Srdečne pozývame na prednášku doc. PhDr. Jany Truhlářovej, CSc., ktorá sa bude venovať analýze komplikovanej slovenskej recepcie niektorých významných francúzskych spisovateľov 19. storočia, konkrétne Émila Zolu a Gustava Flauberta ako reprezentantov par excellence „západnej literatúry 19. storočia“, ktorí boli práve z tohto dôvodu po dlhú dobu (od 70. rokov 19. storočia až po prvú svetovú vojnu, ale prakticky ešte oveľa dlhšie, takmer až po 60. roky 20. storočia) považovaní za „nežiaducich“, „nebezpečných“, „škodlivých“ a pod. pre sebadefiníciu slovenskej literatúry a kultúry, ktorá od literárnych vzorov požadovala národno-výchovné zameranie a mravnú bezúhonnosť. Recepcia týchto autorov sa paradoxne ocitla v opozícii k recepcii iných veľkých francúzskych románopiscov 19. storočia (ako Honoré de Balzac a Guy de Maupassant), ktorí sa posudzovali menej prísne a dokonca oceňovali ako skutoční „kritici buržoáznej spoločnosti“ (pričom tento trend nebol len výsadou recepcie v časoch socializmu po roku 1948, ale vzniká už na prelome 19. a 20. storočia).  Pokračovať na Doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc.: Osud francúzskej prózy 19. storočia na Slovensku (Flaubert, Zola, Maupassant očami slovenskej literatúry a kritiky v 19. a 20. storočí) →

Srdečne pozývame na prezentáciu knihy doc. PhDr. Jany Truhlářovej, CSc. (ed.) Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ, ktorá vznikla v rámci grantového projektu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. Knihu predstaví vedecká redaktorka knihy prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., editorka doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc. a autorky prof. PhDr. Katarína Bednárová a PhDr. Eva Frimmová, DrSc.

V rozsiahlych štúdiách prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc., PhDr. Eva Frimmová, DrSc., prof. PhDr. Daniel Škoviera, CSc. a editorka knihy doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc. približujú literárnohistorickú činnnosť Antona Vantucha, jeho prácu historika, preklady filozofických diel a beletrie aj jeho pôsobenie na poli skúmania antickej a humanistickej spisby. Významný literárny a kultúrny historik, prekladateľ a pedagóg Anton Vantuch napísal mnoho štúdií, článkov a kníh o francúzskej aj európskej literatúre a histórii, preložil zásadné filozofické a beletristické diela z francúzštiny. Všetky jeho práce majú priekopnícky charakter. Spolu s Jozefom Felixom je zakladateľom slovenskej romanistiky.

Jeho osobnosti a tvorbe sa doteraz venovala len okrajová pozornosť. Kniha sa usiluje po prvýkrát ucelene zhodnotiť dielo tohto ojedinelého vedca a prekladateľa, ktorý vo svojej práci spájal znalosti histórie, filozofie a literatúry a bol jedným z predchodcov dnešných metód skúmania dejín kultúry.

Vantuch sa v knihe javí ako komplexný bádateľ na pomedzí odborov, ktorý systematicky rozvíjal poznanie francúzskej kultúry a prispieval k jej prepojeniu na domáci kontext. Štúdium archívnych materiálov, nepublikovanej korešpondencie a ďalších dokumentov umožnilo objaviť niektoré dosiaľ neznáme skutočnosti o autorovej tvorbe a odhaliť aj širšie súvislosti kultúrneho života v povojnovom Československu. Súčasťou knihy je prvá kompletná bibliografia autorových pôvodných prác a prekladov.

KEDY: streda, 17. apríla 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Pokračovať na Prezentácia knihy Jany Truhlářovej (ed.): Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ →

Srdečne pozývame na pracovný seminár v rámci doktorandského štúdia prof. Mgr. Adama Bžocha, CSc. s názvom Sociologické prístupy k literatúre.

KEDY: streda 10. marca 2019 o 10:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,  Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

Moderná interpretácia mýtu ako kultúrneho archetypu sa formovala v diskusii s teóriami moderných vied o kultúre a umení 20. storočia. Archetypálna kritika skúma podstatu mýtov a symbolov na interdisciplinárnom princípe (pluralita metodologických prístupov etnológie, sociálnej antropológie, filozofie a religionistiky, dejín mentalít, poetiky, estetiky a dejín umenia, porovnávacích štúdií a pod.). Prednáška (v rámci výskumu grantového projektu VEGA Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií II.) sa zameriava na oblasť mytológie ako východiska pre formovanie literárnych postáv, druhov a žánrov na báze ich fungovania ako kultúrnych archetypov (koncepcie C. G. Junga, J. Campbella, V. Proppa, N. Frye, J. Meletinského a i.), ako paradigmy pre diferenciáciu vývinového procesu modelovania literárnych textov a naratívnych foriem s presahom do oblasti medzikultúrnej komunikácie.

KEDY: streda 20. marca 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,  Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

Doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave, predtým v Literárnovednom ústave SAV, prednášala na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Venuje sa teoretickým, metodologickým a literárnohistorickým otázkam literárnej vedy so zameraním na výskum ruskej literatúry začiatku 20. storočia (literárna moderna a avantgarda), dejiny prekladu a recepcie ruskej literatúry na Slovensku (ruský formalizmus), terminologickým a genologickým aspektom literárnovedného výskumu. Je autorkou troch samostatných vedeckých monografií: Bunin. Andrejev. Jesenin (Štúdie z ruskej moderny a avantgardy, 1997), Moderné inšpirácie ruskej literatúry (Kultúrno-historické, poetologicko-interpretačné a recepčné súvislosti ruskej literatúry začiatku 20. storočia, 2006), Proces, kánon, recepcia (historiografické, translatologické a interpretačné aspekty skúmania ruskej literatúry, 2013). Zároveň je spoluautorkou viacerých kolektívnych diel: Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1836-1996 (Stručné dejiny umeleckého prekladu na Slovensku (1998), Európske literárne avantgardy 20. storočia (2005), Kontinuita a diskontinuita vývinového procesu poézie, prózy a drámy (Premeny estetického kánonu. Koncepcie literárnych dejín, 2007, editorka), Ruská literatúra 18.–21. storočia. Literárny proces v kultúrno-historických súvislostiach (2013), Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825-2015 (2017), Podoby literárnej vedy. Teórie – Metódy – Smery. (2016), autorkou ďalších štúdií a prác, výsledky výskumu prezentuje na vedeckých podujatiach doma i v zahraničí. Dlhoročne sa podieľa na tvorbe slovníkových hesiel: Encyclopaedia Beliana (2001-2013), Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia (2007), Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia I. –II. A – K., L-Ž. (2015, 2017). V súčasnosti je spoluriešiteľkou grantových projektov VEGA Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru II. a Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií II.

Predmetom prednášky medzinárodne uznávaného sinológa a literárneho komparatistu PhDr. Mariána Gálika, DrSc. Ako sa diskutuje o svetovej literatúre? Pohľad z Číny bude kniha Tensions in World Literature. Between the Local and Universal, ed. Weigui Fang (Singapore: Palgrave Macmillan, 2018).

PhDr. Marián Gálik, DrSc. o pripravovanej prednáške:

„Napätie či napätia oscilácie medzi rôznymi názormi na svetovú literatúru, lepšie povedané literatúru sveta, je náplňou tejto knihy 17 autoriek a autorov. Poväčšine sú to priatelia alebo známi hlavného redaktora prof. Fanga z Pekingskej pedagogickej univerzity. Najväčší záujem je o Davida Damroscha z Harvardu a jeho priateľa Zhang Longxiho z Hongkongu, ktorí zrejme budú hlavnými postavami na XXII. kongrese ICLA tento rok v Macau. Najväčšia pozornosť je udelená Damroschovej knihe What is World Literature? z roku 2003, asi najznámejšej jeho knihe, ktorá má ten istý názov ako Ďurišinova kniha z roku 1992 , ale on ju ani slovíčkom nespomína. Ďurišina nespomína ani jeden autor z USA po roku 2000. Posledný americký komparatista Earl Miner sa o ňom zmienil v roku 1988. Podobná situácia je medzi kanadskými komparatistami. Určitou výnimkou sú indickí vedci, ale tiež v roku 1989.

Prof. Fang vyzdvihuje moje chápanie „medziliterárnosti“ ako spoločného menovateľa (common denominator). „Medziterárnosť“ ako keby pre iných účastníkov tejto konferencie neexistovala. Napriek mojím snahám sa v Číne nikdy neujala. A keď do určitej miery áno, tak to bolo vďaka J.V. Bogdanovovi, ale to bolo v roku 1984. Neviem, pre akú príčinu sa prof. Fang zaujímal o práce európskych a amerických židovských autorov, ktoré sa v knihe často citujú. Pokiaľ ide o sinológov, tí si predovšetkým všímajú obrovskú The Norton Anthology of World Literature ako najdôveryhodnejšiu antológiu svetovej literatúry, ale vyjadrujú aj mienku, že čínska literatúra je tam slabo zastúpená. 

Svetová literatúra je najvyššia kategória porovnávacej literatúry, literárne hodnoty textov sú pre dlhodobé miesto v nej conditio sine qua non. Počas Goetheho života bol za predstaviteľa svetovej literatúry pokladaný August Friedrich von Kotzebue (1761-1813), a nie Goethe. Teraz Kotzebua nikto nepozná.“

KEDY: streda 20. marca 2019 o 10:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

PhDr. Marián Gálik, DrSc. patrí medzi najprekladanejších západných sinológov v Číne. V rokoch 1953-1958 vyštudoval odbor sinológia a dejiny Ďalekého východu na Karlovej Univerzite v Prahe. V postgraduálnom štúdiu pokračoval v Pekingu. Od roku 1960 až do svojho dôchodku pracoval v Ústave orientalistiky SAV. Dvanásť  rokov pôsobil na Univerzite Komenského. Od roku 1989 spolupracoval s Východočínskou pedagogickou univerzitou v Šanghaji ako poradca. Vo svojej práci sa sústreďoval na literárne vzťahy medzi Čínou a Západom. V Číne šíril teóriu porovnávacej literatúry slovenského komparatistu Dionýza Ďurišina. Boli mu udelené tri čestné profesúry na veľkých čínskych univerzitách v Nankingu, Hangzhou a v Chengdu. V roku 2006 sa stal  laureátom Ceny Alexandra von Humboldta ako dosiaľ jediný slovenský vedec z oblasti spoločenských vied. Je akademikom Slovenskej učenej spoločnosti.

Je autorom 776 vedeckých prác, z toho 14 monografií vydaných v Číne a Európe v rôznych jazykových variantoch, najviac v čínštine. Medzi jeho najvýznamnejšie monografie v angličtine patria Mao Tun and Modern Chinese Literary Criticism (1969), German Impact on Modern Chinese Intellectual History (1971), The Genesis of Modern Chinese Literary Criticism 1917 – 1930 (1980), Milestones in Sino-Western Literary Confrontation, 1898-1979 (1986) a Influence, Translation and Parallels. Selected Studies on the Bible in China (2004).

Srdečne pozývame na prezentáciu zborníka štúdií Magdolny Balogh (Ed.) Szomszédok a kirakatban – A szlovák irodalom recepciója Magyarországon 1990 után (Susedia vo výklade – Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990). V centre záujmu stojí recepcia slovenskej literatúry v maďarskej kultúre po roku 1990 a javy kultúrneho transferu viažuce sa na hosťovanie Slovenska na knižnom veľtrhu v Budapešti v roku 2016. Autorky a autori sa venujú kultúrnemu, kultúrno-diplomatickému, inštitucionálnemu kontextu prijímania, ako aj vybraným literárnym fenoménom slovenskej literatúry, recepcii slovenských autoriek a autorov či textov a otázkam umeleckého prekladu.

Zborník štúdií zahŕňa texty z pera osobností vedy a umeleckého prekladu z rôznych maďarských a slovenských vedeckých a kultúrnych inštitúcií, ktoré odzneli na konferencii Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990 usporiadanej v Budapešti dňa 17. októbra 2017 v rámci projektu Ústavu svetovej literatúry SAV a Literárnovedného ústavu MAV Slovenská a maďarská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 3. – Špecifické národné literárne javy v 20. a 21. storočí, vzájomný transfer literatúry.

Publikáciu predstavia: Mgr. Ivana Taranenková, PhD. (Ústav slovenskej literatúry SAV) a zostavovateľka dr. Magdolna Balogh, PhD. (Literárnovedný ústav CHV MAV, Budapešť).

Ďalší hostia: Renata Deáková, Gábor Hushegyi

KEDY: streda 13. marca 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Srdečne pozývame na prednášku Mgr. Anity Račákovej, PhD. s názvom Špecifiká prekladu literárnej reportáže a transkulturalita, ktorá sa koná v rámci grantového projektu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III.

V úvode prednášky sa bude Anita Račáková venovať krátkej charakteristike literárnej reportáže ‒ žánru, ktorý sa vyznačuje synkretizmom faktografie a subjektívneho, beletrizovaného spracovania objektívnej reality. Prednáška priblíži prostredníctvom analýzy ukážok z prekladov diel Ryszarda Kapuścińského ‒ otca poľskej školy reportáže ‒ špecifiká translácie tohto žánru, vyplývajúce z transkulturality beletrizovaného reportážneho textu, v ktorom autor sprostredkúva cudziu kultúru vnímanú cez filter vlastnej kultúrnej identity (v prípade vybraných Kapuścińského diel ide o vzťah poľskej a etiópskej, ruskej či iránskej kultúry). Bude hľadať odpovede na nasledujúce otázky: Aké podoby môže v prekladoch reportáží nadobúdať transkulturalita? Ktorú z kultúr, vstupujúcich „do hry“, si prekladateľ volí ako smerodajnú? Ako sa vo vzťahu k týmto kultúram identifikuje?

KEDY: streda 6. marca 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Mgr. Anita Račáková, PhD. vyštudovala slovenský jazyk a literatúru ‒ slavistiku (so špecializáciou na poľský jazyk) na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity (1997). Interné doktorandské štúdium v odbore slavistika ‒ slovanské jazyky absolvovala v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV (v tom čase Slavistický kabinet SAV). Od roku 2000 pracuje ako odborná asistentka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, na Katedre slovanských jazykov Filologickej fakulty, neskôr Fakulty humanitných vied, dnes Filozofickej fakulty. V súčasnosti vedie v rámci študijného programu poľský jazyk a kultúra najmä prekladové a tlmočnícke semináre. Je spolueditorkou zborníka Słowiański dialog kulturowy: studia leksykalne i gramatyczne (Banská Bystrica, 2014), spoluautorkou učebnice Dvojjazyčná učebnica jazykovej komunikácie pre integrovaný záchranný systém v poľsko-slovenskom pohraničí : Dwujęzyczny podręcznik komunikacji językowej dla służb ratowniczych pogranicza polsko-słowackiego (Lublin, 2016), spoluredaktorkou zborníka Terminologia specjalistyczna w teorii i praktyce językoznawców słowiańskich (Kraków, 2017). Podieľala sa na organizovaní piatich medzinárodných polonistických alebo slavistických konferencií.

Venuje sa porovnávaciemu výskumu slovensko-poľských jazykových vzťahov so zameraním na odbornú komunikáciu, odborný text a terminológiu, didaktike odborného poľského jazyka, či hybridite v preklade a terminológii.