Začiatkom minulého roka sa projekty a činnosti v Ústave svetovej literatúry SAV začali formovať podľa plánov, zakrátko sme sa však museli prispôsobiť novým podmienkam. Určili ich špeciálne opatrenia, ktoré v dôsledku pandémie koronavírusu zmenili spôsob praktického prístupu k práci aj fungovanie celej spoločnosti. Napriek sťaženej situácii sa nám podarilo otvoriť, rozvinúť či dotiahnuť viacero perspektívnych projektov, z ktorých ďalej čerpáme. Najväčším podujatím, ktoré sme začiatkom roka 2020 ešte stihli naživo, bola medzinárodná vedecká konferencia Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach organizovaná v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy. Okrem toho sme zorganizovali celý rad podnetných prednášok či seminárov, publikovali štyri obsažné čísla časopisu World Literature Studies so zaujímavými témami, vedecké zborníky Výskum metafory v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach zostavovateľa Romana Mikuláša, ktorý vyšiel v nemčine, a Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr, ktorý zostavili Mária Kusá a Natália Rondziková.
Podrobné informácie o všetkých minuloročných aktivitách nášho ústavu zhrnuje Správa o činnosti organizácie SAV za rok 2020, ktorú si môžete prečítať TU.

Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD. v rozhovore o najprekladanejšom súčasnom švajčiarskom autorovi

Literatúra dokáže popisovať ľudí oveľa lepšie ako psychológia, pretože nemusí byť taká exaktná. V takomto nastavení ju vníma spisovateľ Peter Stamm. Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor mal takmer tridsať, keď vstúpil do sveta literatúry. Diela tohto autora píšuceho po nemecky komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami. V snahe vyrovnať sa so súčasným stavom sveta mu umožnili zaostriť predovšetkým na medziľudské vzťahy, rodinné konštelácie či partnerské spolužitia. O jeho živote a tvorbe rozprával náš kolega Ján Jambor na Rádiu Devín. Môžete si ho vypočuť stránke RTVS.
FOTO: Gaby Gerster

V dňoch 12. – 13. februára 2020 sa v Ústave svetovej literatúry SAV v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy konala medzinárodná vedecká konferencia s názvom Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach.
Išlo o druhé stretnutie slovenských komparatistov združených v tejto asociácii, ktorá pôsobí pri Ústave svetovej literatúry SAV a je členskou organizáciou Medzinárodnej asociácie porovnávacej literárnej vedy (AILC/ICLA).

Literárna komparatistika sa venuje literárnym javom, ktoré presahujú pojem národnej literatúry. Integračné procesy prebiehajúce v spoločnosti nútia literárnovednú obec hľadať nové pojmy na uchopenie týchto javov. Vzťah medzi národnými a postnárodnými rámcami patrí ku kľúčovým aspektom súčasného formovania identít. Vzniká vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických, ako aj širších kultúrnych procesoch. Cieľom konferencie bolo preskúmať, ako možno premýšľať o národnom a postnárodnom v literatúre a ako sa reflektujú a konštruujú postnárodné identity v európskych literatúrach. Na konferencii svoje príspevky predniesli literárni vedci a vedkyne nielen z rôznych inštitúcií na Slovensku a v Čechách, ale aj v Turecku, Srbsku, Španielsku a Francúzsku. Účastníci a účastníčky konferencie diskutovali o danej téme na základe širokého literárneho materiálu, ktorý pokrýval najmä stredoeurópske a južnoslovanské literatúry. Nechýbali ani príspevky, ktoré teoreticky reflektovali napätie medzi národným a postnárodným.

Konferencia prispela k otvoreniu novej výskumnej témy. Bola významným vedeckým podujatím v sérii aktivít Česko-slovenskej asociácie porovnávacej literárnej vedy a Ústavu svetovej literatúry SAV, ktoré prispelo k rozvoju slovenskej a českej literárnej komparatistiky v dialógu s medzinárodnou komparatistickou komunitou.

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

„Nie zajtra, nie pozajtra, hneď!“
Oľga Kovačičová

V stredu 22. januára 2020 sa na Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila prezentácia v poradí piateho zborníka edície Knižnica časopisu World Literature Studies Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov: Personálna bibliografia Kataríny Bednárovej. Knihu predstavila jej zostavovateľka Mária Kusá a autorky Libuša Vajdová a Jana Truhlářová.

Kým M. Kusá v krátkosti predstavila svoje štyri piliere charakterizujúce osobnosť K. Bednárovej – zaťatosť v ceste za stanoveným cieľom, historické vedomie, zodpovednosť za kultúrny priestor a invenčnosť – L. Vajdová hľadala spoločných menovateľov v priereze jej bohatej, minucióznej a systematickej vedeckej práce. J. Truhlářová zasa opísala priekopnícku a novátorskú činnosť K. Bednárovej v oblasti dejín francúzskej literatúry, predovšetkým jej zmyslu, schopnosti nachádzať a identifikovať hodnoty v nej.

V diskusii E. Gromová pripomenula formujúcu úlohu spoločného vysokoškolského štúdia a poďakovala sa K. Bednárovej za spoluprácu, M. Bátorová vyzdvihla neideologický ráz ich vedeckej práce a L. Franek vyjadril obdiv k istému druhu vedeckej intuície, ktorá vedie k objavným prácam nielen na poli najnovšej, ale aj mnohorako prehodnotenej literatúry.

K. Bednárová napriek nevôli bilancovať upozornila na potrebu systematickej vedeckej upriamenosti na jeden predmet výskumu, pretože podľa nej je najväčším protivníkom vedeckej práce čas. Ten rýchly, ako ich rozdelil nórsky antropológ T. Hylland Ericsen, aj u nej kopí nápady na seba ako kocky, ten pomalý je však časom súvislým, lineárnym, vyžaduje si od človeka zdisciplinovanie, no prináša skutočné výsledky.

Isté je, a dokazuje to aj prezentovaná bibliografia, pripravená V. Čejkovou, že K. Bednárová svoj čas dokáže – aj v zmysle spomenutého (horeuvedeného) výroku kolegyne O. Kovačičovej na svoju adresu –, zmysluplne napĺňať. Prajeme jej, aby táto publikácia nezavršovala, ale naopak stimulovala jej ďalšiu prácu.

Publikáciu na stiahnutie nájdete tu Personálna_bibliografia_Kataríny_Bednárovej

Eva Kenderessy
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

Dňa 4. decembra 2019 sa v priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV konal seminár Preklad spoločenskovedných textov. Uskutočnil sa ako súčasť výskumných úloh grantu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. Motiváciou seminára bolo v prvom rade poukázať na fakt, že v slovenskej kultúre zohrávajú významnú úlohu texty z oblasti literárnej vedy, umenovedy či filozofie, ktoré doteraz translatologický výskum reflektoval skôr čiastkovo. Ciele seminára vystihli už rámcové otázky organizátoriek M. Kusej (ÚSvL SAV a FiF UK) a N. Rondzikovej (ÚSvL SAV), formulované v pozvánke na seminár. Pozornosť sa sústredila jednak na problematiku (a, ako sa ukázalo, historickú a logickú problematickosť) termínov spoločenskovedný (SV) text a preklad spoločenskovedných textov. V druhom rade organizátorky upozornili aj na rozličné determinanty dejín prekladového priestoru a možnú nutnosť ich hlbšej interpretácie s ohľadom na historickú prax prekladu SV textov. Tretím rámcom uvažovania mala byť reflexia prínosov prekladu SV textov z konkrétnych kultúrnych okruhov a jazykov do slovenského myslenia.

V úvodnom príspevku Mária Kusá na materiáli z dejín prekladu ruských SV textov v časopise Slovenské pohľady systematizovala základné historické a typologické špecifiká prekladu SV textov. Edita Gromová (FF UKF v Nitre) sa v príspevku zaoberala prínosom Nitrianskej školy do uvažovania o preklade SV textov a tiež koncepciám výučby odborného prekladu v zakladateľskom období slovenskej translatológie (70. roky 20. storočia). Libuša Vajdová (ÚSvL SAV) sa venovala prekladom francúzskych SV textov prierezovo od 70. rokov 20. storočia, s dôrazom na situáciu od 90. rokov. Identifikovala niekoľko tematických okruhov prekladaných francúzskych textov (francúzsky štrukturalizmus, psychológia, analyticko-kritické pohľady na modernitu a historiografiu), ktorých realizácia a rezonancia podľa nej bytostne vyplýva z dynamiky francúzsko-slovenských kultúrnych vzťahov. Na jej príspevok nadviazala Jana Truhlářová (ÚSvL SAV a FiF UK), ktorá sa venovala slovenskej recepcii francúzskej novej kritiky od 60. rokov 20. storočia do roku 2010 s dôrazom na vydavateľskú a prekladateľskú koncepciu známej edície Anthropos vydavateľstva Kalligram. Pohľad autorky obohatila aj vlastná prekladateľská skúsenosť, (aj) na jej základe dokázala pregnantne pomenovať problémy prekladu tohto typu textov (nedostatok referenčnej literatúry, preklad citátov a preklad francúzskej filozofickej vety). Vladimír Biloveský (FF UMB v Banskej Bystrici) načrtol vo svojej pilotnej bibliometrickej sonde základné problémy pri poznávaní osobitostí prekladu súčasných anglofónnych SV textov (chybne uvádzané metadáta v knižničných katalógoch, množstvo prekladov a rozdrobenosť vydavateľského prostredia, problém so žánrovým vymedzením anglofónneho žánru eseje a i.). Katarína Bednárová (ÚSvL SAV a FiF UK) sa vo svojom príspevku vrátila do prehistórie prekladu filozofickej literatúry na Slovensku a identifikovala nielen zásadný vplyv francúzskeho a nemeckého kultúrneho okruhu, no aj viacero metodologických a materiálových problémov pri výskume problematiky (napr. úzka prepojenosť s dejinami školstva, učených spoločností a personálnou históriou).

Príspevky vyvolali aj plodnú diskusiu, v ktorej odzneli zaujímavé podnety, napríklad názory K. Bednárovej o historickej podmienenosti nastoľovania nových epistém vedeckého myslenia cez preklad či nutnosť skúmania reálneho obsahu pojmu spoločenské vedy v jednotlivých dejinných epochách alebo úvahy Igora Tyšša (FF UKF v Nitre), ktorý viackrát upozornil na dobové špecifiká vydavateľského prostredia (napr. význam časopisov ako miest úniku pre potenciálne problematické texty počas socializmu) a recepčnej situácie (otázka, komu sú vlastne prekladané texty určené). Do diskusie sa zapojil aj analytický filozof, niekdajší prekladateľ Marián Zouhar (dekan FiF UK v Bratislave), ktorý okrem iného upozornil na viacero významných faktorov recepcie filozofických textov v kontexte slovenskej filozofie.

Vzhľadom na to, že predmetnej problematike sa až príliš dlho nedostávalo náležitej pozornosti, možno seminár Preklad spoločenskovedných textov označiť za jedno z výskumne zvlášť relevantných slovenských translatologických podujatí v roku 2019. Aj z tohto dôvodu príspevky v blízkej budúcnosti dostanú knižnú podobu, aby slúžili ako východiská ďalšej diskusie a bádania.

Natália Rondziková

V priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave sa 4. novembra 2019 konal Literárny večer: Slovensko a Európa, venovaný prezentácii dvoch z piatich publikácií o slovenských dejinách a kultúre, ktoré vydalo Eur’ORBEM Éditions (Sorbonne Université/CNRS) v roku 2019. Podujatie moderoval profesor Adam Bžoch z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Hosťami panelovej diskusie boli profesor Xavier Galmiche z Centra stredoeurópskych štúdií univerzity Sorbonne v Paríži, autor prvej prezentovanej publikácie v dvoch zväzkoch William Ritter na cestách po Slovensku. Obrazy vysnívanej krajiny, profesorka Katarína Bednárova z Ústavu svetovej literatúry SAV a Filozofickej fakulty UK v Bratislave a Roman Krakovský zo Ženevskej univerzity, editor a autor predslovu druhej prezentovanej publikácie Slovensko a Európa. Eseje a články významného slovenského historika Ľubomíra Liptáka. Na organizácii podujatia a vydania kníh o Slovensku vo Francúzsku sa spolupodieľalo Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku, Francúzsky ústav pre spoluprácu v sociálnych vedách (CEFRES), Literárne informačné centrum, Ústav svetovej literatúry SAV, Francúzsky inštitút a Univerzitná knižnica v Bratislave.

Ako v úvode literárneho večera vyzdvihol Adam Bžoch, rámcom vydania slovenských diel vo Francúzsku, a teda aj samotného podujatia, bol knižný veľtrh Livre Paris v marci 2019. Vtedy sa slovenská literatúra stala jednou z ťažiskových tém na tomto prestížnom parížskom podujatí, ktorého sa mesto Bratislava zúčastnilo ako čestný hosť. Organizáciu zastrešilo Literárne informačné centrum. Pri príležitosti veľtrhu vyšiel okrem spomínaných kníh aj zborník štúdií o Dominikovi Tatarkovi s prekladmi Tatarkových próz a esejí do francúzskeho jazyka, ku ktorému sa tento rok pridali ďalšie publikácie, esej Lesný život na Slovensku (Pierre Deffontaines) a životopis Milana Rastislava Štefánika, Muž, ktorý sa zhováral s hviezdami (Michal Kšiňan).

Podujatie Literárny večer: Slovensko a Európa bolo rozčlenené do dvoch blokov, ktorým predchádzalo predstavenie prezentovaných publikácií a zamyslenie sa nad otázkou, čím parížsky veľtrh prispel ku kontaktu medzi francúzskou a slovenskou kultúrou. Xavier Galmiche identifikoval veľtrh ako zlom, vďaka ktorému prezentované knihy vyšli, pričom európska súdržnosť musí, podľa jeho slov, prejsť procesom stáleho spoznávania sa. Zároveň poukázal na paradoxnú stratu francúzskeho záujmu o región postkomunistických krajín po roku 2000 a hovoril o potrebe iniciatív, akou bol napríklad tohtoročný knižný veľtrh. Roman Krakovský akcentoval, že špecifický historický vývoj v daných oblastiach môže byť práve prínosný pre riešenie súčasných problémov Európy, akými sú napríklad populizmus (téme populizmu sa Krakovský venuje komplexnejšie vo svojich prácach). Krajiny strednej a východnej Európy označil ako laboratórium, v ktorom v dôsledku pre vypuklosť kríz možno nájsť ich riešenia.

V prvom bloku podujatia predstavil Xavier Galmiche svoju monografiu William Ritter na cestách po Slovensku a takisto jej druhú časť, zbierku Ritterových denníkových textov, fotografií a reprodukcií výtvarných diel. Prezentácia bola doplnená premietaním ukážok zo zbierky. Následne Katarína Bednárová priblížila osobnosť Williama Rittera, jeho personálnu bibliografiu, kompozíciu prezentovanej monografie či ruptúry v recepcii Ritterovej tvorby po roku 1948. Xavier Galmiche vyzdvihol Rittera ako prvého frankofóna, ktorý sa systematicky venoval celému regiónu strednej Európy či jeho empatiu, neopomenul však ani jeho rozporuplnosť. Druhý blok bol venovaný prezentácii zbierky esejí a článkov slovenského historika Ľubomíra Liptáka, Slovensko a Európa. Eseje a články, ktorú priblížil jej zostavovateľ Roman Krakovský. Výber predstavuje prierez širokým rozsahom tém, ktorým sa Lipták venoval, ako napríklad úlohe historika v meste, kolektívnej identite, využitiu verejného priestoru či téme Bratislavy. Zborník obsahuje aj nedokončené texty s tematikou druhej svetovej vojny na Slovensku. Krakovský zdôraznil, že Liptákov osobný príbeh možno vnímať ako charakteristický pre generáciu obdobia druhej svetovej vojny – jej príklonom ku komunistickej ideológii po roku 1948, sklamaním sa v nej a následným odstupom od marxistickej historiografie.

Lenka Kubriczká
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

„Dejiny píšu víťazi. Legendy si stráži ľud. Skribomani fantazírujú.“

Péter Esterházy

Prvým čestným hosťom v histórii knižného veľtrhu Bibliotéka sa stalo tento rok Maďarsko. Program s názvom V teple útrob písomností, ktorý organizoval Maďarský inštitút v Bratislave – Balassiho inštitút, v piatok 8. novembra obohatila prezentácia najnovšej monografie literárnej vedkyne a hungaristky Mgr. Judit Görözdi, PhD. Dejiny v súčasných maďarských románoch.

Filozof a estetik prof. PhDr. Peter Michalovič, CSc.,  prekladateľka Mgr. Renáta Deáková, PhD. a autorka monografie sa spoločne zamýšľali nad kľúčovou problematikou knihy: zásadnými súčasnými maďarskými literárnymi textami s historickou tematikou. Predmetom diskusie bola dekonštrukcia historickej pamäti a dejinného naratívu v románoch Pétera Esterházyho, telesnosť a ideológie tela u Pétera Nádasa či zobrazenie dejín „ženskou“ optikou v románoch Zsuzse Rakovszky, Judit Kováts, Évy Bánki a Anikó N. Tóth.

Na prezentácii odznel aj úryvok eseje Pétera Nádasa v preklade Renaty Deákovej z pripravovaného slovenského prekladu jeho esejistického diela.

Kolektív doktorandiek (Z. Kopecká, L. Kubriczká, T. Šimončíková Heribanová)

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová