Literárny časopis ako predmet dejín prekladu: Prípad mladá Tvorba Mgr. Igor Tyšš, PhD. Prednáška zo dňa 25. novembra 2020,
Ústav svetovej literatúry SAV
Druhý zjazd Zväzu československých spisovateľov
v apríli roku 1956 bol veľmi razantný. Viaceré dôležité spisovateľské osobnosti ako Jaroslav Seifert, František Hrubín či prekladateľky Zora Jesenská
a Katarína Lazarová prejavili občiansku odvahu
a vo svojich referátoch sa kriticky vyjadrili voči vzťahu literatúry a politiky v danom období, pričom upozornili
i na potrebu nachádzať v umení nové talenty. Aj vďaka tomuto akcentu došlo k uvoľneniu, ktoré čoskoro vyústilo do vzniku časopisu Mladá tvorba. Nové literárne periodikum združilo okolo seba mladých autorov s veľkou vášňou pre zmenu, otvorenosť a konštruktívnu debatu. Napriek nemožnosti naplno rozvinúť koncepciu sa časopis stal nespochybniteľným tvorivým impulzom pre vývin slovenskej literatúry. O jeho dôležitosti a o kultúrno-politických okolnostiach jeho vzniku a fungovania v kontexte reflexie dejín prekladu na Slovensku rozpráva vo svojej prednáške vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV Igor Tyšš.
V dňoch 12. – 13. februára 2020 sa v Ústave svetovej literatúry SAV v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy konala medzinárodná vedecká konferencia s názvom Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach.
Išlo o druhé stretnutie slovenských komparatistov združených v tejto asociácii, ktorá pôsobí pri Ústave svetovej literatúry SAV a je členskou organizáciou Medzinárodnej asociácie porovnávacej literárnej vedy (AILC/ICLA).
Literárna komparatistika sa venuje literárnym javom, ktoré presahujú pojem národnej literatúry. Integračné procesy prebiehajúce v spoločnosti nútia literárnovednú obec hľadať nové pojmy na uchopenie týchto javov. Vzťah medzi národnými a postnárodnými rámcami patrí ku kľúčovým aspektom súčasného formovania identít. Vzniká vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických, ako aj širších kultúrnych procesoch. Cieľom konferencie bolo preskúmať, ako možno premýšľať o národnom a postnárodnom v literatúre a ako sa reflektujú a konštruujú postnárodné identity v európskych literatúrach. Na konferencii svoje príspevky predniesli literárni vedci a vedkyne nielen z rôznych inštitúcií na Slovensku a v Čechách, ale aj v Turecku, Srbsku, Španielsku a Francúzsku. Účastníci a účastníčky konferencie diskutovali o danej téme na základe širokého literárneho materiálu, ktorý pokrýval najmä stredoeurópske a južnoslovanské literatúry. Nechýbali ani príspevky, ktoré teoreticky reflektovali napätie medzi národným a postnárodným.
Konferencia prispela k otvoreniu novej výskumnej témy. Bola významným vedeckým podujatím v sérii aktivít Česko-slovenskej asociácie porovnávacej literárnej vedy a Ústavu svetovej literatúry SAV, ktoré prispelo k rozvoju slovenskej a českej literárnej komparatistiky v dialógu s medzinárodnou komparatistickou komunitou.
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová
Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach
V stredu 22. januára 2020 sa na Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila prezentácia v poradí piateho zborníka edície Knižnica časopisu World Literature Studies Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov: Personálna bibliografia Kataríny Bednárovej. Knihu predstavila jej zostavovateľka Mária Kusá a autorky Libuša Vajdová a Jana Truhlářová.
Kým M. Kusá v krátkosti predstavila svoje štyri piliere charakterizujúce osobnosť K. Bednárovej – zaťatosť v ceste za stanoveným cieľom, historické vedomie, zodpovednosť za kultúrny priestor a invenčnosť – L. Vajdová hľadala spoločných menovateľov v priereze jej bohatej, minucióznej a systematickej vedeckej práce. J. Truhlářová zasa opísala priekopnícku a novátorskú činnosť K. Bednárovej v oblasti dejín francúzskej literatúry, predovšetkým jej zmyslu, schopnosti nachádzať a identifikovať hodnoty v nej.
V diskusii E. Gromová pripomenula formujúcu úlohu spoločného vysokoškolského štúdia a poďakovala sa K. Bednárovej za spoluprácu, M. Bátorová vyzdvihla neideologický ráz ich vedeckej práce a L. Franek vyjadril obdiv k istému druhu vedeckej intuície, ktorá vedie k objavným prácam nielen na poli najnovšej, ale aj mnohorako prehodnotenej literatúry.
K. Bednárová napriek nevôli bilancovať upozornila na potrebu systematickej vedeckej upriamenosti na jeden predmet výskumu, pretože podľa nej je najväčším protivníkom vedeckej práce čas. Ten rýchly, ako ich rozdelil nórsky antropológ T. Hylland Ericsen, aj u nej kopí nápady na seba ako kocky, ten pomalý je však časom súvislým, lineárnym, vyžaduje si od človeka zdisciplinovanie, no prináša skutočné výsledky.
Isté je, a dokazuje to aj prezentovaná bibliografia, pripravená V. Čejkovou, že K. Bednárová svoj čas dokáže – aj v zmysle spomenutého (horeuvedeného) výroku kolegyne O. Kovačičovej na svoju adresu –, zmysluplne napĺňať. Prajeme jej, aby táto publikácia nezavršovala, ale naopak stimulovala jej ďalšiu prácu.
Dňa 4. decembra 2019 sa v priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV konal seminár Preklad spoločenskovedných textov. Uskutočnil sa ako súčasť výskumných úloh grantu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. Motiváciou seminára bolo v prvom rade poukázať na fakt, že v slovenskej kultúre zohrávajú významnú úlohu texty z oblasti literárnej vedy, umenovedy či filozofie, ktoré doteraz translatologický výskum reflektoval skôr čiastkovo. Ciele seminára vystihli už rámcové otázky organizátoriek M. Kusej (ÚSvL SAV a FiF UK) a N. Rondzikovej (ÚSvL SAV), formulované v pozvánke na seminár. Pozornosť sa sústredila jednak na problematiku (a, ako sa ukázalo, historickú a logickú problematickosť) termínov spoločenskovedný (SV) text a preklad spoločenskovedných textov. V druhom rade organizátorky upozornili aj na rozličné determinanty dejín prekladového priestoru a možnú nutnosť ich hlbšej interpretácie s ohľadom na historickú prax prekladu SV textov. Tretím rámcom uvažovania mala byť reflexia prínosov prekladu SV textov z konkrétnych kultúrnych okruhov a jazykov do slovenského myslenia.
V úvodnom príspevku Mária Kusá na materiáli z dejín prekladu ruských SV textov v časopise Slovenské pohľady systematizovala základné historické a typologické špecifiká prekladu SV textov. Edita Gromová (FF UKF v Nitre) sa v príspevku zaoberala prínosom Nitrianskej školy do uvažovania o preklade SV textov a tiež koncepciám výučby odborného prekladu v zakladateľskom období slovenskej translatológie (70. roky 20. storočia). Libuša Vajdová (ÚSvL SAV) sa venovala prekladom francúzskych SV textov prierezovo od 70. rokov 20. storočia, s dôrazom na situáciu od 90. rokov. Identifikovala niekoľko tematických okruhov prekladaných francúzskych textov (francúzsky štrukturalizmus, psychológia, analyticko-kritické pohľady na modernitu a historiografiu), ktorých realizácia a rezonancia podľa nej bytostne vyplýva z dynamiky francúzsko-slovenských kultúrnych vzťahov. Na jej príspevok nadviazala Jana Truhlářová (ÚSvL SAV a FiF UK), ktorá sa venovala slovenskej recepcii francúzskej novej kritiky od 60. rokov 20. storočia do roku 2010 s dôrazom na vydavateľskú a prekladateľskú koncepciu známej edície Anthropos vydavateľstva Kalligram. Pohľad autorky obohatila aj vlastná prekladateľská skúsenosť, (aj) na jej základe dokázala pregnantne pomenovať problémy prekladu tohto typu textov (nedostatok referenčnej literatúry, preklad citátov a preklad francúzskej filozofickej vety). Vladimír Biloveský (FF UMB v Banskej Bystrici) načrtol vo svojej pilotnej bibliometrickej sonde základné problémy pri poznávaní osobitostí prekladu súčasných anglofónnych SV textov (chybne uvádzané metadáta v knižničných katalógoch, množstvo prekladov a rozdrobenosť vydavateľského prostredia, problém so žánrovým vymedzením anglofónneho žánru eseje a i.). Katarína Bednárová (ÚSvL SAV a FiF UK) sa vo svojom príspevku vrátila do prehistórie prekladu filozofickej literatúry na Slovensku a identifikovala nielen zásadný vplyv francúzskeho a nemeckého kultúrneho okruhu, no aj viacero metodologických a materiálových problémov pri výskume problematiky (napr. úzka prepojenosť s dejinami školstva, učených spoločností a personálnou históriou).
Príspevky vyvolali aj plodnú diskusiu, v ktorej odzneli zaujímavé podnety, napríklad názory K. Bednárovej o historickej podmienenosti nastoľovania nových epistém vedeckého myslenia cez preklad či nutnosť skúmania reálneho obsahu pojmu spoločenské vedy v jednotlivých dejinných epochách alebo úvahy Igora Tyšša (FF UKF v Nitre), ktorý viackrát upozornil na dobové špecifiká vydavateľského prostredia (napr. význam časopisov ako miest úniku pre potenciálne problematické texty počas socializmu) a recepčnej situácie (otázka, komu sú vlastne prekladané texty určené). Do diskusie sa zapojil aj analytický filozof, niekdajší prekladateľ Marián Zouhar (dekan FiF UK v Bratislave), ktorý okrem iného upozornil na viacero významných faktorov recepcie filozofických textov v kontexte slovenskej filozofie.
Vzhľadom na to, že predmetnej problematike sa až príliš dlho nedostávalo náležitej pozornosti, možno seminár Preklad spoločenskovedných textov označiť za jedno z výskumne zvlášť relevantných slovenských translatologických podujatí v roku 2019. Aj z tohto dôvodu príspevky v blízkej budúcnosti dostanú knižnú podobu, aby slúžili ako východiská ďalšej diskusie a bádania.
V priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave sa 4. novembra 2019 konal Literárny večer: Slovensko a Európa, venovaný prezentácii dvoch z piatich publikácií o slovenských dejinách a kultúre, ktoré vydalo Eur’ORBEM Éditions (Sorbonne Université/CNRS) v roku 2019. Podujatie moderoval profesor Adam Bžoch z Ústavu svetovej literatúry SAV.
Hosťami panelovej diskusie boli profesor Xavier Galmiche z Centra stredoeurópskych štúdií univerzity Sorbonne v Paríži, autor prvej prezentovanej publikácie v dvoch zväzkoch William Ritter na cestách po Slovensku. Obrazy vysnívanej krajiny, profesorka Katarína Bednárova z Ústavu svetovej literatúry SAV a Filozofickej fakulty UK v Bratislave a Roman Krakovský zo Ženevskej univerzity, editor a autor predslovu druhej prezentovanej publikácie Slovensko a Európa. Eseje a články významného slovenského historika Ľubomíra Liptáka. Na organizácii podujatia a vydania kníh o Slovensku vo Francúzsku sa spolupodieľalo Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku, Francúzsky ústav pre spoluprácu v sociálnych vedách (CEFRES), Literárne informačné centrum, Ústav svetovej literatúry SAV, Francúzsky inštitút a Univerzitná knižnica v Bratislave.
Ako v úvode literárneho večera vyzdvihol Adam Bžoch, rámcom vydania slovenských diel vo Francúzsku, a teda aj samotného podujatia, bol knižný veľtrh Livre Paris v marci 2019. Vtedy sa slovenská literatúra stala jednou z ťažiskových tém na tomto prestížnom parížskom podujatí, ktorého sa mesto Bratislava zúčastnilo ako čestný hosť. Organizáciu zastrešilo Literárne informačné centrum. Pri príležitosti veľtrhu vyšiel okrem spomínaných kníh aj zborník štúdií o Dominikovi Tatarkovi s prekladmi Tatarkových próz a esejí do francúzskeho jazyka, ku ktorému sa tento rok pridali ďalšie publikácie, esej Lesný život na Slovensku (Pierre Deffontaines) a životopis Milana Rastislava Štefánika, Muž, ktorý sa zhováral s hviezdami (Michal Kšiňan).
Podujatie Literárny večer: Slovensko a Európa bolo rozčlenené do dvoch blokov, ktorým predchádzalo predstavenie prezentovaných publikácií a zamyslenie sa nad otázkou, čím parížsky veľtrh prispel ku kontaktu medzi francúzskou a slovenskou kultúrou. Xavier Galmiche identifikoval veľtrh ako zlom, vďaka ktorému prezentované knihy vyšli, pričom európska súdržnosť musí, podľa jeho slov, prejsť procesom stáleho spoznávania sa. Zároveň poukázal na paradoxnú stratu francúzskeho záujmu o región postkomunistických krajín po roku 2000 a hovoril o potrebe iniciatív, akou bol napríklad tohtoročný knižný veľtrh. Roman Krakovský akcentoval, že špecifický historický vývoj v daných oblastiach môže byť práve prínosný pre riešenie súčasných problémov Európy, akými sú napríklad populizmus (téme populizmu sa Krakovský venuje komplexnejšie vo svojich prácach). Krajiny strednej a východnej Európy označil ako laboratórium, v ktorom v dôsledku pre vypuklosť kríz možno nájsť ich riešenia.
V prvom bloku podujatia predstavil Xavier Galmiche svoju monografiu William Ritter na cestách po Slovensku a takisto jej druhú časť, zbierku Ritterových denníkových textov, fotografií a reprodukcií výtvarných diel. Prezentácia bola doplnená premietaním ukážok zo zbierky. Následne Katarína Bednárová priblížila osobnosť Williama Rittera, jeho personálnu bibliografiu, kompozíciu prezentovanej monografie či ruptúry v recepcii Ritterovej tvorby po roku 1948. Xavier Galmiche vyzdvihol Rittera ako prvého frankofóna, ktorý sa systematicky venoval celému regiónu strednej Európy či jeho empatiu, neopomenul však ani jeho rozporuplnosť. Druhý blok bol venovaný prezentácii zbierky esejí a článkov slovenského historika Ľubomíra Liptáka, Slovensko a Európa. Eseje a články, ktorú priblížil jej zostavovateľ Roman Krakovský. Výber predstavuje prierez širokým rozsahom tém, ktorým sa Lipták venoval, ako napríklad úlohe historika v meste, kolektívnej identite, využitiu verejného priestoru či téme Bratislavy. Zborník obsahuje aj nedokončené texty s tematikou druhej svetovej vojny na Slovensku. Krakovský zdôraznil, že Liptákov osobný príbeh možno vnímať ako charakteristický pre generáciu obdobia druhej svetovej vojny – jej príklonom ku komunistickej ideológii po roku 1948, sklamaním sa v nej a následným odstupom od marxistickej historiografie.
„Dejiny píšu víťazi. Legendy si stráži ľud. Skribomani fantazírujú.“
Péter Esterházy
Prvým čestným hosťom v histórii knižného veľtrhu Bibliotéka sa stalo tento rok Maďarsko. Program s názvom V teple útrob písomností, ktorý organizoval Maďarský inštitút v Bratislave – Balassiho inštitút, v piatok 8. novembra obohatila prezentácia najnovšej monografie literárnej vedkyne a hungaristky Mgr. Judit Görözdi, PhD. Dejiny v súčasných maďarských románoch.
Filozof a estetik prof. PhDr. Peter Michalovič, CSc., prekladateľka Mgr. Renáta Deáková, PhD. a autorka monografie sa spoločne zamýšľali nad kľúčovou problematikou knihy: zásadnými súčasnými maďarskými literárnymi textami s historickou tematikou. Predmetom diskusie bola dekonštrukcia historickej pamäti a dejinného naratívu v románoch Pétera Esterházyho, telesnosť a ideológie tela u Pétera Nádasa či zobrazenie dejín „ženskou“ optikou v románoch Zsuzse Rakovszky, Judit Kováts, Évy Bánki a Anikó N. Tóth.
Na prezentácii odznel aj úryvok eseje Pétera Nádasa v preklade Renaty Deákovej z pripravovaného slovenského prekladu jeho esejistického diela.
Kolektív doktorandiek (Z. Kopecká, L. Kubriczká, T. Šimončíková Heribanová)
Najväčšia zo všetkých právd je možno tá, že nebeská nádhera sa poľahky šíri – najmä, ak sa na tom podieľame i my ľudia. Jostein Gaarder: Vianočné mystérium (prel. M. Žitný)
V stredu 23. októbra 2019 sa v Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila prezentácia personálnej bibliografie doc. PhDr. Milana Žitného, CSc. (1948 – 2019), jeho dlhoročného vedeckého pracovníka, s názvom Nezameniteľný zmysel pre vecnosť. Personálna bibliografia Milana Žitného. Publikáciu ako vedecká redaktorka zostavila a svojim príspevkom otvára vedúca oddelenia translatológie ÚSvL SAV, vysokoškolská pedagogička Mária Kusá, svoje state do nej napísali básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ Ladislav Šimon a literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek, doplnil ju rozhovor Alexandry Debnárovej s Milanom Žitným, publikovaný v časopise Knižná revue. Životné okolnosti spôsobili, že do knihy, žiaľ, pribudli aj nekrológy kolegov – literárneho vedca a vysokoškolského pedagóga Róberta Gáfrika, nordistiek Anny Fosse a Karolíny Stehlíkovej. Samotnú obsiahlu bibliografiu, ktorá spočíva v dvoch monografiách, vyše osemdesiatich štúdiách, vo viac ako päťdesiatich knižných beletristických prekladoch, v takmer stovke recenzií a vo veľkom počte učebnicových kapitol, erudovaných doslovov, rozhovorov, časopiseckých prekladov a slovníkových hesiel, spracovala Veronika Čejková.
Novú publikáciu v rámci stretnutia grantu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III (ktorého aktívnym členom M. Žitný bol) uviedla a moderovala Mária Kusá, svoje príspevky predstavili Ladislav Franek a Ladislav Šimon, v diskusii vystúpili viacerí dlhoroční kolegovia a kolegyne – Katarína Bednárová, Mária Bátorová, Adam Bžoch, Oľga Ruppeldtová, Ján Zambor, Bogumila Suwara – a rozšírili ju o nesmierne vzácne osobné svedectvá. Pozvanie na podujatie prijali aj manželka M. Žitného Dagmar Kusá (taktiež bývalá dlhoročná pracovníčka ÚSvL SAV) s dcérou.
L. Franek sa M. Žitnému prihovoril v zmysle slov M. Kusej z úvodu: nikto pri príprave knihy netušil, že sa stane vlastne nekrológom, spomienkou na jeho dielo. Preto predniesol zdravicu, pripravenú pri príležitosti životného jubilea ešte v roku 2018, ktorú adresoval napriek fyzickému odchodu stále prítomnej sile osobnosti M. Žitného. L. Šimon nadviazal na svoj analytický príspevok a v skratke vyzdvihol zásadné smery vedeckej práce M. Žitného – komparatistiku, translatológiu, literárnu históriu. Nezabudol však, a viackrát sa to z úst ostatných prítomných zopakovalo, na nesmierne dôležitý prínos M. Žitného ako prekladateľa nemeckej a severských literatúr do slovenského jazyka, ale aj ako propagátora slovenskej literatúry a kultúry v nemeckom a škandinávskom prostredí. V nemeckom prostredí najmä v čase, ako podotkla M. Bátorová, keď M. Žitný pôsobil ako lektor slovenčiny na Univerzite v Kolíne nad Rýnom, ale aj pri redigovaní prekladov zo slovenskej literatúry do nemčiny (J. Zambor). O systematickom a kvalitnom prekladaní z diel významných nemeckých, dánskych, švédskych, fínskych i nórskych spisovateľov hovorili K. Bednárová a A. Bžoch. Pristavili sa najmä pri preklade poviedkového diela F. Kafku, ktorého pôvodne plánované vydanie v prekladoch P. Bžochovej, P. Zajaca a M. Žitného, v deväťdesiatych rokov zasiahlo spoločensko-politické dianie aj individuálne osudy. Súbor poviedok, ktorý pripravoval dlhodobo M. Žitný, po prvotných edičných peripetiách vyšiel parciálne, no neskôr opakovane a integrálne, aj s dôkladnými prekladateľskými a redakčnými zásahmi, poznámkami a vysvetlivkami prekladateľa. Minuciózna redakčná a editorská práca bola tiež jedným z dôležitých prvkov Žitného diela. M. Žitný, ktorého prítomnosť bola podľa výstižných slov M. Bátorovej skromná, no vehementná, pôsobil vo všetkých oblastiach svojich aktivít – podľa B. Suwary – ako vynikajúci filológ, ale v širšom zmysle slova, teda nielen jazykovedec, ale odborník, ktorý dokázal kriticky analyzovať, dôkladne interpretovať, prípadne aj transponovať, a tak pripraviť dielo pre prijímajúcu kultúru.
Milan Žitný pôsobil aj ako pedagóg na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, neskôr na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Vychovával aj doktorandky a doktorandov, texty troch z nich – rozhovor Alexandry Debnárovej, nekrológy Róberta Gáfrika a Anny Fosse – tvoria súčasť prezentovanej bibliografie. Ako podotkla M. Kusá, doktorandi M. Žitného kráčali radi v jeho šľapajach, a to nenásilne, bez mentorovania. M. Žitný mal totiž prirodzený zmysel pre demokraciu, akceptoval cudzí názor, a ak s ním nesúhlasil, neupieral mu priestor na vyjadrenie, naopak, snažil sa ho vytvoriť.
Je smutné, že prezentácia bibliografie Milana Žitného sa odohrala „in memoriam“. Treba však zdôrazniť, že to množstvo pozitívnych slov na jeho adresu nebolo povedané z pátosu, ale z vďačnosti, že sme mohli na pôde ústavu takéhoto človeka stretávať, rozprávať sa s ním, vnímať svet literatúry a kultúry cez jeho encyklopedické, a predsa v skromnosti vyslovované znalosti.
Azda by sa hodilo začať mottom z niektorého z náročnejších diel preložených germanistom a nordistom Milanom Žitným. A bolo by z čoho preberať – F. Kafka, S. Kierkegaard, B. Bjørnson, I. Bergman, H. Ibsen, J. W. Goethe, H. Ch. Andersen, A. Strindberg… V priezračnosti myšlienky z detskej knihy Josteina Gaardera však nájdeme krásu, múdrosť a ľudskosť, ktorými nekonečne zvedavá osobnosť Milana Žitného vynikala.
Nech je kniha Nezameniteľný zmysel pre vecnosť. Personálna bibliografia Milana Žitného malým prispením k jeho pamiatke.
EVA KENDERESSY
Titulné foto: Peter Procházka
Foto z podujatia: Tamara Šimončíková Heribanová
Knihu venovanú Milanovi Žitnému predstavili jeho dlhoroční spolupracovníci a priatelia: vedecká redaktorka, vedúca oddelenia translatológie ÚSvL SAV, vysokoškolská pedagogička Mária Kusá, básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ veľkých básnických textov nemeckej proveniencie Ladislav Šimon a literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek.
„Okrem lyriky sa Milan venoval hádam všetkým literárnym formám, prekladal beletristickúprózu, drámu i esejistické, resp. odborné texty. Jeho najdôležitejšie prekladateľské výkony patria k trvalým hodnotám slovenskejkultúry,“ vyjadril sa literárny vedec , germanista Ladislav Šimon. Vo svojej sonde do diela Milana žitného píše: „Môžeme konštatovať nielen to, že bol naslovovzatým odborníkom, aleaj to, že bol renesančným človekom.“
Prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc. o prekladateľskom umení Milana Žitného
Prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc.
Prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc. a ženy Milana Žitného: manželka Dagmar Žitná s dcérou
Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. spomína na príjemnú spoluprácu v Nemecku. V rokoch 1995 – 1998 pôsobila ako hosťujúca docentka na Univerzite v Kolíne nad Rýnom. Jej nástupcom bol docent Milan Žitný, ktorý pôsobil v rokoch 1998 – 2003 ako lektor slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Kolíne nad Rýnom.
Personálna bibliografia literárneho vedca, translatológa, vysokoškolského pedagóga a prekladateľa Milana Žitného, ktorý sa venoval predovšetkým výskumu nemeckojazyčných a severských literatúr, ako aj otázkam teórie a dejín prekladu a recepcie, vyšla, bohužiaľ, „in memoriam“, napriek tomu, že jej príprava začala ešte v čase, keď aktívne pôsobil v Ústave svetovej literatúry SAV.
Prof. PhDr. Ján Zambor, CSc. a prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.
Prezentácie bibliografie Milana Žitného sa zúčastnila aj významná prekladateľka Oľga Ruppeldtová
Zľava: Mgr. Bogumiła Suwara, PhD., prof. PhDr. Ján Zambor CSc. a prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.
PhDr. Jana Cviková, PhD. a PaedDr. Veronika Čejková
Prezentácia osobnej bibliografie Milana Žitného
„U Milana sa profesionálny rast vyvíjal zložitejšie v časoch diskontinuity alebo narúšania hodnotových kritérií a pohľadov na literatúru zvonka, čo podľa mňa nemohlo nezanechať vplyv na až doteraz pomerne nedostatočne ocenený prínos M. Žitného.“ profesor Ladislav Franek.
V pondelok 30. septembra sme sa v Bratislavskom krematóriu naposledy rozlúčili s našou bývalou kolegyňou, rusistkou Emou Panovovou. Česť jej pamiatke! Za jej dlhoročné pôsobisko – Ústav svetovej literatúry SAV – odkaz Emy Panovovej pripomenula Mária Kusá.
So smútkom v duši by sme chceli vzdať poslednú úctu vzácnemu človeku, vzácnej žene – pani Eme Panovovej. Zámerne neuvádzam tituly, lebo ich nepovažujem za dôležité, dôležité je to, čo je za nimi. A u Emy Panovovej je toho požehnane.
Je to ťažká a zároveň čestná úloha rozlúčiť sa s ňou v mene pracoviska, ktorému venovala celý svoj profesionálny život, v mene Ústavu svetovej literatúry, aj keď ten v priebehu rokov menil svoje inštitucionálne rámce i názvy. Je to rozlúčka v mene všetkých tých, s ktorými sa pani Ema počas svojej pracovnej kariéry stretla, ktorých ovplyvnila, ktorí takým či iným spôsobom vychádzali a vychádzajú z jej prác. Osobitne treba zdôrazniť jej prirodzený a žičlivý vzťah k mladým, ktorí všetci jej mladší kolegovia pociťovali a pomáhal im ísť ďalej.
Ema Panovová svoj profesionálny život zasvätila materiálovému a komparatistickému bádaniu ruskej a slovenskej literatúry. Jedným dychom treba dodať, že tak spolu so Soňou Lesňákovou robili v dobách, ktoré neboli nijako ľahké, lebo ruská literatúra a jej vnímanie boli silne poznamenané ideologizáciou. V recenzii poslednej monografie pani Emy už tiež nebohý A. Červeňák pod príznačným názvom Chvála vecnosti upozornil: „K najvýraznejším prejavom deideologizácie literatúry a umenia patrila literárna komparatistika, ktorá sa sústreďovala na výskum literárnej genézy diel, teda predovšetkým na problémy jazykovej a umeleckej imanencie.“ Iste by bolo možné podstatu metodologického prístupu k literatúre v prácach Emy Panovovej pomenovať aj inak a možno presnejšie, Červeňák však upozornil na ten aspekt, ktorý predstavuje východisko ďalších rusistických, komparatistických, ale aj translatologických bádaní, aspekt, vďaka ktorému sú práce E. Panovovej dodnes bádateľsky živé. Pokračovať na Za Emou Panovovou (1925 – 2019)→
V dňoch 25. – 27. 9. 2019 sa v klasicistických priestoroch viedenského Hofburgu konala konferencia s názvom Stredoeurópske literatúry, ktorú organizovala Katedra porovnávacej literatúry Viedenskej univerzity v spolupráci s Dokumentárnym strediskom pre východo- a stredoeurópsku literatúru Viedenskej univerzity (Dokumentationsstelle für ost- und mitteleuropäische Literatur) a Združením komparatistiky vo Viedni (Wiener Verein für Komparatistik). Bola usporiadaná na počesť 65. narodenín profesora Norberta Bachleitnera, dlhoročného vedúceho katedry, ktorý odchádza do zaslúženého dôchodku. Vystúpili na nej účastníčky a účastníci z Maďarska, Slovinska, Česka, Slovenska, Poľska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska, Chorvátska, Rakúska a Nemecka, teda kultúrneho priestoru, ktorý presahuje ten stredoeurópsky. Slovensko reprezentovali vedkyne a vedci z Ústavov slovenskej a svetovej literatúry SAV, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Univerzity J. Selyeho v Komárne. Vďaka konzekutívnemu tlmočeniu, ktoré zabezpečili viedenskí študenti slavistiky a hungaristiky, bola konferencia viacjazyčná. Plenárnu prednášku predniesol rakúsky slavista a komparatista Aage A. Hansen-Löve.
Hlavnou myšlienkou konferencie bola otázka, či je možné „prekročiť národné filológie smerom ku jednotnej stredoeurópskej literárnej a kultúrnej vede“, to napríklad znamená, či môže byť maďarská literatúra skúmaná prostredníctvom tradícií, konvencií alebo inovácií bohemistiky a podobne. V centre záujmu teda stála otázka, ako a či sa bohemistika, hungaristika, polonistika, germanistika, slovakistika, slovenistika, kroatistika atď. môžu k sebe priblížiť. Pokračovať na Konferencia stredoeurópskych literatúr vo Viedni→
V Ústave porovnávacej literárnej vedy univerzity vo Viedni sa konala Stredoeurópska konferencia (Conference on Central European Literature) na tému stredoeurópske literatúry. Zvláštnosťou tejto konferencie bolo množstvo referátov prednesených vo vlastnom jazyku so simultánnym prekladom.
Literárny časopis ako predmet dejín prekladu: Prípad mladá Tvorba
