Archív kategorií: Rôzne

BRaK 27. – 31. máj: Pozvánky na svetovú literatúru našimi očami

Podujatia, Pozvánky, Rôzne

V stredu 27. mája 2026 sa slávnostným otvorením začal Bratislavský knižný festival, skrátka BRaK. Vytvoril si už vlastné tradície, ku ktorým patrí aj mimoriadna pestrosť programu určená všetkým vekovým skupinám. Pravidelne sa na jeho realizácii podieľajú literárne vedkyne a vedci z Ústavu svetovej literatúry SAV, jednou z organizátoriek je naša doktorandka Ema Žugecová. Pozývame a tešíme sa na stretnutia pri knihách.

Sobota 30. 5. 2026
16.30 – 17.30 / Mirbachov palác

„Bezhlavé karyatídy“ slovom a obrazom Poetické texty v najnovšej knihe Jany Bodnárovej sprevádzajú koláže Lucie Tallovej. O ich vzájomnom vzťahu sa s autorkami zhovára Jana Cviková.

Nedeľa 31. 5. 2026
13.00 – 14.00 / Rómerov dom

Kapitalks na BRaKU: Spisovatelia v tajných službách V čase studenej vojny sa v NDR Stasi pokúsila využiť literatúru ako nástroj kontroly. O knihe Philipa Oltermanna Básnici zo Stasi budú hovoriť Viliam Nádaskay, Adam Bžoch a Ivan Motýl. Moderuje Andrea Makýšová Volárová.

14.00 – 15.00 / Mirbachov palác
Pódium prekladu: Tri jazyky, jeden Krasznahorkai Na tému prekladu textov Lászlóa Krasznahorkaia diskutujú jeho prekladateľky do slovenčiny Gabriela Magová, Tímea Beck a do češtiny Simona Kolmanová. Diskusiu vedie Judit Görözdi.

15.30 – 16.15 / Mirbachov palác
Pódium prekladu: Po uši v Dunaji O antológii Dunaj z hľadiska prekladu hovoria Renata Deáková, Eva Kenderessy, Jana Cviková a Milina Svítková v diskusii s moderátorkou Andreou Makýšovou Volárovou.

Celý program festivalu TU.

Terézia Guimard, Phd. #nacomijedoktorandskestudium

PhD. štúdium, Rôzne

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda, na linku nájdete 3 tohoročné témy. Aktuálne pri ňom spolupracuje s Filozofickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Prihlášku na prijímacie skúšky si môžete podať do 31. mája  (viac informácií TU).

V našom ústave úspešne ukončilo doktorandské štúdium už mnoho doktorandiek a doktorandov, ktorí sa následne vydali rozličnými profesijnými aj akademickými cestami. Terézia Guimard svoju dizertačnú prácu Urbánny a sociálny priestor Paríža v románe druhej polovice 19. storočia (tvorba Emila Zolu) obhájila v roku 2025 pod školiteľským vedením doc. PhDr. Jany Truhlářovej, CSc. Na otázku, čo jej doktorandské štúdium prinieslo, odpovedala:

Doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV pre mňa predstavuje predovšetkým priestor na sebarozvoj v súvislosti s utváraním vlastných názorov, priestor na intelektuálne napredovanie nielen v oblasti literárnej vedy a v neposlednom rade priestor na utváranie nových vzťahov.

Pokračovať na Terézia Guimard, Phd. #nacomijedoktorandskestudium →

Nominácia Adam Bžocha na Medzinárodnú cenu Ivana Franka

Rôzne 
S radosťou oznamujeme, že profesor Adam Bžoch bol nominovaný na Medzinárodnú cenu Ivana Franka za monografiu Konverzácia a európska literatúra z oblasti komparatívnej literárnej vedy a vied o kultúre.

V roku 2026 sú na Medzinárodnú cenu Ivana Franka nominované vedecké osobnosti z Kanady, Poľska, Slovenska a Ukrajiny. Predložené štúdie pokrývajú široké spektrum akademických oblastí vrátane: komparatívnej literárnej vedy a literárnej vedy, vied o kultúre, antropológie a etnológie, dejín Ukrajiny, dejín nacionalizmov a dejín ukrajinského jazyka, európskych štúdií a medzietnických vzťahov, dejín publikovania na Ukrajine, orientalistiky, dejín umenia a lingvistiky, publicistiky a žurnalistiky.

Medzinárodná cena Ivana Franka predstavuje prestížne čestné uznanie za významné vedecké úspechy a zásluhy v oblasti ukrajinistiky a sociálno-humanitných vied. Cena bola zriadená s cieľom podporiť komplexný výskum vedeckej a spoločenskej činnosti Ivana Franka a motivovať vedcov z celého sveta k bádaniu, ktoré upevňuje vedecké a kultúrne dedičstvo Ukrajiny v globálnom kontexte. Hlavným poslaním ceny je oceniť vedecké práce, ktoré majú medzinárodný význam a sú založené na dôsledne vedeckom prístupe k historickým alebo súčasným procesom v kultúrnom, politickom a spoločenskom živote Ukrajiny. Ocenenie zdôrazňuje humanistické, národné a duchovné hodnoty.

https://frankoprize.com.ua/index.php/uk/

2 výskumnícke miesta v interdisciplinárnom projekte o budúcnosti

Rôzne
V Ústave svetovej literatúry SAV otvárame 2 výskumnícke miesta na plný úväzok v zaujímavom interdisciplinárnom projekte o budúcnosti, „Fragile Futures: A Critical Investigation of the Intersections between Fictional and Non-fictional Accounts of the Long-term Future“, ktorý vedie náš rakúsky kolega Johannes Kaminski.  
Prihlasovanie do 27. januára na mail: j.kaminski@savba.sk🟠 #ResearchJobs #FragileFutures
The Project: The posts are offered as part of the IMPULZ project Fragile Futures: A Critical Investigation of the Intersections between Fictional and Non-fictional Accounts of the Long-term Future (PI Johannes Kaminski). This project draws on the long-term risk projections of strategic foresight reports, as published by inter-governmental organisations and multi-national companies, and places them in a dialogue with speculative and science fiction. By placing the fictional and non-fictional world-making accounts on a horizontal plane, the project breaks down the knowledge silos generated not only by subject specialization, but also by cultural boundaries. The project closes in on three areas of investigation: environmental, social and geopolitical futures.
Positions Available:
• 1 Full-Time Researcher with expertise in Russian studies
• 1 Full-Time Researcher with expertise in political science, sociology or philosophy
More:
https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=board-job&actionX=show_offer&jobs_offer_no=1153

Prémia Literárneho fondu pre Silviu Rybárovú

Knižnica online, Knihy, Rôzne

Romanistka Silvia Rybárová, vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, získala za svoju debutovú monografiu Prémiu Literárneho fondu. Autorka si ocenenie prevzala na slávnostnom podujatí vo štvrtok 25. septembra 2025. Našej kolegyni blahoželáme k úspechu a prajeme veľa radosti z tvorivej práce.

Celú monografiu si už môžete prečítať aj v režime otvoreného prístupu TU.

 

Monografia Dejiny, pamäť a osobný príbeh v súčasnej francúzskej próze (VEDA, vydavateľstvo SAV – Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., 2024) skúma rôzne stránky vzťahu dejín, individuálnej i kolektívnej pamäti a literatúry, reflektuje snahu spisovateliek a spisovateľov „hovoriť pravdu o svete a prinášať poznanie, ktoré sa donedávna spájalo s poslaním humanitných vied“.

Pokračovať na Prémia Literárneho fondu pre Silviu Rybárovú →

Špičkové publikácie SAV pre Eugeniu Kelbert Rudan a Róberta Gáfrika

Správy, Rôzne

Ocenenie špičková publikácia SAV za rok 2024 si vedkyne a vedci prevzali z rúk predsedu SAV Martina Venharta a podpredsedu SAV pre vedu, výskum a inovácie Tomáša Hromádku v utorok 16. septembra 2025 v Malom kongresovom centre Vydavateľstva SAV Veda v Bratislave. Do Ústavu svetovej literatúry SAV putovali dve uznania za vedeckú prácu, ktoré získali Eugenia Kelbert Rudan a Róbert Gáfrik. Blahoželáme!

Eugenia Kelbert Rudan 
v kategórii "časopisecké publikácie zaradené do Nórskeho registra" za publikáciu Spoluautorské auto-preklady Romaina Garyho: Translačné za hranicami prekladu/Romain Gary's  collaborative self-translations: Translational beyond translation, ktorá vyšla vo vedeckom časopise Meta Journal des traducteurs

READ THE ARTICLE HERE
Róbert Gáfrik v kategórii 
"špičkové vedecké monografie" 
za "veľkolepé dielo Upanišady".


VIAC O UPANIŠÁDACH TU

Za profesorom Ivanom Cvrkalom (21. 6. 1934 – 16. 3. 2025)

Rôzne

V profesorovi Ivanovi Cvrkalovi od nás odchádza uznávaná vedecká a pedagogická osobnosť, náš kolega, dlhoročný vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. Od roku 1970 pracoval v Ústave svetovej literatúry a jazykov SAV, ktorý sa v roku 1973 zmenil na Literárnovedný ústav SAV a neskôr na Ústav svetovej literatúry SAV, kde pôsobil až do odchodu na dôchodok. Pokračovať na Za profesorom Ivanom Cvrkalom (21. 6. 1934 – 16. 3. 2025) →

Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád

Správy, Rôzne

– „Slovo upanišad označuje to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom,“ hovorí vedec, ktorý pravidelne navštevuje Indiu a dlhodobo sa venuje prastarému jazyku sanskrtu, staroindickej kultúre aj kultúrnym stretom medzi Západom a Východom. –

Prečítajte si v kultúrnej rubrike SME rozhovor Petra Gettinga s komparatistom Róbertom Gáfrikom (na foto v Indii), riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.: O tom, čo sú to upanišady, aký je ich význam pre filozofické myslenie, čo znamená práca na ich preklade, prečo nemáme v presný prepis slov z východných kultúr a akú podobu majú v slovenčine… Knihu UPANIŠADY s úvodom a poznámkami prekladateľa docenta Gáfrika vydali VEDA, vydavateľstvo SAV, a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., na sklonku minulého roka.

Z ROZHOVORU V DENNÍKU SME VYBERÁME:

Ako dlho vám trvalo preložiť upanišady?
V knihe sa nachádza preklad desiatich, takzvaných hlavných upanišád. Ich preklad mi trval asi tri roky, práca na celej knihe takmer päť rokov, kniha je však výsledkom môjho 30-ročného záujmu o indickú literatúru a filozofiu. (…)

A čo označuje slovo upanišady?
V sanskrte možno nájsť ku každému slovu koreň. Slovo upanišad sa odvodzuje z koreňa sad, ktorý znamená „odstrániť“, „dosiahnuť“ alebo „ukončiť“. Označuje teda to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom. (…)

Neposúva to ich význam, ak dnes kolujú na internete? Išlo predsa o intímny dialóg medzi učiteľom, guruom, a žiakom. Dnes sú takpovediac predhodené davom.
Áno, je to tak. V Indii dodnes prebieha seriózne štúdium upanišád tak, že ich učiteľ vysvetľuje žiakom.
Máte pravdu, že v súčasnosti sú voľne dostupné v tlačenej podobe a na internete. Je to dôsledok demokratizácie poznania. Určite pritom dochádza k posunu významu. K nemu však zjavne dochádzalo po tisícročia v Indii a od 19. storočia aj v Európe. Pokračovať na Rozhovor s Róbertom Gáfrikom o preklade upanišád →

Judit Görözdi: Esterházyho cesta dolu Dunajom po tridsiatich rokoch

Knihy, Rôzne

„Kto sme a kam patríme?“ Túto otázku (si) kladie hungaristka Judit Görözdi v úvode svojej recenzie na román Pétera Esterházyho Pohľad grófky Hahn-Hahn, ktorý vyšiel v slovenskom preklade Renaty Deákovej (Brak 2024), 33 rokov po vyjdení originálu. Kniha, ktorá sa kedysi zapojila do debaty o identite strednej Európy po rozpade „východného bloku“, má aj dnes netušenú aktuálnosť:

„Symbolom strednej Európy sa v nej stáva Dunaj, cestovanie dolu Dunajom (podtitul románu) umožňuje a rámcuje reflexie o dejinách a charaktere regiónu, o národných špecifikách, o mentalite. A to všetko – celý tento ťažký balík sebapoznania a sebaľútosti, ktorý nás dokáže rozplakať už na základe kľúčových slov – autor podáva ľahko, s humorom a so sebairóniou.“

Ako ďalej uzatvára recenzentka:

„Človek sedí pri počítači v strednej Európe, pripravuje si recenziu tridsaťtriročnej knihy. Mimochodom si vypočuje správy o dianí vo svete, maďarské a slovenské spravodajstvo Pokračovať na Judit Görözdi: Esterházyho cesta dolu Dunajom po tridsiatich rokoch →