Archív kategorií: Pozvánky

Otcovia v službách nacizmu a stalinizmu. Literárna perspektíva ich synov: Martin Pollack a Viktor Jerofejev

helena_ulbrechtovaDoc. PhDr. Helena Ulbrechtová, Ph.D.
Hosťovská online prednáška
streda 2. júna o 14.00

Próza vyrovnávajúca sa s dedičstvom nacizmu je v nemecky hovoriacich krajinách bežným fenoménom, zatiaľ čo v Rusku sú knihy o dedičstve stalinizmu skôr výnimkou. A práve téma rodinnej a traumatickej pamäti a zodpovednosť generácie synov za zločiny otcov spájajú rakúskeho esejistu Martina Pollacka s ruským undergroundovým postsovietskym prozaikom Viktorom Jerofejevom. Ich romány, oba z roku 2004, vyšli aj v slovenských prekladoch – Der Tote im Bunker. Bericht von meinem Vater (Smrť v bunkri. Správa o mojom otcovi, prel. M. Hvorecký, Absynt 2017) a Chorošij Stalin (Dobrý Stalin, prel. J. Štrasser, Kalligram 2005). V rámci hosťovskej prednášky o nich bude hovoriť vedecká pracovníčka Helena Ulbrechtová zo Slovanského ústavu AV v Prahe. Jej komparácia sprítomňuje fenomén „otcovraždy“ v zmysle Sigmunda Freuda a upozorňuje na psychoterapeutický efekt procesu literárneho písania. V týchto intenciách zároveň poukazuje na nápadnú zhodu aj kompozíciu jednotlivých postáv oboch diel, nielen otcov, ale aj matiek a starých matiek.

Pripojenie:
https://zoom.us/j/92675888006?pwd=RGtGbGtSeWlmUVN3VGwwSkdTZlRPdz09
Meeting ID: 926 7588 8006
Passcode: 655492

Doc. PhDr. Helena Ulbrechtová, Ph.D. pôsobí ako vedecká pracovníčka Slovanského ústavu AV ČR, v. v. i. v Prahe. Pokračovať na Otcovia v službách nacizmu a stalinizmu. Literárna perspektíva ich synov: Martin Pollack a Viktor Jerofejev

Eugenia Kelbert Rudan: Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť. Prípad Romain Gary

kelbertHosťovská online prednáška
26. mája 2021 o 14.00

Translatologička a výskumná pracovníčka Dr. Eugenia Kelbert Rudan je držiteľkou postdoktorandského štipendia Leverhulme v Britskom centre pre literárny preklad na University of East Anglia a zároveň pôsobí ako odborná asistentka na Vysokej škole ekonomiky v Moskve (v súčasnosti na prerušenom úväzku). Študovala filozofiu a translatológiu na Sorbonne, francúzsku a nemeckú filológiu v Oxforde a porovnávaciu literatúru na Yale. Za svoju dizertáciu Acquiring a Second Language Literature: Patterns in Translingual Writing from Modernism to the Moderns (2015) pod vedením Hauna Saussyho a Vladimíra Alexandrova získala cenu Charlesa Bernheimera od Americkej asociácie porovnávacej literatúry. Pôsobí ako aktívna členka Centra pre multilingvizmus na Univerzite v Osle (MultiLing), Centra pre digitálne humanity DARIAH v Belehrade a ITEM CNRS (Institut de textes et manuscripts modernes) v Paríži, kde sa podieľa na vývoji kolaboratívneho nástroja pre výskum porovnávacej štylistickej analýzy Bukvik http://bukvik.litterra.net/. Na pozvanie Ústavu svetovej literatúry SAV predstaví svoj výskum na online prednáške pod názvom Romain Gary’s Collaborative Self-Translation and the Translational. Podujatie bude prebiehať v angličtine s prezentáciou vo francúzštine, diskusia prebehne podľa potreby po anglicky, nemecky, francúzsky a po rusky. Pripojiť sa môžete cez zoomový kanál https://zoom.us/j/93192496899?pwd=dG5NZDVEVy9vMnBHR1dpQVlOaVB0UT09.

romain gary

FOTO –  https://complit.yale.edu/, Jean Claude Pierdet / INA / Getty

ABSTRAKT:  This talk focuses on the possibility of translational processes beyond translation through a genetic editing approach to an understudied phenomenon in translation studies, which I call collaborative self-translation (CST), i.e. a self-translator’s practice of involving a hired translator to provide an initial translation of an entire work, later to be revised extensively by the author. With a focus on Romain Gary and to a lesser extent Vladimir Nabokov as its case studies, it argues that an inductive extension of our notion of the translational can shed light on the ways in which our notions of the translational may meaningfully extend beyond translation and thus offer a pathway to distinguishing between literal and metaphorical use of translation in literary theory. It thus suggests a potential alternative to existing translational discourse in interdisciplinary settings, as well as presenting a view of collaborative self-translation as a practice that can be fruitfully theorized within multiple paradigms in translation studies.

Pokračovať na Eugenia Kelbert Rudan: Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť. Prípad Romain Gary

Prezentácia  zborníkov projektu VEGA: Preklad ako  súčasť dejín  kultúrneho procesu III

plagat final212. mája o 14.00

V nedávnom období vyšli v úzkej spolupráci s Ústavom svetovej literatúry aj dva podnetné zborníky. Prvý z nich s názvom Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach približuje problematiku využívania archívov vo výskume kultúrnych a literárnych dejín a odhaľuje silné a slabé stránky archívnych zdrojov. Druhý – Preklad vo vedách
o človeku a dialóg kultúr
sa venuje problematike prekladu spoločenskovedných textov, ktorým doteraz chýbalo systematickejšie spracovanie a skúma najmä texty francúzskej proveniencie. Oba zborníky sú výstupmi projektu VEGA: Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu III. V online priestore ich naživo predstaví prof. Mária Kusá. Na podujatie sa môžete pripojiť cez platformu ZOOM: https://zoom.us/j/98748586717.

Viac informácií o zborníkoch nájdete TU.

Stredoeurópske kolokvium: Načo je literárna veda?


Stredoeurópske interdisciplinárne kolokviumO zmysle literárnej vedy a jej metódach skúmania

Online kolokvium
5. mája. od 9.00

Pri skúmaní literárneho diela berieme do úvahy množstvo odborných kritérií a metód, na základe ktorých odhaľujeme dôležité kontexty jeho fungovania v aktuálnom čase a priestore. Práve od možností a hraníc diela ako predmetu umenia, od spôsobu približovania sa k jeho významu či od porovnávacích analýz sa bude odvíjať odborná rozprava pod názvom Načo je literárna veda? (O zmysle literárnej vedy a jej metódach skúmania), ktorá sa bude konať v našom online priestore. Jednotlivé príspevky budú vychádzať zo súčasných literárnovedných výskumov našich kolegov, ktorí touto cestou predstavia postupy svojej literárnovednej práce, voľby interpretácií a prístupy k literárnym dielam ako k výpovedným umeleckým artefaktom. Interdisciplinárne kolokvium povedie Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc a prihlásiť sa naň môžete na stránke https://zoom.us/j/94068125340?pwd=azlta0NrbGszTUVoUERiNDFhdEJvdz09.
Program podujatia si môžete pozrieť tu: Stredoeurópske kolokvium SAV

 

Pozvánka: Prezentácia publikácie „Komplexnosť tvorivosti“

batorova
Srdečne pozývame na prezentáciu zborníka príspevkov k jubileu Márie Bátorovej, ktorý pod názvom Komplexnosť tvorivosti zostavili Renáta Bojničanová a Tamara Šimončíková Heribanová.

Online v stredu 28. 4. 2021 o 14:00.

Komentujú: prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc., prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc., doc. Mgr. Renáta Bojničanová, PhD., Mgr. Tamara Šimončíková Heribanová, PhD., doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD.

 

Odkaz na pripojenie: https://zoom.us/j/92059074657pwd=QVZrYjEwTkxrK1cyQytKUlFKZVYvUT09

Meeting ID: 920 5907 4657
Passcode: 557179

Konferencia: Tomáš Štrauss – slovenský a európsky kunsthistorik

Pozvánka na konferenciu_jpgIdey a reflexie
Medzinárodná online konferencia
14. apríla od 9.00

Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín Tomáša Štraussa usporadúva Ústav svetovej literatúry v spolupráci
so Slovenským centrom PEN a Medzinárodnou školou liberálnych štúdií BISLA v Bratislave vedeckú a spomienkovú online konferenciu pod názvom Slovenský a európsky kunsthistorik Tomáš Štrauss – Idey a reflexie. Uznávaný znalec stredo- a východoeurópskych avantgárd (4. 4. 1931 Budapešť – 28. 5. 2013 Bratislava) bol nútený po nástupe normalizácie opustiť Kabinet estetiky na FiF UK v Bratislave a po dlhom období zákazu činnosti a organizovania alternatívnej kultúry na Slovensku emigroval v roku 1980 do Nemecka. Hosťoval na mnohých zahraničných univerzitách, spolupracoval s exilovými periodikami, je autorom mnohých kunsthistorických textov.
Pod moderátorským vedením prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. odznejú v jednotlivých vstupoch príspevky Samuela Abraháma, Daniela Grúňa, Andrey Euringer Bátorovej, Lucie Gregorovej-Stach, Vladimíry Büngerovej, Milana Knížáka, Lászlóa Bekeho, Tibora Ferku, Ľubomíra Ďurčeka, Alexa Mlynarčíka a Jána Budaja.

Na podujatie sa môžete pripojiť cez ZOOM od 8.45.

 

Ústav svetovej literatúry SAV ponúka možnosti doktorandského štúdia v akademickom roku 2021/2022

den otvorenych dveri1Zoomové stretnutie k témam a možnostiam doktorandského štúdia na ÚSvL SAV
16. apríl 2021

Počas Týždňa otvorených dverí na Slovenskej akadémii vied v Bratislave, ktorý bude prebiehať od 12. do 16. apríla, má svoj deň aj Ústav svetovej literatúry.  Využijeme ho na to, aby sme predstavili možnosti doktorandského štúdia, ktoré vypisujeme v spolupráci s Filozofickou fakultou UK Bratislava. Toto štúdium poskytuje doktorandom a doktorandkám podnetný priestor pre vlastnú výskumnú a neskôr vedeckú prácu. Zároveň im ponúka príležitosť podieľať sa na ústavných grantových úlohách.
Bližšie informácie o činnosti a aktivitách ÚSvL SAV a aktuálnych možnostiach doktorandského štúdia sa dozviete do videu, ktoré pre vás pripravili garant doktorandského štúdia prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc., a doktorandka Mgr. Natália Rondziková.
Stretnutia so školiteľmi a školiteľkami prebehnú v rámci SAV v piatok 16. apríla. Pripojiť sa môžete cez ZOOM v dvoch časoch:
• 10:00 – 11:30 (pripojenie bude možné od 9:45)
• 13:30 – 15:00 (pripojenie bude možné od 13:15)

Ďalšie informácie o týždni otvorených dverí nájdete na stránke SAV.
Za Ústav svetovej literatúry SAV sa budú so záujemcami zhovárať Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil., a Mgr. Roman Mikuláš, PhD. Jednotlivé témy na dizertačné práce a ich školiteľky a školiteľov nájdete TU.

Roman Mikuláš: Literárne patografie ako kroniky utrpenia. O analogizáciách prežívania chorôb v autobiografických dielach nemecky píšucich autorov a autoriek

pozvanka na web

POZVÁNKA NA ONLINE PREDNÁŠKU
Dátum a čas:
streda 24. 2. 2021 o 14.00

Prednáška Mgr. Romana Mikuláša, PhD. nás vtiahne do problematiky nemecky písaných literárnych diel, ktoré zachytávajú ťažko uchopiteľné skúsenosti autorov a autoriek na pozadí psychických a fyzických chorôb vo vzťahu k metafore. Vo svojej analýze sa sústredí na autobiografické texty Ingeborg Bachmann, Thomasa Bernharda, Fritza Zorna a Kathrin Schmidt.

 

Pre možnosť získať link na online prednášku sa prihláste na mailovej adrese robert.gafrik@savba.sk.

Silvia Rybárová: Nové spôsoby písania dejín v súčasnom francúzskom románe. P. Modiano, L. Binet, S. Germain

prednaska silvia rybarova na webPOZVÁNKA NA ONLINE PREDNÁŠKU
Dátum a čas:
27. 1. 2021 o 10:00

Uvažovanie o vzťahu literatúry a dejín bolo vždy súčasťou myslenia, avšak obdobie po roku 2000 prinieslo vo francúzskych intelektuálnych kruhoch v tomto smere nevídané oživenie. Polemiky v súvislosti so silnejúcim záujmom románu o udalosti 2. svetovej vojny a vyhladzovacích táborov zákonite nastoľujú otázky „krehkosti” historickej disciplíny a oprávnenosti románu „produkovať historické poznanie”. Najmä vtedy, keď súčasní spisovatelia a spisovateľky zaujímajú na pomyselnej osi pravda-predstavivosť neraz extrémne polohy písania – od bezvýhradného priľnutia k faktom po svojvoľné prestupovanie hraníc skutočnosti. Francúzsky román sa v posledných rokoch dotýka aj mnohých ďalších pálčivých otázok, napr. kolektívnej pamäti, medzigeneračnej traumy, narušenej identity a pod., pričom hľadá nové spôsoby vyjadrenia.
Mgr. Silvia Rybárová PhD. sa vo svojej prednáške pokúsi načrtnúť aktuálny kontext románového spracovania dejín a predostrieť jeho podoby v dielach dvoch súčasných autorov a jednej autorky. Zároveň sa pokúsi identifikovať niektoré ich spoločné črty, ktoré by sme mohli považovať za symptomatické pre písanie o dejinách v 21. storočí.

Možnosť zúčastniť sa na online prednáške majú aj záujemcovia z externého prostredia. Pre získanie linku sa môžu prihlásiť na mailovej adrese robert.gafrik@savba.sk.

 

Igor Tyšš: Literárny časopis ako predmet dejín prekladu. Prípad Mladá tvorba

mladatvorbaPOZVÁNKA NA ONLINE PREDNÁŠKU
Dátum a čas:
25. november 2020 o 10.00 

Po XX. zjazde komunistickej strany ZSSR v roku 1956 sa situácia v spoločnosti začala mierne uvoľňovať. Ľady sa pohli aj v literárnom živote na Slovensku a vznikol časopis Mladá tvorba (MT, 1956 – 1970). Pozývame vás na online prednášku, ktorá tento legendárny mesačník pre kultúru, literatúru a život predstaví ako jednu z najvýznamnejších platforiem podnecujúcich vývin slovenskej literatúry po období stagnácie v 50. rokoch 20. storočia. Vzhľadom na faktickú absenciu iných adekvátnych časopisov však dlhý čas (de facto do roku 1966) suploval aj úlohy časopisu monitorujúceho dianie v svetovej literatúre. Poskytoval preto miesto prekladom a realizačné pole začínajúcim prekladateľom. Už len preto je nutné náležite doceniť jeho význam aj v dejinách prekladu na Slovensku.
Mgr. Igor Tyšš, PhD. sa vo svojej prednáške pokúsi ukázať možnosti, ktoré tento materiál z mikrodejín slovenskej kultúry ponúka na komplexnejšie pochopenie (a neraz problematickejšie uchopenie) dejín prekladu ako súčasti dejín kultúrneho priestoru. Zároveň sa pokúsi naznačiť niektoré metodologické súvislosti historiografie prekladu, ktoré vyplývajú z jej zákonitej inklúzie do takzvaných veľkých dejín (politiky, spoločnosti a kultúry), čo zákonite znamená reflexiu dejín prekladu vo vzťahu k prekladu v dejinách.

Možnosť zúčastniť sa na online prednáške majú aj záujemcovia z externého prostredia. Pre získanie linku sa môžu prihlásiť na mailovej adrese robert.gafrik@savba.sk.