eds. Anikó Dušíková ‒ Dobrota Pucherová
Tému tohto čísla vystihuje otázka vzájomných vzťahov slovenskej a svetovej literatúry alebo jednoduchšie: Aké je miesto slovenskej literatúry vo svetovej literatúre? Štúdie hľadajú spôsoby, ako na ňu odpovedať, a zisťujú, že ani „svetovosť“, ani „slovenskosť“ nie sú evidentné prívlastky. Načrtávajú širokú škálu možného nazerania na slovenskú literatúru ako na súčasť svetového literárneho systému: cez medziliterárne vzťahy, kultúrny transfer, transkulturalizmus, kresťanskú duchovnosť a slovanskú vzájomnosť, feminizmus či kozmopolitizmus. Problematizujú pojmy ako „centrum“/„periféria“, „malosť“ či „oneskorenosť“ a podkopávajú hegemónne koncepty svetovej literatúry. Do témy čísla štúdiami prispeli Miloslav Vojtech, Marta Fülöpová, Dagmar Garay Kročanová, Peter Darovec, Dobrota Pucherová a Mary Orsak.
O kontexte tejto témy píšu editorky v úvode o. i.: *Tému tohto čísla World Literature Studies, ktorú sme pripravili v rámci výskumného grantového projektu VEGA 2/0127/23 „Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach (2023 – 2026)“, možno čítať ako pokračovanie uvažovania o malých literatúrach a svetovej literatúre v predchádzajúcich číslach časopisu: 2/2022 (Svetová literatúra z pohľadu „malých“ literatúr, eds. Róbert Gáfrik – Miloš Zelenka), 3/2022 (Transkulturalizmus a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe, eds. Judit Görözdi – Zoltán Németh – Magdalena Roguska-Németh), alebo 3/2023 (Svetová literatúra a národná literatúra, ed. Péter Hajdu), ale aj v iných publikáciách, na ktorých spolupracovali pracovníčky a pracovníci Ústavu svetovej literatúry SAV, napríklad v zborníku Svetová literatúra z perspektívy „malých“ literatúr (eds. Magdolna Balogh – Adam Bžoch, 2024).*
Nové číslo ďalej prináša štúdiu Libuše Heczkovej a Kateřiny Svatoňovej o podobách maskulinity u Patočku, Levinasa a Wendersa, ako aj štúdie Aleša Urválka a Veroniky Královej o časopise Merkur z oblasti nemeckých dejín ideí a recenzie zaujímavých knižných titulov.
Časopis pre výskum svetovej literatúry vydáva štyri razy ročne Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., online v režime otvoreného prístupu: Licensed under Creative Commons BY-NC-ND 4.0; tlačou: Objednávky vybavuje Slovak Academic Press, s. r. o., sap@sappress.sk, cena 1 čísla 10 EUR, celého ročníka 40 EUR plus poštovné.
Obsah – téma čísla:
MILOSLAV VOJTECH
Básnici slovenskí a svetoví: Ján Hollý, Ján Kollár a Pavol Országh Hviezdoslav ako aktéri
európskeho kultúrneho transferu
MARTA FÜLÖPOVÁ
Predstava o slovanskej svetovej literatúre ako základe slovenskej národnej identity
podľa Ľudovíta Štúra Pokračovať na Nové číslo World Literature Studies 4/2025: Slovenská literatúra v medziliterárnych a transkultúrnych súvislostiach →
Miriam Finkelstein pôsobí na Universität Konstanz (Nemecko), kde sa venuje výskumu ruskojazyčnej literatúry, translingválnej a viacjazyčnej literatúry vo východnej Európe a rusko-židovskej literatúre. Prinášame vám záznam jej hosťovskej prednášky, v ktorej skúma úlohu matiek a ich jazykov v súčasnej multilingválnej ruskojazyčnej poézii. V prednáške okrem iného poukazuje na to, že multilingválne prvky v ruskojazyčnej poézii slúžia nielen na zvýraznenie konkrétnych nenárodných, teda neruských národných alebo regionálnych kontextov, ale aj na vedomé dištancovanie autorov a ich textov od Ruska a ruskej literárnej tradície. Viacjazyčnosť tu zároveň funguje ako pamäťová stratégia: jazyk matiek sa stáva archívom, v ktorom sú uchované spomienky na 20. storočie – spomienky na dramatické a tragické dejiny rusko-sovietskych pohraničných oblastí, na koloniálne násilie, vojnu, genocídu a vyhnanstvo. Na druhej strane však materské viacjazyčné prejavy predstavujú aj silný zdroj básnickej tvorivosti a imaginácie pre ich potomkov.
