Archív kategorií: Správy

Derrida a literatúra: výzva na príspevky do World Literature Studies 1/2024

Na budúci rok uplynie 20 rokov od úmrtia francúzskeho filozofa a spisovateľa Jacquesa Derridu. Ako pripomienku tohto výročia chceme ponúknuť priestor pre širšiu diskusiu o Derridových úvahách o literatúre. Editorský tím čísla Marcel Forgáč, Milan Kendra a Alžbeta Kuchtová privíta príspevky v slovenskom, českom, anglickom a francúzskom jazyku. Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte na adresu marcel.forgac@unipo.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk do 16. júna 2023.

Výzva na stiahnutie v slovenčine, angličtine a francúzštine:

Text výzvy a ďalšie dôležité informácie nájdete na stránkach časopisu World Literature Studies TU.

Prvé tohoročné číslo časopisu World Literature Studies: Nová poetika a ruská próza začiatku 21. storočia

Mária Kusá
Ivan Posokhin
(eds.)

World Literature Studies 1/2023

Uplynulé dve desaťročia v ruskej literatúre poznačilo niekoľko výrazných posunov, ktoré odrážajú premeny ruskej štátnej ideológie, jej vnútornej a zahraničnej politiky a napokon aj konfliktné spoločenské rozdelenie. Sme svedkami návratu k menej škandalóznym a experimentálnym spôsobom písania, opätovného uvádzania „veľkých“ historických tém akcentovaných „malými“ osobnými príbehmi a stále silnejúceho rozhraničenia medzi „liberálnym“ a „vlasteneckým“ spisovateľským táborom, ktoré sa ešte viac prejavilo po februári 2022.

Texty tohto čísla predstavujú pohľad „zboku“, z pozície postsocialistických kultúrnych priestorov, na kľúčové mená a diela tohto obdobia, pričom reflektujú zmeny literárnych paradigiem, pristupujú k tradičným kategóriám ako umelecký priestor či sujet v intenciách existenciálnej poetiky, (re)interpretujú spôsoby prezentovania vlastnej identity a obrazov Iného, predstavujú recepciu ruskej prózy v nových, vojnových okolnostiach. Takmer všetky autorky a autori, ktorých texty sú analyzované v tomto čísle, sa aktívne prekladajú, čítajú a reflektujú aj za hranicami Ruska. Treba tiež poznamenať, že väčšina z nich zaujala jasný protivojnový postoj.

After February 2022, when a country with “great literature” at its cultural core launched a full-scale war in the geographical heart of Europe, this literature (for all its grandeur, mystique, and exoticism) began to be perceived, if not as the direct cause of this turn of events, then certainly as a key contributing factor, and the very place of Russian literature in the host literary contexts is now being questioned. (Posokhin, 70)

Z OBSAHU:

JAKUB KAPIČIAK – HELENA ULBRECHTOVÁ
Postmemorial sincerity in the writing of Sergei Lebedev and Maria Stepanova
MAXIM DULEBA – IRINA DULEBOVÁ
Metamodern urban experience in the anthology of topophilic prose V Pitere zhit’
TÜNDE SZABÓ
The symbolization of the fragmented plot structure in Ludmila Ulitskaya’s novels
MONIKA SIDOR
From Kyiv to Brisbane: Evgenii Vodolazkin’s reflections on spiritual identity in the context
of space
GANNA MEREZHYNSKA – OLENA VASYLEVYCH
The image of the Other as a reflection of cultural identity (a case study of Russian postmodern prose and dramaturgy)
IVAN POSOKHIN
Transformations in the perception of Russian literature after February 24, 2022
ANNA ZELENKOVÁ – AGNIESZKA JANIEC-NYITRAI
The Central European path to worldliness from the point of view of so-called
small literatures

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.

Hostka nášho ústavu Elaheh Karimi Riabi porovnáva iránske a ruské cestopisy

 

 

خوش آمدی الهه

V rámci Národného štipendijného programu SR pôsobí od januára 2023 v Ústave svetovej literatúry, v. v. i., naša hostka a nová kolegyňa Elaheh Karimi Riabi, PhD. Vo svojom aktuálnom výskume sa venuje komparatívnej analýze iránskych a ruských cestopisov z obdobia 18. až 20. storočia. Elaheh Karimi Riabi je pracovníčkou Katedry rusistiky na Fakulte svetových štúdií Teheránskej univerzity, kde vedie semináre zamerané na kulturológiu a súčasné trendy v ruskej literatúre. Doktorát získala v roku 2015 na Kazanskej univerzite obhájením dizertačnej práce „Mystika v próze Ivana Bunina v kontexte filozofickej estetiky Orientu“. V roku 2016 vyučovala ako hosťujúca lektorka perzštinu v iránskom kultúrnom stredisku v Moskve.

Elaheh Karimi Riabi bude súčasťou Ústavu svetovej literatúry, v. v. i., počas 10-mesačného štipendijného pobytu. Ako povedala, plánuje tu prehĺbiť svoje znalosti o stredoeurópskej kultúre, využiť tunajšie zdroje svetovej literatúry, ktoré prispejú k jej výskumu, a zároveň sprostredkovávať poznatky o komparatívnej literatúre z kultúrnej perspektívy Blízkeho Východu.

Význam iránskych a ruských cestopisov spočíva podľa Elaheh Karimi Riabi v tom, že za tzv. éry Qajar (1789 – 1925) dosiahla interakcia medzi oboma krajinami vrchol, a Iránci tak dostali príležitosť oboznámiť sa s ruskou kultúrou. Napriek hlasom niektorých odborníkov na bilaterálne vzťahy o malej relevancii týchto cestopisov – keďže nie celkom vecne reflektovali život v Rusku a Iráne – sa Elaheh Karimi Riabi vo svojom výskume snaží analyzovať obraz Ruska ako európskej krajiny znázornenej v konkrétne dvoch perzských cestopisoch a obrátene, obraz Iránu ako ázijskej krajiny v dvoch ruských cestopisoch. Využitím postkoloniálnej kritiky pri podrobnej komparácii týchto literárnych zdrojov sa môžu pootvoriť dvere do rozdielov v názorových vzorcoch medzi obyvateľstvom Ruska a Iránu, ako aj príčin vzniku takýchto názorov.

Tešíme sa na spoluprácu.

Niektoré výsledky práce našej hostky si môžete prečítať TU.

(Pripravil Adam Škrovan)

Ocenenie vedeckej práce profesorky Márie Kusej

Predsedníctvo SAV ocenilo vedeckú prácu a výsledky translatologičky a rusistky Márie Kusej Čestnou plaketou SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. V decembri 2022 jej ju slávnostne odovzdal podpredseda SAV za 3. oddelenie vied Miroslav Morovics. Kolegyni srdečne gratulujeme!

Prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. (1957) je ako vedecká a neskôr samostatná vedecká pracovníčka už 35 rokov dôležitou členkou vedeckého tímu Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., kde vedie oddelenie translatológie a mnohé úspešné projekty VEGA v oblasti výskumu teórie a dejín prekladu umeleckej literatúry. Zároveň pracuje na Katedre rusistiky a východoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Dlhé roky pôsobí ako školiteľka a členka odborových komisií doktorandského štúdia, predsedníčka či podpredsedníčka komisie VEGA, členka redakčných rád vedeckých časopisov doma a v zahraničí. Je autorkou viacerých monografií, množstva štúdií a článkov v domácich i zahraničných časopisoch a vedeckých zborníkoch, spoluautorkou a zostavovateľkou kolektívnych publikácií. Jej vedecké pôsobenie vyvolalo veľký citačný ohlas a bolo viackrát ocenené.

Celý článok na webstránke SAV TU.

O vedeckej a pedagogickej práci profesorky M. Kusej si prečítajte v personálnej bibliografii Inšpiratívnosť pomedzných pohľadov.

 

Vyšlo nové číslo časopisu World Literature Studies 4/2022: „Literatúra a veda“ v kontexte analýz literárneho interdiskurzu

Roman Mikuláš
Ján Jambor
(eds.)

Práve vyšlo posledné tohoročné číslo časopisu World Literature Studies, ktoré zostavili naši kolegovia v rámci grantového projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne
konštruovanie reality v literatúre / The Interdiscursive Construction of Reality in Literature.

Téma tohto čísla reaguje na aktuálne kľúčové otázky výskumu spätosti literatúry a vedy, pričom otvára dva základné smery uvažovania: ako literatúra transformuje komplexné obsahy vedného poznania a akým spôsobom výsostne literárne postupy formujú vedný diskurz. Koncepčne sa štúdie sústreďujú na uchopenie tohto výskumného celku prostredníctvom literárnovednej teórie interdiskurzivity, teda analýzy interdiskurzov.

Číslo otvára preklad hosťovskej prednášky Thomasa Klinkerta (Univerzita Zürich) v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., do slovenčiny. Polovica tematických štúdií je širšie koncipovaná a venuje sa zvoleným literárnoteoretickým a literárnodidaktickým aspektom problematiky (Roman Mikuláš, Monika Schmitz-Emans, Marko Juvan, Nathalie Kónya-Jobs). Ďalšie štúdie sú prípadové, zameriavajú sa na tvorbu konkrétneho autora či autorky (Alina Bako, Marta Součková, Carola Heinrich, Santiago Sevilla-Vallejo). V rubrike „Diskusia“ nájdete aktualizačný príspevok k 100. výročiu úmrtia významného francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta (10. 7. 1871 – 18. 11. 1922) z pera Adama Bžocha.

ROMAN MIKULÁŠ
Od topológií k typológiám a späť: K problematike štruktúrovania korelácií literatúry,
vedy a poznania
MONIKA SCHMITZ-EMANS
Apotheke, Baukasten, Randgang, Exkursion ins Imaginäre: Lexikographien wissenschaftlicher. Begriffe und Theorien als Beiträge zum literarisch-wissenschaftlichen Interdiskurs
MARKO JUVAN
The essay and interdiscursivity: Knowledge between singularity and sensus communis
NATHALIE KÓNYA-JOBS
Literarhistorisches Verstehen auf Grundlage der Interdiskursanalyse fördern? Didaktische
Überlegungen zum Text-Kontext-Problem
ALINA BAKO
Cognitive cartographies in Liviu Rebreanu’s “Forest of the Hanged”
MARTA SOUČKOVÁ
Medzi literatúrou a vedou – na materiáli textov Stanislava Rakúsa
CAROLA HEINRICH
Theater und Wissen. Pflanzenphilosophie auf der Bühne
SANTIAGO SEVILLA-VALLEJO
Science fiction, ecology of mind and the uncanny in “Do Androids Dream of Electric Sheep?” by Philip K. Dick

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti

Konferencia Svetová literatúra z pohľadu „malých” literatúr bola záverečným vedeckým podujatím bilaterálneho projektu Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Konferencia organizovaná maďarským Literárnovedným ústavom Centra humanitných vied, partnerom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v rámci bilaterálneho projektu Medziakademickej dohody sa konala 20. októbra 2022 v Budapešti a venovala sa problematike, ktorá sa v posledných rokoch opätovne dostala do centra pozornosti literárnej komparatistiky. Cieľom podujatia bolo prostredníctvom rozboru literatúr „malých” národov kriticky reflektovať súčasné diskusie iniciované koncepciami „svetovej“ literatúry (P. Casanovy, D. Damroscha, F. Morettiho a ďalších) a doplniť ich aspektmi „malých“ literatúr, ktoré sa týkajú možných vzťahov národnej literatúry či literatúry stredoeurópskeho regiónu k „svetovej” literatúre.

Za slovenskú stranu vystúpil Róbert Gáfrik, ktorý predstavil vedecké aktivity Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., predovšetkým tematické číslo časopisu World Literature Studies 2/2022, ktoré prináša teoretické a interpretačné štúdie reflektujúce vzťah „malej“ literatúry k svetovej literatúre s dôrazom na lokálne spôsoby uvažovania o tomto fenoméne. Pokračovať na Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti

Vyšlo nové číslo časopisu World Literature Studies 3/2022: Transkulturalizmus a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe

wls3_2022_obalkaJudit Görözdi
Zoltán Németh
Magdalena Roguska-Németh
(eds.)

Témou tohtoročného tretieho čísla sú literárne a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe z hľadiska transkulturalizmu, s využitím konceptov globalizmu, heterotopie, extrateritoriality, translokality, deteritorializácie a prekračovania hraníc. Štúdie skúmajú transkulturalizmus v špecifických literárnych fenoménoch regiónu: v textoch, mikroliteratúrach a v menšinových literatúrach ovplyvnených multi- a translingvizmom či kultúrnou hybriditou. Cieľom je prispieť k rozvoju diverzifikovanejších perspektív pri písaní dejín národných literatúr v stredovýchodnej Európe.

Štúdie

WOLFGANG WELSCH
Transculturality in literature: A phenomenon as old as it is current
ANDERS PETTERSSON
On the concept of world literature
KATARZYNA DEJA
The problems with delimiting the notion of transculturality in literary studies
MAGDALENA ROGUSKA-NÉMETH
Transculturalism in literature as reflected in the works of translingual writers from the Hungarian cultural context
BEÁTA THOMKA
Fiction: heritage, choice, creation
KAROLINA POSPISZIL-HOFMAŃSKA
Confluences: On the possibility of describing a transcultural history of (micro)literature – the Upper Silesian perspective
EVA KENDERESSY
Transculturality in Romanian literary histories: The case of literature from Moldova
ZOLTÁN NÉMETH
The transcultural levels of minority literary history writing: Hungarian literature in Slovakia
ANIKÓ DUŠÍKOVÁ
The possibilities of a transcultural narrative in 19th-century Central Europe: Ján Chalupka and Gusztáv Szontagh

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Nobelistka Annie Ernaux píše na ostrí noža

Tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru udelili francúzskej spisovateľke Annie Ernaux „za odvahu a klinickú ostrosť, s akou objasňuje korene, odcudzenie a kolektívne obmedzenia osobnej pamäti“. Viete, že kedysi bola čestnou hostkou podujatia Ústavu svetovej literatúry SAV? Prečítajte si z pera profesorky Kataríny Bednárovej, ako sa od polovice 80. rokov minulého storočia postupne objavovala v kultúre na Slovensku. Romanistka Katarína Bednárová sa jej dielom zaoberala ako literárna vedkyňa aj ako prekladateľka. 

Udelenie Nobelovej ceny za literatúru je pre francúzsku spisovateľku Annie Ernaux, ako povedala pre médiá, „veľká česť, ale zároveň veľká zodpovednosť, ktorá spočíva v opakovanom podávaní svedectva o spravodlivosti a čestnosti“.

Z diela Annie Ernaux máme v slovenskom preklade iba malú časť, no jej meno sa objavilo na stránkach Revue svetovej literatúry už v roku 1985, keď Michaela Jurovská uverejnila recenziu knihy La Place. Písal o nej aj literárny vedec Miloš Tomčík a vo viacerých štúdiách romanistka Katarína Bednárová. Jej literárna tvorba je súčasťou kurikula súčasnej francúzskej literatúry na FiF UK v Bratislave už dlhé roky (prednáša profesorka Bednárová, pod jej vedením vznikli aj viaceré diplomové práce).

V roku 1993 sa v kaštieli v Moravanoch nad Váhom konali Dni francúzskej literatúry, ktoré usporiadal Ústav svetovej literatúry SAV. Čestnou hostkou bola práve čerstvá nobelistka Annie Ernaux.

Prvý preklad z diela Annie Ernaux Miesto medzi ľuďmi (La Place) z pera Kataríny Bednárovej vyšiel časopisecky (Revue svetovej literatúry, 1986), neskôr pribudol preklad Žena (Une femme, Revue svetovej literatúry, 1992). Oba preklady vyšli následne knižne vo vydavateľstve Causa editio pod názvom Miesto medzi ľuďmi. Žena (1994). Pokračovať na Nobelistka Annie Ernaux píše na ostrí noža

„Výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry“ na knižnom veľtrhu v Budapešti

Čestnou hostkou 27. ročníka Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti bola slovenská literatúra. Judit Görözdi, hungaristka a riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vystúpila na slávnostnom otvorení za hosťujúcu literatúru.

Podujatie predstavuje jeden z najprestížnejších knižných veľtrhov v strednej Európe, k čomu okrem výborných sprievodných literárnych programov prispieva aj účasť významných osobností svetovej literatúry. 27. ročník Medzinárodného knižného festivalu v Budapešti, ktorý sa konal od 29. septembra do 2. októbra 2022, svojou prítomnosťou poctila nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Svetlana Alexijevič.

Slovenská literatúra sa prezentovala 29 čerstvými knižnými prekladmi do maďarčiny. Dominovala súčasná próza a poézia, no nechýbali ani diela dokumentárnej literatúry, ako sú reportáže Tomáša Forróa, historiografická monografia Romana Holeca či kniha Jozefa Tancera z oblasti jazykovedy.

Organizátor slovenského čestného hosťovania, občianske združenie BÁZIS, pripravil výborný literárny program, predovšetkým prezentácie kníh, ako aj debaty k najaktuálnejším otázkam literatúry a kultúrneho transferu. Priestor dostala i maďarská literatúra písaná na Slovensku.

Do prípravy čestného hosťovania sa zapojili literárni vedci a vedkyne z ústavov SAV. Riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Judit Görözdi otvorila tohtoročný Medzinárodný knižný festival v Budapešti za hosťujúcu literatúru. Vo svojom prejave zdôraznila výnimočnosť vzájomnej kultúrnej otvorenosti a – aj vzhľadom na neďaleký vojnový konflikt – výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry. Pokračovať na „Výnimočnosť dialógu prostredníctvom literatúry“ na knižnom veľtrhu v Budapešti

Čo priniesol 13. ročník literárnej súťaže Medziriadky 2022

 

FOTO - Sonka Maletz
FOTO – Sonka Maletz

Doktorandka Lenka Kubriczká sa zúčastnila aj tohto ročníka Medziriadkov. Prečítajte si, čo napísala o jeho priebehu. 

Organizačný tím literárnej súťaže Medziriadky pripravil v dňoch 21. až 27. 8. 2022 v hoteli Vršatec trinásty ročník sústredenia autoriek a autorov od 11 do 26 rokov, ktorých diela doposiaľ neboli publikované. Na základe zaslaných textov v kategóriách poézie, prózy a drámy ich vybrala odborná porota v zložení Peter Gärtner, Dávid Dziak a Eva Kollárová pre základné školy, ďalej Marta Součková, Mária Klapáková, Tomáš Hučko, Mária Ferenčuhová a Milan Děžinský pre stredné školy a pre mládež do 26 rokov. Kategória drámy bola hodnotená konkluzívne pre všetky vekové kategórie Miroslavom Dachom a Janou Micenkovou. Posledné roky je udeľovanie prvých troch miest zrušené, a teda laureátkami a laureátmi sú všetci pozvaní. Výnimkou je špeciálna cena Divadla Pôtoň, ktorá bola tento rok udelená Alexandre Múdrej a Alfrédovi Tóthovi. Pokračovať na Čo priniesol 13. ročník literárnej súťaže Medziriadky 2022