levého a jeho pôsobenie na slovenskú školu prekladu). Tematizovať sa bude určujúca úloha vonkajších spoločensko-ideových alebo motivicko-významových faktorov pre vývin literárnej vedy v obidvoch krajinách a ich odraz v celistvejšom vnímaní štylisticko-rytmických posunov v umeleckom preklade. Na záver sa bude profesor Franek venovať diverzifikácii jednotlivých epistemologických modelov v zhode s osobitosťou príslušného literárnovedného prostredia, teórii literárnej komunikácie v súhre teórie a empírie v prácach A. Popoviča a poznávaniu odlišnosti vývinových radov národných literatúr (francúzskej a slovenskej).

KEDY: v stredu 30. októbra 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Milan Žitný a Kafka.

Nezameniteľný zmysel pre vecnosť: prezentácia personálnej bibliografie Milana Žitného

Charakter bibliografie každého vedeckého pracovníka, teda i literárneho vedca, vždy vypovedá o spôsobe jeho existencie vo vede – v našom prípade v tej literárnej…

Personálna bibliografia literárneho vedca, translatológa, vysokoškolského pedagóga a prekladateľa Milana Žitného, ktorý sa venoval predovšetkým výskumu nemeckojazyčných a severských literatúr, ako aj otázkam teórie a dejín prekladu a recepcie, vychádza, bohužiaľ, „in memoriam“, napriek tomu, že jej príprava začala ešte v čase, keď aktívne pôsobil v Ústave svetovej literatúry SAV. V ostatnom desaťročí sa v oblasti translatológie venoval nielen problematike dejín prekladu a recepcie, ale i novým trendom a tendenciam, pričom ich transponoval do slovenského  kultúrneho priestoru, do veľmi pozornej reflexie v podobe odborných recenzií, časopiseckých štúdií, publikácií z domácich i medzinárodných vedeckých podujatí, oboch monografií. Pre (nielen) jeho teoretické a kultúrno-historické uvažovanie o preklade boli dôležité praktické prekladateľské skúsenosti, ktoré dokázal zovšeobecniť vo vecných, podnetných a čitateľsky zaujímavých štúdiách.

Interpretovať celú škálu aktivít docenta Milana Žitného predstavovalo neľahkú úlohu. Zhostili sa jej napokon tí najpovolanejší, Milanovi dlhoroční spolupracovníci a priatelia: vedecká redaktorka, vedúca oddelenia translatológie ÚSvL SAV, vysokoškolská pedagogička Mária Kusá, básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ veľkých básnických textov nemeckej proveniencie Ladislav Šimon a literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek. Práve oni knihu venovanú Milanovi Žitnému predstavia.

Pozývame Vás na prezentáciu personálnej bibliografie literárneho vedca, germanistu a nordistu, významného prekladateľa z nemčiny a severských jazykov, obľúbeného vysokoškolského pedagóga, drahého kolegu a priateľa Milana Žitného, ktorého sila osobnosti je, napriek jeho fyzickému odchodu, stále prítomná.

Prezentácia  sa uskutoční v rámci grantového projektu  Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III.

KEDY: streda, 23. októbra 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

(Foto: Peter Procházka)

Ema Panovova

Za Emou Panovovou (1925 – 2019)

V pondelok 30. septembra sme sa v Bratislavskom krematóriu naposledy rozlúčili s našou bývalou kolegyňou, rusistkou Emou Panovovou. Česť jej pamiatke! Za jej dlhoročné pôsobisko – Ústav svetovej literatúry SAV – odkaz Emy Panovovej  pripomenula Mária Kusá.

So smútkom v duši by sme chceli vzdať  poslednú úctu vzácnemu človeku, vzácnej žene – pani Eme Panovovej. Zámerne neuvádzam tituly, lebo ich nepovažujem za dôležité, dôležité je to, čo je za nimi. A u Emy Panovovej je toho požehnane.

Je to ťažká a zároveň čestná úloha rozlúčiť sa s ňou v mene pracoviska, ktorému venovala celý svoj profesionálny život, v mene Ústavu svetovej literatúry, aj keď ten v priebehu rokov menil svoje inštitucionálne rámce i názvy. Je to rozlúčka v mene všetkých tých, s ktorými sa pani Ema počas svojej pracovnej kariéry stretla, ktorých ovplyvnila, ktorí takým či iným spôsobom vychádzali a vychádzajú z jej prác. Osobitne treba zdôrazniť jej prirodzený a žičlivý vzťah k mladým, ktorí všetci jej mladší kolegovia  pociťovali a pomáhal im ísť ďalej.

Ema Panovová svoj profesionálny život zasvätila materiálovému a komparatistickému bádaniu ruskej a slovenskej literatúry. Jedným dychom treba dodať, že tak spolu so Soňou Lesňákovou robili v dobách, ktoré neboli nijako ľahké, lebo ruská literatúra a jej vnímanie boli silne poznamenané ideologizáciou. V recenzii poslednej monografie pani Emy už tiež nebohý A. Červeňák pod príznačným názvom Chvála vecnosti upozornil: „K najvýraznejším prejavom deideologizácie literatúry a umenia patrila literárna komparatistika, ktorá sa sústreďovala  na výskum literárnej genézy diel, teda predovšetkým na problémy jazykovej a umeleckej imanencie.“  Iste by bolo možné podstatu metodologického prístupu k literatúre v prácach Emy Panovovej pomenovať aj inak a možno presnejšie, Červeňák však upozornil na ten aspekt, ktorý predstavuje východisko ďalších rusistických, komparatistických, ale aj translatologických bádaní, aspekt, vďaka ktorému sú práce E. Panovovej dodnes bádateľsky živé.  Pokračovať na Za Emou Panovovou (1925 – 2019)

Konferencia stredoeurópskych literatúr vo Viedni

Wien_-_Neue_HofburgV dňoch 25. – 27. 9. 2019 sa v klasicistických priestoroch viedenského Hofburgu konala konferencia s názvom Stredoeurópske literatúry, ktorú organizovala Katedra porovnávacej literatúry Viedenskej univerzity v spolupráci s Dokumentárnym strediskom pre východo- a stredoeurópsku literatúru Viedenskej univerzity (Dokumentationsstelle für ost- und mitteleuropäische Literatur) a Združením komparatistiky vo Viedni (Wiener Verein für Komparatistik). Bola usporiadaná na počesť 65. narodenín profesora Norberta Bachleitnera, dlhoročného vedúceho katedry, ktorý odchádza do zaslúženého dôchodku. Vystúpili na nej účastníčky a účastníci z Maďarska, Slovinska, Česka, Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Chorvátska, Rakúska a Nemecka, teda kultúrneho priestoru, ktorý presahuje ten stredoeurópsky. Slovensko reprezentovali vedkyne a vedci z Ústavov slovenskej a svetovej literatúry SAV, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzity J. Selyeho v Komárne. Vďaka konzekutívnemu tlmočeniu, ktoré zabezpečili viedenskí študenti slavistiky a hungaristiky, bola konferencia viacjazyčná. Plenárnu prednášku predniesol rakúsky slavista a komparatista Aage A. Hansen-Löve.

Hlavnou myšlienkou konferencie bola otázka, či je možné „prekročiť národné filológie smerom ku jednotnej stredoeurópskej literárnej a kultúrnej vede“, to napríklad znamená, či môže byť maďarská literatúra skúmaná prostredníctvom tradícií, konvencií alebo inovácií bohemistiky a podobne. V centre záujmu teda stála otázka, ako a či sa bohemistika, hungaristika, polonistika, germanistika, slovakistika, slovenistika, kroatistika atď. môžu k sebe priblížiť. Pokračovať na Konferencia stredoeurópskych literatúr vo Viedni

Stredoeurópske literatúry v Ústave porovnávacej literárnej vedy Viedenskej univerzity – impresia

V Ústave porovnávacej literárnej vedy univerzity vo Viedni sa konala Stredoeurópska konferencia (Conference on Central European Literature) na tému stredoeurópske literatúry. Zvláštnosťou tejto konferencie bolo množstvo referátov prednesených vo vlastnom jazyku so simultánnym prekladom.

Tejto konferencie som sa zúčastnila, pretože Ústav svetovej literatúry SAV, v ktorom pracujem v oddelení komparatistiky, má už roky čulú spoluprácu s komparatistikou vo Viedni, ktorú vedie prof. Dr. Bachleitner. Pokračovať na Stredoeurópske literatúry v Ústave porovnávacej literárnej vedy Viedenskej univerzity – impresia

Slovenská literárna veda a literatúra v Paríži

Fotka prednaska Pariz sediaca 2019 0912_152405
prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. počas prednášky o Dominikovi Tatarkovi v Paríži (september, 2019)

12. 9. 2019 sa v parížskom INALCO konala konferencia inšpirovaná prvou vedeckou monografiou o Dominikovi Tatarkovi od literárnej vedkyne prof. Márie Bátorovej Dominik Tatarka slovenský Don Quijote (Veda 2012, anglická verzia Peter Lang 2015).

INALCO je najstaršia vysoká škola v Paríži, založená Napoleonom pre štúdium jazykov východnej Európy, ktorá v čase založenia mala vychovávať diplomatov, prekladateľov, a teda sprostredkovateľov medzi Západom a Východom. Konferencia, ktorú zorganizovala riaditeľka školy Diana Lémay, ešte aj v dnešnom čase sprostredkováva významné idey prepájajúce Východ a Západ: občiansky princíp a ideu práv a slobody. Literatúra, t. j. v tomto prípade diela Dominika Tatarku, ktorý v Paríži na Sorbonne študoval v roku 1938/1939 a francúzska kultúra sa mu stala súčasťou postojov a celkovej intelektuálnej výbavy na celý ďalší život, je vhodným „prevodovým nosičom“ medzi kultúrami. U Tatarku možno určiť mnohé genetické (A. Camus, A. Malraux a i.) aj typologické súvislosti (rozlíšenie podľa Dionýza Ďurišina), ktoré viažu jeho dielo na francúzskych senzualistov. Pokračovať na Slovenská literárna veda a literatúra v Paríži