Archív kategorií: Správy

Broadening of Poetics 4: Signs of Culture/Signs of Nature. Semiotics and Poetics in Relation to Sustainable Development

Podujatia, Správy

Prihláste sa na medzinárodnú vedeckú konferenciu – 4. z cyklu Broadening of Poetics. Navrhované abstrakty príspevkov (v rozsahu 500 – 800 znakov) pošlite na adresu znakinaturykultury@gmail.com do 30. júna 2024.
Informáciu o prijatí vášho abstraktu zašleme do 10. júla 2024. Po tomto čase poskytneme aj ďalšie organizačné informácie.

 

Konferencia sa bude konať  28. – 29. októbra 2024 (pondelok a utorok) online prostredníctvom platformy Google Meet v angličtine, poľštine a slovenčine.

V programe 4. konferencie z tohto cyklu kladieme do centra úvah otázku vzájomných vzťahov medzi poetikou a semiotikou. Pýtame sa na výskumné perspektívy každej z nich, na kategórie vytvorené na ich základe, na ich potenciál pri analýze rôznych semiosfér: pri čítaní multisemiotickej komunikácie, charakteristickej pre súčasnú kultúru, intersemiotických a intermediálnych, transsemiotických a transmediálnych vzťahov. Navrhujeme reflektovať kategórie poetiky a semiotiky vo vzťahu k myšlienke trvalo udržateľného rozvoja, ktorú chceme reinterpretovať v širokých súvislostiach, pýtajúc sa na možné významy tohto pojmu a na jeho možné aplikácie v rôznych oblastiach. Pozývame vás zamyslieť sa nad smermi vývoja poetiky a semiotiky, a to tak v oblasti štúdia ľudských, ako aj mimoľudských kultúr.

Organizátori: Zakład Komparatystyki oraz Pracownia Badań Intersemiotycznych i Intermedialnych Instytutu Literatury Polskiej Wydziału Polonistyki Uniwersytetu Warszawskiego  a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Podrobné informácie o podujatí nájdete TU.

Nové číslo: Derrida a literatúra

Knižnica online, Správy

eds. Marcel Forgáč ‒ Milan Kendra ‒ Alžbeta Kuchtová

Toto číslo venuje pozornosť Derridovmu uvažovaniu o literatúre a vyrovnáva sa s viacerými špecifickými otázkami, ktoré dekonštrukcia otvára v súvislosti s literárnosťou. Výskum vzťahu „Derrida a literatúra“ sa v podmienkach určovaných dekonštrukciou zároveň stáva interdisciplinárnou textuálnou analýzou. Jednotlivé štúdie sa preto zaoberajú problematikou smrti autora, autobiografického písania, okrajovosti alebo singularity literatúry (a v literatúre), ako aj rozdielom medzi filozofiou a literatúrou alebo transgresivitou literatúry. V neposlednom rade reflektujú otázky demokracie, politiky, práva, etiky či ekonómie, ktoré sa v Derridovom prístupe spájajú s pôsobením literatúry.

Z obsahu:

MILAN KENDRA ‒ ALŽBETA KUCHTOVÁ
Derrida and Literature
MARCEL FORGÁČ
Hry záhybov: Habermas, Derrida, Mukařovský Pokračovať na Nové číslo: Derrida a literatúra →

Záznam z prednášky: Text – Wissen – Praxis. Für eine wissenssoziologische Option der Literaturwissenschaft

FOTO: https://www.ndl-medien.uni-kiel.de

Prof. Dr. Claus-Michael Ort (Christian-Albrechts-Universität zu Kiel):

Sein Gastvortrag in deutscher Sprache finden Sie HIER. / Vypočujte si záznam hosťovskej prednášky v nemeckom jazyku.

„Krásna“ literatúra svojimi fiktívnymi naratívmi o prírode, kultúre (kultúrach), spoločnosti a dejinách uvádza do obehu konštrukcie „reality“, ktoré formujú estetické, morálne, náboženské, politické a ekonomické vnímanie „sveta“ a spoločenskej praxe. Tým, že literatúra takýmto spôsobom stabilizuje, legitimizuje a popularizuje a/alebo kriticky reflektuje bežné alebo špeciálne „poznanie“, vytvára aj poznanie seba samej a poznanie „sveta“. Zároveň prispieva k tomu, ako spoločnosti ponímajú seba samy. V tejto súvislosti si osobitnú pozornosť zasluhujú prístupy, ktoré nechápu textovú analýzu ako samoúčelnú, ale pokúšajú sa prepojiť literárne druhy, žánre a texty – ich špecifické formy a sémantiku – so sociálnymi kontextmi konania a horizontmi poznania. Uvedenej problematike sa na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vo svojej prednáške venoval náš hosť profesor Claus-Michael Ort.

Hosťovská prednáška v rámci výskumného projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

Impulzy prekladov teoretických prác ruských formalistov v diele Mikuláša Bakoša

Správy

Soňa Pašteková sa vo svojej najnovšej monografii zamerala na výskum vplyvu prekladov teoretických prác ruských formalistov na rozvoj terminologického aparátu slovenského literárnovedného a umenovedného myslenia s osobitným zreteľom na vedecké texty Mikuláša Bakoša.

Bakošova reflexia formalizmu je mnohostranná. Pohybuje sa od prekladu teoretických prác ruských formalistov k integrácii podnetov formalizmu ako metodologických a terminologických východísk jeho vlastných literárnovedných prác z oblasti literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky. Autorka sa v šiestich kapitolách venuje okrem iného aj reflexii teoretického a metodologického odkazu Mikuláša Bakoša v slovenskom literárnovednom myslení, úvahám o jeho zložitých a často kontroverzne pôsobiacich vedeckých smerovaniach či problematike terminologických posunov literárnej vedy v procese prekladu.

Publikácia vyšla v minulom roku a celý text v PDF verzii nájdete TU.

Záznam z prednášky: Carola Heinrich – Postsowjetische Inszenierungen. Das Bild „des Russen“ damals und heute

Dr. Carola Heinrich absolvovala štúdium romanistiky, talianistiky a komunikačných štúdií na LMU v Mníchove a na Univerzite v Havane. Svoj výskumný záujem sústreďuje na rumunskú a latinskoamerickú literatúru 20. a 21. storočia, postsovietske divadlo a film, postkoloniálne štúdie, translatológiu, ako aj problematiku výskumu kultúrnej pamäti. Prinášame vám záznam hosťovskej prednášky, ktorú predniesla na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v roku 2022.

Mocenské vzťahy medzi Sovietskym zväzom ako centrom a štátmi „východného bloku“ sú porovnateľné so vzťahom západných koloniálnych štátov k ich kolóniám. Na základe tejto premisy sa Sovietsky zväz a jeho nástupnícky štát Rusko považujú za hegemónnu mocnosť v postkoloniálnom zmysle.

Z tejto postkoloniálnej perspektívy sa v prednáške pozrieme na dôsledky sovietskej dominancie voči dvom kultúram, ktoré boli v minulosti pod silným sovietskym vplyvom: na Kubu a Rumunsko. Dr. Carola Heinrich vo svojej prednáške skúma reakcie na zánik hegemónnej moci Sovietskeho zväzu a objasňuje ich na základe inscenovania v divadle, performancii, filme, videu a v rozhlasovej hre po roku 1989. Prostredníctvom kompa-ratívnej analýzy skúma mocenské štruktúry na základe teórií prekladu
a reflektuje zmenu úlohy, reprezentácie a prisudzovania kultúrneho obrazu „Rusa/Rusky“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Záznam prednášky v nemeckom jazyku si môžete vypočuť TU.

Hosťovská prednáška v rámci výskumného projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

Nové číslo: Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze

Knižnica online, Správy

eds. Ján Jambor ‒ Zuzana Malinovská

Toto číslo sa venuje podobám individuálneho autorského sebavyjadrenia v svetovej próze vydanej po roku 2000. Aktuálnosť problematiky súvisí s významnými zmenami, s ktorými je dnešný človek konfrontovaný. Autori a autorky deviatich štúdií v piatich jazykoch uplatňujú rôzne metodologické prístupy a potvrdzujú,
že výsledkom autobiografického písania a autofikcie nie sú priamočiare autentické životné dokumenty, ale svojbytné literárne konštrukcie reality, vyrovnávajúce sa s osobnou i spoločenskou skúsenosťou, s hraničnými životnými situáciami, s procesom písania i literárnou tradíciou, ako aj s históriou či prítomnosťou danej krajiny.

Z obsahu:

JÁN JAMBOR ‒ ZUZANA MALINOVSKÁ
Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze
ZUZANA MALINOVSKÁ
Écriture du deuil comme interrogation de soi : Deuils cannibales et mélancoliques
de Catherine Mavrikakis Pokračovať na Nové číslo: Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze →

Záznam z prednášky: Martin Golema – Kolektívne symboly ako obrazy sveta: na príklade „Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka”

O kreovaní dôležitého kolektívneho symbolu, jeho význame
a premenách uvažoval počas hosťovskej prednášky,  ktorá sa konala na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.,  profesor Martin  Golema.  Pri premýšľaní o dejinách sa bez literárne konštruovaných, interdiskurzívne platných kolektívnych symbolov, metafor či príbehov jednoducho nedokážeme zaobísť. Môžeme však voliť medzi románom ako žánrovou perspektívou blízkou kritickým humanitným vedám a totemickým eposom. Záznam prednášky si môžete vypočuť na našom Youtube kanáli TU.

Hosťovská prednáška v rámci výskumného projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

Hľadáme 2 nové posily: Researcher – Translation and Language Contact in Literature Project

Správy, Rôzne

Join an exciting 5-year IMPULZ research project entitled Translation and Cross-Lingual Stylistic Transfer: Towards a Theory of Language Contact in Literature (PI Eugenia Kelbert). This transdisciplinary project explores the dynamics of fields such as multilingualism, postcolonial literature, translation, influence, and international literary movements to analyse the stylistic and cognitive mechanisms of languages coming into contact in various literary contexts. It then builds on this research to consider ways in which it can help vulnerable groups and feed back into the literary process, including through the development of innovative digital humanities tools.

Location: Institute of World Literature, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovakia.
The successful candidates will be required to either relocate to Bratislava or commute on a regular basis.

How to Apply:
Submit a cover letter, curriculum vitae, and a sample of relevant academic work to eugenia.kelbert@savba.sk. Pokračovať na Hľadáme 2 nové posily: Researcher – Translation and Language Contact in Literature Project →

Správy, Pozvánky, Rôzne

BCLT Book Launch

Prismatic Jane Eyre: Close-Reading a World Novel Across Languages

pondelok 11. decembra 2023
17. –  18. hod.
Online (Hybrid) and UEA Campus: JSC 1.03

Register to watch the event ONLINE

In this hybrid (in-person / online) book launch seminar, co-authors Matthew Reynolds (St Anne’s, Oxford), Eugenia Kelbert (UEA), Jernej Habjan (Ljubljana) and Kayvan Tahmasebian (SOAS, London) will be discussing Prismatic Jane Eyre, which is available as an open access download from Open Book Publishers. Pokračovať na →

Ďakujeme, pani riaditeľka. Držíme palce, pán riaditeľ

Správy, Rôzne

Táto fotografia vznikla v novembri 2019, keď po dlhoročnom riaditeľovi ústavu prof. Adamovi Bžochovi, ktorý podnietil veľký posun ústavu vo viacerých oblastiach, pričom spolupracoval so svojimi nasledovníkmi, sa vedenia ústavu ujala Dr. Judit Görözdi.  Fotografia je symbolická pre partnerskú spoluprácu riaditeľky s jej zástupcom doc. Róbertom Gáfrikom, ktorá pretrvala celé štyri roky. Ďakujeme vám. A ďakujeme, Judit Görözdi, za prácu pre ústav a nás všetkých.

Od 1. novembra 2023 sa riaditeľom stal doc. Róbert Gáfrik a jeho zástupcom Dr. Roman Mikuláš.  Ostáva len zaželať, nech sa im v nových pozíciách darí.