Archívy kategórie: Pozvánky

Prezentácia časopisu Verzia a beseda s prekladateľkami

cover_Verzia_1_2022Časopis Verzia, zameraný na svetovú literatúru a umelecký preklad, vydáva občianske združenie DoSlov a na jeho príprave a realizácii sa podieľajú aj naše kolegyne a kolegovia – redakčne Natália Rondziková a Igor Tyšš, ako zostavovateľky predchádzajúcich čísel napríklad Judit Görözdi a Dobrota Pucherová. Dva počiatočné ročníky časopisu vyšli v online formáte. Prvé tohtoročné – a nezanedbateľne aj prvé tlačené – číslo tretieho ročníka Verzie predstavuje preklady rumunskej krátkej prózy posledných dvoch dekád. Číslo zostavila a v úvodnej štúdii zoširoka predstavuje romanistka a externá členka Vedeckej rady Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Jana Páleníková z Filozofickej fakulty UK. Na spoluprácu si prizvala aj našu kolegyňu, literárnu vedkyňu a prekladateľku Evu Kenderessy, aby spolu vybrali šesticu textov, ktoré podľa nich odzrkadľujú, akými cestami sa uberá tento žáner súčasnej rumunskej literatúry. Poviedky Veronicy D. Niculescu, Florina Lăzăresca, Lavinie Braniște, Răzvana Petresca, Rada Mareșa a Mateia Vișnieca sú tematicky rôznorodé: „ide o poviedky z mestského aj z vidieckeho prostredia, o texty minimalistické aj fantastické, realistické aj absurdné. Ich dej sa odohráva v Rumunsku aj v cudzine, je zasadený do rodín, na ostrov a na breh mora, do spoločenstva obyvateľov paneláka, do vlaku, dotýka sa minulosti, samoty, vzťahov, komunikácie, lásky aj smrti. Hoci každá próza má svoj vlastný štýl a tému, predsa len majú aj čosi spoločné: odchod, resp. odchádzanie alebo príchod, prichádzanie – z domu a domov, z rodiny a do rodiny, z pevniny na ostrov a späť, z reality, z tela do záhrobia,“ píše vo svojom úvode Jana Páleníková.

Číslo s predplatným v online režime je prístupné tu: https://verzia.doslov.sk/cislo/1-2022/

Prezentácia a beseda s prekladateľkami sa uskutoční v stredu 27. apríla 2022 o 18. hodine v hudobnom štúdiu Mestskej knižnice na Klariskej 1 v Bratislave.

On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry

anderspetterssonAnders Pettersson
online hosťovská prednáška
6. apríla 2022 (streda) o 14:00

Výraz „svetová literatúra“ sa v súčasnosti používa v niekoľkých významoch: Označuje rôzne kultúrne a časovo inkluzívne súbory literatúry alebo rôzne spôsoby skúmania takejto literatúry. Svetová literatúra sa niekedy predstavuje ako entita nezávislá od mysle, inokedy zas ako vedecká konštrukcia. Profesor Anders Pettersson bude v prednáške hovoriť o tom, že výber medzi týmito alternatívami je dôležitý, lebo má významné dôsledky pre logiku myslenia a uvažovania o svetovej literatúre. Osobitnú pozornosť bude venovať zostavovateľskej koncepcii svetovej literatúry v publikácii The Cambridge History of World Literature (2021), ktorú zostavila Debjani Ganguly.

knihy

Anders Pettersson je emeritný profesor švédskej literatúry a porovnávacej literárnej vedy na Univerzite v Umeå vo Švédsku. Pokračovať na On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry

Róbert Gáfrik v cykle Z literárnovednej dielne: Upanišady v premenách času a interpretácií

 

upanisadyOnline prednáška
30. marca 2022 (streda) o 14:00

Rané upanišady sa považujú za najstaršie dochované filozofické texty v Indii. Tvoria základy mnohých indických filozofických a náboženských systémov. Od 19. storočia sa stali inšpiráciou aj pre viacerých európskych filozofov a spisovateľov. Hovoria o Brahma, Absolútnu, ktoré je pôvodom všetkého stvorenia. Opisujú jeho vlastnosti, ako aj jeho vzťah k stvoreniu a k živým bytostiam. Tieto sanskritské texty prehovárajú k ľuďom naprieč tisícročiami a kultúrami. Popri hĺbke filozofických myšlienok pútajú aj jazykom a štýlom. Niečo zo svojho čara si zachovávajú aj v preklade do moderných európskych jazykov.

Upanišady sa stali predmetom rôznych interpretácií. Túto skutočnosť ovplyvňujú spôsoby ich prenosu. Najprv sa tradovali ústne, neskôr sa začali prenášať aj prostredníctvom rukopisov a tlače. Dnes sú dokonca súčasťou digitálnych médií. Pochopenie týchto starovekých textov sa okrem toho spája s rôznymi teóriami jazyka a s tým, ako sú v ostatných storočiach hodnotené ako literárne a filozofické texty.
O tom všetkom bude vo svojej prednáške v rámci cyklu Z literárnovednej dielne hovoriť doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD. Priblíži zároveň problematiku prekladania upanišád  do súčasných jazykov a naznačí zameranie ich pripravovaného slovenského prekladu.

Na prednášku sa môžete pripojiť tu:
https://us06web.zoom.us/j/85603358775?pwd=dGxaRFliUXF0RldHSGhrajU0aU1GZz09
Meeting ID: 856 0335 8775
Passcode: 126852

Foto: Ukážka z rukopisu Brhadáranjakópanišady v písme dévanágarí z polovice 19. storočia

Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

rhdr
Jana Truhlářová. FOTO – ÚSvL

Online prezentácia
23. marec (streda) 2022 o 14:00

Jana Truhlářová:
Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike

Knihu predstavia:
vedecká redaktorka prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., vedecké recenzentky prof. PhDr. Zuzana Malinovská, CSc. a doc. PhDr. Jana Páleníková, CSc.

Prijímanie zahraničných impulzov je nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Bez vzájomného pôsobenia by nemohli vznikať dejiny žiadnej literatúry, to napokon konštatovali literáti a myslitelia už v staroveku a ešte v oveľa väčšej miere sa to týka modernej doby. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.

Pokračovať na Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

Peter Stamm predstavuje na Slovensku román Sedem rokov

stammPeter Stamm – autorské čítania
14. – 17. marec 2022

Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor Peter Stamm navštívi v najbližších dňoch Slovensko. V týždni od 14. marca 2022 bude hosťom série autorských čítaní usporiadaných v spolupráci s Goetheho inštitútom, Švajčiarskym veľvyslanectvom v Slovenskej  republike a Švajčiarskou kultúrnou nadáciou Pro Helvetia. Centrom záujmu počas jeho pobytu bude román Sedem rokov, ktorý vyšiel v roku 2020 v slovenskom preklade Jána Jambora.
Peter Stamm vstúpil do sveta literatúry po tridsiatke. Patrí k najčastejšie prekladaným autorom súčasnej švajčiarskej po nemecky písanej literatúry. Jeho texty komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami.

Podujatia sa uskutočnia na týchto miestach:
14. marca o 17.00: Banská Bystrica, Záhrada,
15. marca o 17.00: Divadlo Viola Prešov,
17. marca o 18.00: Goetheho inštitút Bratislava.

Diskusie moderuje doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., budú prebiehať v dvoch jazykoch. Konsekutívne tlmočenie aj umelecký prednes ukážok v slovenčine sú zabezpečené. Bratislavské podujatie sa bude aj streamovať.

Linky na miesta podujatí:
https://www.zahradacnk.sk/event/207-citanie-a-diskusia-peter-stamm-na-slovensku
https://www.violapresov.sk/program-a-vstupenky
https://www.goethe.de/ins/sk/sk/ver.cfm?event_id=22709299

O živote a tvorbe Petra Stamma rozpráva Ján Jambor aj v rozhovore na rádiu Devín. Nájdete ho TU.

Peter Stamm (1963) Pokračovať na Peter Stamm predstavuje na Slovensku román Sedem rokov

Literárny antisemitizmus: stav a perspektívy bádania

foto miloslav szaboMgr. Miloslav Szabó, PhD.
Hosťovská prednáška
9. februára 2022 (streda) o 14:00

Výskum literárneho antisemitizmu na Slovensku nemá tradíciu, a to ani v rámci dejín slovenskej literatúry, ani v literárnej komparatistike. Práve výskum literárneho antisemitizmu však poskytuje možnosť prieniku oboch literárnohistorických disciplín. Historik a germanista Miloslav Szabó bude vo svojej hosťovskej prednáške s názvom Literárny antisemitizmus: stav a perspektívy bádania znázorňovať tieto možnosti náčrtom najnovších trendov vo výskume literárneho antisemitizmu v českom a nemeckom kontexte. Kým v českom prostredí výskum literárneho antisemitizmu odkazuje na tradície nového historizmu, v nemeckej literárnej histórii pozorujeme vplyv koncepcie dejín emócií. Pokračovať na Literárny antisemitizmus: stav a perspektívy bádania

Z literárnovednej dielne: Podoby politickej imaginácie a myšlienka postnárodnej Európy v kontexte románu Roberta Menasseho Die Hauptstadt/Hlavné mesto

menasse hauptstadtMgr. Roman Mikuláš, PhD.
Online prednáška
26. januára 2022 (streda) o 14:00

Rakúsky spisovateľ a politický esejista Robert Menasse je známy svojou angažovanosťou v otázkach integračného procesu v Európe. Svoj neutíchajúci záujem o túto komplexnú tému s politickými, ekonomickými a celospoločenskými dôsledkami zachytil v niekoľkých esejach a napokon v románe Hlavné mesto (2017).
Prednáška Romana Mikuláša sa koná v rámci pracovného cyklu Z literárnovednej dielne, ktorý nám v ústave slúži na diskusiu o rozpracovaných výskumných úlohách. Osvetlí detaily obraznosti jazyka v Menasseho sociálnokritickej diagnostike. Cieľom je zistiť, ktoré obrazy z diskurzov histórie, kultúry, náboženstva, politiky, ekonomiky či administratívy sú pre autorovo uvažovanie o Európe formujúce. Pokračovať na Z literárnovednej dielne: Podoby politickej imaginácie a myšlienka postnárodnej Európy v kontexte románu Roberta Menasseho Die Hauptstadt/Hlavné mesto

Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška

MB poster
Vedecké online kolokvium – „okrúhly stôl“

9. november 2021 (utorok)
od 9.30 do 14.00 s diskusiou

Organizátori:
doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. (Ústav svetovej literatúry SAV, Bratislava)
PhDr. Dušan Teplan, PhD. (Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF, Nitra)

V súčasnom období sa vo vedeckých kruhoch intenzívne pociťuje potreba novej diskusie o osobnosti a vedeckom diele Mikuláša Bakoša (1914 – 1972). Ako interdisciplinárny humanitný vedec 20. storočia, zakladateľ spolku Vedecká syntéza (1937), literárny teoretik, historik a prekladateľ zo svetových literatúr, reagoval na podnety európskeho vedeckého myslenia, predovšetkým ruského formalizmu a českého štrukturalizmu v zmysle metodologických a terminologických východísk vlastných vedeckých prác. Na poli literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky nasmeroval svoje výskumné zámery k zvyšovaniu exaktnosti domáceho vedeckého myslenia, k definovaniu predmetu literárnej vedy, precizovaniu literárnovedných pojmov a kategórií. Zásadným spôsobom prispel k novej kvalite recepcie svetových literatúr na Slovensku a úrovni modernej slovenskej komparatistiky. V centre pozornosti tohto diskusného fóra sa tak zákonite ocitá nová reflexia Bakošovho vedeckého myslenia, jeho prínosu pre slovenskú literárnu vedu a výskum zahraničných literatúr v česko-slovenskom vedeckom kontexte s presahom do sféry interkultúrnej literárnovednej slavistiky.

Program podujatia si môžete prečítať TU.

Link na online prednášku:
https://zoom.us/j/2128650284?pwd=a0RVT3I3ZHpta3p0VldTeis4NERkUT09
Meeting ID: 212 865 0284
Passcode: Bakos

 

Konferencia: Preklad, tlmočenie a kultúra

Bez názvu22. – 24. septembra 2021
(streda až piatok)
Banská Bystrica

 

Pozývame na medzinárodnú vedeckú konferenciu Preklad, tlmočenie a kultúra: Návrat k človeku v preklade, tlmočení a translatológii, ktorá sa koná od stredy 22. do piatku 24. septembra 2021 v Banskej Bystrici. Prebieha kombinovanou formou za osobnej účasti a zároveň online (youtube stream v programe aj bez registrácie). Konferenčné jazyky sú slovenčina a angličtina.

Podrobný program konferencie nájdete TU.
Pre ďalšie informácie navštívte webovú stránku konferencie TIC.

V stredu môžete konferenciu od 8:45 sledovať online. Už o 9:00 vystúpi prvý hlavný rečník Jan Pedersen (Štokholmská univerzita) s prednáškou Rehumanising Subtitling – Why humans make better subtitles than machines.

janpedersen

Vo štvrtok sa program o 9:30 začína prednáškou Susan Bassnett (Univerzita vo Warwicku) The Translational Imagination.

susanbassnett

Popoludní o 14:00 prichádza Lawrence Venuti (Temple University vo Philadelphii) s príspevkom On a Universal Tendency to Debase Retranslations; or, The Instrumentalism of a Translation Fixation.

lawrencevenuti

 

 

 

 

 

 

 

V piatok otvorí záverečné rokovanie konferencie štvrtá hlavná rečníčka Nadja Grbić (Univerzita v Grazi) s prednáškou “The rigid, the fuzzy, and the flexible” Perceptions of the interpreter (not only) in the digital age.

nadjagrbic

 

 

 

 

 

 

 

Konferenciu organizujú: Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica; Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra; Filozofická fakulta, Prešovská univerzita, Prešov; Filozofická fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava; Ústav svetovej literatúry, Slovenská akadémia vied, Bratislava.