Všetky príspevky usvlwpadmin
Vyšlo nové číslo časopisu World Literature Studies 4/2022: „Literatúra a veda“ v kontexte analýz literárneho interdiskurzu
Roman Mikuláš
Ján Jambor
(eds.)
Práve vyšlo posledné tohoročné číslo časopisu World Literature Studies, ktoré zostavili naši kolegovia v rámci grantového projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne
konštruovanie reality v literatúre / The Interdiscursive Construction of Reality in Literature.
Téma tohto čísla reaguje na aktuálne kľúčové otázky výskumu spätosti literatúry a vedy, pričom otvára dva základné smery uvažovania: ako literatúra transformuje komplexné obsahy vedného poznania a akým spôsobom výsostne literárne postupy formujú vedný diskurz. Koncepčne sa štúdie sústreďujú na uchopenie tohto výskumného celku prostredníctvom literárnovednej teórie interdiskurzivity, teda analýzy interdiskurzov.
Číslo otvára preklad hosťovskej prednášky Thomasa Klinkerta (Univerzita Zürich) v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., do slovenčiny. Polovica tematických štúdií je širšie koncipovaná a venuje sa zvoleným literárnoteoretickým a literárnodidaktickým aspektom problematiky (Roman Mikuláš, Monika Schmitz-Emans, Marko Juvan, Nathalie Kónya-Jobs). Ďalšie štúdie sú prípadové, zameriavajú sa na tvorbu konkrétneho autora či autorky (Alina Bako, Marta Součková, Carola Heinrich, Santiago Sevilla-Vallejo). V rubrike „Diskusia“ nájdete aktualizačný príspevok k 100. výročiu úmrtia významného francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta (10. 7. 1871 – 18. 11. 1922) z pera Adama Bžocha.
ROMAN MIKULÁŠ
Od topológií k typológiám a späť: K problematike štruktúrovania korelácií literatúry,
vedy a poznania
MONIKA SCHMITZ-EMANS
Apotheke, Baukasten, Randgang, Exkursion ins Imaginäre: Lexikographien wissenschaftlicher. Begriffe und Theorien als Beiträge zum literarisch-wissenschaftlichen Interdiskurs
MARKO JUVAN
The essay and interdiscursivity: Knowledge between singularity and sensus communis
NATHALIE KÓNYA-JOBS
Literarhistorisches Verstehen auf Grundlage der Interdiskursanalyse fördern? Didaktische
Überlegungen zum Text-Kontext-Problem
ALINA BAKO
Cognitive cartographies in Liviu Rebreanu’s “Forest of the Hanged”
MARTA SOUČKOVÁ
Medzi literatúrou a vedou – na materiáli textov Stanislava Rakúsa
CAROLA HEINRICH
Theater und Wissen. Pflanzenphilosophie auf der Bühne
SANTIAGO SEVILLA-VALLEJO
Science fiction, ecology of mind and the uncanny in “Do Androids Dream of Electric Sheep?” by Philip K. Dick
Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.
Rodina v súčasnej švajčiarskej literatúre: prezentácia elektronického vydania najnovšieho čísla časopisu Verzia
15. december (štvrtok) 2022 o 18.00 hod.
Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou, Klariská 16)
DoSlov – občianske združenie literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Mestskou knižnicou v Bratislave organizujú v rámci cyklu Čitateľský klub časopisu Verzia podujatie s názvom Ako čítať Švajčiarsko, ktoré je venované prezentácii najnovšieho čísla časopisu Verzia (4/2022). Posledné tohtoročné číslo časopisu je zamerané na tému rodiny v tvorbe súčasných švajčiarskych autorov a autoriek. Prináša preklady ukážok z románov známych osobností švajčiarskej literatúry pochádzajúcich z troch jazykových oblastí krajiny (Julia Weber, Yusuf Yeşilöz, Elisa Shua Dusapin, Joseph Incardona, Begoña Feijoo Fariiña), ako aj preklad dvoch poviedok významných predstaviteľov a predstaviteliek žánru (Peter Stamm, Noëlle Revaz). Časopis tiež obsahuje preklad vybraných básní Jürga Haltera, rozhovor s Gabrielou Stöckli, riaditeľkou Domova prekladateľov v Loorene (Übersetzerhaus Looren) a článok Jána Jambora o konjunktúre témy rodiny v švajčiarskej literatúre tretieho tisícročia. Na príprave čísla sa podieľali prekladateľky a prekladatelia viacerých generácií. Najskúsenejšiu generáciu reprezentujú Zuzana Malinovská a Mária Štefánková, strednú generáciu Paulína Šedíková Čuhová a Ján Jambor a mladšiu generáciu Zorka Ciklaminy a Annamária Kapičáková.
Časopis predstavia redaktor Igor Tyšš a zostavovateľ čísla Ján Jambor. V rozhovore sa zamerajú na pozadie vzniku najnovšieho čísla, predstavia jeho ťažiskové idey a zauvažujú
o mieste „večných“ tém v súčasnej literatúre.
Ukážky prednesie Tamara Heribanová.
Vstup na podujatie je bezplatný.
Prezentácia knihy Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019)
9. december (piatok) 2022 o 18.00 hod.
Francúzsky inštitút na Slovensku (Sedlárska 7, Bratislava)
Francúzsky inštitút na Slovensku v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., organizujú podujatie s názvom Sen o slobode a ľudských právach. Slovenský disident, ktorého súčasťou je prezentácia knihy Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019). Na podujatí odznejú dve prednášky spojené s diskusiou. Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., jedna z editoriek a autoriek knihy, predstaví osobnosť slovenského spisovateľa Dominika Tatarku a jeho vzťah k Francúzsku. Minister životného prostredia SR a bývalý disident Ján Budaj bude hovoriť o slovenskom disente a živote a tvorbe počas socialistického režimu.
Pri uvedenej príležitosti sa bude premietať časť videozáznamu Ať žije Fronda! zo stretnutia zakázaných spisovateľov v roku 1986.
Podujatie bude simultánne tlmočené. Vstup voľný.
Adam Bžoch: Koncept pamäti a spomienky v Hľadaní strateného času Marcela Prousta
Prečítajte si pri príležitosti 100. výročia úmrtia významného francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta (10. 7. 1871 – 18. 11. 1922) niekoľko vybraných poznámok z dosiaľ neuverejneného textu prednášky profesora Adama Bžocha, ktorú predniesol na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV. Celý článok vyjde vo štvrtom tohoročnom čísle časopisu World Literature Studies.
Nie je jednoduché v krátkosti charakterizovať ani predstaviť sedemdielny románový cyklus Marcela Prousta Hľadanie strateného času. Ak sa o to pokúsime, môžeme na začiatku vyjsť z dobového i literárnohistorického ukotvenia tohto významného diela svetovej literatúry, vznikajúceho v období zhruba od 1908 do 1922 (dovychádzalo po autorovej smrti), ktoré sa radí na pomedzie románového realizmu 19. storočia a modernizmu 20. storočia.
Ako románopisec Proust nadviazal z dvoch hľadísk najmä na realistu 19. storočia Gustava Flauberta: 1. prebral a doviedol do dokonalosti jeho sociologicko-naratívnu víziu románu ako detailného, dynamického obrazu doby (Pierre Bourdieu) a 2., ako Flaubert, aj on písal „o ničom“ (Péter Nádas): z ničnerobenia snobskej leisure class, ktoré koncom 19. storočia skúmal o. i. americký sociológ Thorstein Veblen (1899), spravil Proust centrálnu tému románového cyklu. Touto leisure class je buržoázia, stará i nová aristokracia, zbohatlíci a arivisti – teda smotánka belle époque, tretej Francúzskej republiky.
Popri tomto významnom sociologickom rozmere je Hľadanie strateného času najmä putovaním do ľudského vnútra: je to epopeja vnútorného života, prežívaných citov a rekonštruovaných spomienok. Hľadanie strateného času je jeden z najdôležitejších psychologických románov svetovej literatúry, v ktorom sú detailne rozobrané a precízne komentované psychologické stavy, situácie, interakcie postáv atď., čomu je podriadená aj naratívna forma diela – s výnimkou jednej časti prvého dielu ide o monologické rozprávanie personálneho rozprávača, ktoré často plynulo prechádza do eseje. Proust týmito prechodmi medzi naratívnosťou a diskurzivitou predznamenal modernistické romány prvej polovice 20. storočia ako Muž bez vlastností Roberta Musila či Námesačníci Hermanna Brocha. Na inej úrovni diela slúži psychologickej introspekcii aj povestná proustovská veta ako základná jednotka románu (dlhé podraďovacie, sémanticky paradoxné vetné konštrukcie). Románové dianie je však v porovnaní s podrobnými psychologickými analýzami pomerne chudobné. Pokračovať na Adam Bžoch: Koncept pamäti a spomienky v Hľadaní strateného času Marcela Prousta
Cena J. Hollého za rok 2021 očami Márie Kusej
Naša kolegyňa sa otázkam umeleckého prekladu venuje nielen vo svojej pedagogickej a vedeckej práci, ale aj ako dlhoročná členka poroty Ceny Jána Hollého.
Tento rok porota v zložení Mária Kusá, Daniela Humajová, Anna Šikulová, Zuzana Močková Lorková, Alojz Keníž udelila Cenu Jána Hollého za preklad prózy Maxa Frischa: Denník (1946-1949) (Premedia Group), z nemčiny preložila Zuzana Demjánová, a Cenu Jána Hollého za preklad poézie Knihe španielskej poézie. V preklade a s komentármi Jána Zambora (Vydavateľstvo UK). Dvomi prémiami boli ocenené preklady kníh Pál Závada: Prirodzené svetlo (Slovart), z maďarčiny preložila Eva Andrejčáková, a Claudia Pineiro: Kto z nás (Artforum), zo španielčiny preložila Barbara Sigmundová.
Profesorka Kusá vo svojom hodnotení uplynulého ročníka uviedla: „V prvom rade porota ocenila, že tradície vysokej úrovne knižnej kultúry sa kontinuitne uplatňujú aj v súčasnej knižnej produkcii, knihy – až na malé výnimky – predstavujú naozaj kultúrne i estetické počiny. Celkom iste v niektorých prípadoch ide aj o požiadavku vydavateľstva/autora originálu na dodržanie podoby vydania. Ďalším zmienky hodným faktom je, že väčšia časť ocenených textov je vybavená zasväteným doslovom, prípadne potrebnými poznámkami či vysvetlivkami, čo rovnako výrazne zvyšuje hodnotu a kvalitu prekladových textov.“
Celý článok Cena J. Hollého za rok 2021 vyšiel v časopise Kritika prekladu 1/2 2022 (nájdete ho na strane 93) TU.
Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti
Konferencia Svetová literatúra z pohľadu „malých” literatúr bola záverečným vedeckým podujatím bilaterálneho projektu Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.
Konferencia organizovaná maďarským Literárnovedným ústavom Centra humanitných vied, partnerom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v rámci bilaterálneho projektu Medziakademickej dohody sa konala 20. októbra 2022 v Budapešti a venovala sa problematike, ktorá sa v posledných rokoch opätovne dostala do centra pozornosti literárnej komparatistiky. Cieľom podujatia bolo prostredníctvom rozboru literatúr „malých” národov kriticky reflektovať súčasné diskusie iniciované koncepciami „svetovej“ literatúry (P. Casanovy, D. Damroscha, F. Morettiho a ďalších) a doplniť ich aspektmi „malých“ literatúr, ktoré sa týkajú možných vzťahov národnej literatúry či literatúry stredoeurópskeho regiónu k „svetovej” literatúre.
Za slovenskú stranu vystúpil Róbert Gáfrik, ktorý predstavil vedecké aktivity Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., predovšetkým tematické číslo časopisu World Literature Studies 2/2022, ktoré prináša teoretické a interpretačné štúdie reflektujúce vzťah „malej“ literatúry k svetovej literatúre s dôrazom na lokálne spôsoby uvažovania o tomto fenoméne. Pokračovať na Problematika „svetovej“ literatúry z aspektu „malých“ národných literatúr v Budapešti
Vyšlo nové číslo časopisu World Literature Studies 3/2022: Transkulturalizmus a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe
Judit Görözdi
Zoltán Németh
Magdalena Roguska-Németh
(eds.)
Témou tohtoročného tretieho čísla sú literárne a literárnohistorické naratívy v stredovýchodnej Európe z hľadiska transkulturalizmu, s využitím konceptov globalizmu, heterotopie, extrateritoriality, translokality, deteritorializácie a prekračovania hraníc. Štúdie skúmajú transkulturalizmus v špecifických literárnych fenoménoch regiónu: v textoch, mikroliteratúrach a v menšinových literatúrach ovplyvnených multi- a translingvizmom či kultúrnou hybriditou. Cieľom je prispieť k rozvoju diverzifikovanejších perspektív pri písaní dejín národných literatúr v stredovýchodnej Európe.
Štúdie
WOLFGANG WELSCH
Transculturality in literature: A phenomenon as old as it is current
ANDERS PETTERSSON
On the concept of world literature
KATARZYNA DEJA
The problems with delimiting the notion of transculturality in literary studies
MAGDALENA ROGUSKA-NÉMETH
Transculturalism in literature as reflected in the works of translingual writers from the Hungarian cultural context
BEÁTA THOMKA
Fiction: heritage, choice, creation
KAROLINA POSPISZIL-HOFMAŃSKA
Confluences: On the possibility of describing a transcultural history of (micro)literature – the Upper Silesian perspective
EVA KENDERESSY
Transculturality in Romanian literary histories: The case of literature from Moldova
ZOLTÁN NÉMETH
The transcultural levels of minority literary history writing: Hungarian literature in Slovakia
ANIKÓ DUŠÍKOVÁ
The possibilities of a transcultural narrative in 19th-century Central Europe: Ján Chalupka and Gusztáv Szontagh
Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.
The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics
Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia
24. – 25. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne a online v angličtine, poľštine a slovenčine (podľa programu)
Miesto konania: Wydzial Polonistyki Uniwersytet Warszawski
Podujatie sa koná v rámci série konferencií Widening Poetics a jeho cieľom je nazerať na ekopoetiku ako transdiskurzívnu a transmediálnu textovú prax a výskumnú metódu, ktorá poskytuje nástroje na opis posolstiev zameraných na zobrazenie vzťahu človeka k prírode, vrátane iných živých bytostí. Okolnosti formulovania predpokladov ekopoetiky – prehlbujúca sa klimatická kríza, ktorá poukazuje na destabilizujúce účinky človeka na životné prostredie – ju stavajú na hranicu medzi humanitnými a ostatnými vedami. Využitie ekopoetického inštrumentária pri štúdiu textových foriem rôznych diskurzov, médií a umení umožňuje zachytiť rozmanité a dynamické vzťahy medzi človekom a prírodným svetom a navrhnúť nové spôsoby vnímania a reprezentácie, charakteristické pre antropocénne vedomie alebo posthumánnu subjektivitu.
Zámerom konferencie je upriamiť pozornosť na nasledovné tematické okruhy:
– rôznosť prístupov k ekopoetike: teoretické a filozofické základy, ktoré tematizujú a formujú chápanie vzťahu človeka k prírodnému prostrediu;
– od egocentrického k ekocentrickému mysleniu: projekt ekocentrických humanitných vied v ére antropocénu;
– diachrónne posuny v reprezentácii prírody a textové formovanie vzťahu človeka a prírody; Pokračovať na The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics
Dobrota Pucherová o otváraní feminizmu v dielach anglofónnych afrických autoriek
Pozvánka na prezentáciu novej monografie Dobroty Pucherovej
Feminism and Modernity in Anglophone African Women’s Writing. A 21st-Century Global Context (Routledge, 2022)
26. októbra 2022 (streda) o 10:00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť
Monografia Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek: Globálny kontext 21. storočia prehodnocuje posledných 60 rokov tvorby anglofónnych afrických autoriek. Namiesto postkoloniálnej perspektívy, z ktorej boli tieto texty tradične interpretované, zvolila autorka Dobrota Pucherová transnárodný a transhistorický feministický prístup. Porovnáva diela naprieč časom a priestorom a umožňuje tak vnímať písanie anglofónnych Afričaniek ako integrálnu súčasť ženskej literárnej histórie. Čítaním tejto literatúry v porovnávacom kontexte so západnými autorkami od 18. storočia vytvorila monografiu, ktorá zdôrazňuje univerzálnosť patriarchálneho zneužívania „tradícií“ na utláčanie žien, odhaľuje paralely medzi ženskými hnutiami po celom svete a z toho vyplývajúce podobnosti vo feministickej imaginácii. Autorkina prezentácia vychádza z ústrednej myšlienky knihy, že africký feminizmus zažíva v 21. storočí zásadný posun od kultúrne uzavretého k otvorenému feminizmu.
Viac o monografii si prečítate TU.
Recenziu knihy v CompLit. Journal of European Literature, Arts and Society si môžete prečítať TU.