21. jún (streda) 2023 o 17.30 hod.
Univerzitná knižnica v Bratislave, Seminárna sála (Klariská 5, Bratislava)

Informačné a dokumentačné stredisko UNESCO pri Univerzitnej knižnici v Bratislave v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva na prednášku Dobroty Pucherovej.

Africká literatúra písaná ženami zažíva boom. Spisovateľky píšuce po anglicky získavajú prestížne medzinárodné ocenenia, sú prekladané do desiatok jazykov a určujú trendy nielen v africkej literatúre, ale aj v globálnom feministickom hnutí. Je preto ťažké uveriť, že Afričanky začali písať a publikovať až v 60. rokoch minulého storočia.

Naša kolegyňa v prednáške priblíži vznik a vývin africkej literatúry v angličtine a sústredí sa na tvorbu žien, ktorá podobne ako všade inde musela čeliť predsudkom, vylúčeniu a podceňovaniu. Ústrednú úlohu v tomto procese hrali „tradície“, na ktoré autorky reagovali svojou vlastnou definíciou africkej modernity. Bude reč aj o africkom feminizme, ktorý v 21. storočí prechádza radikálnou transformáciou, a o závratnej rýchlosti, ktorou africké spisovateľky dobehli svoje oneskorenie v rámci africkej literatúry, ale aj v rámci svetovej ženskej literárnej histórie.

Pozrite si najnovšiu publikáciu Dobroty Pucherovej o tejto téme Feminism and Modernity in Anglophone African Women´s Writing: A 21st-Century Global Context. London, Routledge, 2022. 256 s. ISBN 9781032187273.

Hosťovská prednáška
Erika Brtáňová

21. 6. 2023 (streda) o 10.00 hod.
zasadacia miestnosť Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. + online

Prednáška sa zameriava na vzťah antickej literatúry a modernej európskej literatúry. Dotkne sa niektorých otázok antického odkazu uplatňovaného v literatúre z hľadiska formy a obsahu diel v priebehu dejinných premien Európy, ako aj významu antických tradícií v slovenskej literárnej kultúre, slovenského prínosu k poznaniu antickej literárnej tvorby, vrátane dôležitých prekladateľských počinov.

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/87954392884?pwd=MENHNVBDeDVjQ1lJcTdVUkh2VkVxQT09
Meeting ID: 879 5439 2884
Passcode: 707664

Doc. PhDr. Erika Brtáňová, CSc. (1962) je samostatná vedecká pracovníčka v Oddelení literárnej histórie a v Oddelení textológie a digitálnych projektov Ústavu slovenskej literatúry SAV, v. v. i. Zameriava sa na slovenskú literatúru 18. a 19. storočia, predovšetkým na výskum žánrov, zvlášť na náboženskú a nábožensko-vzdelávaciu tvorbu. V súčasnosti pôsobí aj na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Okrem mnohých vedeckých štúdií, editovaných vedeckých zborníkov, kolektívnych monografií a antológií publikovala monografie Stredoveká scholastická kázeň. K recepcii latinských sermones v kódexoch slovenskej proveniencie (Veda, 2000), Na margo staršej literatúry. Zo žánrovej problematiky 11.—18. storočia (Kalligram, 2012), Slovo Pánovo zostáva naveky. Z kázňovej tvorby slovenských spisovateľov 18. a 19. storočia (Veda, 2018), Osvietenské písanie Ladislava Bartolomeidesa (Veda, 2022); Matej Markovič (1707—1762). Pramenná edícia (Juraj Rágyanszki spoluautor, Békešská Čaba, 2022). V projekte APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí sa venuje prekladom antickej literatúry do slovenčiny a recepcii po latinsky písanej literatúry v slovenskom kultúrnom priestore.

Hosťovská prednáška
Martin Golema

7. 6. 2023 (streda) o 13.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online

Prednáška sa v interdiskurznej perspektíve zameria na kreovanie významného kolektívneho symbolu, do ktorého postupne skondenzoval slovenský obraz Veľkej Moravy v 19. storočí, a to s výrazným prispením literárnych aktivít básnika J. Hollého a prozaika J. M. Hurbana. Teoretickým východiskom uvažovania bude najmä Jakobsonovo chápanie duality metaforických a metonymických aspektov reči, ktoré odkrýva žánrové rozdiely medzi eposom a románom. Pozornosť zameriame aj na to, ako skúmaný kolektívny symbol postupne „presiahol“ literatúru, ako sa ďalej dotváral a pretváral, kondenzoval do nových „miest pamäti“, stával sa súčasťou protichodných, žánrovo odlíšiteľných spoločenských interdiskurzov. Všimneme si tiež distribúciu, recepciu a ďalšie spracovanie symbolu v rámci historickej vedy a jeho nedávne politické využitie. Upozorníme na viaceré podobnosti v literárnom a vedeckom tematizovaní veľkomoravskej látky, ktoré ukazujú, že literáti a historici (i politici) sú pri rozprávaní o histórii postavení pred rovnaké žánrové dilemy: musia voliť medzi eposom a románom ako režimami reči. Upozorníme tiež na to, že epos i román ako „režimy reči“, ktoré uprednostňujú buď metaforu, alebo metonymiu, dodnes rôznymi spôsobmi dláždia cesty našim základným predstavám o národných dejinách. Záver prednášky vyústi do hypotézy, že pri premýšľaní o dejinách sa bez literárne konštruovaných, interdiskurzívne platných kolektív-nych symbolov, metafor či príbehov, teda bez „asistencie Múz“, jednoducho nedokážeme zaobísť. Môžeme však voliť medzi románom ako žánrovou perspektívou blízkou kritickým humanitným vedám a totemickým eposom.

Prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality
v literatúre.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89898545820?pwd=WHZEMTdhUWhXcCtleFZJSmJCTEdodz09
Meeting ID: 898 9854 5820
Passcode: 956922

Prof. PaedDr. Martin Golema, PhD. sa sústreďuje na problematiku staršej slovenskej literatúry v širších medziliterárnych a interdisciplinárnych súvislostiach, paralelne však sleduje a reflektuje aj dianie v metodológii literárnej vedy a v ďalších humanitných vedách.

Hosťovská prednáška
Miroslav Marcelli

17. 5. 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prvá časť prednášky bude zameraná na spoločenské, vydavateľské, redaktorské a prekladateľské okolnosti a predpoklady, ktoré umožnili publikovanie slovenského prekladu Foucaultovej knihy Slová a veci (Bratislava: Pravda 1987). V druhej časti sa prednáška profesora Marcelliho sústredí na preklady, ktoré vychádzali od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia (Toto nie je fajka. Archa: 1994; Dozerať a trestať. Zrod väzenia. Kalligram: 2000; Moc, subjekt, sexualita. Kalligram: 2000; Rád diskurzu. Bratislava: Agora, 2006). Do popredia záujmu vystúpia terminologické, recepčné a interpretačné aspekty.

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83940450079?pwd=Q3JoWU1XSFdzQTZpS3Q0NVNtQnNYQT09
Meeting ID: 839 4045 0079
Passcode: 827811

Prof. PhDr. Miroslav Marcelli, PhD. (1947), slovenský filozof a prekladateľ, pôsobí na Katedre filozofie Fakulty humanitných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe ako garant doktorandského študijného programu Semiotika a filozofia komunikácie a vyučuje profilové predmety v magisterskom študijnom odbore Elektronická kultúra a semiotika. Pokračovať na Slovenské preklady Michela Foucaulta a ich recepcia →

20. apríl (štvrtok) 2023 o 18.00 hod.
Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou, Klariská 16)

Mestská knižnica v Bratislave v spolupráci s občianskym združením literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov organizuje podujatie s názvom Ako čítať Paríž?, ktoré je venované prezentácii najnovšieho čísla časopisu Verzia (1/2023). Zostavovateľsky, autorsky i prekladateľsky sa na ňom podieľali pracovníčky Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Katarína Bednárová a Silvia Rybárová. 

Šéfredaktorka Gabriela Magová o čísle s názvom Parížska čítanka píše: Hlavnou postavou bloku literárnych textov, ktoré vám čítanka ponúka, je mesto. Mnohoraký Paríž a jeho miesta, ulice, strechy, domy, múzeá, rieku či predmestia vám v tejto malej vzorke (z nekonečného množstva literatúry o ňom) opíšu jeho flaneuri a pasanti 19., 20. aj 21. storočia: Joris-Karl Huysmans, ktorý ho videl očami výtvarného umelca a estéta, Guillaume Apollinaire netradičnejšie ako vľúdny a vtipný poviedkar, Georges Perec ako chodec, ktorý sa na chvíľu zastavil – ako statický pozorovateľ; „snívajúci samotár“ Julien Green, minimalista Philippe Delerm a napokon Rachid Santaki, ktorému mesto splýva so životom mladých ľudí na periférii.

Zostavovateľka čísla Katarína Bednárová je okrem prekladov z diel francúzskych autorov (Joris-Karl Huysmans, Guillaume Apollinaire, Georges Perec, Julien Green, Philippe Delerm, Rachid Santaki), na ktorých sa spolupodieľali absolventky prekladateľstva a tlmočníctva, tiež autorkou úvodnej štúdie o kultúre a umení Paríža a dielach autorov zaradených do výberu. Z jej pera pochádza aj zdravica prekladateľke a kritičke Michaele Jurovskej, ktorej je Parížska čítanka venovaná. Do súčasnej francúzskej literatúry a domácej prekladovej tvorby uvádza slovenskú čitateľskú verejnosť štúdia ďalšej našej kolegyne Silvie Rybárovej. Okrem tradičných rubrík nájdu čitateľky a čitatelia v tomto čísle aj ozajstnú novinku. Texty po prvýkrát sprevádzajú umelecké fotografie. Ich autorom je Peter Župník, jeden z najvýraznejších predstaviteľov tzv. slovenskej novej vlny. Okrem tradičných rubrík sú súčasťou čísla aj spomienkové texty na Roberta Pynsenta, najväčšieho odborníka na českú a slovenskú literatúru v anglojazyčnom svete, ktorý zomrel na konci minulého roku.

Prednáška v rámci výskumného projektu APVV
Jana Levická

29. 3. (streda) 2023 o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

V prvej časti prednášky sa bude J. Levická venovať stručnému prehľadu vývoja slovenskej terminológie čiastočne v 19. storočí, a najmä v 20. storočí v kontexte socio-politických zmien a predovšetkým v kontexte vzťahu slovenčiny a češtiny. Túto časť zavŕši prezentáciou aktivít Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., v posledných desaťročiach (terminologické komisie, poradenstvo, Slovenská terminologická databáza a terminologický portál). Druhá časť bude venovaná teoreticko-praktickým otázkam: tvorenie terminológie aj s ohľadom na fenomén prekladu, otázka ustálenosti a záväznosti terminológie, interdisciplinarita (transfer medzi odbormi), determinologizácia (transfer do všeobecnej slovnej zásoby).

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Mgr. Jana Levická, PhD. študovala na Filozofickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave anglickú a francúzsku filológiu. Aj doktorandské štúdium absolvovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a špecializovala sa na francúzsky jazyk a lingvistiku. Niekoľko rokov pôsobila ako odborná asistentka na Katedre romanistiky FiF UK a v súčasnosti pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., ako vedúca projektu Slovenský národný korpus a zároveň ako vedúca oddelenia Slovenského národného korpusu. Odborne sa orientuje na lingvistiku, terminológiu a preklad. Na túto oblasť a na Slovenský národný korpus sa zameriava aj jej bohatá publikačná činnosť a medzinárodné a domáce výskumné projekty, v ktorých pôsobí. Je nositeľkou ceny Mateja Bela (Literárny fond 2007) za preklad diela Pamäť – encyklopédia. Lepšie spoznať, chrániť, účinnejšie využívať, a Ceny Slovenskej akadémie vied za budovanie infraštruktúry pre vedu (2005, členka oceneného kolektívu).

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89208287170?pwd=V29qMWNzM25DbE1UTThUYjFrVkVHUT09
Meeting ID: 892 0828 7170
Passcode: 499644