Archívy kategórie: Pozvánky

Prof. PhDr. Ladislav Franek, CSc.: Verzologický výskum v Čechách a na Slovensku (Pocta Jiřímu Levému)

prof. FRANEKSrdečne pozývame na prednášku prof. PhDr. Ladislava Franeka, CSc. Verzologický výskum v Čechách a na Slovensku (Pocta Jiřímu Levému).

Literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek porozpráva o nadväznosti na české a slovenské skúmanie básnickej štruktúry v 60. rokoch na modely z 30. rokov („sémantické gesto” u J. Mukařovského, kľúčová funkcia básnického rytmu u M. Bakoša) a ich syntetizujúci charakter pod vplyvom princípov modernej jazykovedy a ruského formalizmu.

Cieľom prednášky bude prehĺbenie týchto východísk z hľadiska potrieb medziliterárneho bádania, pričom bude osvetlený pojem kontrastívnosti ako objektivizujúceho kritéria pri rešpektovaní špecifík národných verzologických systémov (prínos J. Levého a jeho pôsobenie na slovenskú školu prekladu). Tematizovať sa bude určujúca úloha vonkajších spoločensko-ideových alebo motivicko-významových faktorov pre vývin literárnej vedy v obidvoch krajinách a ich odraz v celistvejšom vnímaní štylisticko-rytmických posunov v umeleckom preklade. Na záver sa bude profesor Franek venovať diverzifikácii jednotlivých epistemologických modelov v zhode s osobitosťou príslušného literárnovedného prostredia, teórii literárnej komunikácie v súhre teórie a empírie v prácach A. Popoviča a poznávaniu odlišnosti vývinových radov národných literatúr (francúzskej a slovenskej).

KEDY: v stredu 30. októbra 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Milan Žitný a Kafka.

Nezameniteľný zmysel pre vecnosť: prezentácia personálnej bibliografie Milana Žitného

Charakter bibliografie každého vedeckého pracovníka, teda i literárneho vedca, vždy vypovedá o spôsobe jeho existencie vo vede – v našom prípade v tej literárnej…

Personálna bibliografia literárneho vedca, translatológa, vysokoškolského pedagóga a prekladateľa Milana Žitného, ktorý sa venoval predovšetkým výskumu nemeckojazyčných a severských literatúr, ako aj otázkam teórie a dejín prekladu a recepcie, vychádza, bohužiaľ, „in memoriam“, napriek tomu, že jej príprava začala ešte v čase, keď aktívne pôsobil v Ústave svetovej literatúry SAV. V ostatnom desaťročí sa v oblasti translatológie venoval nielen problematike dejín prekladu a recepcie, ale i novým trendom a tendenciam, pričom ich transponoval do slovenského  kultúrneho priestoru, do veľmi pozornej reflexie v podobe odborných recenzií, časopiseckých štúdií, publikácií z domácich i medzinárodných vedeckých podujatí, oboch monografií. Pre (nielen) jeho teoretické a kultúrno-historické uvažovanie o preklade boli dôležité praktické prekladateľské skúsenosti, ktoré dokázal zovšeobecniť vo vecných, podnetných a čitateľsky zaujímavých štúdiách.

Interpretovať celú škálu aktivít docenta Milana Žitného predstavovalo neľahkú úlohu. Zhostili sa jej napokon tí najpovolanejší, Milanovi dlhoroční spolupracovníci a priatelia: vedecká redaktorka, vedúca oddelenia translatológie ÚSvL SAV, vysokoškolská pedagogička Mária Kusá, básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ veľkých básnických textov nemeckej proveniencie Ladislav Šimon a literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek. Práve oni knihu venovanú Milanovi Žitnému predstavia.

Pozývame Vás na prezentáciu personálnej bibliografie literárneho vedca, germanistu a nordistu, významného prekladateľa z nemčiny a severských jazykov, obľúbeného vysokoškolského pedagóga, drahého kolegu a priateľa Milana Žitného, ktorého sila osobnosti je, napriek jeho fyzickému odchodu, stále prítomná.

Prezentácia  sa uskutoční v rámci grantového projektu  Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III.

KEDY: streda, 23. októbra 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

(Foto: Peter Procházka)

Dr. Péter Hajdu, CSc.: Postavenie literatúry a literárne vzdelávanie v súčasnosti

Peter HajduSrdečne pozývame na hosťovskú prednášku Dr. Pétera Hajdua, CSc. Postavenie literatúry a literárne vzdelávanie v súčasnosti.

Zníženú prestíž literatúry môžeme interpretovať v súvislosti so všeobecným prechodom od kultúrneho systému národných štátov ku kozmopolitizmu. Nacionalizmus kladie výrazný dôraz na pozitívne hodnoty v kontexte národnej kultúry, keďže základ koncepcie národa je založený na koncepcii spoločnej kultúry. Mnohé krajiny podporujú a financujú literárnu tvorbu, považujúc nepretržitú existenciu národnej kultúry za mimoriadne dôležitú. Kozmopolitná perspektíva však zjavne nemôže poskytnúť vedeckú interpretačnú prax, ktorá by bola užitočná pre národné štáty, ani hlboké emocionálne nasadenie v mene čitateľov. Finančná podpora literatúry národných štátov je súčasťou projektu budovania národa, ktorý súvisel s požiadavkami hospodárskej elity na presadzovanie svojich záujmov.

Druhú modernu sprevádzali základné zmeny v postojoch elít. Nová globálna elita sa už viac nezaujíma o budovanie národa, pretože aj zvyšky obranných národných trhov obmedzujú ich hospodársku činnosť. Nové centrá moci nemajú záujem o podporu kultúry, keďže tradičná erudícia pre nich stratila význam v tvorbe kolektívnej identity. Výrazná popularita fikcie v devätnástom storočí sa čiastočne pripisuje skutočnosti, že po rozpade jednotného a všeobecne uznávaného svetonázoru a hodnotového systému sa ľudia obrátili k literatúre, nachádzajúc v nej interpretácie vlastných životov. Jedným z aspektov zmeny je, že dnes sú potrebné duchovné alebo diskurzívne a nie naratívne interpretácie. Globálne riziká súčasnosti vyvinuli kozmopolitné a celosvetové spoločenstvá vedomia. Vynára sa teda otázka, či sa tento jav vo všeobecnosti považuje za periférnu a detinskú hru nezodpovedných minulých generácií, alebo môžeme vytvoriť literatúru, zohľadňujúcu uvedomenie globálnych hrozieb. Je veľmi sporné, že takáto literatúra môže existovať, ale zdá sa, že satirické a komické žánre sú vhodné na zobrazenie takýchto obsahov.

KEDY: v stredu 05. júna 2019 o 10:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

DSC_0143Péter Hajdu (1966, Budapešť, Maďarsko) je vedeckým pracovníkom v Literárnovednom ústave Maďarskej akadémie vied, profesorom na Univerzite Pécs, šéfredaktorom významného medzinárodného časopisu porovnávacej literárnej vedy Neohelicon a členom redakčných rád štyroch medzinárodných literárnych časopisov (Proudy, Česká republika; Frontiers of Narrative Studies, Nemecko; Recherche Litteraire / Literary Research, Belgicko; Primerjalna književnost, Slovinsko). Stojí za rozsiahlym výskumom v oblasti komparatívnej literárnej vedy, teórie literatúry a klasickej filológie. Od roku 2002 do roku 2009 bol členom Výskumného výboru ICLA pre východnú a juhovýchodnú Európu, v rokoch 2008 – 2014  bol členom stálej výskumnej komisie pre literárnu teóriu a v rokoch 2010 – 2016 členom Výkonnej rady ICLA. V rokoch 2002 – 2012 pôsobil ako tajomník a od roku 2016 zastáva funkciu prezidenta Maďarskej asociácie porovnávacej literárnej vedy. Péter Hajdu prednášal na rôznych univerzitách v Maďarsku, Českej republike, Poľsku, Japonsku a v Čínskej republike. Publikoval 6 kníh a viac ako 130 akademických textov.

 

Prezentácia monografie doc. Róberta Gáfrika, PhD.: Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre

ROBO GAFRIKSrdečne pozývame na prezentáciu monografie doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre. 

India zohrávala významnú úlohu v európskej imaginácii už od antiky. V 18. storočí britské kolonizačné aktivity priniesli bližšie kontakty a nové poznanie indickej kultúry, ktoré sa prejavilo aj v európskych literatúrach. Záujem o Indiu a indickú kultúru možno pozorovať aj v dielach slovenských národných buditeľov (J. Kollár, Ľ. Štúr) a niekoľkých osobností 20. a 21. storočia (J. Jesenský, J. Maliarik, H. Klačko, M. Ruppeldt, J. Litvák, J. Banáš a ďalší). Kniha skúma zobrazenie Indie v slovenskej literatúre, vrátane cestopisov a populárnej literatúry. Osobitnú pozornosť venuje prekladom indickej literatúry do slovenčiny.

koreferát: prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.

KEDY: stredu 29. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Prednáška Dr. Dobroty Pucherovej, D.Phil.: Ngugi wa Thiong’o a Peter Pišťanek ako postkomunistickí autori

Snímka obrazovky 2019-05-20 o 15.32.42Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil. predstaví súčasného keňského spisovateľa Ngũgĩ wa Thiong’a (1938) a jeho autorský posun od revolučného marxizmu k post-marxizmu. Nosná časť prednášky sa bude týkať Ngugiho posledného románu Wizard of the Crow (2004 – 2006), ktorý literárna vedkyňa nazýva postkomunistickým pikareskným románom. Porovnávať toto dielo bude s inými postkomunistickými románmi z regiónu strednej a východnej Európy.

KEDY: v stredu 22. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke) Pokračovať na Prednáška Dr. Dobroty Pucherovej, D.Phil.: Ngugi wa Thiong’o a Peter Pišťanek ako postkomunistickí autori

Preklad a kánon: prezentácia tematického bloku časopisu World Literature Studies 2019/1

Preklad a kanonVäčšina vedeckých úvah o literárnom kánone sa zameriava na vnímanie okolností, podmienok a príčin konštituovania a rekonštituovania literárneho kánonu v rámci jedného kultúrneho priestoru. V aktuálnom čísle časopisu World Literature Studies 2019/1 nás zaujal najmä faktor „iného“, cudzieho, vstupujúceho do hry dominantne s prekladom, zvlášť (aj keď nielen) v kultúrnych priestoroch „križovatkového“ typu. Práve faktor inakosti v jeho najrozličnejších podobách a funkciách, na tých najrôznejších úrovniach vnímania a reflektovania literárneho i literárnovedného textu zohráva pri kanonizáciách a rekanonizáciách kľúčovú úlohu.

O tom, čo sa dostalo, ale aj o tom, čo sa nedostalo do čísla, budú hovoriť: editorka M. Kusá, autorky K. Bednárová a A. Huťková, ale aj L. Vajdová a J. Cviková.

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Prednáška Józsefa Demmela: Ľudovít Štúr – človek alebo abstrakcia? Kontextualizácia v biografii

DemmelSrdečne pozývame na prednášku Józsefa Demmela PhD., historika, vedeckého pracovníka Historického ústavu SAV a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, s názvom Ľudovít Štúr: človek alebo abstrakcia? Kontextualizácia v biografii.

Životopis Ľudovíta Štúra je všeobecne známy, ale napriek tomu sú dôležité časti jeho života stále neprebádané. József Demmel, Phd. sa bude počas svojej prednášky venovať otázkam rekonštrukcie biografie prostredníctvom postulovania nových otázok, využitiu nových prístupov a zohľadneniu nových kontextov. Cez dve prípadové štúdie o Ľudovítovi Štúrovi poskytne prednáška pohľad do „dielne“ autora monografií v slovenskom jazyku Ľudovít Štúr. Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí (Bratislava: Kalligram, 2015); Panslávi v kaštieli. Životná dráha Jozefa Justha a neznámy príbeh slovenského národného hnutia (2. vydanie. Bratislava: Kalligram/Absynt, 2017).

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 11:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc.: Osud francúzskej prózy 19. storočia na Slovensku (Flaubert, Zola, Maupassant očami slovenskej literatúry a kritiky v 19. a 20. storočí)

bFB OSUD FRANCUZSKEJ PROZYSrdečne pozývame na prednášku doc. PhDr. Jany Truhlářovej, CSc., ktorá sa bude venovať analýze komplikovanej slovenskej recepcie niektorých významných francúzskych spisovateľov 19. storočia, konkrétne Émila Zolu a Gustava Flauberta ako reprezentantov par excellence „západnej literatúry 19. storočia“, ktorí boli práve z tohto dôvodu po dlhú dobu (od 70. rokov 19. storočia až po prvú svetovú vojnu, ale prakticky ešte oveľa dlhšie, takmer až po 60. roky 20. storočia) považovaní za „nežiaducich“, „nebezpečných“, „škodlivých“ a pod. pre sebadefiníciu slovenskej literatúry a kultúry, ktorá od literárnych vzorov požadovala národno-výchovné zameranie a mravnú bezúhonnosť. Recepcia týchto autorov sa paradoxne ocitla v opozícii k recepcii iných veľkých francúzskych románopiscov 19. storočia (ako Honoré de Balzac a Guy de Maupassant), ktorí sa posudzovali menej prísne a dokonca oceňovali ako skutoční „kritici buržoáznej spoločnosti“ (pričom tento trend nebol len výsadou recepcie v časoch socializmu po roku 1948, ale vzniká už na prelome 19. a 20. storočia).  Pokračovať na Doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc.: Osud francúzskej prózy 19. storočia na Slovensku (Flaubert, Zola, Maupassant očami slovenskej literatúry a kritiky v 19. a 20. storočí)

Prezentácia knihy Jany Truhlářovej (ed.): Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ

Srdečne pozývame na prezentáciu knihy doc. PhDr. Janew VANTUCH POSTER FINny Truhlářovej, CSc. (ed.) Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ, ktorá vznikla v rámci grantového projektu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. Knihu predstaví vedecká redaktorka knihy prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., editorka doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc. a autorky prof. PhDr. Katarína Bednárová a PhDr. Eva Frimmová, DrSc.

V rozsiahlych štúdiách prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc., PhDr. Eva Frimmová, DrSc., prof. PhDr. Daniel Škoviera, CSc. a editorka knihy doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc. približujú literárnohistorickú činnnosť Antona Vantucha, jeho prácu historika, preklady filozofických diel a beletrie aj jeho pôsobenie na poli skúmania antickej a humanistickej spisby. Významný literárny a kultúrny historik, prekladateľ a pedagóg Anton Vantuch napísal mnoho štúdií, článkov a kníh o francúzskej aj európskej literatúre a histórii, preložil zásadné filozofické a beletristické diela z francúzštiny. Všetky jeho práce majú priekopnícky charakter. Spolu s Jozefom Felixom je zakladateľom slovenskej romanistiky.

Jeho osobnosti a tvorbe sa doteraz venovala len okrajová pozornosť. Kniha sa usiluje po prvýkrát ucelene zhodnotiť dielo tohto ojedinelého vedca a prekladateľa, ktorý vo svojej práci spájal znalosti histórie, filozofie a literatúry a bol jedným z predchodcov dnešných metód skúmania dejín kultúry.

Vantuch sa v knihe javí ako komplexný bádateľ na pomedzí odborov, ktorý systematicky rozvíjal poznanie francúzskej kultúry a prispieval k jej prepojeniu na domáci kontext. Štúdium archívnych materiálov, nepublikovanej korešpondencie a ďalších dokumentov umožnilo objaviť niektoré dosiaľ neznáme skutočnosti o autorovej tvorbe a odhaliť aj širšie súvislosti kultúrneho života v povojnovom Československu. Súčasťou knihy je prvá kompletná bibliografia autorových pôvodných prác a prekladov.

KEDY: streda, 17. apríla 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Pokračovať na Prezentácia knihy Jany Truhlářovej (ed.): Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ