Archív kategorií: Pozvánky

Parížska čítanka: prezentácia prvého tohtoročného čísla časopisu Verzia

20. apríl (štvrtok) 2023 o 18.00 hod.
Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou, Klariská 16)

Mestská knižnica v Bratislave v spolupráci s občianskym združením literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov organizuje podujatie s názvom Ako čítať Paríž?, ktoré je venované prezentácii najnovšieho čísla časopisu Verzia (1/2023). Zostavovateľsky, autorsky i prekladateľsky sa na ňom podieľali pracovníčky Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Katarína Bednárová a Silvia Rybárová. 

 

Šéfredaktorka Gabriela Magová o čísle s názvom Parížska čítanka píše: Hlavnou postavou bloku literárnych textov, ktoré vám čítanka ponúka, je mesto. Mnohoraký Paríž a jeho miesta, ulice, strechy, domy, múzeá, rieku či predmestia vám v tejto malej vzorke (z nekonečného množstva literatúry o ňom) opíšu jeho flaneuri a pasanti 19., 20. aj 21. storočia: Joris-Karl Huysmans, ktorý ho videl očami výtvarného umelca a estéta, Guillaume Apollinaire netradičnejšie ako vľúdny a vtipný poviedkar, Georges Perec ako chodec, ktorý sa na chvíľu zastavil – ako statický pozorovateľ; „snívajúci samotár“ Julien Green, minimalista Philippe Delerm a napokon Rachid Santaki, ktorému mesto splýva so životom mladých ľudí na periférii.

Zostavovateľka čísla Katarína Bednárová je okrem prekladov z diel francúzskych autorov (Joris-Karl Huysmans, Guillaume Apollinaire, Georges Perec, Julien Green, Philippe Delerm, Rachid Santaki), na ktorých sa spolupodieľali absolventky prekladateľstva a tlmočníctva, tiež autorkou úvodnej štúdie o kultúre a umení Paríža a dielach autorov zaradených do výberu. Z jej pera pochádza aj zdravica prekladateľke a kritičke Michaele Jurovskej, ktorej je Parížska čítanka venovaná. Do súčasnej francúzskej literatúry a domácej prekladovej tvorby uvádza slovenskú čitateľskú verejnosť štúdia ďalšej našej kolegyne Silvie Rybárovej. Okrem tradičných rubrík nájdu čitateľky a čitatelia v tomto čísle aj ozajstnú novinku. Texty po prvýkrát sprevádzajú umelecké fotografie. Ich autorom je Peter Župník, jeden z najvýraznejších predstaviteľov tzv. slovenskej novej vlny. Okrem tradičných rubrík sú súčasťou čísla aj spomienkové texty na Roberta Pynsenta, najväčšieho odborníka na českú a slovenskú literatúru v anglojazyčnom svete, ktorý zomrel na konci minulého roku.

Predstavujeme súčasnú švajčiarsku prózu

17. apríl 2023 (pondelok) o 18.00 hod.
Goethe-Institut Slowakei v Bratislave (Panenská 33)
19. apríl 2023 (streda) o 17.00 hod.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Literárne a hudobné múzeum (Lazovná 9)
20. apríl 2023 (štvrtok) o 17.00 hod.
Divadlo Viola v Prešove (Tkáčska 2)

Pri príležitosti vydania čísla 4/2022 časopisu Verzia pozýva Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci so Švajčiarskym veľvyslanectvom na Slovensku na cyklus podujatí s názvom Švajčiarske literárne soirée.

Spomínané číslo časopisu sa venuje téme rodiny v súčasnej švajčiarskej próze a jeho elektronické vydanie vyšlo už v decembri minulého roka (informovali sme o tom TU). Časopis medzitým vyšiel aj v tlačenej podobe a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., a zostavovateľ sa rozhodli, že súčasnú švajčiarsku prózu sprostredkujú takpovediac naživo slovenskej čitateľskej verejnosti so záujmom o kvalitnú literatúru. Takmer desiatku švajčiarskych autoriek a autorov, ktorých literárnu tvorbu prostredníctvom slovenských prekladov časopis predstavil, budú na Švajčiarskom literárnom soirée osobne reprezentovať dvaja z nich: niekoľkokrát ocenená spisovateľka a performerka Noëlle Revaz a kurdský emigrant, spisovateľ a filmový dokumentarista Yusuf Yeşilöz. Počas troch aprílových dní sa na viacerých miestach na Slovensku uskutoční autorské čítanie z diel Visites à la prisonnière (2017, Návštevy väzenkyne) Noëlle Revaz a Hochzeitsflug (2011, Svadobný let) Yusufa Yeşilöza.

Autorské čítania moderujú Zuzana Malinovská a náš kolega Ján Jambor. Texty v slovenčine prednesú Tamara Šimončíková Heribanová (Bratislava), Paulína Šedíková Čuhová (Banská Bystrica) a Soňa Pariláková (Prešov).

Podujatia sa konajú v nemeckom, francúzskom a slovenskom jazyku a podporili ich Švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia a Zürich Insurance Company Ltd.

Alexander von Humboldt – stále sa rozširujúce dielo a edičná filológia

FOTO – https://ottmarette.de/

Hosťovská prednáška/Gastvortrag: Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie
Prof. Dr. Ottmar Ette
(Berlin-Brandenburgischen Akademie der Wissenschaften)

12. apríl 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny

Dielo Alexandra von Humboldta (1769 – 1859), ktoré zahŕňa viac ako sedem desaťročí písania, sa vo svojej transdisciplinárnej epistemológii odvíja od mobilnej perspektivity v neustálom pohybe. Prednáška s názvom Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie sa pýta na výzvy pre edičnú filológiu, ktorá sa k polylogickému písaniu tohto významného prírodovedca a kulturológa približuje v dnešných podmienkach digitálnych humanitných vied. Dlhodobý projekt Alexander von Humboldt na cestách – veda z pohybu na Berlínsko-brandenburskej akadémii vied sa snaží pomocou najnovších digitálnych technológií a podľa princípu „Digital First“ načrtnúť rôzne edičné línie tohto akademického zámeru, ktorý je aj takmer desať rokov od svojho začiatku stále považovaný za priekopnícky. Pritom sa ukazuje, že v priebehu rozširovania archívov dochádza k demokratizácii archívnej práce, ktorá ide ruka v ruke s neustálym nárastom kompletného diela Alexandra von Humboldta. Prednáška sa pokúša objasniť fascináciu vychádzajúcu z Humboldtovho diela.

Hosťovská prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/81623997539?pwd=VytmdFZFRG5INDlEVVdmbGEyTlVoZz09
Meeting ID: 816 2399 7539
Passcode: 543317

Das sich über mehr als sieben Jahrzehnte des Schreibens erstreckende Werk Alexander von Humboldts (1769 – 1859) entfaltet sich in seiner transdisziplinären Epistemologie aus einer mobilen Perspektivik in ständiger Bewegung. Dieser Vortrag fragt nach den Herausforderungen für eine Editionsphilologie, die sich dem polylogischen Schreiben des Natur- und Kulturforschers unter den heutigen Bedingungen der Digital Humanities annähert.

Čítať ďalej →

Špecifiká vývoja a tvorby slovenskej terminológie

Prednáška v rámci výskumného projektu APVV
Jana Levická

29. 3. (streda) 2023 o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

V prvej časti prednášky sa bude J. Levická venovať stručnému prehľadu vývoja slovenskej terminológie čiastočne v 19. storočí, a najmä v 20. storočí v kontexte socio-politických zmien a predovšetkým v kontexte vzťahu slovenčiny a češtiny. Túto časť zavŕši prezentáciou aktivít Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., v posledných desaťročiach (terminologické komisie, poradenstvo, Slovenská terminologická databáza a terminologický portál). Druhá časť bude venovaná teoreticko-praktickým otázkam: tvorenie terminológie aj s ohľadom na fenomén prekladu, otázka ustálenosti a záväznosti terminológie, interdisciplinarita (transfer medzi odbormi), determinologizácia (transfer do všeobecnej slovnej zásoby).

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Mgr. Jana Levická, PhD. študovala na Filozofickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave anglickú a francúzsku filológiu. Aj doktorandské štúdium absolvovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a špecializovala sa na francúzsky jazyk a lingvistiku. Niekoľko rokov pôsobila ako odborná asistentka na Katedre romanistiky FiF UK a v súčasnosti pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., ako vedúca projektu Slovenský národný korpus a zároveň ako vedúca oddelenia Slovenského národného korpusu. Odborne sa orientuje na lingvistiku, terminológiu a preklad. Na túto oblasť a na Slovenský národný korpus sa zameriava aj jej bohatá publikačná činnosť a medzinárodné a domáce výskumné projekty, v ktorých pôsobí. Je nositeľkou ceny Mateja Bela (Literárny fond 2007) za preklad diela Pamäť – encyklopédia. Lepšie spoznať, chrániť, účinnejšie využívať, a Ceny Slovenskej akadémie vied za budovanie infraštruktúry pre vedu (2005, členka oceneného kolektívu).

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89208287170?pwd=V29qMWNzM25DbE1UTThUYjFrVkVHUT09
Meeting ID: 892 0828 7170
Passcode: 499644

 

Trauma ako centrálny motív interdiskurzívnej autobiografie Evy Umlauf „Die Nummer auf deinem Unterarm ist blau wie deine Augen. Erinnerungen“

Prednáška z cyklu Z literárnovednej dielne
Ján Jambor

22. február (streda) 2023 o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prednáška sa zaoberá dielom Die Nummer auf deinem Unterarm ist blau wie deine Augen. Erinnerungen z roku 2016 (slovenský preklad Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči. Spomienky; 2018, Katarína Széherová) židovsko-slovensko-nemeckej autorky Evy Umlauf, ktorá sa narodila v roku 1942 v židovskom pracovnom tábore v Novákoch a v roku 1944 bola deportovaná do koncentračného tábora v Osvienčime. Prednáška vychádza z tézy, že autorka napísala interdiskurzívnu autobiografiu o rôznych podobách traumy nielen vo svojom živote, ale aj v živote iných osôb. Sleduje autorkinu cestu od pediatrie cez psychoterapiu k literárnemu písaniu ako procesu vyrovnávania sa s traumatickými životnými skúsenosťami.

Prednáška je výstupom projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vysokoškolský pedagóg Inštitútu germanistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a prekladateľ sa venuje švajčiarskej po nemecky písanej literatúre, teórii a dejinám kriminálnej literatúry, intertextualite, paratextualite a intermedialite. V poslednom období skúma aj obraz rodiny v literatúre a autobiografické písanie.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/88919321304?pwd=TXU3UE9laE8vMEdlaUdkZEVBeWJjdz09
Meeting ID: 889 1932 1304
Passcode: 668016

Prezentácia knižnej publikácie o vedeckom odkaze Mikuláša Bakoša

15. február (streda) 2023 o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

 

Pri príležitosti osláv 70. výročia SAV si pripomíname osobnosť zakladateľa ústavu Mikuláša Bakoša. Predstavíme zborník štúdií Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška. Podujatie doplní príhovor Libuše Vajdovej o začiatkoch Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Zborník Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška zostavili doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a PhDr. Dušan Teplan, PhD. z Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre. Minuloročná publikácia je výstupom z vedeckého kolokvia, ktoré sa uskutočnilo v roku 2021 a bolo zamerané na novú reflexiu vedeckého myslenia Mikuláša Bakoša, jeho prínos pre slovenskú literárnu vedu a výskum zahraničných literatúr v česko-slovenskom vedeckom kontexte s presahom do sféry interkultúrnej literárnovednej slavistiky.

Z úvodného textu zostavovateľov zborníka vyberáme:

Ako interdisciplinárny humanitný vedec 20. storočia reagoval na podnety európskeho vedeckého myslenia, predovšetkým ruského formalizmu a českého štrukturalizmu. Na poli literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky nasmeroval svoje výskumné zámery k zvyšovaniu exaktnosti domáceho vedeckého myslenia, k definovaniu hlavných cieľov literárnej vedy, ako aj k precizovaniu literárnovedných pojmov a kategórii. Zásadným spôsobom prispel k novej kvalite recepcie svetových literatúr na Slovensku a podstatne zvýšil úroveň modernej slovenskej komparatistiky. V centre pozornosti sa tak prirodzene ocitá nová reflexia Bakošovho prínosu pre oblasť slovenskej literárnej vedy a výskumu zahraničných literatúr v česko-slovenskom literárnovednom kontexte s presahom do sféry interkultúrnej slavistiky. (Soňa Pašteková a Dušan Teplan)

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/84741659440?pwd=aTNwNlBxVTVKSmQ3dnlwcnVhWmhhUT09
Meeting ID: 847 4165 9440
Passcode: 003193

Filozofia a literárna kultúra (alebo o hodnote prekladu)

Hosťovská prednáška
Emil Višňovský

11. 1. 2023 (streda) o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre filozofie a dejín filozofie. Prednáša dejiny filozofie 20. storočia a filozofiu súčasnosti, zaoberá sa filozofiou výchovy, dlhodobo sa venuje otázkam filozofie mysle a kultúry. Počas svojej bohatej profesionálnej kariéry pôsobil na viacerých slovenských univerzitách a absolvoval študijné a prednáškové pobyty na univerzitách vo Veľkej Británii (Oxford University, Hertford College, King’s College, Cambridge University, University of Reading a British Institute of Management, Corby), v Nórsku (Univerzita v Oslo) či v USA (Temple University, Philadelphia a PennState University). Je zakladateľom a spolupredsedom The Central-European Pragmatist Forum a hlavným editorom knižnej edície Central-European Value Studies Rodopi Publishers, Amsterdam and New York. V rokoch 2015 – 2017 pôsobil ako podpredseda Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti je emeritným pracovníkom Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.

Je autorom viacerých monografií, napr. Človek ako Homo agens (2009), Štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2009), Človek by mal žiť v záhrade (2010), Nové štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2014), Richard Rorty a zrkadlo filozofie (2015), Veda ako sociokultúrna praktika (2019), Spytovanie sa na človeka (2020), Akademický svet a jeho tradície (2021). Okrem vlastnej vedeckej práce sa venuje aj prekladaniu filozofických textov z anglického jazyka (John Dewey, Thomas Hobbes, John Stuart Mill, Richard Rorty a i.)

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/88560930747?pwd=dWJHNnJ5LytlSFhkeCtYV3Fkc212UT09
Meeting ID: 885 6093 0747
Passcode: 604484

Rodina v súčasnej švajčiarskej literatúre: prezentácia elektronického vydania najnovšieho čísla časopisu Verzia

15. december (štvrtok) 2022 o 18.00 hod.
Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou, Klariská 16)

DoSlov – občianske združenie literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Mestskou knižnicou v Bratislave organizujú v rámci cyklu Čitateľský klub časopisu Verzia podujatie s názvom Ako čítať Švajčiarsko, ktoré je venované prezentácii najnovšieho čísla časopisu Verzia (4/2022). Posledné tohtoročné číslo časopisu je zamerané na tému rodiny v tvorbe súčasných švajčiarskych autorov a autoriek. Prináša preklady ukážok z románov známych osobností švajčiarskej literatúry pochádzajúcich z troch jazykových oblastí krajiny (Julia Weber, Yusuf Yeşilöz, Elisa Shua Dusapin, Joseph Incardona, Begoña Feijoo Fariiña), ako aj preklad dvoch poviedok významných predstaviteľov a predstaviteliek žánru (Peter Stamm, Noëlle Revaz). Časopis tiež obsahuje preklad vybraných básní Jürga Haltera, rozhovor s Gabrielou Stöckli, riaditeľkou Domova prekladateľov v Loorene (Übersetzerhaus Looren) a článok Jána Jambora o konjunktúre témy rodiny v švajčiarskej literatúre tretieho tisícročia. Na príprave čísla sa podieľali prekladateľky a prekladatelia viacerých generácií. Najskúsenejšiu generáciu reprezentujú Zuzana Malinovská a Mária Štefánková, strednú generáciu Paulína Šedíková Čuhová a Ján Jambor a mladšiu generáciu Zorka Ciklaminy a Annamária Kapičáková.

Časopis predstavia redaktor Igor Tyšš a zostavovateľ čísla Ján Jambor. V rozhovore sa zamerajú na pozadie vzniku najnovšieho čísla, predstavia jeho ťažiskové idey a zauvažujú
o mieste „večných“ tém v súčasnej literatúre.

Ukážky prednesie Tamara Heribanová.

Vstup na podujatie je bezplatný.

Prezentácia knihy Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019)

Dominik Tatarka_prezentacia knihy9. december (piatok) 2022 o 18.00 hod.
Francúzsky inštitút na Slovensku (Sedlárska 7, Bratislava)

Francúzsky inštitút na Slovensku v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., organizujú podujatie s názvom Sen o slobode a ľudských právach. Slovenský disident, ktorého súčasťou je prezentácia knihy Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019). Na podujatí odznejú dve prednášky spojené s diskusiou. Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., jedna z editoriek a autoriek knihy, predstaví osobnosť slovenského spisovateľa Dominika Tatarku a jeho vzťah k Francúzsku. Minister životného prostredia SR a bývalý disident Ján Budaj bude hovoriť o slovenskom disente a živote a tvorbe počas socialistického režimu.

Pri uvedenej príležitosti sa bude premietať časť videozáznamu Ať žije Fronda! zo stretnutia zakázaných spisovateľov v roku 1986.

Podujatie bude simultánne tlmočené. Vstup voľný.

The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics

Ecopoetics_1Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia
24. – 25. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne a online v angličtine, poľštine a slovenčine (podľa programu)

Miesto konania: Wydzial Polonistyki Uniwersytet Warszawski

Podujatie sa koná v rámci série konferencií Widening Poetics a jeho cieľom je nazerať na ekopoetiku ako transdiskurzívnu a transmediálnu textovú prax a výskumnú metódu, ktorá poskytuje nástroje na opis posolstiev zameraných na zobrazenie vzťahu človeka k prírode, vrátane iných živých bytostí. Okolnosti formulovania predpokladov ekopoetiky – prehlbujúca sa klimatická kríza, ktorá poukazuje na destabilizujúce účinky človeka na životné prostredie – ju stavajú na hranicu medzi humanitnými a ostatnými vedami. Využitie ekopoetického inštrumentária pri štúdiu textových foriem rôznych diskurzov, médií a umení umožňuje zachytiť rozmanité a dynamické vzťahy medzi človekom a prírodným svetom a navrhnúť nové spôsoby vnímania a reprezentácie, charakteristické pre antropocénne vedomie alebo posthumánnu subjektivitu.

Zámerom konferencie je upriamiť pozornosť na nasledovné tematické okruhy:
– rôznosť prístupov k ekopoetike: teoretické a filozofické základy, ktoré tematizujú a formujú chápanie vzťahu človeka k prírodnému prostrediu;
– od egocentrického k ekocentrickému mysleniu: projekt ekocentrických humanitných vied v ére antropocénu;
– diachrónne posuny v reprezentácii prírody a textové formovanie vzťahu človeka a prírody; Pokračovať na The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics