Online prednáška
30. marca 2022 (streda) o 14:00

Rané upanišady sa považujú za najstaršie dochované filozofické texty v Indii. Tvoria základy mnohých indických filozofických a náboženských systémov. Od 19. storočia sa stali inšpiráciou aj pre viacerých európskych filozofov a spisovateľov. Hovoria o Brahma, Absolútnu, ktoré je pôvodom všetkého stvorenia. Opisujú jeho vlastnosti, ako aj jeho vzťah k stvoreniu a k živým bytostiam. Tieto sanskritské texty prehovárajú k ľuďom naprieč tisícročiami a kultúrami. Popri hĺbke filozofických myšlienok pútajú aj jazykom a štýlom. Niečo zo svojho čara si zachovávajú aj v preklade do moderných európskych jazykov.

Upanišady sa stali predmetom rôznych interpretácií. Túto skutočnosť ovplyvňujú spôsoby ich prenosu. Najprv sa tradovali ústne, neskôr sa začali prenášať aj prostredníctvom rukopisov a tlače. Dnes sú dokonca súčasťou digitálnych médií. Pochopenie týchto starovekých textov sa okrem toho spája s rôznymi teóriami jazyka a s tým, ako sú v ostatných storočiach hodnotené ako literárne a filozofické texty.
O tom všetkom bude vo svojej prednáške v rámci cyklu Z literárnovednej dielne hovoriť doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD. Priblíži zároveň problematiku prekladania upanišád  do súčasných jazykov a naznačí zameranie ich pripravovaného slovenského prekladu.

Na prednášku sa môžete pripojiť tu:
https://us06web.zoom.us/j/85603358775?pwd=dGxaRFliUXF0RldHSGhrajU0aU1GZz09
Meeting ID: 856 0335 8775
Passcode: 126852

Foto: Ukážka z rukopisu Brhadáranjakópanišady v písme dévanágarí z polovice 19. storočia

Peter Stamm – autorské čítania
14. – 17. marec 2022

Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor Peter Stamm navštívi v najbližších dňoch Slovensko. V týždni od 14. marca 2022 bude hosťom série autorských čítaní usporiadaných v spolupráci s Goetheho inštitútom, Švajčiarskym veľvyslanectvom v Slovenskej  republike a Švajčiarskou kultúrnou nadáciou Pro Helvetia. Centrom záujmu počas jeho pobytu bude román Sedem rokov, ktorý vyšiel v roku 2020 v slovenskom preklade Jána Jambora.
Peter Stamm vstúpil do sveta literatúry po tridsiatke. Patrí k najčastejšie prekladaným autorom súčasnej švajčiarskej po nemecky písanej literatúry. Jeho texty komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami.

Podujatia sa uskutočnia na týchto miestach:
14. marca o 17.00: Banská Bystrica, Záhrada,
15. marca o 17.00: Divadlo Viola Prešov,
17. marca o 18.00: Goetheho inštitút Bratislava.

Diskusie moderuje doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., budú prebiehať v dvoch jazykoch. Konsekutívne tlmočenie aj umelecký prednes ukážok v slovenčine sú zabezpečené. Bratislavské podujatie sa bude aj streamovať.

Linky na miesta podujatí:
https://www.zahradacnk.sk/event/207-citanie-a-diskusia-peter-stamm-na-slovensku
https://www.violapresov.sk/program-a-vstupenky
https://www.goethe.de/ins/sk/sk/ver.cfm?event_id=22709299

O živote a tvorbe Petra Stamma rozpráva Ján Jambor aj v rozhovore na rádiu Devín. Nájdete ho TU.

Peter Stamm (1963) Pokračovať na Peter Stamm predstavuje na Slovensku román Sedem rokov →

Mgr. Miloslav Szabó, PhD.
Hosťovská prednáška
9. februára 2022 (streda) o 14:00

Výskum literárneho antisemitizmu na Slovensku nemá tradíciu, a to ani v rámci dejín slovenskej literatúry, ani v literárnej komparatistike. Práve výskum literárneho antisemitizmu však poskytuje možnosť prieniku oboch literárnohistorických disciplín. Historik a germanista Miloslav Szabó bude vo svojej hosťovskej prednáške s názvom Literárny antisemitizmus: stav a perspektívy bádania znázorňovať tieto možnosti náčrtom najnovších trendov vo výskume literárneho antisemitizmu v českom a nemeckom kontexte. Kým v českom prostredí výskum literárneho antisemitizmu odkazuje na tradície nového historizmu, v nemeckej literárnej histórii pozorujeme vplyv koncepcie dejín emócií. Pokračovať na Literárny antisemitizmus: stav a perspektívy bádania →

Mgr. Roman Mikuláš, PhD.
Online prednáška
26. januára 2022 (streda) o 14:00

Rakúsky spisovateľ a politický esejista Robert Menasse je známy svojou angažovanosťou v otázkach integračného procesu v Európe. Svoj neutíchajúci záujem o túto komplexnú tému s politickými, ekonomickými a celospoločenskými dôsledkami zachytil v niekoľkých esejach a napokon v románe Hlavné mesto (2017).
Prednáška Romana Mikuláša sa koná v rámci pracovného cyklu Z literárnovednej dielne, ktorý nám v ústave slúži na diskusiu o rozpracovaných výskumných úlohách. Osvetlí detaily obraznosti jazyka v Menasseho sociálnokritickej diagnostike. Cieľom je zistiť, ktoré obrazy z diskurzov histórie, kultúry, náboženstva, politiky, ekonomiky či administratívy sú pre autorovo uvažovanie o Európe formujúce. Pokračovať na Z literárnovednej dielne: Podoby politickej imaginácie a myšlienka postnárodnej Európy v kontexte románu Roberta Menasseho Die Hauptstadt/Hlavné mesto →