Zahraničná recepcia diel Pétera Esterházyho – medzinárodná hungaristická konferencia

Pozvánky

fb
9. – 10. septembra 2021
(štvrtok a piatok)
Goethe-Institut Slovensko
Panenská 33, Bratislava

 

Péter Esterházy (1950 – 2016) sa považuje nielen za dôležitého maďarského spisovateľa, ale aj za významného predstaviteľa súčasnej európskej literatúry, preklady jeho diel sa pravidelne objavujú v najrôznejších kultúrach sveta. V spolupráci s literárnymi vedkyňami a vedcami z rozličných jazykových prostredí a hungaristických pracovísk sa na konferencii budeme venovať skúmaniu a porovnávaniu recepcie, ktorú má dielo Pétera Esterházyho vďaka umeleckému prekladu v jednotlivých kultúrach. Budeme hľadať, aké súvislosti a rozmery ponúka, aké sú pohľady na jeho tvorbu z hľadiska takzvaných veľkých kultúr (nemeckej, anglofónnej, francúzskej a ďalších) aj stredoeurópskych kultúr (poľskej, českej, slovenskej atď.)

Pôvodne sme naše podujatie viazali k 70. výročiu narodenia Pétera Esterházyho v roku 2020, ale v dôsledku pandémie ho uskutočňujeme teraz, pripájajúc sa k radu podujatí, ktoré pri príležitosti jubilea venujú jeho tvorbe odbornú pozornosť doma a v zahraničí.

Podrobný program si môžete prečítať TU.
Medzinárodná hungaristická konferencia prebieha v maďarskom jazyku, v piatok je  zabezpečené simultánne tlmočenie do slovenčiny.

Paralelne s vedeckou konferenciou organizovanou Ústavom svetovej literatúry SAV budú v bratislavskom Goetheho inštitúte prebiehať ďalšie podujatia o prekladoch a recepcii diel Pétera Esterházyho, adresované širšej verejnosti:

štvrtok 9. septembra 2021 od 17.00 panelová diskusia (link)
piatok 10. septembra 13.00 – 16.00 prekladateľský workshop (link)

Prednáška – Anna Förster: Preklad teoretických textov v strednej Európe

Pozvánky

Pozývame na prednášku nemeckej slavistky Anny Förster, ktorá je aktuálne na študijnom pobyte v Ústave svetovej literatúry SAV.

KAnna FoersterEDY: v stredu 8. 9. 2021 o 14:00
KDE: zasadačka ÚSvL SAV v areáli SAV na Patrónke, Dúbravská cesta 9

 

 

 

 

 

Dr. Anna Förster pôsobí ako vedecká pracovníčka Erfurtskej univerzity (na Katedre slavistickej literárnej vedy). Je autorkou monografie Der Schriftsteller als Philologe. Bohumil Hrabal, Jaroslav Hašek und die Philologie (Königshausen & Neumann, Würzburg 2020).  Vo svojom výskume sa zaoberá západoslovanskými literatúrami a kultúrami Česka, Poľska a Slovenska, ako aj východo- a stredoeurópskou literárnou teóriou a jej históriou. Venuje sa aj translatologickým témam a prekladá z češtiny a angličtiny do nemčiny.

Viac o prednášajúcej TU.

Ján Jambor a divadelná sila Friedricha Dürrenmatta

Prezentácie, Audio- a videozáznamy, Správy

Jambor_fotka_042021

 

 

 

 

 

Začiatok roka 2021 sa vo svetovej literatúre niesol v znamení stého výročia narodenia Friedricha Dürrenmatta, jedného z najvýznamnejších autorov 20. storočia. Divadelná tvorba tohto švajčiarskeho prozaika, publicistu, dramatika a esejistu nadväzuje na autorov situačnej komédie, nesie v sebe prvky absurdnej drámy, čierneho humoru či epického divadla. Jeho hry sa dodnes uvádzajú v divadlách po celom svete, dokážu šokovať, provokovať a nútia publikum rozmýšľať o povahe sveta a základných hodnotách spoločnosti. Autor pritom nevychádza z mimetického stvárňovania skutočnosti, ale z novej koncepcie modelovej drámy. Jednou z hier Friedricha Dürrenmatta je aj divadelná groteska Malér – príbeh zo svojskej súdnej siene, ktorý po pandemickej kríze uviedlo v premiére divadlo Astorka Korzo ´90 v réžii Ondreja Spišáka v júni tohto roka. Počas jej príprav si redaktorka Rádia Devín Zuzana Golianová pozvala na rozhovor do relácie Fenomény aj Jána Jambora z Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý sa Dürrenmattovi dlhodobo venuje v spolupráci so Švajčiarskym literárnym archívom v Berne. Rozhovor s ním a s režisérom inscenácie si môžete vypočuť TU.
maler astorka2

 


Inscenácia Malér v divadle Astorka mala premiéru koncom júna 2021.
FOTO: Archív J. J. a Astorka – Korzo ´90

fd100jahre

Vychádza nové číslo časopisu World Literature Studies 2/2021: Umiestnenie utópie

Správy

WLS2_2021_obalka_vyrezEditori: Péter Hajdu a Róbert Gáfrik

Geografická a časová orientácia európskych a neeurópskych utópií sa podľa všetkého líši v rôznych politicko-kultúrnych ohľadoch. Články v tomto čísle potvrdzujú, že sa v utópiách dá rozoznať determinácia národným a kultúrnym prostredím, čím poukazujú na oprávnenosť pozornosti, ktorá sa pri výskume utópie venuje nacionalizmu, kolonializmu či náboženskému imperializmu. Okrem toho niektorí autori dokazujú, že vzájomné pôsobenie medzi pôvodnou kultúrou a lokálnou/kultúrnou inakosťou imaginárneho iného miesta otvára priestor pre imagologický prístup k utópiám.

 

Z obsahu:
JOHANNES D. KAMINSKI: Leaving Gaia behind: The ethics of space migration in Cixin Liu’s and Neal Stephenson’s science fiction
YIPING WANG – PING ZHU: Shanghai and the Chinese utopia in the early 20th century as presented in “The New Story of the Stone”
XIANGCHUN MENG – LIRONG ZHANG: Chinese  utopia: Its evolution, poetic anchorage and modern transformation
SEVAL ŞAHİN – DİDEM ARDALI BÜYÜKARMAN: The Islamist version of utopia: The politics of redesigning space
PÉTER HAJDU: Mór Jókai’s Asian utopia(s)
SÁNDOR HITES: National internationalism in late 19th-century utopias by Mór Jókai, Edward Bellamy, and William Morris
LIBOR MAREK: Three undiscovered utopias in German-language literature from the Czech periphery: Moravian Wallachia and Zlín

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Aktuálna výzva časopisu World Literature Studies: Svetová literatúra z pohľadu „malých“ a „veľkých“ literatúr

Rôzne

Pojem svetovej literatúry sa v ostatnej dobe stal predmetom intenzívnej diskusie. Jej metodologické rámce najzreteľnejšie nastavili najmä Pascale Casanova, Franco Moretti a David Damrosch; tento pojem chápu ako systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom tzv. veľkej literatúry, najčastejšie písanej po anglicky. Historické skúsenosti tzv. malých literatúr (napr. stredo- a východoeurópskych) však poukazujú na skutočnosť, že metodologický diskurz nemôže disponovať jedným spôsobom či typom štúdia a že sa, naopak, v literárnovednej praxi realizuje v rôznych jazykoch a v rôznych mocenských vzťahoch. Teoretici a teoretičky z týchto krajín spochybňujú predstavu takej „siete“ či štandardizovaného kánonu, ktorý by znamenal akceptáciu nerovnosti ako určitého epistemologického rámca a spôsobu prezentácie kodifikujúcej binárne opozície „rozvinutosti“ a „nerozvinutosti“ či „centra“ a „periférie“. Na druhej strane však nie je možné ignorovať reálnu silu tejto hegemónie, ktorá sa predstavuje ako univerzálna.

Pripravované číslo časopisu World Literature Studies 2/2022 zostavujú Róbert Gáfrik a Miloš Zelenka ako príspevok k XXIII. Kongresu/AILC/ ICLA konanému v Tbilisi.

Celé znenie výzvy nájdete TU.

Sci-fi ako žáner na problematizovanie bioetických tém (správa o prezentácii)

Správy

WLS1_2021_obalka vyrezČi už zachráni ľudstvo antropoidný stroj alebo superľudský organizmus, aktuálna je otázka, čo s post- a transhumanistickou kritikou. Odťažitosť sci-fi ako žánru nám môže slúžiť ako vhodný priestor na otváranie a problematizovanie rôznych bioetických tém, ktoré s posthumanistickým myslením súvisia.
Práve posthumánne témy (nielen) v literatúre analyzovali
vo svojich štúdiách a recenziách autori a autorky v aktuálnom čísle časopisu World Literature Studies 1/2021. Bližšie o jeho prezentácii pod vedením editorky Bogumily Suwary sa dočítate
v článku Kristíny Kállay na stránke Slovenskej akadémie vied TU.

Kompletné číslo časopisu WLS 1/2021 nájdete TU.

Prezentácia časopisu World Literature Studies: Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii

Pozvánky

prezentacia_WLSdef_malyOnline podujatie
30. júna 2021 (streda)
o 15.30

Filozofická fakulta UKF v Nitre a Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave pozývajú na prezentáciu a plenárnu diskusiu s autorkami a autormi štúdií časopisu World Literature Studies 3/2020. Číslo s témou Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii predstaví editorská dvojica Magda Kučerková a Martin Vašek, o publikovaných príspevkoch budú hovoriť Judit Görözdi, Silvia Rybárová, Jana Juhásová, Izara Batres, Antonio Barnés, Andrea Raušerová a Ján Gallik. Vo svojich štúdiách sa sústreďujú na problematiku jazyka transcendentnej skúsenosti a zvlášť na kategóriu nevyjadriteľnosti, ako ju v dejinách európskej literatúry zachytávajú texty s umeleckou, resp. estetickou hodnotou. Jednotlivé štúdie, ktoré majú charakter literárnej interpretácie či filozofickej reflexie, sa usilujú skúmať balans medzi transcendentnou skúsenosťou a slovami, ktoré ju zachytávajú. Myšlienkovým impulzom tohto uvažovania, ukotveného v dialógu literárnej vedy a fenomenológie, je dielo súčasného francúzskeho filozofa Jeana-Luca Mariona, osobitne koncept saturovaného fenoménu.

K prezentácii sa môžete pripojiť na platforme ZOOM:
https://us02web.zoom.us/j/84506113395pwd=M1pBVmU2aDV5SHBPWU82cTBmNUJGQT09

Jednotlivé štúdie si môžete prečítať TU.
Kompletné číslo časopisu WLS 3/2020 nájdete TU.

Otcovia v službách nacizmu a stalinizmu. Literárna perspektíva ich synov: Martin Pollack a Viktor Jerofejev (videozáznam)

helena_ulbrechtovaVypočujte si záznam prednášky docentky Heleny Ulbrechtovej zo Slovanského ústavu AV ČR v Prahe, ktorá sa konala na pozvanie Ústavu svetovej literatúry SAV 2. júna 2021.

Helena Ulbrechtová rozvíjala tému prednášky porovnávacou analýzou dvoch kníh: Smrť v bunkri (prel. M. Hvorecký, Absynt 2017), v ktorej rakúsky reportér, prekladateľ a spisovateľ Martin Pollack pátra po nacistickej minulosti svojich predkov, najmä biologického otca, vysokého predstaviteľa SS, a Dobrý Stalin (prel. J. Štrasser, Kalligram 2005) ruského spisovateľa Viktora Jerofejeva, ktorá je autobiografickým príbehom o dospievaní v rodine vysokého stalinského úradníka. Obe diela možno čítať ako fiktívny umelecký text aj ako dokumentárnu literatúru. Zamerala sa na otázku, ako vidia otcov-zločincov ich synovia a čo z toho vyvodzujú vo vzťahu k spoločnosti. Centrálnou postavou je síce otec, ale dôležité sú aj postavy starých otcov a najmä babičiek, ktoré sú nositeľkami rodinnej pamäti, rovnako ako objektom neľúbosti až nenávisti svojich vnukov. V oboch dielach je rekonštruovaná rodinná pamäť a vychádzajú zo smrti otca. Táto „otcovražda“ znamená zrod umelca v postavách synov, pričom v oboch prípadoch má proces písania psychoterapeutický efekt.
Záznam z prednášky môžete sledovať TU.

Za Jánom Jankovičom

Rôzne

jankovic_jV pondelok 21. júna 2021 nás navždy opustil náš dlhoročný kolega, prekladateľ, publicista, vydavateľ a akademik Ján Jankovič. Bol neúnavným propagátorom južnoslovanských literatúr
a zároveň odborníkom s neoceniteľnými skúsenosťami a širokými znalosťami v danej oblasti. „Ak len trochu cítil záujem a ochotu
na sebe pracovať, nezištne poradil, ba doslova pomohol mladším kolegom aj tým, že im dal príležitosť odborne či prekladateľsky sa rozvíjať. Ján Jankovič bol skrátka nielen vedec, prekladateľ, ale aj skutočný kolega a človek, ktorý vám ostane v pamäti aj v srdci,“ píše o ňom jeho dlhoročná kolegyňa a spolupracovníčka Máša Kusá v nekrológu na stránke Slovenskej akadémie vied.
Môžete si ho prečítať TU.
Viac informácií o práci a pôsobení Jána Jankoviča obsahuje heslo v Slovníku slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. 20. storočie A – K, ktoré si môžete prečítať TU.

FOTO: www.litcentrum.sk