Mgr. Roman Mikuláš, PhD.
Online prednáška
26. januára 2022 (streda) o 14:00

Rakúsky spisovateľ a politický esejista Robert Menasse je známy svojou angažovanosťou v otázkach integračného procesu v Európe. Svoj neutíchajúci záujem o túto komplexnú tému s politickými, ekonomickými a celospoločenskými dôsledkami zachytil v niekoľkých esejach a napokon v románe Hlavné mesto (2017).
Prednáška Romana Mikuláša sa koná v rámci pracovného cyklu Z literárnovednej dielne, ktorý nám v ústave slúži na diskusiu o rozpracovaných výskumných úlohách. Osvetlí detaily obraznosti jazyka v Menasseho sociálnokritickej diagnostike. Cieľom je zistiť, ktoré obrazy z diskurzov histórie, kultúry, náboženstva, politiky, ekonomiky či administratívy sú pre autorovo uvažovanie o Európe formujúce. Pokračovať na Z literárnovednej dielne: Podoby politickej imaginácie a myšlienka postnárodnej Európy v kontexte románu Roberta Menasseho Die Hauptstadt/Hlavné mesto →

Vedecké online kolokvium – „okrúhly stôl“

9. november 2021 (utorok)
od 9.30 do 14.00 s diskusiou

Organizátori:
doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. (Ústav svetovej literatúry SAV, Bratislava)
PhDr. Dušan Teplan, PhD. (Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF, Nitra)

V súčasnom období sa vo vedeckých kruhoch intenzívne pociťuje potreba novej diskusie o osobnosti a vedeckom diele Mikuláša Bakoša (1914 – 1972). Ako interdisciplinárny humanitný vedec 20. storočia, zakladateľ spolku Vedecká syntéza (1937), literárny teoretik, historik a prekladateľ zo svetových literatúr, reagoval na podnety európskeho vedeckého myslenia, predovšetkým ruského formalizmu a českého štrukturalizmu v zmysle metodologických a terminologických východísk vlastných vedeckých prác. Na poli literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky nasmeroval svoje výskumné zámery k zvyšovaniu exaktnosti domáceho vedeckého myslenia, k definovaniu predmetu literárnej vedy, precizovaniu literárnovedných pojmov a kategórií. Zásadným spôsobom prispel k novej kvalite recepcie svetových literatúr na Slovensku a úrovni modernej slovenskej komparatistiky. V centre pozornosti tohto diskusného fóra sa tak zákonite ocitá nová reflexia Bakošovho vedeckého myslenia, jeho prínosu pre slovenskú literárnu vedu a výskum zahraničných literatúr v česko-slovenskom vedeckom kontexte s presahom do sféry interkultúrnej literárnovednej slavistiky.

Program podujatia si môžete prečítať TU.

Link na online prednášku:
https://zoom.us/j/2128650284?pwd=a0RVT3I3ZHpta3p0VldTeis4NERkUT09
Meeting ID: 212 865 0284
Passcode: Bakos

Pozvánka na prednášku v rámci cyklu
Z literárnovednej dielne
20. októbra 2021
o 14:00

Téma: Literárne dielo ako súčasť komunikácie (Pokus o metódu komplexnejšej interpretácie).
Prednášku vedie prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.

9. – 10. septembra 2021
(štvrtok a piatok)
Goethe-Institut Slovensko
Panenská 33, Bratislava

Péter Esterházy (1950 – 2016) sa považuje nielen za dôležitého maďarského spisovateľa, ale aj za významného predstaviteľa súčasnej európskej literatúry, preklady jeho diel sa pravidelne objavujú v najrôznejších kultúrach sveta. V spolupráci s literárnymi vedkyňami a vedcami z rozličných jazykových prostredí a hungaristických pracovísk sa na konferencii budeme venovať skúmaniu a porovnávaniu recepcie, ktorú má dielo Pétera Esterházyho vďaka umeleckému prekladu v jednotlivých kultúrach. Budeme hľadať, aké súvislosti a rozmery ponúka, aké sú pohľady na jeho tvorbu z hľadiska takzvaných veľkých kultúr (nemeckej, anglofónnej, francúzskej a ďalších) aj stredoeurópskych kultúr (poľskej, českej, slovenskej atď.)

Pôvodne sme naše podujatie viazali k 70. výročiu narodenia Pétera Esterházyho v roku 2020, ale v dôsledku pandémie ho uskutočňujeme teraz, pripájajúc sa k radu podujatí, ktoré pri príležitosti jubilea venujú jeho tvorbe odbornú pozornosť doma a v zahraničí.

Podrobný program si môžete prečítať TU.
Medzinárodná hungaristická konferencia prebieha v maďarskom jazyku, v piatok je  zabezpečené simultánne tlmočenie do slovenčiny.

Paralelne s vedeckou konferenciou organizovanou Ústavom svetovej literatúry SAV budú v bratislavskom Goetheho inštitúte prebiehať ďalšie podujatia o prekladoch a recepcii diel Pétera Esterházyho, adresované širšej verejnosti:

štvrtok 9. septembra 2021 od 17.00 panelová diskusia (link)
piatok 10. septembra 13.00 – 16.00 prekladateľský workshop (link)

Pozývame na prednášku nemeckej slavistky Anny Förster, ktorá je aktuálne na študijnom pobyte v Ústave svetovej literatúry SAV.

KEDY: v stredu 8. 9. 2021 o 14:00
KDE: zasadačka ÚSvL SAV v areáli SAV na Patrónke, Dúbravská cesta 9

Dr. Anna Förster pôsobí ako vedecká pracovníčka Erfurtskej univerzity (na Katedre slavistickej literárnej vedy). Je autorkou monografie Der Schriftsteller als Philologe. Bohumil Hrabal, Jaroslav Hašek und die Philologie (Königshausen & Neumann, Würzburg 2020).  Vo svojom výskume sa zaoberá západoslovanskými literatúrami a kultúrami Česka, Poľska a Slovenska, ako aj východo- a stredoeurópskou literárnou teóriou a jej históriou. Venuje sa aj translatologickým témam a prekladá z češtiny a angličtiny do nemčiny.

Viac o prednášajúcej TU.

Online podujatie
30. júna 2021 (streda)
o 15.30

Filozofická fakulta UKF v Nitre a Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave pozývajú na prezentáciu a plenárnu diskusiu s autorkami a autormi štúdií časopisu World Literature Studies 3/2020. Číslo s témou Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii predstaví editorská dvojica Magda Kučerková a Martin Vašek, o publikovaných príspevkoch budú hovoriť Judit Görözdi, Silvia Rybárová, Jana Juhásová, Izara Batres, Antonio Barnés, Andrea Raušerová a Ján Gallik. Vo svojich štúdiách sa sústreďujú na problematiku jazyka transcendentnej skúsenosti a zvlášť na kategóriu nevyjadriteľnosti, ako ju v dejinách európskej literatúry zachytávajú texty s umeleckou, resp. estetickou hodnotou. Jednotlivé štúdie, ktoré majú charakter literárnej interpretácie či filozofickej reflexie, sa usilujú skúmať balans medzi transcendentnou skúsenosťou a slovami, ktoré ju zachytávajú. Myšlienkovým impulzom tohto uvažovania, ukotveného v dialógu literárnej vedy a fenomenológie, je dielo súčasného francúzskeho filozofa Jeana-Luca Mariona, osobitne koncept saturovaného fenoménu.

K prezentácii sa môžete pripojiť na platforme ZOOM:
https://us02web.zoom.us/j/84506113395pwd=M1pBVmU2aDV5SHBPWU82cTBmNUJGQT09

Jednotlivé štúdie si môžete prečítať TU.
Kompletné číslo časopisu WLS 3/2020 nájdete TU.

Hosťovská online prednáška
23. júna 2021 (streda)
14.00

Hra na tichú poštu je vzrušujúca preto, lebo pri nej vznikajú nové významy, keď slová putujú od jedného človeku k druhému a strácajú svoje pôvodné znenie. V prípade transkultúrnej migrácie textov sa skreslenie významu stretáva s menšou akceptáciou. Rôzne interpretácie sú často odmietnuté ako nedorozumenie.
Goetheho Utrpenie mladého Werthera môže poslúžiť na ilustráciu dilemy z textu, ktorý sa dostal ďaleko od „zamýšľaného publika“. Po nadšenom prijatí románu v 19. storočí vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku došlo začiatkom 20. storočia k vlnám prekladov a adaptácií aj v Číne a Japonsku. Weite (Werther po čínsky) a Ueruteru (po japonsky) sa nevyhnutne líšia od Werthera, ako je vykreslený v zaužívaných literárnovedných diskusiách. Dá sa s týmito oživenými duchmi vstúpiť do dialógu?
Otázky na danú tému otvorí a zodpovie Johannes D. Kaminski v rámci svojej hosťovskej prednášky na Ústave svetovej literatúry SAV. Podujatie bude prebiehať v angličtine.

Pripojenie: https://zoom.us/j/99534164952?pwd=WTZLSm1sRWxuaTVKRnFVT2ZFeitIdz09

Johannes D. Kaminski, PhD. študoval na Viedenskej univerzite germanistiku a sinológiu. Pokračovať na Johannes D. Kaminski: Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup k medzikultúrnemu transferu →

Online podujatie
16. júna 2021 (streda)
13.00

Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka. V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v najnovšom čísle časopisu World Literature Studies sa z perspektívy posthumanizmu sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia, akými sú bioart, film či televízne seriály.

Číslo predstaví jeho editorka Bogumiła Suwara. O publikovaných príspevkoch budú hovoriť aj Jana Kostincová z Pedagogickej fakulty Univerzity v Hradci Králové, Zuzana Husárová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Matúš Porubjak z Filozofickej fakulty Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.
Štúdie uverejnené v časopise sú výstupom grantového projektu APVV-17-0064: Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a posthumanizmu.

Pripojenie:
https://zoom.us/j/92629728645?pwd=WEJMN0NFSUY0YXlJTlY4VGdPRHpvZz09

Celé číslo si môžete prečítať TU.

Christopher Rundle
(Università di Bologna & The University
of Manchester)
Hosťovská online prednáška
streda 9. 6. 2021 o 14.00

Docent Christopher Rundle sa ako translatológ venuje výskumu dejín prekladu so zameraním na preklad vo fašistických režimoch. Témou jeho prednášky Fascism through the lens of translation: a comparative study of four regimes (Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy) bude porovnanie situácie v štyroch fašistických režimoch – vo fašistickom Taliansku, nacistickom Nemecku, frankistickom Španielsku a salazaristickom Portugalsku – cez prizmu prekladu. Sústredí sa v nej na vydávanie literatúry, keďže v tejto oblasti sú medzi spomenutými režimami najvýraznejšie rozdiely, kým napríklad prístupy k filmu či divadlu sa až tak zásadne nelíšili, a preto neponúkajú toľko relevantných možností na zmysluplnú komparáciu. V analýze poukáže na niekoľko zásadných fenoménov, ktoré v spojitosti s prekladom pomôžu poodhaliť podstatu daných režimov. Konkrétne pôjde o programovosť cenzúrnych zásahov, postavenie tzv. populárnej (alebo masovej) literatúry a rasizmus. Ukazuje sa, že roly, ktoré v každom zo spomenutých režimov plnil preklad, naznačujú, nakoľko bol ten či onen režim skutočne fašistický. Štátne zásahy s cieľom obmedziť prekladanie a šírenie prekladov (t. j. zamerané nielen na globálny dohľad nad literárnou produkciou) totiž nachádzame jedine v režimoch, ktoré prijali rasizmus ako oficiálnu doktrínu. Navyše sa zdá, že keď režimy pristúpili k obmedzovaniu prekladov, dialo sa tak čiastočne aj v dôsledku odporu voči populárnej literatúre, ktorú vnímali ako cudzí (a potenciálne nebezpečný a znečisťujúci) element.
V závere prednášky sa pokúsime na základe diskutovaných kazuistík uvažovať nad vzťahmi dejín prekladu k dejinám ako takým a poukážeme na niekoľko metodologických osobitostí vyplývajúcich z ich vzťahu.
Prednáška bude prebiehať v angličtine.

Pripojenie: https://zoom.us/j/95948500391?pwd=TnVDSVJRUTZ0WWtlOWcvZjM0TzVjZz09
Meeting ID: 959 4850 0391
Passcode: 861947

Christopher Rundle je docentom translatológie Katedry tlmočenia a prekladu na Bolonskej univerzite v Taliansku. Pokračovať na Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy →