Archívy kategórie: Nezaradené

Slovensko-maďarské literárne dialógy

szomszedok_borito-page-001Dňa 13. 3. 2019 o 14:00 hod. sa v Ústave svetovej literatúry SAV konala prezentácia zborníka s názvom Szomszédok a kirakatban – A szlovák irodalom recepciója Magyarországon 1990 után (Susedia vo výklade – Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990, zost. Magdolna Balogh), ktorý vyšiel v Budapešti v rámci projektu MAD Ústavu svetovej literatúry SAV a Literárnovedného ústavu CHV MAV Slovenská a maďarská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 3. – Špecifické národné literárne javy v 20. a 21. storočí, vzájomný transfer literatúry.

Zástupkyňa riaditeľa ÚSvL SAV, Mgr. Judit Görözdi, PhD., koordinátorka projektu za slovenskú stranu, vyzdvihla dôležitosť zborníka štúdií, ktorý zahŕňa texty z pera rôznych maďarských a slovenských osobností vedy a umeleckého prekladu, ktoré odzneli na konferencii Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990 v Budapešti dňa 17. októbra 2017.

Publikáciu predstavila Mgr. Ivana Taranenková, PhD. (Ústav slovenskej literatúry SAV), uviedla, že v centre jej výskumného záujmu stojí recepcia slovenskej literatúry v maďarskej kultúre po roku 1990 a javy kultúrneho transferu viažuce sa na hosťovanie Slovenska na knižnom veľtrhu v Budapešti v roku 2016. Autorky a autori sa venujú kultúrnemu, kultúrno-diplomatickému, inštitucionálnemu kontextu prijímania, ako aj vybraným literárnym fenoménom slovenskej literatúry, otázkam umeleckého prekladu a jeho recepcii.

Kunsthistorik Gábor Hushegyi (v rokoch 2013 – 2017 riaditeľ Slovenského Inštitútu v Budapešti) a prekladateľka Renata Deáková priblížili proces organizovania čestného hosťovania Slovenska na 23. ročníku Medzinárodného knižného festivalu počnúc otázkami financovania cez zmenu optiky prezentovania literatúry, vyhľadanie prekladateľov, vydavateľstiev, organizovanie prekladateľských dielní, oslovenie maďarských literárnych kritikov, až po dôležitosť ideovej zameranosti podujatia.

Dôležitú úlohu jedincov v procese zblíženia kultúr a sprostredkovania literárnych hodnôt prízvukovala Dr. Magdolna Balogh, PhD., zostavovateľka publikácie a koordinátorka bilaterálneho projektu za maďarskú stranu. Poskytla prehľad vývoja prekladovej literatúry po roku 1990, vyjadrila však i miernu skepsu, či sa napriek úspešnej prezentácie slovenskej literatúry v roku 2016 dá hovoriť o  trvalejšom prieniku do povedomia maďarských čitateľov a uvažovala o ďalších možných krokoch na udržanie záujmu o slovenskú literatúru.

Po prednáške sa rozvinula živá diskusia, počas ktorej odzneli podnetné otázky i komentáre týkajúce sa slovensko-maďarskej spolupráce v oblasti literatúry, kultúrnej diplomacie, ale aj prekladu konkrétnych slovenských autorov do maďarčiny a existencie literatúry na hranici dvoch kultúr, úlohe vydavateľstiev v prezentácii literatúry v zahraničí, procesu prehodnotenia jednotlivých literárnych diel či kánonu a funkcie literárnej vedy v tomto kultúrnom dialógu.

Autor: Judit Dobry

Foto: archív ÚSvL SAV

 

doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc.: Archetyp v literatúre a umení – teoretická reflexia

Sona Pastekova posterModerná interpretácia mýtu ako kultúrneho archetypu sa formovala v diskusii s teóriami moderných vied o kultúre a umení 20. storočia. Archetypálna kritika skúma podstatu mýtov a symbolov na interdisciplinárnom princípe (pluralita metodologických prístupov etnológie, sociálnej antropológie, filozofie a religionistiky, dejín mentalít, poetiky, estetiky a dejín umenia, porovnávacích štúdií a pod.). Prednáška (v rámci výskumu grantového projektu VEGA Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií II.) sa zameriava na oblasť mytológie ako východiska pre formovanie literárnych postáv, druhov a žánrov na báze ich fungovania ako kultúrnych archetypov (koncepcie C. G. Junga, J. Campbella, V. Proppa, N. Frye, J. Meletinského a i.), ako paradigmy pre diferenciáciu vývinového procesu modelovania literárnych textov a naratívnych foriem s presahom do oblasti medzikultúrnej komunikácie.

KEDY: streda 20. marca 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,  Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)


Soňa Pašteková1

Doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave, predtým v Literárnovednom ústave SAV, prednášala na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Venuje sa teoretickým, metodologickým a literárnohistorickým otázkam literárnej vedy so zameraním na výskum ruskej literatúry začiatku 20. storočia (literárna moderna a avantgarda), dejiny prekladu a recepcie ruskej literatúry na Slovensku (ruský formalizmus), terminologickým a genologickým aspektom literárnovedného výskumu. Je autorkou troch samostatných vedeckých monografií: Bunin. Andrejev. Jesenin (Štúdie z ruskej moderny a avantgardy, 1997), Moderné inšpirácie ruskej literatúry (Kultúrno-historické, poetologicko-interpretačné a recepčné súvislosti ruskej literatúry začiatku 20. storočia, 2006), Proces, kánon, recepcia (historiografické, translatologické a interpretačné aspekty skúmania ruskej literatúry, 2013). Zároveň je spoluautorkou viacerých kolektívnych diel: Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1836-1996 (Stručné dejiny umeleckého prekladu na Slovensku (1998), Európske literárne avantgardy 20. storočia (2005), Kontinuita a diskontinuita vývinového procesu poézie, prózy a drámy (Premeny estetického kánonu. Koncepcie literárnych dejín, 2007, editorka), Ruská literatúra 18.–21. storočia. Literárny proces v kultúrno-historických súvislostiach (2013), Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825-2015 (2017), Podoby literárnej vedy. Teórie – Metódy – Smery. (2016), autorkou ďalších štúdií a prác, výsledky výskumu prezentuje na vedeckých podujatiach doma i v zahraničí. Dlhoročne sa podieľa na tvorbe slovníkových hesiel: Encyclopaedia Beliana (2001-2013), Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia (2007), Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia I. –II. A – K., L-Ž. (2015, 2017). V súčasnosti je spoluriešiteľkou grantových projektov VEGA Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru II. a Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií II.

Prednáška PhDr. Mariána Gálika, DrSc.: Ako sa diskutuje o svetovej literatúre? Pohľad z Číny

5 variant GALIK altern. CPredmetom prednášky medzinárodne uznávaného sinológa a literárneho komparatistu PhDr. Mariána Gálika, DrSc. Ako sa diskutuje o svetovej literatúre? Pohľad z Číny bude kniha Tensions in World Literature. Between the Local and Universal, ed. Weigui Fang (Singapore: Palgrave Macmillan, 2018).

PhDr. Marián Gálik, DrSc. o pripravovanej prednáške:

„Napätie či napätia oscilácie medzi rôznymi názormi na svetovú literatúru, lepšie povedané literatúru sveta, je náplňou tejto knihy 17 autoriek a autorov. Poväčšine sú to priatelia alebo známi hlavného redaktora prof. Fanga z Pekingskej pedagogickej univerzity. Najväčší záujem je o Davida Damroscha z Harvardu a jeho priateľa Zhang Longxiho z Hongkongu, ktorí zrejme budú hlavnými postavami na XXII. kongrese ICLA tento rok v Macau. Najväčšia pozornosť je udelená Damroschovej knihe What is World Literature? z roku 2003, asi najznámejšej jeho knihe, ktorá má ten istý názov ako Ďurišinova kniha z roku 1992 , ale on ju ani slovíčkom nespomína. Ďurišina nespomína ani jeden autor z USA po roku 2000. Posledný americký komparatista Earl Miner sa o ňom zmienil v roku 1988. Podobná situácia je medzi kanadskými komparatistami. Určitou výnimkou sú indickí vedci, ale tiež v roku 1989.

Prof. Fang vyzdvihuje moje chápanie “medziliterárnosti” ako spoločného menovateľa (common denominator). “Medziterárnosť” ako keby pre iných účastníkov tejto konferencie neexistovala. Napriek mojím snahám sa v Číne nikdy neujala. A keď do určitej miery áno, tak to bolo vďaka J.V. Bogdanovovi, ale to bolo v roku 1984. Neviem, pre akú príčinu sa prof. Fang zaujímal o práce európskych a amerických židovských autorov, ktoré sa v knihe často citujú. Pokiaľ ide o sinológov, tí si predovšetkým všímajú obrovskú The Norton Anthology of World Literature ako najdôveryhodnejšiu antológiu svetovej literatúry, ale vyjadrujú aj mienku, že čínska literatúra je tam slabo zastúpená. 

Svetová literatúra je najvyššia kategória porovnávacej literatúry, literárne hodnoty textov sú pre dlhodobé miesto v nej conditio sine qua non. Počas Goetheho života bol za predstaviteľa svetovej literatúry pokladaný August Friedrich von Kotzebue (1761-1813), a nie Goethe. Teraz Kotzebua nikto nepozná.”

KEDY: streda 20. marca 2019 o 10:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

PhDr. Marián Gálik, DrSc. patrí medzi najprekladanejších západných sinológov v Číne. V rokoch 1953-1958 vyštudoval odbor sinológia a dejiny Ďalekého východu na Karlovej Univerzite v Prahe. V postgraduálnom štúdiu pokračoval v Pekingu. Od roku 1960 až do svojho dôchodku pracoval v Ústave orientalistiky SAV. Dvanásť  rokov pôsobil na Univerzite Komenského. Od roku 1989 spolupracoval s Východočínskou pedagogickou univerzitou v Šanghaji ako poradca. Vo svojej práci sa sústreďoval na literárne vzťahy medzi Čínou a Západom. V Číne šíril teóriu porovnávacej literatúry slovenského komparatistu Dionýza Ďurišina. Boli mu udelené tri čestné profesúry na veľkých čínskych univerzitách v Nankingu, Hangzhou a v Chengdu. V roku 2006 sa stal  laureátom Ceny Alexandra von Humboldta ako dosiaľ jediný slovenský vedec z oblasti spoločenských vied. Je akademikom Slovenskej učenej spoločnosti.

Je autorom 776 vedeckých prác, z toho 14 monografií vydaných v Číne a Európe v rôznych jazykových variantoch, najviac v čínštine. Medzi jeho najvýznamnejšie monografie v angličtine patria Mao Tun and Modern Chinese Literary Criticism (1969), German Impact on Modern Chinese Intellectual History (1971), The Genesis of Modern Chinese Literary Criticism 1917 – 1930 (1980), Milestones in Sino-Western Literary Confrontation1898-1979 (1986) a Influence, Translation and Parallels. Selected Studies on the Bible in China (2004).

 

image

Prednáška Andrása Kappanyosa: The Asymmetry of Cultural Transfer

Ústav svetovej literatúry SAV pozýva na prednášku Andrása Kappanyosa z Literárnovedného ústavu CHV Maďarskej akadémie vied v Budapešti na tému The Asymmetry of Cultural Transfer – Asymetria kultúrneho transferu.

KEDY: v stredu 14. novembra 2018 o 10.00 hod.
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke) Pokračovať na Prednáška Andrása Kappanyosa: The Asymmetry of Cultural Transfer

Voľba členiek a členov správnej rady Ústavu svetovej literatúry SAV

Vedecká rada Ústavu svetovej literatúry SAV zverejňuje predstavy kandidátov o pôsobení v správnej rade organizácie, ktoré boli zaslané kandidátmi na členky a členov správnej rady verejnej výskumnej inštitúcie. Voľba sa koná dňa 18. júla 2018 o 11. hod. v sídle ústavu na Dúbravskej ceste 9 v Bratislave. Pokračovať na Voľba členiek a členov správnej rady Ústavu svetovej literatúry SAV

Bžoch Pszichoanalízis a periférián

Maďarské vydanie knihy Adama Bžocha “Psychoanalýza na periférii”

V rámci hosťovania literatúr krajín V4 sa na XXIV. Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti dňa 23. apríla 2017 konala aj prezentácia maďarského vydania kultúrnohistorickej monografie Adama Bžocha Psychoanalýza na periférii, ktorú preložila Magdolna Balogh. Jej vydanie (Typotex 2016) uviedol významný maďarský psychológ Ferenc Erős.
budapest_bzoch2

 

 

 

 

Magdolna Balogh, Ferenc Erős a Adam Bžoch na budapeštianskom knižnom festivale. Foto:  Archív Slovenského inštitútu v Budapešti

Pokračovať na Maďarské vydanie knihy Adama Bžocha “Psychoanalýza na periférii”

Správa o činnosti Ústavu svetovej literatúry SAV za rok 2016

Zoznámte sa s oficiálnou výročnou správou o našej činnosti za rok 2016. K najvýznamnejším výsledkom vedeckej práce patria:

štyri monotematické čísla časopisu World Literature Studies

– 1/2016 „Slovenská translatológia na priesečníku kultúrnych trajektórií súčasnosti a budúcnosti / Slovak translation studies at the intersection of the cultural trajectories of the present and future“ (eds.) Mária Kusá a Libuša Vajdová; 2/2016 „Magický realizmus v literatúrach strednej Európy / Magic Realism in Central European Literatures“ (eds.) Judit Görözdi a Radoslav Passia; 3/2016 „Staré a nové výzvy pre elektronickú literatúru v postdigitálnej dobe / Old and new challenges to electronic literature in the post-digital era“ (ed.) Bogumiła Suwara; 8/2016 „Transcultural Icons of East-Central Europe / Transkultúrne ikony stredovýchodnej Európy“ (eds.) Matteo Colombi, Christine Gölz, Beáta Hock a Stephan Krause.

vybrané štúdie a knižné publikácie vydané v roku 2016

– BŽOCH, Adam. Krótka historia literatury niderlandzkiej. Lublin : Wydawnictwo KUL; BŽOCH, Adam. Pszichoanalízis a periférian: a pszichoanalízis története Szlovákiában. Preložila Magdolna Balogh. Budapest : Typotex Kiadó; FRANEK, Ladislav. Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia II. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre : Ústav svetovej literatúry SAV; MIKULÁŠ, Roman (ed.): Podoby literárnej vedy: Teórie – Metódy – Smery. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV : Ústav svetovej literatúry SAV; PUCHEROVÁ, Dobrota. Islam, Tradition and Modernity in the Work of Two Somali Writers Nuruddin Farah and Ayaan Hirsi Ali. In English Studies in Africa, 2016, vol. 59, no 2, p. 27-40. (2016 – Current Contents); TRUHLÁŘOVÁ, Jana. La vision de la famile dans la correspondance de Guy de Maupassant. In Les relations familiales dans les écritures de l´Intime du XIXe siècle français. – Clermont-Ferrand : Celis, Presses Universitaires Blaise Pascal, s. 193-208; ZAMBOR, Ján. Vzlyky nahej duše : Ivan Krasko v interpretáciách. Editorka Margita Bizíková. Bratislava : Literárne informačné centrum; VLASTA, Sandra / GÁFRIK, Róbert / TEICHGRÄBER, Stephan-Immanuel (eds.): Kultur im Transfer: Komparatistik in der Slowakei. – Frankfurt  am Main: Peter Lang Edition; MIKULÁŠ, Roman / WEGE, Sophia (eds.): Schlüsselkonzepte und Anwendungen der Kognitiven Literaturwissenschaft. Münster : Mentis.

vybrané medzinárodné vedecké podujatia, ktoré sme (spolu)organizovali

– prednáška s diskusiou: Postavenie súčasného maďarského spisovateľa, hosť Pál Závada;

– hosťovské prednášky: Dr. Ioana Popa (CNRS, Institut des Sciences sociales du Politique): Traduire sous contraintes: une approche sociologique des transferts des littératures d’Europe de l’Est en France pendant la Guerre froide a Institutionalization and International Construction of Area Studies in France during the Cold War; doc. Charles D. Sabatos, PhD. (Yeditepe Üniversitesi, Turecko): Obraz Turka v stredoeurópskej historickej próze; prof. Bogusław Bakuła (Univerzita Adama Mickiewicza v Poznani): Rituálna degradácia. V. Havel – G. Spiró – S. Mrożek – P. Karvaš; Dr. Lucyna Spyrka (Sliezska univerzita v Katoviciach): Zdomácnenie a odcudzenie prekladu v blízkych kultúrach; prof. Mihai I. Spariosu (University of Georgia, Athens, USA): Modernism, Play and the Exilic-Utopian Imagination;

– medzinárodné vedecké konferencie: Preklady z rumunskej literatúry do slovenčiny a češtiny a naopak, Karlova univerzita v Prahe; Old and New Concepts of Comparative Literature in the Globalized World, University of Vienna; Interdisciplinary Play and Interplay in the Postdigital Age, Univerzitná knižnica Bratislava; Johan Huizinga and Central / East-Central Europe.

Podrobnejšie tu.