V dňoch 12. – 13. februára 2020 sa v Ústave svetovej literatúry SAV v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy konala medzinárodná vedecká konferencia s názvom Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach.
Išlo o druhé stretnutie slovenských komparatistov združených v tejto asociácii, ktorá pôsobí pri Ústave svetovej literatúry SAV a je členskou organizáciou Medzinárodnej asociácie porovnávacej literárnej vedy (AILC/ICLA).

Literárna komparatistika sa venuje literárnym javom, ktoré presahujú pojem národnej literatúry. Integračné procesy prebiehajúce v spoločnosti nútia literárnovednú obec hľadať nové pojmy na uchopenie týchto javov. Vzťah medzi národnými a postnárodnými rámcami patrí ku kľúčovým aspektom súčasného formovania identít. Vzniká vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických, ako aj širších kultúrnych procesoch. Cieľom konferencie bolo preskúmať, ako možno premýšľať o národnom a postnárodnom v literatúre a ako sa reflektujú a konštruujú postnárodné identity v európskych literatúrach. Na konferencii svoje príspevky predniesli literárni vedci a vedkyne nielen z rôznych inštitúcií na Slovensku a v Čechách, ale aj v Turecku, Srbsku, Španielsku a Francúzsku. Účastníci a účastníčky konferencie diskutovali o danej téme na základe širokého literárneho materiálu, ktorý pokrýval najmä stredoeurópske a južnoslovanské literatúry. Nechýbali ani príspevky, ktoré teoreticky reflektovali napätie medzi národným a postnárodným.

Konferencia prispela k otvoreniu novej výskumnej témy. Bola významným vedeckým podujatím v sérii aktivít Česko-slovenskej asociácie porovnávacej literárnej vedy a Ústavu svetovej literatúry SAV, ktoré prispelo k rozvoju slovenskej a českej literárnej komparatistiky v dialógu s medzinárodnou komparatistickou komunitou.

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

„Nie zajtra, nie pozajtra, hneď!“
Oľga Kovačičová

V stredu 22. januára 2020 sa na Ústave svetovej literatúry SAV uskutočnila prezentácia v poradí piateho zborníka edície Knižnica časopisu World Literature Studies Rozmanitosť skúmania kultúrnych priestorov: Personálna bibliografia Kataríny Bednárovej. Knihu predstavila jej zostavovateľka Mária Kusá a autorky Libuša Vajdová a Jana Truhlářová.

Kým M. Kusá v krátkosti predstavila svoje štyri piliere charakterizujúce osobnosť K. Bednárovej – zaťatosť v ceste za stanoveným cieľom, historické vedomie, zodpovednosť za kultúrny priestor a invenčnosť – L. Vajdová hľadala spoločných menovateľov v priereze jej bohatej, minucióznej a systematickej vedeckej práce. J. Truhlářová zasa opísala priekopnícku a novátorskú činnosť K. Bednárovej v oblasti dejín francúzskej literatúry, predovšetkým jej zmyslu, schopnosti nachádzať a identifikovať hodnoty v nej.

V diskusii E. Gromová pripomenula formujúcu úlohu spoločného vysokoškolského štúdia a poďakovala sa K. Bednárovej za spoluprácu, M. Bátorová vyzdvihla neideologický ráz ich vedeckej práce a L. Franek vyjadril obdiv k istému druhu vedeckej intuície, ktorá vedie k objavným prácam nielen na poli najnovšej, ale aj mnohorako prehodnotenej literatúry.

K. Bednárová napriek nevôli bilancovať upozornila na potrebu systematickej vedeckej upriamenosti na jeden predmet výskumu, pretože podľa nej je najväčším protivníkom vedeckej práce čas. Ten rýchly, ako ich rozdelil nórsky antropológ T. Hylland Ericsen, aj u nej kopí nápady na seba ako kocky, ten pomalý je však časom súvislým, lineárnym, vyžaduje si od človeka zdisciplinovanie, no prináša skutočné výsledky.

Isté je, a dokazuje to aj prezentovaná bibliografia, pripravená V. Čejkovou, že K. Bednárová svoj čas dokáže – aj v zmysle spomenutého (horeuvedeného) výroku kolegyne O. Kovačičovej na svoju adresu –, zmysluplne napĺňať. Prajeme jej, aby táto publikácia nezavršovala, ale naopak stimulovala jej ďalšiu prácu.

Publikáciu na stiahnutie nájdete tu Personálna_bibliografia_Kataríny_Bednárovej

Eva Kenderessy
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

Dňa 4. decembra 2019 sa v priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV konal seminár Preklad spoločenskovedných textov. Uskutočnil sa ako súčasť výskumných úloh grantu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. Motiváciou seminára bolo v prvom rade poukázať na fakt, že v slovenskej kultúre zohrávajú významnú úlohu texty z oblasti literárnej vedy, umenovedy či filozofie, ktoré doteraz translatologický výskum reflektoval skôr čiastkovo. Ciele seminára vystihli už rámcové otázky organizátoriek M. Kusej (ÚSvL SAV a FiF UK) a N. Rondzikovej (ÚSvL SAV), formulované v pozvánke na seminár. Pozornosť sa sústredila jednak na problematiku (a, ako sa ukázalo, historickú a logickú problematickosť) termínov spoločenskovedný (SV) text a preklad spoločenskovedných textov. V druhom rade organizátorky upozornili aj na rozličné determinanty dejín prekladového priestoru a možnú nutnosť ich hlbšej interpretácie s ohľadom na historickú prax prekladu SV textov. Tretím rámcom uvažovania mala byť reflexia prínosov prekladu SV textov z konkrétnych kultúrnych okruhov a jazykov do slovenského myslenia.

V úvodnom príspevku Mária Kusá na materiáli z dejín prekladu ruských SV textov v časopise Slovenské pohľady systematizovala základné historické a typologické špecifiká prekladu SV textov. Edita Gromová (FF UKF v Nitre) sa v príspevku zaoberala prínosom Nitrianskej školy do uvažovania o preklade SV textov a tiež koncepciám výučby odborného prekladu v zakladateľskom období slovenskej translatológie (70. roky 20. storočia). Libuša Vajdová (ÚSvL SAV) sa venovala prekladom francúzskych SV textov prierezovo od 70. rokov 20. storočia, s dôrazom na situáciu od 90. rokov. Identifikovala niekoľko tematických okruhov prekladaných francúzskych textov (francúzsky štrukturalizmus, psychológia, analyticko-kritické pohľady na modernitu a historiografiu), ktorých realizácia a rezonancia podľa nej bytostne vyplýva z dynamiky francúzsko-slovenských kultúrnych vzťahov. Na jej príspevok nadviazala Jana Truhlářová (ÚSvL SAV a FiF UK), ktorá sa venovala slovenskej recepcii francúzskej novej kritiky od 60. rokov 20. storočia do roku 2010 s dôrazom na vydavateľskú a prekladateľskú koncepciu známej edície Anthropos vydavateľstva Kalligram. Pohľad autorky obohatila aj vlastná prekladateľská skúsenosť, (aj) na jej základe dokázala pregnantne pomenovať problémy prekladu tohto typu textov (nedostatok referenčnej literatúry, preklad citátov a preklad francúzskej filozofickej vety). Vladimír Biloveský (FF UMB v Banskej Bystrici) načrtol vo svojej pilotnej bibliometrickej sonde základné problémy pri poznávaní osobitostí prekladu súčasných anglofónnych SV textov (chybne uvádzané metadáta v knižničných katalógoch, množstvo prekladov a rozdrobenosť vydavateľského prostredia, problém so žánrovým vymedzením anglofónneho žánru eseje a i.). Katarína Bednárová (ÚSvL SAV a FiF UK) sa vo svojom príspevku vrátila do prehistórie prekladu filozofickej literatúry na Slovensku a identifikovala nielen zásadný vplyv francúzskeho a nemeckého kultúrneho okruhu, no aj viacero metodologických a materiálových problémov pri výskume problematiky (napr. úzka prepojenosť s dejinami školstva, učených spoločností a personálnou históriou).

Príspevky vyvolali aj plodnú diskusiu, v ktorej odzneli zaujímavé podnety, napríklad názory K. Bednárovej o historickej podmienenosti nastoľovania nových epistém vedeckého myslenia cez preklad či nutnosť skúmania reálneho obsahu pojmu spoločenské vedy v jednotlivých dejinných epochách alebo úvahy Igora Tyšša (FF UKF v Nitre), ktorý viackrát upozornil na dobové špecifiká vydavateľského prostredia (napr. význam časopisov ako miest úniku pre potenciálne problematické texty počas socializmu) a recepčnej situácie (otázka, komu sú vlastne prekladané texty určené). Do diskusie sa zapojil aj analytický filozof, niekdajší prekladateľ Marián Zouhar (dekan FiF UK v Bratislave), ktorý okrem iného upozornil na viacero významných faktorov recepcie filozofických textov v kontexte slovenskej filozofie.

Vzhľadom na to, že predmetnej problematike sa až príliš dlho nedostávalo náležitej pozornosti, možno seminár Preklad spoločenskovedných textov označiť za jedno z výskumne zvlášť relevantných slovenských translatologických podujatí v roku 2019. Aj z tohto dôvodu príspevky v blízkej budúcnosti dostanú knižnú podobu, aby slúžili ako východiská ďalšej diskusie a bádania.

Natália Rondziková