Archívy kategórie: Pozvánky

Dr. Péter Hajdu, CSc.: Postavenie literatúry a literárne vzdelávanie v súčasnosti

Peter HajduSrdečne pozývame na hosťovskú prednášku Dr. Pétera Hajdua, CSc. Postavenie literatúry a literárne vzdelávanie v súčasnosti.

Zníženú prestíž literatúry môžeme interpretovať v súvislosti so všeobecným prechodom od kultúrneho systému národných štátov ku kozmopolitizmu. Nacionalizmus kladie výrazný dôraz na pozitívne hodnoty v kontexte národnej kultúry, keďže základ koncepcie národa je založený na koncepcii spoločnej kultúry. Mnohé krajiny podporujú a financujú literárnu tvorbu, považujúc nepretržitú existenciu národnej kultúry za mimoriadne dôležitú. Kozmopolitná perspektíva však zjavne nemôže poskytnúť vedeckú interpretačnú prax, ktorá by bola užitočná pre národné štáty, ani hlboké emocionálne nasadenie v mene čitateľov. Finančná podpora literatúry národných štátov je súčasťou projektu budovania národa, ktorý súvisel s požiadavkami hospodárskej elity na presadzovanie svojich záujmov.

Druhú modernu sprevádzali základné zmeny v postojoch elít. Nová globálna elita sa už viac nezaujíma o budovanie národa, pretože aj zvyšky obranných národných trhov obmedzujú ich hospodársku činnosť. Nové centrá moci nemajú záujem o podporu kultúry, keďže tradičná erudícia pre nich stratila význam v tvorbe kolektívnej identity. Výrazná popularita fikcie v devätnástom storočí sa čiastočne pripisuje skutočnosti, že po rozpade jednotného a všeobecne uznávaného svetonázoru a hodnotového systému sa ľudia obrátili k literatúre, nachádzajúc v nej interpretácie vlastných životov. Jedným z aspektov zmeny je, že dnes sú potrebné duchovné alebo diskurzívne a nie naratívne interpretácie. Globálne riziká súčasnosti vyvinuli kozmopolitné a celosvetové spoločenstvá vedomia. Vynára sa teda otázka, či sa tento jav vo všeobecnosti považuje za periférnu a detinskú hru nezodpovedných minulých generácií, alebo môžeme vytvoriť literatúru, zohľadňujúcu uvedomenie globálnych hrozieb. Je veľmi sporné, že takáto literatúra môže existovať, ale zdá sa, že satirické a komické žánre sú vhodné na zobrazenie takýchto obsahov.

KEDY: v stredu 05. júna 2019 o 10:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

DSC_0143Péter Hajdu (1966, Budapešť, Maďarsko) je vedeckým pracovníkom v Literárnovednom ústave Maďarskej akadémie vied, profesorom na Univerzite Pécs, šéfredaktorom významného medzinárodného časopisu porovnávacej literárnej vedy Neohelicon a členom redakčných rád štyroch medzinárodných literárnych časopisov (Proudy, Česká republika; Frontiers of Narrative Studies, Nemecko; Recherche Litteraire / Literary Research, Belgicko; Primerjalna književnost, Slovinsko). Stojí za rozsiahlym výskumom v oblasti komparatívnej literárnej vedy, teórie literatúry a klasickej filológie. Od roku 2002 do roku 2009 bol členom Výskumného výboru ICLA pre východnú a juhovýchodnú Európu, v rokoch 2008 – 2014  bol členom stálej výskumnej komisie pre literárnu teóriu a v rokoch 2010 – 2016 členom Výkonnej rady ICLA. V rokoch 2002 – 2012 pôsobil ako tajomník a od roku 2016 zastáva funkciu prezidenta Maďarskej asociácie porovnávacej literárnej vedy. Péter Hajdu prednášal na rôznych univerzitách v Maďarsku, Českej republike, Poľsku, Japonsku a v Čínskej republike. Publikoval 6 kníh a viac ako 130 akademických textov.

 

Prezentácia monografie doc. Róberta Gáfrika, PhD.: Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre

ROBO GAFRIKSrdečne pozývame na prezentáciu monografie doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre. 

India zohrávala významnú úlohu v európskej imaginácii už od antiky. V 18. storočí britské kolonizačné aktivity priniesli bližšie kontakty a nové poznanie indickej kultúry, ktoré sa prejavilo aj v európskych literatúrach. Záujem o Indiu a indickú kultúru možno pozorovať aj v dielach slovenských národných buditeľov (J. Kollár, Ľ. Štúr) a niekoľkých osobností 20. a 21. storočia (J. Jesenský, J. Maliarik, H. Klačko, M. Ruppeldt, J. Litvák, J. Banáš a ďalší). Kniha skúma zobrazenie Indie v slovenskej literatúre, vrátane cestopisov a populárnej literatúry. Osobitnú pozornosť venuje prekladom indickej literatúry do slovenčiny.

koreferát: prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.

KEDY: stredu 29. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Prednáška Dr. Dobroty Pucherovej, D.Phil.: Ngugi wa Thiong’o a Peter Pišťanek ako postkomunistickí autori

Snímka obrazovky 2019-05-20 o 15.32.42Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil. predstaví súčasného keňského spisovateľa Ngũgĩ wa Thiong’a (1938) a jeho autorský posun od revolučného marxizmu k post-marxizmu. Nosná časť prednášky sa bude týkať Ngugiho posledného románu Wizard of the Crow (2004 – 2006), ktorý literárna vedkyňa nazýva postkomunistickým pikareskným románom. Porovnávať toto dielo bude s inými postkomunistickými románmi z regiónu strednej a východnej Európy.

KEDY: v stredu 22. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke) Pokračovať na Prednáška Dr. Dobroty Pucherovej, D.Phil.: Ngugi wa Thiong’o a Peter Pišťanek ako postkomunistickí autori

Preklad a kánon: prezentácia tematického bloku časopisu World Literature Studies 2019/1

Preklad a kanonVäčšina vedeckých úvah o literárnom kánone sa zameriava na vnímanie okolností, podmienok a príčin konštituovania a rekonštituovania literárneho kánonu v rámci jedného kultúrneho priestoru. V aktuálnom čísle časopisu World Literature Studies 2019/1 nás zaujal najmä faktor „iného“, cudzieho, vstupujúceho do hry dominantne s prekladom, zvlášť (aj keď nielen) v kultúrnych priestoroch „križovatkového“ typu. Práve faktor inakosti v jeho najrozličnejších podobách a funkciách, na tých najrôznejších úrovniach vnímania a reflektovania literárneho i literárnovedného textu zohráva pri kanonizáciách a rekanonizáciách kľúčovú úlohu.

O tom, čo sa dostalo, ale aj o tom, čo sa nedostalo do čísla, budú hovoriť: editorka M. Kusá, autorky K. Bednárová a A. Huťková, ale aj L. Vajdová a J. Cviková.

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Prednáška Józsefa Demmela: Ľudovít Štúr – človek alebo abstrakcia? Kontextualizácia v biografii

DemmelSrdečne pozývame na prednášku Józsefa Demmela PhD., historika, vedeckého pracovníka Historického ústavu SAV a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, s názvom Ľudovít Štúr: človek alebo abstrakcia? Kontextualizácia v biografii.

Životopis Ľudovíta Štúra je všeobecne známy, ale napriek tomu sú dôležité časti jeho života stále neprebádané. József Demmel, Phd. sa bude počas svojej prednášky venovať otázkam rekonštrukcie biografie prostredníctvom postulovania nových otázok, využitiu nových prístupov a zohľadneniu nových kontextov. Cez dve prípadové štúdie o Ľudovítovi Štúrovi poskytne prednáška pohľad do „dielne“ autora monografií v slovenskom jazyku Ľudovít Štúr. Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí (Bratislava: Kalligram, 2015); Panslávi v kaštieli. Životná dráha Jozefa Justha a neznámy príbeh slovenského národného hnutia (2. vydanie. Bratislava: Kalligram/Absynt, 2017).

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 11:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc.: Osud francúzskej prózy 19. storočia na Slovensku (Flaubert, Zola, Maupassant očami slovenskej literatúry a kritiky v 19. a 20. storočí)

bFB OSUD FRANCUZSKEJ PROZYSrdečne pozývame na prednášku doc. PhDr. Jany Truhlářovej, CSc., ktorá sa bude venovať analýze komplikovanej slovenskej recepcie niektorých významných francúzskych spisovateľov 19. storočia, konkrétne Émila Zolu a Gustava Flauberta ako reprezentantov par excellence „západnej literatúry 19. storočia“, ktorí boli práve z tohto dôvodu po dlhú dobu (od 70. rokov 19. storočia až po prvú svetovú vojnu, ale prakticky ešte oveľa dlhšie, takmer až po 60. roky 20. storočia) považovaní za „nežiaducich“, „nebezpečných“, „škodlivých“ a pod. pre sebadefiníciu slovenskej literatúry a kultúry, ktorá od literárnych vzorov požadovala národno-výchovné zameranie a mravnú bezúhonnosť. Recepcia týchto autorov sa paradoxne ocitla v opozícii k recepcii iných veľkých francúzskych románopiscov 19. storočia (ako Honoré de Balzac a Guy de Maupassant), ktorí sa posudzovali menej prísne a dokonca oceňovali ako skutoční „kritici buržoáznej spoločnosti“ (pričom tento trend nebol len výsadou recepcie v časoch socializmu po roku 1948, ale vzniká už na prelome 19. a 20. storočia).  Pokračovať na Doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc.: Osud francúzskej prózy 19. storočia na Slovensku (Flaubert, Zola, Maupassant očami slovenskej literatúry a kritiky v 19. a 20. storočí)

Prezentácia knihy Jany Truhlářovej (ed.): Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ

Srdečne pozývame na prezentáciu knihy doc. PhDr. Janew VANTUCH POSTER FINny Truhlářovej, CSc. (ed.) Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ, ktorá vznikla v rámci grantového projektu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. Knihu predstaví vedecká redaktorka knihy prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., editorka doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc. a autorky prof. PhDr. Katarína Bednárová a PhDr. Eva Frimmová, DrSc.

V rozsiahlych štúdiách prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc., PhDr. Eva Frimmová, DrSc., prof. PhDr. Daniel Škoviera, CSc. a editorka knihy doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc. približujú literárnohistorickú činnnosť Antona Vantucha, jeho prácu historika, preklady filozofických diel a beletrie aj jeho pôsobenie na poli skúmania antickej a humanistickej spisby. Významný literárny a kultúrny historik, prekladateľ a pedagóg Anton Vantuch napísal mnoho štúdií, článkov a kníh o francúzskej aj európskej literatúre a histórii, preložil zásadné filozofické a beletristické diela z francúzštiny. Všetky jeho práce majú priekopnícky charakter. Spolu s Jozefom Felixom je zakladateľom slovenskej romanistiky.

Jeho osobnosti a tvorbe sa doteraz venovala len okrajová pozornosť. Kniha sa usiluje po prvýkrát ucelene zhodnotiť dielo tohto ojedinelého vedca a prekladateľa, ktorý vo svojej práci spájal znalosti histórie, filozofie a literatúry a bol jedným z predchodcov dnešných metód skúmania dejín kultúry.

Vantuch sa v knihe javí ako komplexný bádateľ na pomedzí odborov, ktorý systematicky rozvíjal poznanie francúzskej kultúry a prispieval k jej prepojeniu na domáci kontext. Štúdium archívnych materiálov, nepublikovanej korešpondencie a ďalších dokumentov umožnilo objaviť niektoré dosiaľ neznáme skutočnosti o autorovej tvorbe a odhaliť aj širšie súvislosti kultúrneho života v povojnovom Československu. Súčasťou knihy je prvá kompletná bibliografia autorových pôvodných prác a prekladov.

KEDY: streda, 17. apríla 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Pokračovať na Prezentácia knihy Jany Truhlářovej (ed.): Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ

Doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc.: Archetyp v literatúre a umení – teoretická reflexia

Sona Pastekova posterModerná interpretácia mýtu ako kultúrneho archetypu sa formovala v diskusii s teóriami moderných vied o kultúre a umení 20. storočia. Archetypálna kritika skúma podstatu mýtov a symbolov na interdisciplinárnom princípe (pluralita metodologických prístupov etnológie, sociálnej antropológie, filozofie a religionistiky, dejín mentalít, poetiky, estetiky a dejín umenia, porovnávacích štúdií a pod.). Prednáška (v rámci výskumu grantového projektu VEGA Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií II.) sa zameriava na oblasť mytológie ako východiska pre formovanie literárnych postáv, druhov a žánrov na báze ich fungovania ako kultúrnych archetypov (koncepcie C. G. Junga, J. Campbella, V. Proppa, N. Frye, J. Meletinského a i.), ako paradigmy pre diferenciáciu vývinového procesu modelovania literárnych textov a naratívnych foriem s presahom do oblasti medzikultúrnej komunikácie.

KEDY: streda 20. marca 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,  Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

Soňa Pašteková1

Doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave, predtým v Literárnovednom ústave SAV, prednášala na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Venuje sa teoretickým, metodologickým a literárnohistorickým otázkam literárnej vedy so zameraním na výskum ruskej literatúry začiatku 20. storočia (literárna moderna a avantgarda), dejiny prekladu a recepcie ruskej literatúry na Slovensku (ruský formalizmus), terminologickým a genologickým aspektom literárnovedného výskumu. Je autorkou troch samostatných vedeckých monografií: Bunin. Andrejev. Jesenin (Štúdie z ruskej moderny a avantgardy, 1997), Moderné inšpirácie ruskej literatúry (Kultúrno-historické, poetologicko-interpretačné a recepčné súvislosti ruskej literatúry začiatku 20. storočia, 2006), Proces, kánon, recepcia (historiografické, translatologické a interpretačné aspekty skúmania ruskej literatúry, 2013). Zároveň je spoluautorkou viacerých kolektívnych diel: Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1836-1996 (Stručné dejiny umeleckého prekladu na Slovensku (1998), Európske literárne avantgardy 20. storočia (2005), Kontinuita a diskontinuita vývinového procesu poézie, prózy a drámy (Premeny estetického kánonu. Koncepcie literárnych dejín, 2007, editorka), Ruská literatúra 18.–21. storočia. Literárny proces v kultúrno-historických súvislostiach (2013), Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825-2015 (2017), Podoby literárnej vedy. Teórie – Metódy – Smery. (2016), autorkou ďalších štúdií a prác, výsledky výskumu prezentuje na vedeckých podujatiach doma i v zahraničí. Dlhoročne sa podieľa na tvorbe slovníkových hesiel: Encyclopaedia Beliana (2001-2013), Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia (2007), Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia I. –II. A – K., L-Ž. (2015, 2017). V súčasnosti je spoluriešiteľkou grantových projektov VEGA Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru II. a Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií II.

Prednáška PhDr. Mariána Gálika, DrSc.: Ako sa diskutuje o svetovej literatúre? Pohľad z Číny

5 variant GALIK altern. CPredmetom prednášky medzinárodne uznávaného sinológa a literárneho komparatistu PhDr. Mariána Gálika, DrSc. Ako sa diskutuje o svetovej literatúre? Pohľad z Číny bude kniha Tensions in World Literature. Between the Local and Universal, ed. Weigui Fang (Singapore: Palgrave Macmillan, 2018).

PhDr. Marián Gálik, DrSc. o pripravovanej prednáške:

„Napätie či napätia oscilácie medzi rôznymi názormi na svetovú literatúru, lepšie povedané literatúru sveta, je náplňou tejto knihy 17 autoriek a autorov. Poväčšine sú to priatelia alebo známi hlavného redaktora prof. Fanga z Pekingskej pedagogickej univerzity. Najväčší záujem je o Davida Damroscha z Harvardu a jeho priateľa Zhang Longxiho z Hongkongu, ktorí zrejme budú hlavnými postavami na XXII. kongrese ICLA tento rok v Macau. Najväčšia pozornosť je udelená Damroschovej knihe What is World Literature? z roku 2003, asi najznámejšej jeho knihe, ktorá má ten istý názov ako Ďurišinova kniha z roku 1992 , ale on ju ani slovíčkom nespomína. Ďurišina nespomína ani jeden autor z USA po roku 2000. Posledný americký komparatista Earl Miner sa o ňom zmienil v roku 1988. Podobná situácia je medzi kanadskými komparatistami. Určitou výnimkou sú indickí vedci, ale tiež v roku 1989.

Prof. Fang vyzdvihuje moje chápanie “medziliterárnosti” ako spoločného menovateľa (common denominator). “Medziterárnosť” ako keby pre iných účastníkov tejto konferencie neexistovala. Napriek mojím snahám sa v Číne nikdy neujala. A keď do určitej miery áno, tak to bolo vďaka J.V. Bogdanovovi, ale to bolo v roku 1984. Neviem, pre akú príčinu sa prof. Fang zaujímal o práce európskych a amerických židovských autorov, ktoré sa v knihe často citujú. Pokiaľ ide o sinológov, tí si predovšetkým všímajú obrovskú The Norton Anthology of World Literature ako najdôveryhodnejšiu antológiu svetovej literatúry, ale vyjadrujú aj mienku, že čínska literatúra je tam slabo zastúpená. 

Svetová literatúra je najvyššia kategória porovnávacej literatúry, literárne hodnoty textov sú pre dlhodobé miesto v nej conditio sine qua non. Počas Goetheho života bol za predstaviteľa svetovej literatúry pokladaný August Friedrich von Kotzebue (1761-1813), a nie Goethe. Teraz Kotzebua nikto nepozná.”

KEDY: streda 20. marca 2019 o 10:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

PhDr. Marián Gálik, DrSc. patrí medzi najprekladanejších západných sinológov v Číne. V rokoch 1953-1958 vyštudoval odbor sinológia a dejiny Ďalekého východu na Karlovej Univerzite v Prahe. V postgraduálnom štúdiu pokračoval v Pekingu. Od roku 1960 až do svojho dôchodku pracoval v Ústave orientalistiky SAV. Dvanásť  rokov pôsobil na Univerzite Komenského. Od roku 1989 spolupracoval s Východočínskou pedagogickou univerzitou v Šanghaji ako poradca. Vo svojej práci sa sústreďoval na literárne vzťahy medzi Čínou a Západom. V Číne šíril teóriu porovnávacej literatúry slovenského komparatistu Dionýza Ďurišina. Boli mu udelené tri čestné profesúry na veľkých čínskych univerzitách v Nankingu, Hangzhou a v Chengdu. V roku 2006 sa stal  laureátom Ceny Alexandra von Humboldta ako dosiaľ jediný slovenský vedec z oblasti spoločenských vied. Je akademikom Slovenskej učenej spoločnosti.

Je autorom 776 vedeckých prác, z toho 14 monografií vydaných v Číne a Európe v rôznych jazykových variantoch, najviac v čínštine. Medzi jeho najvýznamnejšie monografie v angličtine patria Mao Tun and Modern Chinese Literary Criticism (1969), German Impact on Modern Chinese Intellectual History (1971), The Genesis of Modern Chinese Literary Criticism 1917 – 1930 (1980), Milestones in Sino-Western Literary Confrontation1898-1979 (1986) a Influence, Translation and Parallels. Selected Studies on the Bible in China (2004).