Archívy kategórie: Rôzne

Translatologické štúdiá v časopise World Literature Studies

V dňoch  22. – 24. septembra 2021 sa v Banskej Bystrici (naživo aj online) koná medzinárodná vedecká konferencia  Preklad, tlmočenie a kultúra: Návrat k človeku v preklade, tlmočení a translatológii / Translation, Interpreting and Culture 2: Rehumanising Translation and Interpreting Studies. Pri príležitosti tohto významného vedeckého podujatia vás chceme upozorniť na sedem tematických čísel časopisu World Literature Studies z oblasti translatologických štúdií, ktoré sú dostupné online.

Komunikácia, konformnosť a vzdor v medzikontextových kontaktoch / Communication, Compliance and Resistance in Inter-Contextual Encounters IVANA HOSTOVÁ – MÁRIA KUSÁ (eds.)  Pokračovať na Translatologické štúdiá v časopise World Literature Studies

Aktuálna výzva časopisu World Literature Studies: Svetová literatúra z pohľadu „malých“ a „veľkých“ literatúr

Pojem svetovej literatúry sa v ostatnej dobe stal predmetom intenzívnej diskusie. Jej metodologické rámce najzreteľnejšie nastavili najmä Pascale Casanova, Franco Moretti a David Damrosch; tento pojem chápu ako systém, do ktorého texty vstupujú prostredníctvom tzv. veľkej literatúry, najčastejšie písanej po anglicky. Historické skúsenosti tzv. malých literatúr (napr. stredo- a východoeurópskych) však poukazujú na skutočnosť, že metodologický diskurz nemôže disponovať jedným spôsobom či typom štúdia a že sa, naopak, v literárnovednej praxi realizuje v rôznych jazykoch a v rôznych mocenských vzťahoch. Teoretici a teoretičky z týchto krajín spochybňujú predstavu takej „siete“ či štandardizovaného kánonu, ktorý by znamenal akceptáciu nerovnosti ako určitého epistemologického rámca a spôsobu prezentácie kodifikujúcej binárne opozície „rozvinutosti“ a „nerozvinutosti“ či „centra“ a „periférie“. Na druhej strane však nie je možné ignorovať reálnu silu tejto hegemónie, ktorá sa predstavuje ako univerzálna.

Pripravované číslo časopisu World Literature Studies 2/2022 zostavujú Róbert Gáfrik a Miloš Zelenka ako príspevok k XXIII. Kongresu/AILC/ ICLA konanému v Tbilisi.

Celé znenie výzvy nájdete TU.

Za Jánom Jankovičom

jankovic_jV pondelok 21. júna 2021 nás navždy opustil náš dlhoročný kolega, prekladateľ, publicista, vydavateľ a akademik Ján Jankovič. Bol neúnavným propagátorom južnoslovanských literatúr
a zároveň odborníkom s neoceniteľnými skúsenosťami a širokými znalosťami v danej oblasti. “Ak len trochu cítil záujem a ochotu
na sebe pracovať, nezištne poradil, ba doslova pomohol mladším kolegom aj tým, že im dal príležitosť odborne či prekladateľsky sa rozvíjať. Ján Jankovič bol skrátka nielen vedec, prekladateľ, ale aj skutočný kolega a človek, ktorý vám ostane v pamäti aj v srdci,” píše o ňom jeho dlhoročná kolegyňa a spolupracovníčka Máša Kusá v nekrológu na stránke Slovenskej akadémie vied.
Môžete si ho prečítať TU.
Viac informácií o práci a pôsobení Jána Jankoviča obsahuje heslo v Slovníku slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. 20. storočie A – K, ktoré si môžete prečítať TU.

FOTO: www.litcentrum.sk

Predstavujeme WLS 4/2020: Národné a nadnárodné rámce v európskych literatúrach

obálka_defEditori: Mária Bátorová, Róbert Gáfrik
Literárna komparatistika sa už od svojho zrodu spája s národnými a nadnárodnými rámcami, pričom ich vzťah v literatúre a pri formovaní identít patrí ku kľúčovým hľadiskám súčasnosti. Je to vzťah utváraný vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických a širších kultúrnych procesoch. Predstavy o nich sa menia tak, ako sa mení samotná disciplína. Práve na túto problematiku sa sústreďuje najnovšie číslo časopisu World Literature Studies. Štúdie v tematickom bloku, ktorý zostavili editori Mária Bátorová a Róbert Gáfrik, ukazujú rôzne aspekty súčasného chápania nadnárodného ako pojmu presahujúceho uvažovanie o literatúre v národnom kontexte.

Z obsahu:
CHARLES SABATOS: Bratislava as a cultural borderland in the Danubian narratives of Patrick Leigh Fermor and Claudio Magris
ADRIANA RADUCANU: Myth, history and literature: Reading Ismail Kadare’s “Essays on World Literature” through Giorgio Agamben’s “The Coming Community”
MILOŠ ZELENKA: The “literary memory” model of research based on comparative analysis: A presentation on cultural archeology
ANNA ZELENKOVÁ: The intertextual aspect of the Faustian theme in 19th-century Slovak and Czech literature: Jonáš Záborský, Šebestián Hněvkovský, and the categories of “national” vs. “world”
LIBUŠA VAJDOVÁ: Priestorové myslenie a interliterárny proces
MÁRIA BÁTOROVÁ: Národné a nadnárodné aspekty slovenskej literárnej moderny

Abstrakty k jednotlivým štúdiám nájdete TU.

 

Predstavujeme WLS 3/2020: Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii

obalka vyrez - na web

Tretie tohtoročné číslo časopisu World Literature Studies sa tematicky sústreďuje na problematiku jazyka transcendentnej skúsenosti a zvlášť na kategóriu nevyjadriteľnosti, ako ju v dejinách európskej literatúry zachytávajú texty s umeleckou, resp. estetickou hodnotou. Jednotlivé štúdie majú charakter literárnej interpretácie či filozofickej reflexie a usilujú sa skúmať balans medzi transcendentnou skúsenosťou a slovami, ktoré ju zachytávajú. Myšlienkovým impulzom tohto uvažovania, ukotveného v dialógu literárnej vedy a fenomenológie, je dielo súčasného francúzskeho filozofa Jeana-Luca Mariona, osobitne koncept saturovaného fenoménu.

 

Z obsahu:
MAGDA KUČERKOVÁ – MARTIN VAŠEK: Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii
JEAN-LUC MARION: Mallarmého Ničota s Heideggerovou Úzkosťou
MAGDA KUČERKOVÁ: Interpretácia mystickej skúsenosti na pozadí fenomenológie Jeana-Luca Mariona
JUDIT GÖRÖZDI: Postmoderný apokryf Pétera Esterházyho: „Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – verzia podľa Marka“
JANA JUHÁSOVÁ: Medzi izolovaným a fenomenalizujúcim subjektom: Melanchólia ako estetická kvalita v (spirituálnej) poézii Erika Jakuba Grocha
SILVIA RYBÁROVÁ: Dotyky nevýslovného v románovej tvorbe Sylvie Germain
IZARA BATRES – ANTONIO BARNÉS: The expression of the ineffable: Fire and dream in Antonio Machado’s “Soledades, Galerías y otros poemas”
ANDREA RAUŠEROVÁ: Kierkegaardův rytíř víry a jeho obraz v románech počátku 20. století
JÁN GALLIK: Obraz transcendentného domova v diele Jana Čepa
MARTIN VAŠEK: Skúsenosť lásky a jej diskurz: Marionova fenomenológia a mystika

Abstrakty k jednotlivým štúdiám nájdete TU.

 

Prihlášky na doktorandské štúdium

Facebook Post 940x788 px - Poster US (2)Ústav svetovej literatúry SAV zabezpečuje ako externá vzdelávacia inštitúcia v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave doktorandské štúdium v dennej forme. Denná forma štúdia trvá 4 roky. Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je absolvovanie študijného programu druhého stupňa alebo spojeného programu prvého a druhého stupňa.

študijný program: LITERÁRNA VEDA

študijný odbor: Filológia

Termín podania prihlášky: 8. – 19. jún 2020

Bližšie informácie o podaní prihlášky na doktorandské štúdium TU.

Termín prijímacích pohovorov: 3. 7. 2020 o 10.00 hod. . Prijímacie pohovory sa budú konať v zasadacej miestnosti ÚSvL SAV (Dúbravská cesta 9, 84104 Bratislava), resp. spôsob realizácie prijímacích pohovorov bude upresnený.

Pokračovať na Prihlášky na doktorandské štúdium

Voľba členiek a členov správnej rady Ústavu svetovej literatúry SAV

Vedecká rada Ústavu svetovej literatúry SAV zverejňuje predstavy kandidátov o pôsobení v správnej rade organizácie, ktoré boli zaslané kandidátmi na členky a členov správnej rady verejnej výskumnej inštitúcie. Voľba sa koná dňa 18. júla 2018 o 11. hod. v sídle ústavu na Dúbravskej ceste 9 v Bratislave. Pokračovať na Voľba členiek a členov správnej rady Ústavu svetovej literatúry SAV

Bžoch Pszichoanalízis a periférián

Maďarské vydanie knihy Adama Bžocha “Psychoanalýza na periférii”

V rámci hosťovania literatúr krajín V4 sa na XXIV. Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti dňa 23. apríla 2017 konala aj prezentácia maďarského vydania kultúrnohistorickej monografie Adama Bžocha Psychoanalýza na periférii, ktorú preložila Magdolna Balogh. Jej vydanie (Typotex 2016) uviedol významný maďarský psychológ Ferenc Erős.
budapest_bzoch2

 

 

 

 

Magdolna Balogh, Ferenc Erős a Adam Bžoch na budapeštianskom knižnom festivale. Foto:  Archív Slovenského inštitútu v Budapešti

Pokračovať na Maďarské vydanie knihy Adama Bžocha “Psychoanalýza na periférii”

World Literature Studies 1/2018 “Frontier Orientalism in Central and East European Literatures” – call for contributions

Editors: Charles Sabatos (charles.sabatos@gmail.com), Yeditepe University, Istanbul; Róbert Gáfrik (rgafrik@yahoo.com), Institute of World Literature, Bratislava

The purpose of this issue of WLS will be to explore the phenomenon of frontier orientalism in the literatures of Central and Eastern Europe. We welcome contributions from literary historians and theorists, as well as those in related disciplines. Other than its obvious differences from Said’s colonizing Orientalism, how does frontier orientalism contribute to the formulation of “imagined communities,” both national and transnational, in the region? Submissions may cover any time period and all “borderland zones” between Europe and the East (primarily between the Habsburg and Ottoman empires, but including other imperial frontiers, i.e. Russian/Caucasian, as well.) We prefer that authors include some consideration of the term “frontier orientalism” as it has been developed in the articles below, or elsewhere.

We invite authors to send an abstract of around 250 words to the editors (both addresses above) by May 31, 2017. Authors will be notified about the acceptance of their abstracts by the end of June and final papers will be due by October 15, 2017.

Read more about the call here