Archívy kategórie: Pozvánky

Preklad spoločenskovedných textov

PlagátSrdečne vás pozývame na vedecký seminár Preklad spoločenskovedných textov. Podujatie je venované žánrovým a prekladovým špecifikám spoločenskovedných textov (predovšetkým) z diachrónneho hľadiska v rôznych jazykových kombináciách.

KEDY: v stredu 4. decembra 2019 od 10.00 do 15.00
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava

V prípade záujmu kontaktujte Natáliu Rondzikovú na mail natalia.rondzikova@gmail.com.

Program

Prezentácia monografie Mgr. Judit Görözdi, PhD.: Dejiny v súčasných maďarských románoch

Document-page-001 - kópiaSrdečne pozývame na prezentáciu monografie Dejiny v súčasných maďarských románoch literárnej vedkyne Mgr. Judit Görözdi, PhD., ktorá sa bude konať v piatok 8. novembra 2019 o 14:00 počas Bibliotéka 2019 – Bratislava v miestnosti Literárneho centra II. v Inchebe na Viedenskej ceste 3-7.

Vzácnymi hosťami prezentácie budú Peter Michalovič a prekladateľka Renáta Deáková.

Podujatie tvorí súčasť programu čestného hosťovania Maďarska na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2019 s názvom V teple útrob písomností. Podujatie organizuje Maďarský inštitút v Bratislave – Balassiho inštitút.

 

 

Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach

Snímka obrazovky 2019-11-01 o 8.33.03Srdečne vás pozývame na seminár Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach.
Archív aj v populárnej kultúre predstavuje miesto, kde sa zhromažďuje poznanie, miesto, kde môže človek odhaliť nečakané, často nie príjemné tajomstvá. V laických predstavách sa takmer prirodzene spája s praxou historiografie. Archív však nie je samozrejmé faktum, ale skôr súbor stôp z minulosti, náznakov dôb minulých, ktoré niekto usporiadal, sprístupnil – alebo, naopak, zneprístupnil. Poznanie z archívov sa historikom neotvára ľahko – štúdium dobových prameňov si vyžaduje čas, kritické myslenie, znalosti a historické vedomie.
V modernej historiografii sa už od 60. rokov 20. storočia skloňujú pochybnosti o objektívnosti archívov. Napr. M. Foucault (2002) v tejto súvislosti vyslovuje svoj známy (a paradoxný) princíp exteriority: archív sa nám musí zdať cudzí, aby mohol hovoriť takpovediac za seba.
Druhý problém, ktorému pri práci s archívom čelia historici (kultúry), vychádza z toho, že s minulosťou vždy nutne vedieme len „fragmentárny dialóg“ (Adamo 2006: 82). Samozrejme, v archívoch nikdy nenájdeme všetko. Z pohľadu veľkých dejín sa kultúrne artefakty a procesy neraz zdajú ako mimoriadne, náhodné (ibid.: 87), fragmentárne a diskontinuitné (Bednárová 2013). Historici kultúry, literatúry a prekladu tak musia vedieť čítať medzi riadkami a v poznámkach pod čiarou, aby z materiálu dostupného pre iné účely vytvorili nové príbehy (Pym 1998/2014).
Cieľom vedeckého seminára Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach je priblížiť uvažovanie o archíve a prácu s ním v rôznych disciplínach skúmajúcich kultúrne artefakty a procesy; ponúknuť platformu na zdieľanie skúseností so skúmaním archívnych zdrojov a v neposlednom rade podnietiť diskusiu o efektívnom – a kritickom – využívaní archívnych zdrojov pri výskume dejín literatúry, kultúry a prekladu.

Natália Rondziková

Seminár sa uskutoční v rámci grantového projektu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III.

KEDY: v stredu 6. novembra 2019 od 8.30 do 15.45
KDE: Zasadačka Filozofickej fakulty UKF, Štefánikova 67, Nitra

Snímka obrazovky 2019-11-01 o 8.35.53

Prof. PhDr. Ladislav Franek, CSc.: Verzologický výskum v Čechách a na Slovensku (Pocta Jiřímu Levému)

prof. FRANEKSrdečne pozývame na prednášku prof. PhDr. Ladislava Franeka, CSc. Verzologický výskum v Čechách a na Slovensku (Pocta Jiřímu Levému).

Literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek porozpráva o nadväznosti na české a slovenské skúmanie básnickej štruktúry v 60. rokoch na modely z 30. rokov („sémantické gesto” u J. Mukařovského, kľúčová funkcia básnického rytmu u M. Bakoša) a ich syntetizujúci charakter pod vplyvom princípov modernej jazykovedy a ruského formalizmu.

Cieľom prednášky bude prehĺbenie týchto východísk z hľadiska potrieb medziliterárneho bádania, pričom bude osvetlený pojem kontrastívnosti ako objektivizujúceho kritéria pri rešpektovaní špecifík národných verzologických systémov (prínos J. Levého a jeho pôsobenie na slovenskú školu prekladu). Tematizovať sa bude určujúca úloha vonkajších spoločensko-ideových alebo motivicko-významových faktorov pre vývin literárnej vedy v obidvoch krajinách a ich odraz v celistvejšom vnímaní štylisticko-rytmických posunov v umeleckom preklade. Na záver sa bude profesor Franek venovať diverzifikácii jednotlivých epistemologických modelov v zhode s osobitosťou príslušného literárnovedného prostredia, teórii literárnej komunikácie v súhre teórie a empírie v prácach A. Popoviča a poznávaniu odlišnosti vývinových radov národných literatúr (francúzskej a slovenskej).

KEDY: v stredu 30. októbra 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Milan Žitný a Kafka.

Nezameniteľný zmysel pre vecnosť: prezentácia personálnej bibliografie Milana Žitného

Charakter bibliografie každého vedeckého pracovníka, teda i literárneho vedca, vždy vypovedá o spôsobe jeho existencie vo vede – v našom prípade v tej literárnej…

Personálna bibliografia literárneho vedca, translatológa, vysokoškolského pedagóga a prekladateľa Milana Žitného, ktorý sa venoval predovšetkým výskumu nemeckojazyčných a severských literatúr, ako aj otázkam teórie a dejín prekladu a recepcie, vychádza, bohužiaľ, „in memoriam“, napriek tomu, že jej príprava začala ešte v čase, keď aktívne pôsobil v Ústave svetovej literatúry SAV. V ostatnom desaťročí sa v oblasti translatológie venoval nielen problematike dejín prekladu a recepcie, ale i novým trendom a tendenciam, pričom ich transponoval do slovenského  kultúrneho priestoru, do veľmi pozornej reflexie v podobe odborných recenzií, časopiseckých štúdií, publikácií z domácich i medzinárodných vedeckých podujatí, oboch monografií. Pre (nielen) jeho teoretické a kultúrno-historické uvažovanie o preklade boli dôležité praktické prekladateľské skúsenosti, ktoré dokázal zovšeobecniť vo vecných, podnetných a čitateľsky zaujímavých štúdiách.

Interpretovať celú škálu aktivít docenta Milana Žitného predstavovalo neľahkú úlohu. Zhostili sa jej napokon tí najpovolanejší, Milanovi dlhoroční spolupracovníci a priatelia: vedecká redaktorka, vedúca oddelenia translatológie ÚSvL SAV, vysokoškolská pedagogička Mária Kusá, básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ veľkých básnických textov nemeckej proveniencie Ladislav Šimon a literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek. Práve oni knihu venovanú Milanovi Žitnému predstavia.

Pozývame Vás na prezentáciu personálnej bibliografie literárneho vedca, germanistu a nordistu, významného prekladateľa z nemčiny a severských jazykov, obľúbeného vysokoškolského pedagóga, drahého kolegu a priateľa Milana Žitného, ktorého sila osobnosti je, napriek jeho fyzickému odchodu, stále prítomná.

Prezentácia  sa uskutoční v rámci grantového projektu  Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III.

KEDY: streda, 23. októbra 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

(Foto: Peter Procházka)

Dr. Péter Hajdu, CSc.: Postavenie literatúry a literárne vzdelávanie v súčasnosti

Peter HajduSrdečne pozývame na hosťovskú prednášku Dr. Pétera Hajdua, CSc. Postavenie literatúry a literárne vzdelávanie v súčasnosti.

Zníženú prestíž literatúry môžeme interpretovať v súvislosti so všeobecným prechodom od kultúrneho systému národných štátov ku kozmopolitizmu. Nacionalizmus kladie výrazný dôraz na pozitívne hodnoty v kontexte národnej kultúry, keďže základ koncepcie národa je založený na koncepcii spoločnej kultúry. Mnohé krajiny podporujú a financujú literárnu tvorbu, považujúc nepretržitú existenciu národnej kultúry za mimoriadne dôležitú. Kozmopolitná perspektíva však zjavne nemôže poskytnúť vedeckú interpretačnú prax, ktorá by bola užitočná pre národné štáty, ani hlboké emocionálne nasadenie v mene čitateľov. Finančná podpora literatúry národných štátov je súčasťou projektu budovania národa, ktorý súvisel s požiadavkami hospodárskej elity na presadzovanie svojich záujmov.

Druhú modernu sprevádzali základné zmeny v postojoch elít. Nová globálna elita sa už viac nezaujíma o budovanie národa, pretože aj zvyšky obranných národných trhov obmedzujú ich hospodársku činnosť. Nové centrá moci nemajú záujem o podporu kultúry, keďže tradičná erudícia pre nich stratila význam v tvorbe kolektívnej identity. Výrazná popularita fikcie v devätnástom storočí sa čiastočne pripisuje skutočnosti, že po rozpade jednotného a všeobecne uznávaného svetonázoru a hodnotového systému sa ľudia obrátili k literatúre, nachádzajúc v nej interpretácie vlastných životov. Jedným z aspektov zmeny je, že dnes sú potrebné duchovné alebo diskurzívne a nie naratívne interpretácie. Globálne riziká súčasnosti vyvinuli kozmopolitné a celosvetové spoločenstvá vedomia. Vynára sa teda otázka, či sa tento jav vo všeobecnosti považuje za periférnu a detinskú hru nezodpovedných minulých generácií, alebo môžeme vytvoriť literatúru, zohľadňujúcu uvedomenie globálnych hrozieb. Je veľmi sporné, že takáto literatúra môže existovať, ale zdá sa, že satirické a komické žánre sú vhodné na zobrazenie takýchto obsahov.

KEDY: v stredu 05. júna 2019 o 10:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

DSC_0143Péter Hajdu (1966, Budapešť, Maďarsko) je vedeckým pracovníkom v Literárnovednom ústave Maďarskej akadémie vied, profesorom na Univerzite Pécs, šéfredaktorom významného medzinárodného časopisu porovnávacej literárnej vedy Neohelicon a členom redakčných rád štyroch medzinárodných literárnych časopisov (Proudy, Česká republika; Frontiers of Narrative Studies, Nemecko; Recherche Litteraire / Literary Research, Belgicko; Primerjalna književnost, Slovinsko). Stojí za rozsiahlym výskumom v oblasti komparatívnej literárnej vedy, teórie literatúry a klasickej filológie. Od roku 2002 do roku 2009 bol členom Výskumného výboru ICLA pre východnú a juhovýchodnú Európu, v rokoch 2008 – 2014  bol členom stálej výskumnej komisie pre literárnu teóriu a v rokoch 2010 – 2016 členom Výkonnej rady ICLA. V rokoch 2002 – 2012 pôsobil ako tajomník a od roku 2016 zastáva funkciu prezidenta Maďarskej asociácie porovnávacej literárnej vedy. Péter Hajdu prednášal na rôznych univerzitách v Maďarsku, Českej republike, Poľsku, Japonsku a v Čínskej republike. Publikoval 6 kníh a viac ako 130 akademických textov.

 

Prezentácia monografie doc. Róberta Gáfrika, PhD.: Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre

ROBO GAFRIKSrdečne pozývame na prezentáciu monografie doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre. 

India zohrávala významnú úlohu v európskej imaginácii už od antiky. V 18. storočí britské kolonizačné aktivity priniesli bližšie kontakty a nové poznanie indickej kultúry, ktoré sa prejavilo aj v európskych literatúrach. Záujem o Indiu a indickú kultúru možno pozorovať aj v dielach slovenských národných buditeľov (J. Kollár, Ľ. Štúr) a niekoľkých osobností 20. a 21. storočia (J. Jesenský, J. Maliarik, H. Klačko, M. Ruppeldt, J. Litvák, J. Banáš a ďalší). Kniha skúma zobrazenie Indie v slovenskej literatúre, vrátane cestopisov a populárnej literatúry. Osobitnú pozornosť venuje prekladom indickej literatúry do slovenčiny.

koreferát: prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.

KEDY: stredu 29. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Prednáška Dr. Dobroty Pucherovej, D.Phil.: Ngugi wa Thiong’o a Peter Pišťanek ako postkomunistickí autori

Snímka obrazovky 2019-05-20 o 15.32.42Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil. predstaví súčasného keňského spisovateľa Ngũgĩ wa Thiong’a (1938) a jeho autorský posun od revolučného marxizmu k post-marxizmu. Nosná časť prednášky sa bude týkať Ngugiho posledného románu Wizard of the Crow (2004 – 2006), ktorý literárna vedkyňa nazýva postkomunistickým pikareskným románom. Porovnávať toto dielo bude s inými postkomunistickými románmi z regiónu strednej a východnej Európy.

KEDY: v stredu 22. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke) Pokračovať na Prednáška Dr. Dobroty Pucherovej, D.Phil.: Ngugi wa Thiong’o a Peter Pišťanek ako postkomunistickí autori

Preklad a kánon: prezentácia tematického bloku časopisu World Literature Studies 2019/1

Preklad a kanonVäčšina vedeckých úvah o literárnom kánone sa zameriava na vnímanie okolností, podmienok a príčin konštituovania a rekonštituovania literárneho kánonu v rámci jedného kultúrneho priestoru. V aktuálnom čísle časopisu World Literature Studies 2019/1 nás zaujal najmä faktor „iného“, cudzieho, vstupujúceho do hry dominantne s prekladom, zvlášť (aj keď nielen) v kultúrnych priestoroch „križovatkového“ typu. Práve faktor inakosti v jeho najrozličnejších podobách a funkciách, na tých najrôznejších úrovniach vnímania a reflektovania literárneho i literárnovedného textu zohráva pri kanonizáciách a rekanonizáciách kľúčovú úlohu.

O tom, čo sa dostalo, ale aj o tom, čo sa nedostalo do čísla, budú hovoriť: editorka M. Kusá, autorky K. Bednárová a A. Huťková, ale aj L. Vajdová a J. Cviková.

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Prednáška Józsefa Demmela: Ľudovít Štúr – človek alebo abstrakcia? Kontextualizácia v biografii

DemmelSrdečne pozývame na prednášku Józsefa Demmela PhD., historika, vedeckého pracovníka Historického ústavu SAV a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, s názvom Ľudovít Štúr: človek alebo abstrakcia? Kontextualizácia v biografii.

Životopis Ľudovíta Štúra je všeobecne známy, ale napriek tomu sú dôležité časti jeho života stále neprebádané. József Demmel, Phd. sa bude počas svojej prednášky venovať otázkam rekonštrukcie biografie prostredníctvom postulovania nových otázok, využitiu nových prístupov a zohľadneniu nových kontextov. Cez dve prípadové štúdie o Ľudovítovi Štúrovi poskytne prednáška pohľad do „dielne“ autora monografií v slovenskom jazyku Ľudovít Štúr. Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí (Bratislava: Kalligram, 2015); Panslávi v kaštieli. Životná dráha Jozefa Justha a neznámy príbeh slovenského národného hnutia (2. vydanie. Bratislava: Kalligram/Absynt, 2017).

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 11:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)