Rainer Grutman o viacjazyčnosti v románoch Yanna Martela

Podujatia, Pozvánky

Guest lecture Reading Multilingual Fiction: Yann Martel’s Self as a Multilingual Mosaic / Hosťovská prednáška Čítanie viacjazyčnej beletrie: Román Yanna Martela Ja ako viacjazyčná mozaika

Rainier Grutman
(University of Ottawa, Canada)

15. október 2024 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, v angličtine / guest lecture and discussion in English

 

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/88989926723?pwd=1jSUGLTGHHe9aHxedFYCuQIBhy673Q.1
Meeting ID: 889 8992 6723
Passcode: 251712

Prednáška dopĺňa a problematizuje tradičné mimetické, t. j. realistické čítanie viacjazyčnej beletrie tým, že poukazuje na estetické efekty heterolingvizmu a na štrukturujúcu úlohu jazykov z hľadiska zápletky. Na príklade románu Self (1996) Yanna Martela ukazuje, ako otvorené používanie francúzštiny, španielčiny, češtiny a maďarčiny v tomto anglicko-kanadskom románe núti čitateľstvo, aby sa konfrontovalo s jeho viacjazyčnou poetikou. Čeština a maďarčina sú možno zvlášť relevantné v Bratislave: bývalý partnerský jazyk slovenčiny sa objavuje len okrajovo, no maďarčina zaberá celé strany dialógov. Tieto jazykové fragmenty navyše zostávajú nepreložené, čím čitateľov a čitateľky posúvajú mimo ich komfortnej jazykovej zóny. Napokon, spájajú dve hlavné milostné línie rozprávača (dievča z Prahy a príslušníčku historickej maďarskej menšiny na Slovensku), zatiaľ čo maďarčina nenápadne pripravuje výbušné a tragické finále románu, ktorý je rovnako o slovách ako o svete.

Rainer Grutman je profesorom na University of Ottawa v Kanade. Romanistiku, komparatistiku a translatológiu študoval na univerzitách v Namure, Leuvene a Madride, doktorát z francúzštiny získal v Montreale. Pôsobil ako hosťujúci profesor v Belgicku (Gent, Leuven), v Taliansku (Bologna) a v Spojenom kráľovstve (Aston University). V roku 2022 bol zvolený za člena Academia Europaea. Rainer Grutman sa začal venovať štúdiu bilingválnych autorov a viacjazyčných textov dlho predtým, než tieto témy získali na popularite v akademickom prostredí. Výsledky svojho výskumu publikoval napríklad v knihe Des langues qui résonnent (Montreal, 1997; 2. vydanie Paríž, Classiques Garnier, 2019). Jeho najnovšie príspevky k tejto problematike vyšli v inauguračnom čísle časopisu Journal
of Literary Multilingualism (Brill, máj 2023), v časopise Forum for Modern Language Studies (Oxford UP, január 2024) a v kolektívnej monografii Plurilinguisme et production littéraire transnationale en français depuis le Moyen Age (Ženeva: Droz, 2023).

 

 

Prednáška sa koná v rámci grantu IMPULZ Preklad a transfer štýlu naprieč jazykmi: k teórii jazykového kontaktu v literatúre.

 

Špičkové publikácie SAV pre Eugeniu Kelbert Rudan a Róberta Gáfrika

Správy, Rôzne

Ocenenie špičková publikácia SAV za rok 2024 si vedkyne a vedci prevzali z rúk predsedu SAV Martina Venharta a podpredsedu SAV pre vedu, výskum a inovácie Tomáša Hromádku v utorok 16. septembra 2025 v Malom kongresovom centre Vydavateľstva SAV Veda v Bratislave. Do Ústavu svetovej literatúry SAV putovali dve uznania za vedeckú prácu, ktoré získali Eugenia Kelbert Rudan a Róbert Gáfrik. Blahoželáme!

Eugenia Kelbert Rudan 
v kategórii "časopisecké publikácie zaradené do Nórskeho registra" za publikáciu Spoluautorské auto-preklady Romaina Garyho: Translačné za hranicami prekladu/Romain Gary's  collaborative self-translations: Translational beyond translation, ktorá vyšla vo vedeckom časopise Meta Journal des traducteurs

READ THE ARTICLE HERE
Róbert Gáfrik v kategórii 
"špičkové vedecké monografie" 
za "veľkolepé dielo Upanišady".


VIAC O UPANIŠÁDACH TU

Prednáška Márie Kusej o vydavateľskom prostredí – vypočujte si záznam

Prednášky: translatológia, Audio- a videozáznamy

Mária Kusá je vysokoškolská pedagogička, vedecká pracovníčka a prekladateľka. Pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., kde vedie oddelenie teórie a dejín umeleckého prekladu. Vo svojej prednáške sa venuje problematike vydavateľského prostredia, ktoré do veľkej miery závisí od charakteru a súradníc sociokultúrneho a politického systému. Osobitne to platí pre slovenský kultúrny priestor v 20. storočí. Zmeny systému po roku 1948 predstavovali zásahy zásadného charakteru, keď sa vydavateľské prostredie ocitlo pod priamym dohľadom štátu. Tento fakt sa premietol do všetkých sfér vydavateľskej činnosti. Prednáška sa zaoberá vydavateľstvami, stratégiami kultúrnej politiky, ale aj inštitucionálnou a neinštitucionálnou stránkou vydavateľského prostredia.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť TU.

Súvisiacu úvodnú štúdiu v SLOVNÍKU PREKLADATELIEK A PREKLADATEĽOV: VEDY O ČLOVEKU A KULTÚRE (ed. K. Bednárová, M. Kusá, S. Rybárová) nájdete TU.

Prednáška v rámci výskumného projektu APVV-21-0198 Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Záznam z prednášky Lady Kolomiyets o prekladaní ruskej literatúry v sovietskej Ukrajine

Prednášky: translatológia, Audio- a videozáznamy

Lada Kolomiyets pôsobí na Národnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve, kde sa venuje výskumu prekladu a kultúry vo východoeurópskom priestore. Jej odborný záujem sa sústreďuje na dejiny prekladu v krajinách bývalého sovietskeho bloku a úlohu cenzúry ako súčasti štátnej politiky vo vzťahu k pôvodnej aj prekladovej literatúre. Prinášame vám záznam jej hosťovskej prednášky, v ktorej analyzuje ukrajinsko-ruské prekladové vzťahy v rámci tzv. „spoločného kultúrneho priestoru“ v období od dvadsiatych do päťdesiatych rokov 20. storočia. Prednáška sa zameriava na historiografické aspekty reprezentácie ruskej literatúry v ukrajinských prekladoch a poukazuje na širšie ideologické a politické súvislosti daného procesu.

Záznam prednášky v anglickom jazyku je dostupný TU.

Hosťovská prednáška v rámci výskumného projektu VEGA 2/0092/23 Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie.

O diele Mirceu Cărtăresca v relácii Ars Litera

Foto: https://pressone.ro/mircea-cartarescu-vizionarul-nostalgic

Literárne dielo súčasného rumunského spisovateľa Mirceu Cărtăresca (1956) sa prostredníctvom prekladov do mnohých jazykov stalo svetoznámym a medzinárodne oceňovaným. Do slovenčiny boli vďaka záujmu vydavateľstva BRAK preložené zatiaľ tri knihy: zbierky poviedok Nostalgia (2016, prel. Mária Miklušičáková a Eva Kenderessy) a Melanchólia (2024, prel. Eva Kenderessy) a román Solenoid (prel. Eva Kenderessy).

 

O živote a diele rumunského spisovateľa, o tom, „ako svojím obrazným jazykom, intímnou introspekciou a schopnosťou prepájať každodennú realitu so snovosťou dokáže premieňať osobné prežívanie na univerzálny literárny zážitok“ sa v relácii Rádia Devín Ars Litera rozprávala s prekladateľkou a literárnou vedkyňou Evou Kenderessy redaktorka Zuzana Galková. V relácii odzneli ukážky z existujúcich slovenských prekladov v podaní hercov Juraja Smutného a Olivera Ruttkaya.

Reláciu si môžete vypočuť TU.

Séria prednášok z teórie a dejín umeleckého prekladu

Prednášky: translatológia, Audio- a videozáznamy

V rámci dvoch kolektívnych translatologických projektov sa na pôde ústavu uskutočnila séria prednášok domácich a zahraničných kolegov a kolegýň.
Videozáznamy prednášok si môžete pozrieť na našom YT kanáli v zozname Translatológia TU.

 

V Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., riešime aktuálne riešime dva kolektívne translatologické projekty, ktoré prepájajú viaceré pracoviská. Projekt APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí (hl. riešiteľka prof. K. Bednárová) je primárne zameraný na literárnu vedu a translatológiu, skúma spôsoby sprostredkovania vedeckého poznania, teórií a konceptov v spoločenských a humanitných vedách prostredníctvom prekladu. Cieľom projektu je analyzovať preklady odborných textov (z angličtiny, francúzštiny, nemčiny, ruštiny a čiastočne aj z poľštiny, španielčiny a taliančiny), ktoré boli publikované v slovenskom kultúrnom priestore v 20. storočí. Projekt VEGA Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie (hl. riešiteľka prof. M. Kusá) nadväzuje na dlhoročnú tradíciu translatologického výskumu, ktorá v priebehu posledných dvoch desaťročí prispela k formovaniu silnej a odborne prepojenej slovenskej translatologickej komunity. Je zameraný na rozšírenie interdisciplinárneho translatologického diskurzu – v súlade s najnovšími trendmi v uvažovaní o preklade – smerom k reflexii svetovej literatúry a k prehlbovaniu poznatkov v konfrontácii či spolupráci s inými odbormi humanitných vied.

#translatológia #translationstudies

Lada Kolomiyets: The Bright and Dark Sides of Translating Russian Literature in Soviet Ukraine
Michal Kšiňan: Kultúrne interakcie na príklade prekladov prác slovenských historikov do francúzštiny
Vladimír Biloveský: Časopis Kritika prekladu. Premeny jeho podôb, statusu a funkcií
Pokračovať na Séria prednášok z teórie a dejín umeleckého prekladu →

Bajzov René – svetový a prehliadaný

Začiatkom tohto roka vyšla v prestížnej edícii Oxford University Studies in the Enlightenment jedinečná publikácia, ktorej zostavovateľkami sú naša kolegyňa Dobrota Pucherová a Erika Brtáňová z Ústavu slovenskej literatúry SAV. Publikácia Jozef Ignác Bajza, René, or: A Young Man’s Adventures and Experiences. An edition with commentary of the first Slovak novel je vôbec prvým anglickým prekladom prvého slovenského románu. Bajzov román preložil David Short, oceňovaný britský prekladateľ z češtiny a slovenčiny. Okrem prekladu kniha obsahuje úvod, rozsiahle poznámky, obrazovú prílohu a dve štúdie, ktoré dielo René mláďenca príhodi a skúsenosťi (1783 – 1785) zasadzujú do kontextu európskeho osvietenstva.

Ak vás kniha a príbeh jej vzniku zaujíma, pozrite si videozáznam podujatia v Letnej čitárni U červeného raka a vypočujte podcast Dejiny.

Začiatkom júna knihu prezentovali na podujatí určenom pre širokú verejnosť zostavovateľky a autorka štúdie Anikó Dušíková. V bratislavskej Letnej čitárni U červeného raka si obecenstvo okrem diskusie o knihe vypočulo dramatizované čítanie ukážok knihy v Bajzovom pôvodnom idiolekte, ktoré stvárnili herci Lukáš Latinák a Juraj Kemka. Obaja herci porozprávali aj o svojej skúsenosti s divadelnou hrou podľa Lasicu a Satinského „Môj priateľ René“, ktorá mala po celom Slovensku už 500 repríz. Moderoval spisovateľ a publicista Michal Hvorecký. Záznam z podujatia si môžete pozrieť na YouTube kanáli Ústavu svetovej literatúry SAV.

O tom, že prvý slovenský román bol svetový, ostrý a prehliadaný,  vám v rozhovore s moderátorkou Agátou Šústovou Drelovou porozprávajú Dobrota Pucherová, Erika Brtáňová a Anikó Dušíková v populárnom podcaste Dejiny SME, ktorý si môžete vypočuť TU.

Ilustračné foto: zľava Dobrota Pucherová, Erika Brtáňová a Anikó Dušíková

Čítanie o čínskom sne a európskom i ázijskom Wertherovi od Johannesa Kaminského

Nové knihy, Knihy

Prečítajte si dve výnimočné publikácie nášho kolegu. V najnovšej monografii Dreams in Chinese Fiction: Spiritism, Aestheticism, and Nationalism (Routledge, 2025) autor skúma súčasný politický koncept „Čínskeho sna“ v kontexte zobrazovania snov v čínskej literárnej tradícii – od staroveku po súčasnosť. S akým spektrom významov a podôb snov sa môžeme stretnúť v čínskych literárnych a filozofických textoch? A ako sa mení tradičné chápanie snov na začiatku 20. storočia? Bližšie informácie o knihe nájdete TU.

Monografia Lives and Deaths of Werther: Interpretation, Translation, and Adaptation in Europe and East Asia, ktorá vyšla v roku 2023 vo vydavateľstve Oxford University Press, získala
v minulom roku prestížne ocenenie „Špičková vedecká monografia SAV“. Autor v nej skúma neobvyklú komparatistickú konšteláciu európskych a východoázijských recepcií, pričom sa zameriava na neeurocentrický pohľad na jeden z najznámejších románov západnej literatúry. Publikáciu si môžete prečítať v PDF formáte v režime otvoreného prístupu TU.

Rozhovor o živote a diele Maxa Frischa

https://mfa.ethz.ch/en/about-max-frisch.html

Max Frisch (1911 – 1991) je popri Friedrichovi Dürrenmattovi najvýznamnejším švajčiarskym po nemecky píšucim autorom 20. storočia. Hoci od jeho smrti uplynulo už takmer tridsaťpäť rokov, jeho literárny odkaz je stále živý aj mimo nemeckej jazykovej  oblasti. Redaktorka Zuzana Galková si do relácie Rádia Devín Ars litera pozvala nášho kolegu Jána Jambora, ktorý rozprával o autorovej životnej ceste, o prerode konzervatívneho tradičného meštianskeho umelca na moderného kozmopolitného ľavicového intelektuála, o jeho vzťahu k architektúre a spoločnosti, o návštevách Československa a v neposlednom rade o autorovej denníkovej, románovej a dramatickej tvorbe. Pozastavte sa s nami pri dielach Denník 1946 – 1949, Homo faber, Don Juan alebo Láska ku geometrii a Biedermann a podpaľači. V relácii zazneli ukážky z vydaných prekladov prvých dvoch diel v podaní Juraja Smutného a ukážka z rozhlasovej adaptácie divadelnej hry o Donovi Juanovi z roku 1963.

Reláciu si môžete vypočuť TU.