Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška. Pod týmto názvom usporiadal v novembri Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre medzinárodné vedecké online kolokvium. S príspevkami na danú tému vystúpili bádatelia zo Slovenska i Českej republiky: prof. I. Pospíšil, DrSc. (Brno), prof. L. Franek, CSc. (Bratislava), Mgr. M. Navrátil, PhD. (Bratislava), doc. S. Pašteková, CSc. (Bratislava), doc. O. Sládek, PhD. (Brno), PhDr. D. Teplan, PhD. (Nitra). Podujatie prinieslo bohatú mozaiku reflexie vedeckého diela významného interdisciplinárneho humanitného vedca, literárneho teoretika, historika a prekladateľa zo svetových literatúr profesora Mikuláša Bakoša (1914 – 1972), ktorý reagoval na podnety európskeho vedeckého myslenia, predovšetkým ruského formalizmu a českého štrukturalizmu v zmysle metodologických a terminologických východísk vlastných vedeckých prác. Kolokvium podnietilo inšpiratívnu diskusiu o jeho bádateľskom odkaze v metodologickom diskurze modernej literárnej vedy, intenzívne rezonovala potreba súčasnej recepcie M. Bakoša nielen ako vedúcej osobnosti spolku Vedecká syntéza (1937), zakladateľa a prvého riaditeľa Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV (1968 – 1972). Predovšetkým poukázalo na jeho nesporný novátorský prínos pre slovenskú literárnu vedu a výskum zahraničných literatúr v česko-slovenskom kultúrno-spoločenskom kontexte. Príspevky, ktoré odzneli na kolokviu, budú čoskoro uverejnené v rovnomennom zborníku.

SOŇA PAŠTEKOVÁ

Editori: Péter Hajdu a Róbert Gáfrik

Geografická a časová orientácia európskych a neeurópskych utópií sa podľa všetkého líši v rôznych politicko-kultúrnych ohľadoch. Články v tomto čísle potvrdzujú, že sa v utópiách dá rozoznať determinácia národným a kultúrnym prostredím, čím poukazujú na oprávnenosť pozornosti, ktorá sa pri výskume utópie venuje nacionalizmu, kolonializmu či náboženskému imperializmu. Okrem toho niektorí autori dokazujú, že vzájomné pôsobenie medzi pôvodnou kultúrou a lokálnou/kultúrnou inakosťou imaginárneho iného miesta otvára priestor pre imagologický prístup k utópiám.

Z obsahu:
JOHANNES D. KAMINSKI: Leaving Gaia behind: The ethics of space migration in Cixin Liu’s and Neal Stephenson’s science fiction
YIPING WANG – PING ZHU: Shanghai and the Chinese utopia in the early 20th century as presented in “The New Story of the Stone”
XIANGCHUN MENG – LIRONG ZHANG: Chinese  utopia: Its evolution, poetic anchorage and modern transformation
SEVAL ŞAHİN – DİDEM ARDALI BÜYÜKARMAN: The Islamist version of utopia: The politics of redesigning space
PÉTER HAJDU: Mór Jókai’s Asian utopia(s)
SÁNDOR HITES: National internationalism in late 19th-century utopias by Mór Jókai, Edward Bellamy, and William Morris
LIBOR MAREK: Three undiscovered utopias in German-language literature from the Czech periphery: Moravian Wallachia and Zlín

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Či už zachráni ľudstvo antropoidný stroj alebo superľudský organizmus, aktuálna je otázka, čo s post- a transhumanistickou kritikou. Odťažitosť sci-fi ako žánru nám môže slúžiť ako vhodný priestor na otváranie a problematizovanie rôznych bioetických tém, ktoré s posthumanistickým myslením súvisia.
Práve posthumánne témy (nielen) v literatúre analyzovali
vo svojich štúdiách a recenziách autori a autorky v aktuálnom čísle časopisu World Literature Studies 1/2021. Bližšie o jeho prezentácii pod vedením editorky Bogumily Suwary sa dočítate
v článku Kristíny Kállay na stránke Slovenskej akadémie vied TU.

Kompletné číslo časopisu WLS 1/2021 nájdete TU.

Vypočujte si záznam prednášky docentky Heleny Ulbrechtovej zo Slovanského ústavu AV ČR v Prahe, ktorá sa konala na pozvanie Ústavu svetovej literatúry SAV 2. júna 2021.

Helena Ulbrechtová rozvíjala tému prednášky porovnávacou analýzou dvoch kníh: Smrť v bunkri (prel. M. Hvorecký, Absynt 2017), v ktorej rakúsky reportér, prekladateľ a spisovateľ Martin Pollack pátra po nacistickej minulosti svojich predkov, najmä biologického otca, vysokého predstaviteľa SS, a Dobrý Stalin (prel. J. Štrasser, Kalligram 2005) ruského spisovateľa Viktora Jerofejeva, ktorá je autobiografickým príbehom o dospievaní v rodine vysokého stalinského úradníka. Obe diela možno čítať ako fiktívny umelecký text aj ako dokumentárnu literatúru. Zamerala sa na otázku, ako vidia otcov-zločincov ich synovia a čo z toho vyvodzujú vo vzťahu k spoločnosti. Centrálnou postavou je síce otec, ale dôležité sú aj postavy starých otcov a najmä babičiek, ktoré sú nositeľkami rodinnej pamäti, rovnako ako objektom neľúbosti až nenávisti svojich vnukov. V oboch dielach je rekonštruovaná rodinná pamäť a vychádzajú zo smrti otca. Táto „otcovražda“ znamená zrod umelca v postavách synov, pričom v oboch prípadoch má proces písania psychoterapeutický efekt.
Záznam z prednášky môžete sledovať TU.

Dnes nás zastihla smutná správa o úmrtí nášho dlhoročného kolegu, priateľského a činorodého človeka, neúnavného propagátora južnoslovanských literatúr,  vydavateľa, doktora vied Jána Jankoviča.

Posledná rozlúčka so zosnulým bude v pondelok 21. júna o 13. hodine na cintoríne Lány v rodnom meste Považská Bystrica.

Správa z prednášky Eugenie Kelbert Rudan o kolaboratívnom autorskom preklade

Dňa 26. mája 2021 usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV hosťovskú prednášku doktorky Eugenie Kelbert Rudan s názvom Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť: Prípad Romain Gary. Kelbert má za sebou bohaté interdisciplinárne vzdelanie – študovala filozofiu a translatológiu na Sorbonne, francúzsku a nemeckú filológiu v Oxforde a porovnávaciu literatúru na Yalovej univerzite. Prieniky týchto disciplín boli badateľné aj v uchopení prednášky, v ktorej autorka uvažovala o presahu translatologických pojmov a konceptov do iných oblastí literárnej vedy. Treba však zároveň dodať, že na problém interdisciplinárnosti sa dívala z inej strany a jej hlavným zámerom bolo uvažovať nad oprávnenosťou prenášania a naznačiť, čo sa pri prenášaní pojmov nielen získava, ale aj stráca. Pokračovať na Romain Gary výrazne a kompetentne zasahoval do prekladov vlastných diel →

Správa z prezentácie zborníkov

V spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV sa 14. mája 2021 uskutočnila online prezentácia dvoch zborníkov, ktoré vznikli v rámci grantového projektu VEGA – Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu. Prvý z nich, Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach (zost. Edita Gromová, Natália Rondziková a Igor Tyšš), ponúka unikátny vhľad do spôsobov, akými archívne zdroje pomáhajú bádateľom a bádateľkám porozumieť literárnemu textu a orientovať sa v jeho bohatých dejinných súvislostiach. Archívne zdroje vo svojej neúplnosti objasňujú, problematizujú a ohraničujú genézu textov, ako aj ich recepciu, a teda dosah na kultúrny a spoločenský život. Archív pomáha odkrývať dejiny, bližšie spoznať okolnosti vzniku textov, vzťah k inštitúciám, vzťahy medzi osobnosťami literárneho života, rôzne dobové konvencie a iné súvislosti. Dáva nám dôkazy alebo otvára nové otázky. Osvetľuje to, čo profesorka Katarína Bednárová nazýva „fragmentárnou diskontinuitou textov“. Pokračovať na Najlepšie zborníky nám dajú pocítiť, že všetky otázky zďaleka neboli položené →