Guest lecture No higher purpose: Ursula Le Guin’s existentialist anarchism / Hosťovská prednáška Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin 

Profesor Alexis Shotwell
(Carleton University, Canada)

11. október 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in English / Prednáška a diskusia budú v angličtine.

Text in English HERE.

Myšlienka, že ľudia prichádzajú na svet bez vopred daného cieľa svojej existencie, je tradičnou tézou existencializmu. Podľa tohto názoru neexistuje nič konkrétne, pre čo sme boli stvorení a akýkoľvek zmysel alebo smerovanie si musíme vytvoriť sami. Tento pocit odsúdenia k slobode je často prežívaný a diskutovaný na individuálnej úrovni. Je to zvláštne, pretože filozofi sa už od počiatku zamýšľali nad vzťahom medzi individuálnou slobodou a spoločenským kontextom, v ktorom ju uplatňujeme. Naliehavosť uvažovania prekračujúceho jednotlivca sa stáva jasnejšou, keď čelíme existenčne náročným problémom, akými sú klimatické zmeny, migračné krízy, globálne pandémie, vojny alebo hladomory. Profesorka Shotwell sa vo svojej prednáške zaoberá argumentom, že anarchizmus nám pomáha pri uvažovaní o nevyhnutnom kolektívnom aspekte riešenia takýchto zložitých problémov. Vedeckú fantastiku Ursuly Le Guin vníma ako kľúčový teoretický zdroj existencialistického anarchizmu Pokračovať na Alexis Shotwell – Žiadny vyšší cieľ: existencialistický anarchizmus Ursuly Le Guin →

Gastvortrag: Text – Wissen – Praxis. Für eine wissenssoziologische Option der Literaturwissenschaft  / Hosťovská prednáška: Text – poznanie – prax. Za možnosť literárnej vedy vychádzať zo sociológie poznania

Prof. Dr. Claus-Michael Ort
(Christian-Albrechts-Universität zu Kiel)

27. september 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny cez Zoom

„Krásna“ literatúra archivuje množstvo informácií a zároveň funguje aj ako prostriedok komunikácie a sebapozorovania spoločností. Svojimi fiktívnymi naratívmi o prírode, kultúre (kultúrach), spoločnosti a dejinách uvádza do obehu konštrukcie „reality“, ktoré formujú estetické, morálne, náboženské, politické a ekonomické vnímanie „sveta“ a spoločenskej praxe. Tým, že literatúra takýmto spôsobom stabilizuje, legitimizuje a popularizuje a/alebo kriticky reflektuje bežné alebo špeciálne „poznanie“, vytvára aj poznanie seba samej (autoreferencia) a poznanie „sveta“ (externá referencia). Zároveň prispieva k tomu, ako spoločnosti ponímajú seba samy. Na tomto pozadí si osobitnú pozornosť zasluhujú prístupy, ktoré nechápu textovú analýzu ako samoúčelnú, ale pokúšajú sa prepojiť literárne druhy, žánre a texty – ich špecifické formy a sémantiku – so sociálnymi kontextmi konania a horizontmi poznania, hoci bez skratkovitých metaforických analógií spoločnosti a literatúry.

Hosťovská prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83024109258?pwd=Q0RrelB3a1piMGptU0JKUWIxTWFmdz09
Meeting ID: 830 2410 9258
Passcode: 863959

Die Information auf Deutsch folgt hier:

V dňoch 20. až 22. septembra 2023 pozývame na konferenciu, na ktorej sa ako jedna z piatich organizujúcich inštitúcií opäť podieľa aj náš ústav.

Program konferencie konanej na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave nájdete TU.

Pripravte sa na diskusie čítaním translatologických čísel OA časopisu World Literature Studies, ktoré vychádzali z predchádzajúcich ročníkov:

World Literature Studies 1/2022 

World Literature Studies 1/2020 

Hosťovská prednáška The image of Persian women in Russian travelogues in the 19th century

Dr. Elaheh Karimi Riabi
(Teheránska univerzita, štipendistka NŠP SR v ÚSvL SAV, v. v. i.)

13. september 2023 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online. Prednáška bude v angličtine, diskusia v angličtine a ruštine.

Cestopisy sú významným zdrojom poznatkov o kultúre, rituáloch, zvykoch, geografii a podnebí národov. Hoci cestopisy obsahujú cenné informácie o národoch, krajinách a civilizáciách, niekedy sú ovplyvnené názorom hegemóna na stav príslušnej spoločnosti, čo z nich robí strategické nástroje na účelové štúdium tejto spoločnosti. Hoci 19. storočie je poznačené súperením západných mocností o získanie perzských kráľov a uzurpáciou ich prírodných zdrojov, Perzia nebola nikdy formálne kolonizovaná. Táto skutočnosť viedla k tomu, že Západ nepriamo zasahoval do krajiny pod maskou návštevníkov, obchodníkov, orientalistov a špiónov, čím dal vzniknúť množstvu cestopisov o Perzii. Postkoloniálna literatúra so svojimi významnými osobnosťami vrátane Edwarda Saida naznačuje, že texty nie sú bez významu. Cestopisy nesú všeobecné posolstvo o kolóniách, ktoré im dáva nálepku zaostalosti, primitívnosti, feudálnosti a predindustriálnosti: kolonizovaného charakterizuje skôr pasivita než aktivita. Východ je zarámovaný do západnej perspektívy a výsledné zovšeobecnenie ponecháva kolonizovaných bez ľudskej dôstojnosti. Predstavovaný výskum je analýzou obrazov perzských žien v literárnych textoch (cestopisoch) 19. storočia s využitím imagologického prístupu. Ako postkoloniálny výskum je prvým svojho druhu, ktorý sa zaoberá obrazmi žien v Perzii. Cieľom prípadovej štúdie cestopisov Stanislava Julieviča Lomnického (1854 – 1916) a Jegora Ivanoviča Čerikova (1804 – 1862) je kriticky osvetliť ich postkoloniálny diskurz, ktorý predstavuje Perziu a Peržanov ako „iných“ pre ruské „ja“.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83093995890?pwd=S040elpKTit6OStzdmJxNEZQZytodz09
Meeting ID: 830 9399 5890
Passcode: 322674