Archív kategorií: Pozvánky

Hosťovská prednáška Alexandra Kratochvila: Uvědomit si zkušenosti a vzpomínat se, to vyžaduje příběhy

Bez názvuOnline podujatie
25. 5. 2022 (streda) o 14:00

Náš český kolega, vedecký pracovník Slovanského ústavu AV ČR v Prahe Alexander Kratochvil sa zameriava na výskum ukrajinskej, českej, ruskej a nemeckej literatúry v komparatívnych vzťahoch. Ťažiskom jeho záujmu sú „karpatské literatúry“, pamäť, trauma, kultúra spomínania, zároveň prekladá ukrajinskú beletriu do nemčiny a venuje sa translatológii. Ako hosť Ústavu svetovej literatúry SAV v Bratislave vystúpi s prednáškou pod názvom Uvědomit si zkušenosti a vzpomínat se, to vyžaduje příběhy o traumatickej a posttraumatickej pamäti 20. storočia v európskych literatúrach. Vo svojej prezentácii objasní pojmy a koncepty pamäti a traumy s ich prepojením na literatúru. Bude hovoriť o tom, ako možno literárnovednou analýzou utvárania pamäti ozrejmiť procesy a funkcie kultúry spomínania v literárnych textoch. Za výstižný príklad v súčasnej literárnej produkcii považuje romány, ktoré riešia otázku medzigeneračného odovzdávania traumy a jej dôsledkov. Na príkladoch diel z českej literatúry (Jakuba Katalpa Němci, Zdeněk Šmíd Cejch či Jáchym Topol Chladnou zemí) ukazuje, ako významne literatúra prispieva k spoločenskej debate o utváraní identity a spoločenských procesov, ktoré k nej vedú. Na tomto pozadí analyzuje aj prepojenia literárneho rozprávania, kultúrnej pamäti a reflexie, resp. rozprávania o traume.

Prednášku môžete sledovať online na tomto linku:
https://us06web.zoom.us/j/83758250321?pwd=ak51dmt0T2dSWEVkdzJhODFLY29KUT09

Publikácie Alexandra Kratochvila:

Posttraumatisches Erzählen
Paměť a trauma

knihy

doc. Dr. Alexander Kratochvil:

Pokračovať na Hosťovská prednáška Alexandra Kratochvila: Uvědomit si zkušenosti a vzpomínat se, to vyžaduje příběhy

Hosťovská prednáška: Postsowjetische Inszenierungen. Das Bild „des Russen“ damals und heute

Carola Heinrich. FOTO - oeaw.ac.at
Carola Heinrich. FOTO – oeaw.ac.at

Hosťovská prednáška/Gastvortrag
Dr. Carola Heinrich: Postsovietske inscenácie. „Obraz Rusa“ vtedy a teraz

18. 5. 2022 (streda/Mittwoch) 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online

Prednáška bude v nemčine, diskusia v nemčine, slovenčine a angličtine./Der Vortrag ist auf Deutsch, Diskussion auf Deutsch, Slowakisch und Englisch. Für mehr Informationen in deutscher Sprache bitte nach unten scrollen.

Mocenské vzťahy medzi Sovietskym zväzom ako centrom a štátmi „východného bloku“ sú porovnateľné so vzťahom západných koloniálnych štátov k ich kolóniám. Na základe tejto premisy sa Sovietsky zväz a jeho nástupnícky štát Rusko považujú za hegemónnu mocnosť v postkoloniálnom zmysle. Z tejto postkoloniálnej perspektívy sa v prednáške pozrieme na dôsledky sovietskej dominancie voči dvom kultúram, ktoré boli v minulosti pod silným sovietskym vplyvom: na Kubu a Rumunsko. Reakcie na zánik hegemónnej moci Sovietskeho zväzu budeme osvetľovať na základe ich inscenovania v divadle, performancii, filme, videu a v rozhlasovej hre po roku 1989. Komparatívna analýza skúma mocenské štruktúry na základe teórií prekladu, translácie; reflektuje zmenu úlohy, reprezentácie a prisudzovania kultúrneho obrazu „Rusa/Rusky“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Analýza translačných procesov sa realizuje v dvoch úrovniach: v časovej prostredníctvom vytvárania kultúrnej pamäti a v priestorovej prostredníctvom identifikácie cez hybridizáciu. Zameriavame sa na otázku, akým spôsobom sa v inscenáciách prispieva ku konštruovaniu, reflexii a transformácii kultúrnych vzorcov vnímania. Na štyroch exemplárnych prípadových štúdiách ukážeme, ako sa tieto translačné procesy inscenujú a ako sa v ich dôsledku konštruuje kultúrna pamäť a identita. Riešenia siahajú od inverzie mocenských vzťahov subverzívnym humorom cez nostalgickú túžbu až po zlyhanie prekladu, translácie.

Základné tézy prednášky v pracovnom preklade do slovenčiny si môžete preštudovať TU.

Link:
https://us06web.zoom.us/j/86962835246?pwd=bUVHSHk0MjRhb2JYSUZ1Ty9YRy9adz09
Meeting ID: 869 6283 5246
Passcode: 570657

Carola Heinrich sa narodila v Temešvári. V rokoch 2005 až 2011 absolvovala štúdium romanistiky, talianistiky a komunikačných štúdií na LMU v Mníchove a na Univerzite v Havane. Pokračovať na Hosťovská prednáška: Postsowjetische Inszenierungen. Das Bild „des Russen“ damals und heute

Translatológia na Ukrajine ako integrálna súčasť európskeho kontextu

logaMedzinárodná vedecká konferencia
12. 5. – 13. 5. 2022 (štvrtok a piatok)

Miesto konania:
Filozofická fakulta UK v Bratislave + online

Krutá vojenská agresia, ktorá sa začala 24. februára tohto roku na Ukrajine, je priamym útokom na základné európske hodnoty demokracie, slobody a dodržiavania ľudských práv. V súvislosti so súčasnou situáciou bude v Bratislave prebiehať medzinárodná vedecká konferencia Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of European Context, ktorú na pôde Filozofickej fakulty UK v Bratislave organizujú Univerzita Komenského  v Bratislave, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ústav svetovej literatúry SAV a Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov. Organizátorské inštitúcie vychádzajú zo skutočnosti, že translatológia na Ukrajine a vynikajúci výskum realizovaný na jej univerzitách sa v posledných desaťročiach čoraz viac zviditeľňuje. Krajinu v tejto oblasti reprezentujú významné osobnosti, ktoré vystúpia na bratislavskej konferencii, medzi nimi Oleksandr Kalnychenko, Lada Kolomiyets, Leonid Chernovaty, Viacheslav Karaban či Maksym V. Strikha. Cieľom konferencie je zviditeľniť výsledky ukrajinského výskumu prekladu a dať tak najavo hlboké presvedčenie o tom, že Ukrajina bola odjakživa integrálnou súčasťou Európy a jej kultúra sa vyznačuje skutočnými európskymi hodnotami.

Zoznam všetkých rečníčok a rečníkov nájdete TU.
Program konferencie nájdete TU.
Bližšie informácie o konferencii nájdete TU.

Všetky sekcie budú tlmočené do slovenčiny, angličtiny a ukrajinčiny.
Účasť na konferencii je bezplatná, bude prebiehať aj online, zaregistrovať sa môžete na: https://forms.gle/8PE4oayFh5zeA6eK9

Prezentácia časopisu Verzia a beseda s prekladateľkami

cover_Verzia_1_2022Časopis Verzia, zameraný na svetovú literatúru a umelecký preklad, vydáva občianske združenie DoSlov a na jeho príprave a realizácii sa podieľajú aj naše kolegyne a kolegovia – redakčne Natália Rondziková a Igor Tyšš, ako zostavovateľky predchádzajúcich čísel napríklad Judit Görözdi a Dobrota Pucherová. Dva počiatočné ročníky časopisu vyšli v online formáte. Prvé tohtoročné – a nezanedbateľne aj prvé tlačené – číslo tretieho ročníka Verzie predstavuje preklady rumunskej krátkej prózy posledných dvoch dekád. Číslo zostavila a v úvodnej štúdii zoširoka predstavuje romanistka a externá členka Vedeckej rady Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Jana Páleníková z Filozofickej fakulty UK. Na spoluprácu si prizvala aj našu kolegyňu, literárnu vedkyňu a prekladateľku Evu Kenderessy, aby spolu vybrali šesticu textov, ktoré podľa nich odzrkadľujú, akými cestami sa uberá tento žáner súčasnej rumunskej literatúry. Poviedky Veronicy D. Niculescu, Florina Lăzăresca, Lavinie Braniște, Răzvana Petresca, Rada Mareșa a Mateia Vișnieca sú tematicky rôznorodé: „ide o poviedky z mestského aj z vidieckeho prostredia, o texty minimalistické aj fantastické, realistické aj absurdné. Ich dej sa odohráva v Rumunsku aj v cudzine, je zasadený do rodín, na ostrov a na breh mora, do spoločenstva obyvateľov paneláka, do vlaku, dotýka sa minulosti, samoty, vzťahov, komunikácie, lásky aj smrti. Hoci každá próza má svoj vlastný štýl a tému, predsa len majú aj čosi spoločné: odchod, resp. odchádzanie alebo príchod, prichádzanie – z domu a domov, z rodiny a do rodiny, z pevniny na ostrov a späť, z reality, z tela do záhrobia,“ píše vo svojom úvode Jana Páleníková.

Číslo s predplatným v online režime je prístupné tu: https://verzia.doslov.sk/cislo/1-2022/

Prezentácia a beseda s prekladateľkami sa uskutoční v stredu 27. apríla 2022 o 18. hodine v hudobnom štúdiu Mestskej knižnice na Klariskej 1 v Bratislave.

On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry

anderspetterssonAnders Pettersson
online hosťovská prednáška
6. apríla 2022 (streda) o 14:00

Výraz „svetová literatúra“ sa v súčasnosti používa v niekoľkých významoch: Označuje rôzne kultúrne a časovo inkluzívne súbory literatúry alebo rôzne spôsoby skúmania takejto literatúry. Svetová literatúra sa niekedy predstavuje ako entita nezávislá od mysle, inokedy zas ako vedecká konštrukcia. Profesor Anders Pettersson bude v prednáške hovoriť o tom, že výber medzi týmito alternatívami je dôležitý, lebo má významné dôsledky pre logiku myslenia a uvažovania o svetovej literatúre. Osobitnú pozornosť bude venovať zostavovateľskej koncepcii svetovej literatúry v publikácii The Cambridge History of World Literature (2021), ktorú zostavila Debjani Ganguly.

knihy

Anders Pettersson je emeritný profesor švédskej literatúry a porovnávacej literárnej vedy na Univerzite v Umeå vo Švédsku. Pokračovať na On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry

Róbert Gáfrik v cykle Z literárnovednej dielne: Upanišady v premenách času a interpretácií

 

upanisadyOnline prednáška
30. marca 2022 (streda) o 14:00

Rané upanišady sa považujú za najstaršie dochované filozofické texty v Indii. Tvoria základy mnohých indických filozofických a náboženských systémov. Od 19. storočia sa stali inšpiráciou aj pre viacerých európskych filozofov a spisovateľov. Hovoria o Brahma, Absolútnu, ktoré je pôvodom všetkého stvorenia. Opisujú jeho vlastnosti, ako aj jeho vzťah k stvoreniu a k živým bytostiam. Tieto sanskritské texty prehovárajú k ľuďom naprieč tisícročiami a kultúrami. Popri hĺbke filozofických myšlienok pútajú aj jazykom a štýlom. Niečo zo svojho čara si zachovávajú aj v preklade do moderných európskych jazykov.

Upanišady sa stali predmetom rôznych interpretácií. Túto skutočnosť ovplyvňujú spôsoby ich prenosu. Najprv sa tradovali ústne, neskôr sa začali prenášať aj prostredníctvom rukopisov a tlače. Dnes sú dokonca súčasťou digitálnych médií. Pochopenie týchto starovekých textov sa okrem toho spája s rôznymi teóriami jazyka a s tým, ako sú v ostatných storočiach hodnotené ako literárne a filozofické texty.
O tom všetkom bude vo svojej prednáške v rámci cyklu Z literárnovednej dielne hovoriť doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD. Priblíži zároveň problematiku prekladania upanišád  do súčasných jazykov a naznačí zameranie ich pripravovaného slovenského prekladu.

Na prednášku sa môžete pripojiť tu:
https://us06web.zoom.us/j/85603358775?pwd=dGxaRFliUXF0RldHSGhrajU0aU1GZz09
Meeting ID: 856 0335 8775
Passcode: 126852

Foto: Ukážka z rukopisu Brhadáranjakópanišady v písme dévanágarí z polovice 19. storočia

Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

rhdr
Jana Truhlářová. FOTO – ÚSvL

Online prezentácia
23. marec (streda) 2022 o 14:00

Jana Truhlářová:
Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike

Knihu predstavia:
vedecká redaktorka prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., vedecké recenzentky prof. PhDr. Zuzana Malinovská, CSc. a doc. PhDr. Jana Páleníková, CSc.

Prijímanie zahraničných impulzov je nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Bez vzájomného pôsobenia by nemohli vznikať dejiny žiadnej literatúry, to napokon konštatovali literáti a myslitelia už v staroveku a ešte v oveľa väčšej miere sa to týka modernej doby. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.

Pokračovať na Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

Peter Stamm predstavuje na Slovensku román Sedem rokov

stammPeter Stamm – autorské čítania
14. – 17. marec 2022

Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor Peter Stamm navštívi v najbližších dňoch Slovensko. V týždni od 14. marca 2022 bude hosťom série autorských čítaní usporiadaných v spolupráci s Goetheho inštitútom, Švajčiarskym veľvyslanectvom v Slovenskej  republike a Švajčiarskou kultúrnou nadáciou Pro Helvetia. Centrom záujmu počas jeho pobytu bude román Sedem rokov, ktorý vyšiel v roku 2020 v slovenskom preklade Jána Jambora.
Peter Stamm vstúpil do sveta literatúry po tridsiatke. Patrí k najčastejšie prekladaným autorom súčasnej švajčiarskej po nemecky písanej literatúry. Jeho texty komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami.

Podujatia sa uskutočnia na týchto miestach:
14. marca o 17.00: Banská Bystrica, Záhrada,
15. marca o 17.00: Divadlo Viola Prešov,
17. marca o 18.00: Goetheho inštitút Bratislava.

Diskusie moderuje doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., budú prebiehať v dvoch jazykoch. Konsekutívne tlmočenie aj umelecký prednes ukážok v slovenčine sú zabezpečené. Bratislavské podujatie sa bude aj streamovať.

Linky na miesta podujatí:
https://www.zahradacnk.sk/event/207-citanie-a-diskusia-peter-stamm-na-slovensku
https://www.violapresov.sk/program-a-vstupenky
https://www.goethe.de/ins/sk/sk/ver.cfm?event_id=22709299

O živote a tvorbe Petra Stamma rozpráva Ján Jambor aj v rozhovore na rádiu Devín. Nájdete ho TU.

Peter Stamm (1963) Pokračovať na Peter Stamm predstavuje na Slovensku román Sedem rokov

Literárny antisemitizmus: stav a perspektívy bádania

foto miloslav szaboMgr. Miloslav Szabó, PhD.
Hosťovská prednáška
9. februára 2022 (streda) o 14:00

Výskum literárneho antisemitizmu na Slovensku nemá tradíciu, a to ani v rámci dejín slovenskej literatúry, ani v literárnej komparatistike. Práve výskum literárneho antisemitizmu však poskytuje možnosť prieniku oboch literárnohistorických disciplín. Historik a germanista Miloslav Szabó bude vo svojej hosťovskej prednáške s názvom Literárny antisemitizmus: stav a perspektívy bádania znázorňovať tieto možnosti náčrtom najnovších trendov vo výskume literárneho antisemitizmu v českom a nemeckom kontexte. Kým v českom prostredí výskum literárneho antisemitizmu odkazuje na tradície nového historizmu, v nemeckej literárnej histórii pozorujeme vplyv koncepcie dejín emócií. Pokračovať na Literárny antisemitizmus: stav a perspektívy bádania

Z literárnovednej dielne: Podoby politickej imaginácie a myšlienka postnárodnej Európy v kontexte románu Roberta Menasseho Die Hauptstadt/Hlavné mesto

menasse hauptstadtMgr. Roman Mikuláš, PhD.
Online prednáška
26. januára 2022 (streda) o 14:00

Rakúsky spisovateľ a politický esejista Robert Menasse je známy svojou angažovanosťou v otázkach integračného procesu v Európe. Svoj neutíchajúci záujem o túto komplexnú tému s politickými, ekonomickými a celospoločenskými dôsledkami zachytil v niekoľkých esejach a napokon v románe Hlavné mesto (2017).
Prednáška Romana Mikuláša sa koná v rámci pracovného cyklu Z literárnovednej dielne, ktorý nám v ústave slúži na diskusiu o rozpracovaných výskumných úlohách. Osvetlí detaily obraznosti jazyka v Menasseho sociálnokritickej diagnostike. Cieľom je zistiť, ktoré obrazy z diskurzov histórie, kultúry, náboženstva, politiky, ekonomiky či administratívy sú pre autorovo uvažovanie o Európe formujúce. Pokračovať na Z literárnovednej dielne: Podoby politickej imaginácie a myšlienka postnárodnej Európy v kontexte románu Roberta Menasseho Die Hauptstadt/Hlavné mesto