Archívy kategórie: Pozvánky

Hosťovská prednáška: This Is Not An Original. Linguistic Relativity and the Translated Text

Eugenia Kelbert Rudan. FOTO - ARCHÍV
Eugenia Kelbert Rudan. FOTO – ARCHÍV

Prednáška v angličtine
Dr. Eugenia Kelbert Rudan
(University of East Anglia)

29. júna 2022 (streda) o 10:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online

Implikácie nedávneho „bilingválneho obratu“ v psycholingvistike zatiaľ neboli v translatológii plne preskúmané napriek tomu, že dvojjazyčnosť je v centre pozornosti tohto vedného odboru. Patrí sem najmä nedávny pokrok v chápaní jazykovej relativity. Eugenia Kelbert Rudan prezentuje vo svojej prednáške Toto nie je originál: Jazyková relativita a preklad názor, že aktuálna nedeterministická interpretácia jazykovej relativity poskytuje nový pohľad na viaceré kľúčové oblasti translatológie. Ide najmä o skúmanie tzv. prekladových univerzálií, t. j. textových charakteristík, ktoré sú špecifické pre preklady. Navrhovaný prístup k prekladu z perspektívy jazykovej relativity si teda vyžaduje sústredenejší výskum preloženého textu ako takého druhu literatúry, ktorý sa svojou podstatou líši od originálu. Preložený text sa ani zďaleka nepribližuje tomu, čo by autor či autorka mohli napísať v cieľovom jazyku a prináša osobitný druh literárnej hodnoty, ktorá nemohla vzniknúť v procese písania originálu.

Pripojenie:
https://us06web.zoom.us/j/85196234711?pwd=TDNEbHlYOTJBcGlQQXhUOU9nOFRuUT09

Meeting ID: 851 9623 4711
Passcode: 059274

Eugenia Kelbert Rudan je aktuálne štipendistkou v rámci Národného študijného programu Slovenskej republiky na Ústave svetovej literatúry SAV.  Na University of East Anglia je držiteľkou postdoktorandského štipendia Leverhulme, podieľa sa tu aj na vedení  Centra pre výskum stredovýchodnej Európy a postsovietskeho priestoru (https://www.eastcentre-uea.org/) a zároveň pôsobí ako odborná asistentka na Vysokej škole ekonomiky v Moskve. Pokračovať na Hosťovská prednáška: This Is Not An Original. Linguistic Relativity and the Translated Text

Prednáška Róberta Gáfrika: Príbehy a piesne z brehov Gangy

FOTO - wikipedia
FOTO – wikipedia
Prednáška
13. jún 2022 (pondelok) o 18.00
Letná čitáreň U červeného raka
Klariská 16, Bratislava

 

Indická literatúra je rozsiahla a rozmanitá, ako je rozsiahly a rozmanitý indický subkontinent. Nájdeme v nej pútavé príbehy, jedinečnú fantáziu či hlboké city a myšlienky, ktoré patria k vrcholom svetovej slovesnosti. Je písaná v mnohých jazykoch, starých aj nových. Prehovára k obdivovateľom umeleckosti, ale dokáže osloviť aj jednoduchosťou. Prednáška doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. z Ústavu svetovej literatúry priblíži výnimočnosť indickej literárnej tradície a upriami pozornosť na jej miesto vo svetovej literatúre. Bude hovoriť o védách, najstarších indických literárnych pamiatkach, o veľkých eposoch Rámájana a Mahábhárata aj o významných starých básnikoch a velikánoch modernej literatúry. Rozprávanie o indickej literatúre doplní prednes ukážok z diela Kálidásu v preklade Ivana Kupca a básní Rabíndranátha Thákura v preklade Ľubomíra Feldeka.

 

Prezentácia japonského čísla časopisu Verzia v našej spolupráci

FOTO - verzia.doslov.sk
FOTO – verzia.doslov.sk

Minuloročné číslo časopisu Verzia sa venovalo na Slovensku zriedkavému  prekladu japonskej literatúry. Myšlienka sa zrodila v hlave pedagóga a prekladateľa z japončiny Františka Pauloviča. Spoločne s kolegyňami a kolegami vybrali a preložili z tohto „vzdialeného“ jazyka im blízke diela, čím vznikla pozoruhodná koláž rôznorodých textov z hľadiska času vzniku aj žánru, ktoré ilustrujú literárne tendencie v súčasnej japonskej beletrii. Keďže minulý rok sa časopis pre pandemické opatrenia nepodarilo naživo predstaviť verejnosti, tvorivý tím sa s publikom stretne na podujatí až teraz. Prezentácia japonského čísla Verzie sa uskutoční v pondelok 6. júna o 18. hodine v letnej čitárni Mestskej knižnice na Klariskej 16 v Bratislave, moderuje náš kolega Igor Tyšš.

 

Číslo je zadarmo dostupné na webe časopisu Verzia: www.verzia.doslov.sk, kde je možné si objednať online predplatné na najnovšie čísla.

Hosťovská prednáška: Pražský lingvistický kroužek – živá přítomnost a nosný program pro budoucnost

Foto - KSSFaK/FB
Foto – KSSFaK/FB

Hosťovská prednáška
doc. RNDr. Tomáš Hoskovec, CSc

1. júna 2022 (streda) o 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online

Pražský lingvistický kroužek (PLK) nie je uzavretou kapitolou dejín. Ide o činné ohnisko vedeckého bádania, ktoré funguje nezávisle od akademických inštitúcií a pôsobí v medzinárodnom meradle: usporadúva medzinárodné sympóziá a vydáva medzinárodné publikácie, svoju vlastnú minulosť reflektuje vo svetových súvislostiach a rovnako tak formuluje aj svoj súčasný program zameraný do budúcnosti. Program súčasného PLK sa volá „celostná filológia“ a dá sa charakterizovať ako procesuálna semiológia. Aktuálne pritom rozvíja funkčný štrukturalizmus, ktorým sa PLK vymedzuje od samého počiatku. Vyznačuje sa širokým rozpätím od popisu jazykového systému až po výklad umeleckých textov, dokonca semiologických udalostí nejazykových alebo nie výlučne jazykových.
Súčasný predseda PLK Tomáš Hoskovec vysvetlí hlavné rysy pojmového aparátu celostnej filológie. Predstaví novú sériu publikácií Travaux du Cercle linguistique de Prague, ktorá už priebežne vychádza, aj samostatnú sériu Archives du Cercle lin­guis­tique de Prague, ktorá sa zatiaľ pripravuje. Pozve na medzinárodné sympózium „Jazyková pestrosť súčasnej Európy“, ktorú PLK usporadúva 21. až 23. septembra 2022 v Prahe pri príležitosti českého predsedníctva v Rade Európskej únie. Ponúkne aj prednáškový cyklus „Európske hodnoty a ich objektivizujúce uchopenie“.

Viac o Pražskom lingvistickom krúžku a jeho publikáciách nájdete TU.

Link na Zoom:
Meeting ID: 899 4284 0515
Passcode: 737846

Hosťovská prednáška Alexandra Kratochvila: Uvědomit si zkušenosti a vzpomínat se, to vyžaduje příběhy

Bez názvuOnline podujatie
25. 5. 2022 (streda) o 14:00

Náš český kolega, vedecký pracovník Slovanského ústavu AV ČR v Prahe Alexander Kratochvil sa zameriava na výskum ukrajinskej, českej, ruskej a nemeckej literatúry v komparatívnych vzťahoch. Ťažiskom jeho záujmu sú „karpatské literatúry“, pamäť, trauma, kultúra spomínania, zároveň prekladá ukrajinskú beletriu do nemčiny a venuje sa translatológii. Ako hosť Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave vystúpi s prednáškou pod názvom Uvědomit si zkušenosti a vzpomínat se, to vyžaduje příběhy o traumatickej a posttraumatickej pamäti 20. storočia v európskych literatúrach. Vo svojej prezentácii objasní pojmy a koncepty pamäti a traumy s ich prepojením na literatúru. Bude hovoriť o tom, ako možno literárnovednou analýzou utvárania pamäti ozrejmiť procesy a funkcie kultúry spomínania v literárnych textoch. Za výstižný príklad v súčasnej literárnej produkcii považuje romány, ktoré riešia otázku medzigeneračného odovzdávania traumy a jej dôsledkov. Na príkladoch diel z českej literatúry (Jakuba Katalpa Němci, Zdeněk Šmíd Cejch či Jáchym Topol Chladnou zemí) ukazuje, ako významne literatúra prispieva k spoločenskej debate o utváraní identity a spoločenských procesov, ktoré k nej vedú. Na tomto pozadí analyzuje aj prepojenia literárneho rozprávania, kultúrnej pamäti a reflexie, resp. rozprávania o traume.

Prednášku môžete sledovať online na tomto linku:
https://us06web.zoom.us/j/83758250321?pwd=ak51dmt0T2dSWEVkdzJhODFLY29KUT09

Publikácie Alexandra Kratochvila:

Posttraumatisches Erzählen
Paměť a trauma

knihy

doc. Dr. Alexander Kratochvil:

Pokračovať na Hosťovská prednáška Alexandra Kratochvila: Uvědomit si zkušenosti a vzpomínat se, to vyžaduje příběhy

Hosťovská prednáška: Postsowjetische Inszenierungen. Das Bild „des Russen“ damals und heute

Carola Heinrich. FOTO - oeaw.ac.at
Carola Heinrich. FOTO – oeaw.ac.at

Hosťovská prednáška/Gastvortrag
Dr. Carola Heinrich: Postsovietske inscenácie. „Obraz Rusa“ vtedy a teraz

18. 5. 2022 (streda/Mittwoch) 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online

Prednáška bude v nemčine, diskusia v nemčine, slovenčine a angličtine./Der Vortrag ist auf Deutsch, Diskussion auf Deutsch, Slowakisch und Englisch. Für mehr Informationen in deutscher Sprache bitte nach unten scrollen.

Mocenské vzťahy medzi Sovietskym zväzom ako centrom a štátmi „východného bloku“ sú porovnateľné so vzťahom západných koloniálnych štátov k ich kolóniám. Na základe tejto premisy sa Sovietsky zväz a jeho nástupnícky štát Rusko považujú za hegemónnu mocnosť v postkoloniálnom zmysle. Z tejto postkoloniálnej perspektívy sa v prednáške pozrieme na dôsledky sovietskej dominancie voči dvom kultúram, ktoré boli v minulosti pod silným sovietskym vplyvom: na Kubu a Rumunsko. Reakcie na zánik hegemónnej moci Sovietskeho zväzu budeme osvetľovať na základe ich inscenovania v divadle, performancii, filme, videu a v rozhlasovej hre po roku 1989. Komparatívna analýza skúma mocenské štruktúry na základe teórií prekladu, translácie; reflektuje zmenu úlohy, reprezentácie a prisudzovania kultúrneho obrazu „Rusa/Rusky“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Analýza translačných procesov sa realizuje v dvoch úrovniach: v časovej prostredníctvom vytvárania kultúrnej pamäti a v priestorovej prostredníctvom identifikácie cez hybridizáciu. Zameriavame sa na otázku, akým spôsobom sa v inscenáciách prispieva ku konštruovaniu, reflexii a transformácii kultúrnych vzorcov vnímania. Na štyroch exemplárnych prípadových štúdiách ukážeme, ako sa tieto translačné procesy inscenujú a ako sa v ich dôsledku konštruuje kultúrna pamäť a identita. Riešenia siahajú od inverzie mocenských vzťahov subverzívnym humorom cez nostalgickú túžbu až po zlyhanie prekladu, translácie.

Základné tézy prednášky v pracovnom preklade do slovenčiny si môžete preštudovať TU.

Link:
https://us06web.zoom.us/j/86962835246?pwd=bUVHSHk0MjRhb2JYSUZ1Ty9YRy9adz09
Meeting ID: 869 6283 5246
Passcode: 570657

Carola Heinrich sa narodila v Temešvári. V rokoch 2005 až 2011 absolvovala štúdium romanistiky, talianistiky a komunikačných štúdií na LMU v Mníchove a na Univerzite v Havane. Pokračovať na Hosťovská prednáška: Postsowjetische Inszenierungen. Das Bild „des Russen“ damals und heute

Translatológia na Ukrajine ako integrálna súčasť európskeho kontextu

logaMedzinárodná vedecká konferencia
12. 5. – 13. 5. 2022 (štvrtok a piatok)

Miesto konania:
Filozofická fakulta UK v Bratislave + online

Krutá vojenská agresia, ktorá sa začala 24. februára tohto roku na Ukrajine, je priamym útokom na základné európske hodnoty demokracie, slobody a dodržiavania ľudských práv. V súvislosti so súčasnou situáciou bude v Bratislave prebiehať medzinárodná vedecká konferencia Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of European Context, ktorú na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave organizujú Univerzita Komenského  v Bratislave, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ústav svetovej literatúry SAV a Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov. Organizátorské inštitúcie vychádzajú zo skutočnosti, že translatológia na Ukrajine a vynikajúci výskum realizovaný na jej univerzitách sa v posledných desaťročiach čoraz viac zviditeľňuje. Krajinu v tejto oblasti reprezentujú významné osobnosti, ktoré vystúpia na bratislavskej konferencii, medzi nimi Oleksandr Kalnychenko, Lada Kolomiyets, Leonid Chernovaty, Viacheslav Karaban či Maksym V. Strikha. Cieľom konferencie je zviditeľniť výsledky ukrajinského výskumu prekladu a dať tak najavo hlboké presvedčenie o tom, že Ukrajina bola odjakživa integrálnou súčasťou Európy a jej kultúra sa vyznačuje skutočnými európskymi hodnotami.

Zoznam všetkých rečníčok a rečníkov nájdete TU.
Program konferencie nájdete TU.
Bližšie informácie o konferencii nájdete TU.

Všetky sekcie budú tlmočené do slovenčiny, angličtiny a ukrajinčiny.
Účasť na konferencii je bezplatná, bude prebiehať aj online, zaregistrovať sa môžete na: https://forms.gle/8PE4oayFh5zeA6eK9

Prezentácia časopisu Verzia a beseda s prekladateľkami

cover_Verzia_1_2022Časopis Verzia, zameraný na svetovú literatúru a umelecký preklad, vydáva občianske združenie DoSlov a na jeho príprave a realizácii sa podieľajú aj naše kolegyne a kolegovia – redakčne Natália Rondziková a Igor Tyšš, ako zostavovateľky predchádzajúcich čísel napríklad Judit Görözdi a Dobrota Pucherová. Dva počiatočné ročníky časopisu vyšli v online formáte. Prvé tohtoročné – a nezanedbateľne aj prvé tlačené – číslo tretieho ročníka Verzie predstavuje preklady rumunskej krátkej prózy posledných dvoch dekád. Číslo zostavila a v úvodnej štúdii zoširoka predstavuje romanistka a externá členka Vedeckej rady Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Jana Páleníková z Filozofickej fakulty UK. Na spoluprácu si prizvala aj našu kolegyňu, literárnu vedkyňu a prekladateľku Evu Kenderessy, aby spolu vybrali šesticu textov, ktoré podľa nich odzrkadľujú, akými cestami sa uberá tento žáner súčasnej rumunskej literatúry. Poviedky Veronicy D. Niculescu, Florina Lăzăresca, Lavinie Braniște, Răzvana Petresca, Rada Mareșa a Mateia Vișnieca sú tematicky rôznorodé: „ide o poviedky z mestského aj z vidieckeho prostredia, o texty minimalistické aj fantastické, realistické aj absurdné. Ich dej sa odohráva v Rumunsku aj v cudzine, je zasadený do rodín, na ostrov a na breh mora, do spoločenstva obyvateľov paneláka, do vlaku, dotýka sa minulosti, samoty, vzťahov, komunikácie, lásky aj smrti. Hoci každá próza má svoj vlastný štýl a tému, predsa len majú aj čosi spoločné: odchod, resp. odchádzanie alebo príchod, prichádzanie – z domu a domov, z rodiny a do rodiny, z pevniny na ostrov a späť, z reality, z tela do záhrobia,“ píše vo svojom úvode Jana Páleníková.

Číslo s predplatným v online režime je prístupné tu: https://verzia.doslov.sk/cislo/1-2022/

Prezentácia a beseda s prekladateľkami sa uskutoční v stredu 27. apríla 2022 o 18. hodine v hudobnom štúdiu Mestskej knižnice na Klariskej 1 v Bratislave.

On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry

anderspetterssonAnders Pettersson
online hosťovská prednáška
6. apríla 2022 (streda) o 14:00

Výraz „svetová literatúra“ sa v súčasnosti používa v niekoľkých významoch: Označuje rôzne kultúrne a časovo inkluzívne súbory literatúry alebo rôzne spôsoby skúmania takejto literatúry. Svetová literatúra sa niekedy predstavuje ako entita nezávislá od mysle, inokedy zas ako vedecká konštrukcia. Profesor Anders Pettersson bude v prednáške hovoriť o tom, že výber medzi týmito alternatívami je dôležitý, lebo má významné dôsledky pre logiku myslenia a uvažovania o svetovej literatúre. Osobitnú pozornosť bude venovať zostavovateľskej koncepcii svetovej literatúry v publikácii The Cambridge History of World Literature (2021), ktorú zostavila Debjani Ganguly.

knihy

Anders Pettersson je emeritný profesor švédskej literatúry a porovnávacej literárnej vedy na Univerzite v Umeå vo Švédsku. Pokračovať na On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry

Róbert Gáfrik v cykle Z literárnovednej dielne: Upanišady v premenách času a interpretácií

 

upanisadyOnline prednáška
30. marca 2022 (streda) o 14:00

Rané upanišady sa považujú za najstaršie dochované filozofické texty v Indii. Tvoria základy mnohých indických filozofických a náboženských systémov. Od 19. storočia sa stali inšpiráciou aj pre viacerých európskych filozofov a spisovateľov. Hovoria o Brahma, Absolútnu, ktoré je pôvodom všetkého stvorenia. Opisujú jeho vlastnosti, ako aj jeho vzťah k stvoreniu a k živým bytostiam. Tieto sanskritské texty prehovárajú k ľuďom naprieč tisícročiami a kultúrami. Popri hĺbke filozofických myšlienok pútajú aj jazykom a štýlom. Niečo zo svojho čara si zachovávajú aj v preklade do moderných európskych jazykov.

Upanišady sa stali predmetom rôznych interpretácií. Túto skutočnosť ovplyvňujú spôsoby ich prenosu. Najprv sa tradovali ústne, neskôr sa začali prenášať aj prostredníctvom rukopisov a tlače. Dnes sú dokonca súčasťou digitálnych médií. Pochopenie týchto starovekých textov sa okrem toho spája s rôznymi teóriami jazyka a s tým, ako sú v ostatných storočiach hodnotené ako literárne a filozofické texty.
O tom všetkom bude vo svojej prednáške v rámci cyklu Z literárnovednej dielne hovoriť doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD. Priblíži zároveň problematiku prekladania upanišád  do súčasných jazykov a naznačí zameranie ich pripravovaného slovenského prekladu.

Na prednášku sa môžete pripojiť tu:
https://us06web.zoom.us/j/85603358775?pwd=dGxaRFliUXF0RldHSGhrajU0aU1GZz09
Meeting ID: 856 0335 8775
Passcode: 126852

Foto: Ukážka z rukopisu Brhadáranjakópanišady v písme dévanágarí z polovice 19. storočia