Archív kategorií: Pozvánky

Hosťovská prednáška Marka Juvana o geopolitike komparatistiky

Pozvánky, Udalosti

Peripherocentrism – Geopolitics of Comparative Literatures between Ethnocentrism and Cosmopolitanism (Periferocentrizmus – geopolitika porovnávacej literárnej vedy medzi etnocentrizmom a kozmopolitizmom)
Prof. Dr. Marko Juvan

26. apríl 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online. Prednáška bude v angličtine.

Hosťovskú prednášku jedného z najvýraznejších súčasných mysliteľov v oblasti literárnej komparatistiky, profesora Marka Juvana zo Slovinskej akadémie vied a umení v Ľubľane, organizuje Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy.

Bez ohľadu na svoje skutočné postavenie vo svetovom systéme každá národná literárna ekológia väčšinou vníma samu seba ako kognitívne centrum. Z tohto hľadiska je periférna literatúra súčasťou toho, čo by sa dalo nazvať „periferocentrizmom“. Národné literárne dejiny ako naratívny diskurz formujúci kolektívnu pamäť sú v podstate etnocentrické. No najmä v takzvaných malých literatúrach sú gestom stávania sa svetovými (worlding), teda gestom pomyselného umiestnenia samých seba v literárnom svetovom systéme. Porovnávacia literárna veda vznikla v čase, keď etnocentrické literárne dejiny dominovali globálnym centrám aj perifériám. V ranej a klasickej fáze svojho vývoja sa porovnávacia literárna veda zamerala na prekonanie národného parochializmu. Nedávny výskum však odhalil eurocentrickú a etnocentrickú orientáciu kozmopolitných konceptov, vrátane Goetheho idey svetovej literatúry. Literárny svetový systém usmerňuje medziliterárnu výmenu spôsobmi, ktoré korešpondujú s ekonomickou nerovnosťou medzi centrami a perifériami. Okrem spisovateľov sú od globálneho postavenia ich jazyka a literatúry závislí aj samotní literárni historici. V dôsledku toho majú komparatisti tendenciu začleňovať svoje kozmopolitné perspektívy a metódy do etnocentrických, či dokonca nacionalistických programov: svoju domácu literatúru robia svetovou prostredníctvom medzinárodných porovnaní a argumentujú za jej geopolitickú prestíž. Komparatisti z krajín centra upevňujú dominanciu svojich literatúr vo svetovom systéme, zatiaľ čo komparatisti z krajín periférie sa usilujú umiestniť medzinárodne menej známu literárnu produkciu svojej domoviny do virtuality svetovej literatúry.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/82801435424?pwd=MThxbkRDc1pWUFM3ZHB3YzJHR294dz09
Meeting ID: 828 0143 5424
Passcode: 483164

Marko Juvan je členom Academia Europaea, vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu slovinskej literatúry a literárnej vedy ZRC SAZU, profesorom literárnej teórie a slovinskej literatúry na Univerzite v Ľubľane a členom výkonného výboru ICLA. Medzi jeho publikácie o teórii žánrov, intertextualite, literárnej geografii, slovinskom romantizme a svetovej literatúre patria History and Poetics of Intertextuality (Purdue University Press, 2008), Literary Studies in Reconstruction (Peter Lang, 2011), Prostori slovenske književnosti (ed., Založba ZRC, 2016), Hibridni žanri (LUD Literatura, 2017; srbský preklad 2019), Worlding a Peripheral Literature (Palgrave Macmillan, 2019), Med majem ’68 in novembrom ’89: Transformacije sveta, literature in teorije (ed., Založba ZRC, 2021).

Parížska čítanka: prezentácia prvého tohtoročného čísla časopisu Verzia

Pozvánky

20. apríl (štvrtok) 2023 o 18.00 hod.
Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou, Klariská 16)

Mestská knižnica v Bratislave v spolupráci s občianskym združením literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov organizuje podujatie s názvom Ako čítať Paríž?, ktoré je venované prezentácii najnovšieho čísla časopisu Verzia (1/2023). Zostavovateľsky, autorsky i prekladateľsky sa na ňom podieľali pracovníčky Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., Katarína Bednárová a Silvia Rybárová. 

 

Šéfredaktorka Gabriela Magová o čísle s názvom Parížska čítanka píše: Hlavnou postavou bloku literárnych textov, ktoré vám čítanka ponúka, je mesto. Mnohoraký Paríž a jeho miesta, ulice, strechy, domy, múzeá, rieku či predmestia vám v tejto malej vzorke (z nekonečného množstva literatúry o ňom) opíšu jeho flaneuri a pasanti 19., 20. aj 21. storočia: Joris-Karl Huysmans, ktorý ho videl očami výtvarného umelca a estéta, Guillaume Apollinaire netradičnejšie ako vľúdny a vtipný poviedkar, Georges Perec ako chodec, ktorý sa na chvíľu zastavil – ako statický pozorovateľ; „snívajúci samotár“ Julien Green, minimalista Philippe Delerm a napokon Rachid Santaki, ktorému mesto splýva so životom mladých ľudí na periférii.

Zostavovateľka čísla Katarína Bednárová je okrem prekladov z diel francúzskych autorov (Joris-Karl Huysmans, Guillaume Apollinaire, Georges Perec, Julien Green, Philippe Delerm, Rachid Santaki), na ktorých sa spolupodieľali absolventky prekladateľstva a tlmočníctva, tiež autorkou úvodnej štúdie o kultúre a umení Paríža a dielach autorov zaradených do výberu. Z jej pera pochádza aj zdravica prekladateľke a kritičke Michaele Jurovskej, ktorej je Parížska čítanka venovaná. Do súčasnej francúzskej literatúry a domácej prekladovej tvorby uvádza slovenskú čitateľskú verejnosť štúdia ďalšej našej kolegyne Silvie Rybárovej. Okrem tradičných rubrík nájdu čitateľky a čitatelia v tomto čísle aj ozajstnú novinku. Texty po prvýkrát sprevádzajú umelecké fotografie. Ich autorom je Peter Župník, jeden z najvýraznejších predstaviteľov tzv. slovenskej novej vlny. Okrem tradičných rubrík sú súčasťou čísla aj spomienkové texty na Roberta Pynsenta, najväčšieho odborníka na českú a slovenskú literatúru v anglojazyčnom svete, ktorý zomrel na konci minulého roku.

Predstavujeme súčasnú švajčiarsku prózu

Pozvánky, Udalosti

17. apríl 2023 (pondelok) o 18.00 hod.
Goethe-Institut Slowakei v Bratislave (Panenská 33)
19. apríl 2023 (streda) o 17.00 hod.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, Literárne a hudobné múzeum (Lazovná 9)
20. apríl 2023 (štvrtok) o 17.00 hod.
Divadlo Viola v Prešove (Tkáčska 2)

Pri príležitosti vydania čísla 4/2022 časopisu Verzia pozýva Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci so Švajčiarskym veľvyslanectvom na Slovensku na cyklus podujatí s názvom Švajčiarske literárne soirée.

Spomínané číslo časopisu sa venuje téme rodiny v súčasnej švajčiarskej próze a jeho elektronické vydanie vyšlo už v decembri minulého roka (informovali sme o tom TU). Časopis medzitým vyšiel aj v tlačenej podobe a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., a zostavovateľ sa rozhodli, že súčasnú švajčiarsku prózu sprostredkujú takpovediac naživo slovenskej čitateľskej verejnosti so záujmom o kvalitnú literatúru. Takmer desiatku švajčiarskych autoriek a autorov, ktorých literárnu tvorbu prostredníctvom slovenských prekladov časopis predstavil, budú na Švajčiarskom literárnom soirée osobne reprezentovať dvaja z nich: niekoľkokrát ocenená spisovateľka a performerka Noëlle Revaz a kurdský emigrant, spisovateľ a filmový dokumentarista Yusuf Yeşilöz. Počas troch aprílových dní sa na viacerých miestach na Slovensku uskutoční autorské čítanie z diel Visites à la prisonnière (2017, Návštevy väzenkyne) Noëlle Revaz a Hochzeitsflug (2011, Svadobný let) Yusufa Yeşilöza.

Autorské čítania moderujú Zuzana Malinovská a náš kolega Ján Jambor. Texty v slovenčine prednesú Tamara Šimončíková Heribanová (Bratislava), Paulína Šedíková Čuhová (Banská Bystrica) a Soňa Pariláková (Prešov).

Podujatia sa konajú v nemeckom, francúzskom a slovenskom jazyku a podporili ich Švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia a Zürich Insurance Company Ltd.

Alexander von Humboldt – stále sa rozširujúce dielo a edičná filológia

Pozvánky, Udalosti
FOTO – https://ottmarette.de/

Hosťovská prednáška/Gastvortrag: Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie
Prof. Dr. Ottmar Ette
(Berlin-Brandenburgischen Akademie der Wissenschaften)

12. apríl 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online, in deutscher Sprache/tlmočenie do slovenčiny

Dielo Alexandra von Humboldta (1769 – 1859), ktoré zahŕňa viac ako sedem desaťročí písania, sa vo svojej transdisciplinárnej epistemológii odvíja od mobilnej perspektivity v neustálom pohybe. Prednáška s názvom Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie sa pýta na výzvy pre edičnú filológiu, ktorá sa k polylogickému písaniu tohto významného prírodovedca a kulturológa približuje v dnešných podmienkach digitálnych humanitných vied. Dlhodobý projekt Alexander von Humboldt na cestách – veda z pohybu na Berlínsko-brandenburskej akadémii vied sa snaží pomocou najnovších digitálnych technológií a podľa princípu „Digital First“ načrtnúť rôzne edičné línie tohto akademického zámeru, ktorý je aj takmer desať rokov od svojho začiatku stále považovaný za priekopnícky. Pritom sa ukazuje, že v priebehu rozširovania archívov dochádza k demokratizácii archívnej práce, ktorá ide ruka v ruke s neustálym nárastom kompletného diela Alexandra von Humboldta. Prednáška sa pokúša objasniť fascináciu vychádzajúcu z Humboldtovho diela.

Hosťovská prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/81623997539?pwd=VytmdFZFRG5INDlEVVdmbGEyTlVoZz09
Meeting ID: 816 2399 7539
Passcode: 543317

Das sich über mehr als sieben Jahrzehnte des Schreibens erstreckende Werk Alexander von Humboldts (1769 – 1859) entfaltet sich in seiner transdisziplinären Epistemologie aus einer mobilen Perspektivik in ständiger Bewegung. Dieser Vortrag fragt nach den Herausforderungen für eine Editionsphilologie, die sich dem polylogischen Schreiben des Natur- und Kulturforschers unter den heutigen Bedingungen der Digital Humanities annähert.

Čítať ďalej →

Špecifiká vývoja a tvorby slovenskej terminológie

Pozvánky

Prednáška v rámci výskumného projektu APVV
Jana Levická

29. 3. (streda) 2023 o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

V prvej časti prednášky sa bude J. Levická venovať stručnému prehľadu vývoja slovenskej terminológie čiastočne v 19. storočí, a najmä v 20. storočí v kontexte socio-politických zmien a predovšetkým v kontexte vzťahu slovenčiny a češtiny. Túto časť zavŕši prezentáciou aktivít Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., v posledných desaťročiach (terminologické komisie, poradenstvo, Slovenská terminologická databáza a terminologický portál). Druhá časť bude venovaná teoreticko-praktickým otázkam: tvorenie terminológie aj s ohľadom na fenomén prekladu, otázka ustálenosti a záväznosti terminológie, interdisciplinarita (transfer medzi odbormi), determinologizácia (transfer do všeobecnej slovnej zásoby).

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Mgr. Jana Levická, PhD. študovala na Filozofickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave anglickú a francúzsku filológiu. Aj doktorandské štúdium absolvovala na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a špecializovala sa na francúzsky jazyk a lingvistiku. Niekoľko rokov pôsobila ako odborná asistentka na Katedre romanistiky FiF UK a v súčasnosti pracuje v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., ako vedúca projektu Slovenský národný korpus a zároveň ako vedúca oddelenia Slovenského národného korpusu. Odborne sa orientuje na lingvistiku, terminológiu a preklad. Na túto oblasť a na Slovenský národný korpus sa zameriava aj jej bohatá publikačná činnosť a medzinárodné a domáce výskumné projekty, v ktorých pôsobí. Je nositeľkou ceny Mateja Bela (Literárny fond 2007) za preklad diela Pamäť – encyklopédia. Lepšie spoznať, chrániť, účinnejšie využívať, a Ceny Slovenskej akadémie vied za budovanie infraštruktúry pre vedu (2005, členka oceneného kolektívu).

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89208287170?pwd=V29qMWNzM25DbE1UTThUYjFrVkVHUT09
Meeting ID: 892 0828 7170
Passcode: 499644

 

Trauma ako centrálny motív interdiskurzívnej autobiografie Evy Umlauf „Die Nummer auf deinem Unterarm ist blau wie deine Augen. Erinnerungen“

Pozvánky

Prednáška z cyklu Z literárnovednej dielne
Ján Jambor

22. február (streda) 2023 o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prednáška sa zaoberá dielom Die Nummer auf deinem Unterarm ist blau wie deine Augen. Erinnerungen z roku 2016 (slovenský preklad Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči. Spomienky; 2018, Katarína Széherová) židovsko-slovensko-nemeckej autorky Evy Umlauf, ktorá sa narodila v roku 1942 v židovskom pracovnom tábore v Novákoch a v roku 1944 bola deportovaná do koncentračného tábora v Osvienčime. Prednáška vychádza z tézy, že autorka napísala interdiskurzívnu autobiografiu o rôznych podobách traumy nielen vo svojom živote, ale aj v živote iných osôb. Sleduje autorkinu cestu od pediatrie cez psychoterapiu k literárnemu písaniu ako procesu vyrovnávania sa s traumatickými životnými skúsenosťami.

Prednáška je výstupom projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., vysokoškolský pedagóg Inštitútu germanistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a prekladateľ sa venuje švajčiarskej po nemecky písanej literatúre, teórii a dejinám kriminálnej literatúry, intertextualite, paratextualite a intermedialite. V poslednom období skúma aj obraz rodiny v literatúre a autobiografické písanie.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/88919321304?pwd=TXU3UE9laE8vMEdlaUdkZEVBeWJjdz09
Meeting ID: 889 1932 1304
Passcode: 668016

Prezentácia knižnej publikácie o vedeckom odkaze Mikuláša Bakoša

Pozvánky

15. február (streda) 2023 o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

 

Pri príležitosti osláv 70. výročia SAV si pripomíname osobnosť zakladateľa ústavu Mikuláša Bakoša. Predstavíme zborník štúdií Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška. Podujatie doplní príhovor Libuše Vajdovej o začiatkoch Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i.

Zborník Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška zostavili doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. z Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a PhDr. Dušan Teplan, PhD. z Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre. Minuloročná publikácia je výstupom z vedeckého kolokvia, ktoré sa uskutočnilo v roku 2021 a bolo zamerané na novú reflexiu vedeckého myslenia Mikuláša Bakoša, jeho prínos pre slovenskú literárnu vedu a výskum zahraničných literatúr v česko-slovenskom vedeckom kontexte s presahom do sféry interkultúrnej literárnovednej slavistiky.

Z úvodného textu zostavovateľov zborníka vyberáme:

Ako interdisciplinárny humanitný vedec 20. storočia reagoval na podnety európskeho vedeckého myslenia, predovšetkým ruského formalizmu a českého štrukturalizmu. Na poli literárnej avantgardy, štrukturalizmu a historickej poetiky nasmeroval svoje výskumné zámery k zvyšovaniu exaktnosti domáceho vedeckého myslenia, k definovaniu hlavných cieľov literárnej vedy, ako aj k precizovaniu literárnovedných pojmov a kategórii. Zásadným spôsobom prispel k novej kvalite recepcie svetových literatúr na Slovensku a podstatne zvýšil úroveň modernej slovenskej komparatistiky. V centre pozornosti sa tak prirodzene ocitá nová reflexia Bakošovho prínosu pre oblasť slovenskej literárnej vedy a výskumu zahraničných literatúr v česko-slovenskom literárnovednom kontexte s presahom do sféry interkultúrnej slavistiky. (Soňa Pašteková a Dušan Teplan)

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/84741659440?pwd=aTNwNlBxVTVKSmQ3dnlwcnVhWmhhUT09
Meeting ID: 847 4165 9440
Passcode: 003193

Filozofia a literárna kultúra (alebo o hodnote prekladu)

Pozvánky, Udalosti

Hosťovská prednáška
Emil Višňovský

11. 1. 2023 (streda) o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre filozofie a dejín filozofie. Prednáša dejiny filozofie 20. storočia a filozofiu súčasnosti, zaoberá sa filozofiou výchovy, dlhodobo sa venuje otázkam filozofie mysle a kultúry. Počas svojej bohatej profesionálnej kariéry pôsobil na viacerých slovenských univerzitách a absolvoval študijné a prednáškové pobyty na univerzitách vo Veľkej Británii (Oxford University, Hertford College, King’s College, Cambridge University, University of Reading a British Institute of Management, Corby), v Nórsku (Univerzita v Oslo) či v USA (Temple University, Philadelphia a PennState University). Je zakladateľom a spolupredsedom The Central-European Pragmatist Forum a hlavným editorom knižnej edície Central-European Value Studies Rodopi Publishers, Amsterdam and New York. V rokoch 2015 – 2017 pôsobil ako podpredseda Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti je emeritným pracovníkom Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.

Je autorom viacerých monografií, napr. Človek ako Homo agens (2009), Štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2009), Človek by mal žiť v záhrade (2010), Nové štúdie o pragmatizme & neopragmatizme (2014), Richard Rorty a zrkadlo filozofie (2015), Veda ako sociokultúrna praktika (2019), Spytovanie sa na človeka (2020), Akademický svet a jeho tradície (2021). Okrem vlastnej vedeckej práce sa venuje aj prekladaniu filozofických textov z anglického jazyka (John Dewey, Thomas Hobbes, John Stuart Mill, Richard Rorty a i.)

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/88560930747?pwd=dWJHNnJ5LytlSFhkeCtYV3Fkc212UT09
Meeting ID: 885 6093 0747
Passcode: 604484

Rodina v súčasnej švajčiarskej literatúre: prezentácia elektronického vydania najnovšieho čísla časopisu Verzia

Pozvánky

15. december (štvrtok) 2022 o 18.00 hod.
Mestská knižnica v Bratislave (Pod knižnicou, Klariská 16)

DoSlov – občianske združenie literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Mestskou knižnicou v Bratislave organizujú v rámci cyklu Čitateľský klub časopisu Verzia podujatie s názvom Ako čítať Švajčiarsko, ktoré je venované prezentácii najnovšieho čísla časopisu Verzia (4/2022). Posledné tohtoročné číslo časopisu je zamerané na tému rodiny v tvorbe súčasných švajčiarskych autorov a autoriek. Prináša preklady ukážok z románov známych osobností švajčiarskej literatúry pochádzajúcich z troch jazykových oblastí krajiny (Julia Weber, Yusuf Yeşilöz, Elisa Shua Dusapin, Joseph Incardona, Begoña Feijoo Fariiña), ako aj preklad dvoch poviedok významných predstaviteľov a predstaviteliek žánru (Peter Stamm, Noëlle Revaz). Časopis tiež obsahuje preklad vybraných básní Jürga Haltera, rozhovor s Gabrielou Stöckli, riaditeľkou Domova prekladateľov v Loorene (Übersetzerhaus Looren) a článok Jána Jambora o konjunktúre témy rodiny v švajčiarskej literatúre tretieho tisícročia. Na príprave čísla sa podieľali prekladateľky a prekladatelia viacerých generácií. Najskúsenejšiu generáciu reprezentujú Zuzana Malinovská a Mária Štefánková, strednú generáciu Paulína Šedíková Čuhová a Ján Jambor a mladšiu generáciu Zorka Ciklaminy a Annamária Kapičáková.

Časopis predstavia redaktor Igor Tyšš a zostavovateľ čísla Ján Jambor. V rozhovore sa zamerajú na pozadie vzniku najnovšieho čísla, predstavia jeho ťažiskové idey a zauvažujú
o mieste „večných“ tém v súčasnej literatúre.

Ukážky prednesie Tamara Heribanová.

Vstup na podujatie je bezplatný.

Prezentácia knihy Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019)

Pozvánky

Dominik Tatarka_prezentacia knihy9. december (piatok) 2022 o 18.00 hod.
Francúzsky inštitút na Slovensku (Sedlárska 7, Bratislava)

Francúzsky inštitút na Slovensku v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., organizujú podujatie s názvom Sen o slobode a ľudských právach. Slovenský disident, ktorého súčasťou je prezentácia knihy Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019). Na podujatí odznejú dve prednášky spojené s diskusiou. Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., jedna z editoriek a autoriek knihy, predstaví osobnosť slovenského spisovateľa Dominika Tatarku a jeho vzťah k Francúzsku. Minister životného prostredia SR a bývalý disident Ján Budaj bude hovoriť o slovenskom disente a živote a tvorbe počas socialistického režimu.

Pri uvedenej príležitosti sa bude premietať časť videozáznamu Ať žije Fronda! zo stretnutia zakázaných spisovateľov v roku 1986.

Podujatie bude simultánne tlmočené. Vstup voľný.