Všetky príspevky usvlwpadmin

Najlepšie zborníky nám dajú pocítiť, že všetky otázky zďaleka neboli položené

Správy

archivny vyskum2Správa z prezentácie zborníkov

V spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV sa 14. mája 2021 uskutočnila online prezentácia dvoch zborníkov, ktoré vznikli v rámci grantového projektu VEGA – Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu. Prvý z nich, Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach (zost. Edita Gromová, Natália Rondziková a Igor Tyšš), ponúka unikátny vhľad do spôsobov, akými archívne zdroje pomáhajú bádateľom a bádateľkám porozumieť literárnemu textu a orientovať sa v jeho bohatých dejinných súvislostiach. Archívne zdroje vo svojej neúplnosti objasňujú, problematizujú a ohraničujú genézu textov, ako aj ich recepciu, a teda dosah na kultúrny a spoločenský život. Archív pomáha odkrývať dejiny, bližšie spoznať okolnosti vzniku textov, vzťah k inštitúciám, vzťahy medzi osobnosťami literárneho života, rôzne dobové konvencie a iné súvislosti. Dáva nám dôkazy alebo otvára nové otázky. Osvetľuje to, čo profesorka Katarína Bednárová nazýva „fragmentárnou diskontinuitou textov“. Pokračovať na Najlepšie zborníky nám dajú pocítiť, že všetky otázky zďaleka neboli položené →

Eugenia Kelbert Rudan: Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť. Prípad Romain Gary

Pozvánky

kelbertHosťovská online prednáška
26. mája 2021 o 14.00

Translatologička a výskumná pracovníčka Dr. Eugenia Kelbert Rudan je držiteľkou postdoktorandského štipendia Leverhulme v Britskom centre pre literárny preklad na University of East Anglia a zároveň pôsobí ako odborná asistentka na Vysokej škole ekonomiky v Moskve (v súčasnosti na prerušenom úväzku). Študovala filozofiu a translatológiu na Sorbonne, francúzsku a nemeckú filológiu v Oxforde a porovnávaciu literatúru na Yale. Za svoju dizertáciu Acquiring a Second Language Literature: Patterns in Translingual Writing from Modernism to the Moderns (2015) pod vedením Hauna Saussyho a Vladimíra Alexandrova získala cenu Charlesa Bernheimera od Americkej asociácie porovnávacej literatúry. Pôsobí ako aktívna členka Centra pre multilingvizmus na Univerzite v Osle (MultiLing), Centra pre digitálne humanity DARIAH v Belehrade a ITEM CNRS (Institut de textes et manuscripts modernes) v Paríži, kde sa podieľa na vývoji kolaboratívneho nástroja pre výskum porovnávacej štylistickej analýzy Bukvik http://bukvik.litterra.net/. Na pozvanie Ústavu svetovej literatúry SAV predstaví svoj výskum na online prednáške pod názvom Romain Gary’s Collaborative Self-Translation and the Translational. Podujatie bude prebiehať v angličtine s prezentáciou vo francúzštine, diskusia prebehne podľa potreby po anglicky, nemecky, francúzsky a po rusky. Pripojiť sa môžete cez zoomový kanál https://zoom.us/j/93192496899?pwd=dG5NZDVEVy9vMnBHR1dpQVlOaVB0UT09.

romain gary

FOTO –  https://complit.yale.edu/, Jean Claude Pierdet / INA / Getty

ABSTRAKT:  This talk focuses on the possibility of translational processes beyond translation through a genetic editing approach to an understudied phenomenon in translation studies, which I call collaborative self-translation (CST), i.e. a self-translator’s practice of involving a hired translator to provide an initial translation of an entire work, later to be revised extensively by the author. With a focus on Romain Gary and to a lesser extent Vladimir Nabokov as its case studies, it argues that an inductive extension of our notion of the translational can shed light on the ways in which our notions of the translational may meaningfully extend beyond translation and thus offer a pathway to distinguishing between literal and metaphorical use of translation in literary theory. It thus suggests a potential alternative to existing translational discourse in interdisciplinary settings, as well as presenting a view of collaborative self-translation as a practice that can be fruitfully theorized within multiple paradigms in translation studies.

Pokračovať na Eugenia Kelbert Rudan: Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť. Prípad Romain Gary →

O širokých kontextoch tvorby Pétera Nádasa

Udalosti

nadas_judit2Spisovateľ Péter Nádas má významné postavenie v domácej maďarskej aj vo svetovej literatúre, jeho diela dlhodobo vychádzajú vo veľkých i menších jazykoch. Ich recepciu podrobne skúma aj literárna veda u nás, v slovenskom preklade mu od roku 1999 doteraz vyšiel už celý rad kníh – román Koniec rodinnej ságy, Kniha pamätí, trilógia Paralelné príbehy, zbierky esejí Hamlet je slobodný a Stav vecí, súbor drám Upratovanie či autobiografická knižná esej Vlastná smrť. O pôvodnú tvorbu tohto uznávaného súčasného maďarského autora sa stará vydavateľstvo Jelenkor, ktoré počas minulého leta uprostred pandémie prenieslo formát literárnych večerov do online priestoru a odštartovalo na sociálnych sieťach seriál s hashtagom #olvassnádast (#čítajnádasa), kde sa pravidelne čítajú jeho vybrané diela a prebiehajú súvisiace online diskusie. Hostkou jednej z nich bola hungaristka Judit Görözdi, riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý okrem iného spolupracuje aj na odbornom spracovaní Nádasových textov (v roku 2010 usporiadal vedeckú konferenciu Stredoeurópsky kontext tvorby Pétera Nádasa a následne zostavil a spoluvydal editovanú kolektívnu vedeckú monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa).
Rozhovor s Judit Görözdi viedla moderátorka Anna Ott, spoločne sa ponorili do rôznych spôsobov čítania Nádasových diel, odhaľovali ich vzájomné prepojenia a jedinečnosti, šírku kontextov, vyzdvihli možnosti mentálnej čitateľskej práce s autorovými úvahami o mechanizmoch moci a princípoch slobody, o podstate vzťahov a intimity, o presných nastaveniach a modeloch ľudského správania, o schopnosti spoločenskej aj osobnej sebareflexie, zdôraznili príležitosť, ba priam nevyhnutnosť otvorene vnímať odkazy jeho mnohovrstevnatých textov, ktoré dokážu človeka vnútorne meniť.

Rozhovor v maďarčine je dostupný na stránke: https://www.facebook.com/NadasPeter.Jelenkor/videos/287826102831362

Recenziu na monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa, ktorú zostavila Judit Görözdi, si môžete prečítať TU.

Prečítajte si aj doslov Judit Görözdi ku knihe esejí Stav vecí (prel. Renáta Deáková) , ktorá vyšla v roku 2020 vo vydavateľstve PLAV: Doslov_Stav_veci.

Predstavenie zborníka Komplexnosť tvorivosti: O presahoch z osobnej sféry do spoločenského diania

Správy

batorova fotoBohatú činnosť v oblasti vedy a umeleckej činnosti
prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. predstavuje zborník Komplexnosť tvorivosti, ktorý vyšiel koncom minulého roka vo vydavateľstve Veda v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, kde Mária Bátorová dlhoročne pôsobí. Aprílová prezentácia predstavila editorky zborníka Renátu Bojničanovú a Tamaru Šimončíkovú Heribanovú, ktoré uchopili diela jubilujúcej spisovateľky, prekladateľky a literárnej vedkyne v kontexte dlhodobého tvorivého procesu rešpektujúceho hodnoty slobody. Počas prezentácie odzneli viaceré príspevky, autori a autorky sa v nich sústredili na obsah a kvalitu textov v zborníku, ako aj na spôsob myslenia, odbornú a vedeckú činnosť osobnosti Márie Bátorovej.  O primárnych aspektoch jej tvorby si prečítate viac v štúdii profesorky Tatiany Sedovej v prvom tohtoročnom čísle časopisu World Literature Studies TU.
Viac o prezentácii sa dozviete z článku Zuzany Kopeckej TU.

FOTO – Tamara Šimončíková Heribanová

Prezentácia  zborníkov projektu VEGA: Preklad ako  súčasť dejín  kultúrneho procesu III

Pozvánky

plagat final212. mája o 14.00

V nedávnom období vyšli v úzkej spolupráci s Ústavom svetovej literatúry aj dva podnetné zborníky. Prvý z nich s názvom Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach približuje problematiku využívania archívov vo výskume kultúrnych a literárnych dejín a odhaľuje silné a slabé stránky archívnych zdrojov. Druhý – Preklad vo vedách
o človeku a dialóg kultúr sa venuje problematike prekladu spoločenskovedných textov, ktorým doteraz chýbalo systematickejšie spracovanie a skúma najmä texty francúzskej proveniencie. Oba zborníky sú výstupmi projektu VEGA: Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu III. V online priestore ich naživo predstaví prof. Mária Kusá. Na podujatie sa môžete pripojiť cez platformu ZOOM: https://zoom.us/j/98748586717.

Viac informácií o zborníkoch nájdete TU.

Stredoeurópske kolokvium: Načo je literárna veda?

Pozvánky, Udalosti


Stredoeurópske interdisciplinárne kolokviumO zmysle literárnej vedy a jej metódach skúmania
Online kolokvium
5. mája. od 9.00

Pri skúmaní literárneho diela berieme do úvahy množstvo odborných kritérií a metód, na základe ktorých odhaľujeme dôležité kontexty jeho fungovania v aktuálnom čase a priestore. Práve od možností a hraníc diela ako predmetu umenia, od spôsobu približovania sa k jeho významu či od porovnávacích analýz sa bude odvíjať odborná rozprava pod názvom Načo je literárna veda? (O zmysle literárnej vedy a jej metódach skúmania), ktorá sa bude konať v našom online priestore. Jednotlivé príspevky budú vychádzať zo súčasných literárnovedných výskumov našich kolegov, ktorí touto cestou predstavia postupy svojej literárnovednej práce, voľby interpretácií a prístupy k literárnym dielam ako k výpovedným umeleckým artefaktom. Interdisciplinárne kolokvium povedie Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc a prihlásiť sa naň môžete na stránke https://zoom.us/j/94068125340?pwd=azlta0NrbGszTUVoUERiNDFhdEJvdz09.
Program podujatia si môžete pozrieť tu: Stredoeurópske kolokvium SAV

 

Tomáš Strauss videl za umením východisko z psychosociálnej krízy 20. storočia

Správy

strauss_tomas_foto_abartVedecká a spomienková konferencia: Tomáš Strauss – slovenský a európsky kunsthistorik

Tomáš Strauss je jednou z najvýraznejších osobností alternatívnej kultúry v strednej Európe. Pri príležitosti jeho nedožitej deväťdesiatky prebehla 14. apríla 2021 pod záštitou Slovenského centra PEN, Ústavu svetovej literatúry SAV a Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA) konferencia venovaná jeho osobnosti, práci a životným peripetiám. V dvoch blokoch odzneli referáty viacerých znalcov jeho života a diela.  Viac o konferencii uverejnil web SAV v článku našej kolegyne Mgr. Zuzany Kopeckej.
Link na jej text nájdete TU.
FOTO: cs.isabart.org

Pozvánka: Prezentácia publikácie „Komplexnosť tvorivosti“

Pozvánky

batorova
Srdečne pozývame na prezentáciu zborníka príspevkov k jubileu Márie Bátorovej, ktorý pod názvom Komplexnosť tvorivosti zostavili Renáta Bojničanová a Tamara Šimončíková Heribanová.

Online v stredu 28. 4. 2021 o 14:00.

Komentujú: prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc., prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc., doc. Mgr. Renáta Bojničanová, PhD., Mgr. Tamara Šimončíková Heribanová, PhD., doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD.

 

Odkaz na pripojenie: https://zoom.us/j/92059074657pwd=QVZrYjEwTkxrK1cyQytKUlFKZVYvUT09

Meeting ID: 920 5907 4657
Passcode: 557179

Práve vyšlo WLS 1/2021: Posthumánne témy (nielen) v literatúre

Správy

WLS1_2021_obalka vyrezEditorka: Bogumiła Suwara

Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka.
V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí
s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú
do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v tomto čísle sa sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia (bioart, film a TV seriály) z perspektívy posthumanizmu.

Z obsahu:
MARIUSZ PISARSKI: Human, super-human, anti-human: The posthuman deep future in evolutionary science fiction
PETER SÝKORA: Post-dog tales about human extinction
JANA TOMAŠOVIČOVÁ: Parallels between two worlds: Literary science-fiction imagery and transhumanist visions
IVAN LACKO: Saviors, naifs, or orphans? The posthuman condition in literary and cinematic perspectives on human cloning
JOZEF LENČ:
From “andys” to “toasters”: How has politics affected the view of non-humans in “Blade Runner” and “Battlestar Galactica”?
JURAJ ODORČÁK: Homo artefactus and Promethean shame: Reflections on Josef Čapek, Futurism, transhumanism, posthumanism, and the Obvious
BOGUMIŁA SUWARA: Toward a bioethical perspective for posthumanist aesthetics: Bioart as an example

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.

Mária Bátorová o moderne a jej súvislostiach v umení a spoločnosti

Udalosti

modernaModerna a my alebo dobrodružstvo myslenia

Pojmy „moderný“, „moderna“, „postmoderna“ vyvolávajú v mysliach ľudí rôzne súvislosti a nikto presne nevie, čo sa pod nimiskrýva. Väčšinou si bežne myslíme, že znamenajú „súčasný“, „na pulze čias“ „in“…,  no nie je tomu celkom tak.

Moderna je široký pojem a jej definície určujú najrôznejšie jazykové, intelektuálne
či zemepisné súradnice, aby vymedzili prekonané prúdy umenia, filozofie a náboženstva proti tým nastupujúcim.  O podobách sveta v spomenutých súvislostiach hovorí prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. vo svojom článku, ktorý uverejnil portál aktuality.sk. Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum – naša šanca. Môžete si ho prečítať TU.