Čo znamená metafora v ľudskej komunikácii? Ako ovplyvňuje myslenie a čím formuje náš orientačný priestor? Odpovede na špecifické otázky o tom, ako v metaforách existuje ľudská realita, prináša nová publikácia Romana Mikuláša Výskum metafory
v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach, ktorá vyšla koncom minulého roka v nemeckom vydavateľstve Brill/mentis. Jednotlivé štúdie reflektujú metaforu ako súčasť procesu, ktorý možno skúmať z viacerých perspektív vied o človeku. Autori a autorky príspevkov nevnímajú metaforu primárne ako fenomén systému jazyka, skôr ako zvláštny druh prepojenia kognície a komunikácie.
Všetky príspevky usvlwpadmin
Roman Mikuláš: Literárne patografie ako kroniky utrpenia. O analogizáciách prežívania chorôb v autobiografických dielach nemecky píšucich autorov a autoriek
POZVÁNKA NA ONLINE PREDNÁŠKU
Dátum a čas:
streda 24. 2. 2021 o 14.00
Prednáška Mgr. Romana Mikuláša, PhD. nás vtiahne do problematiky nemecky písaných literárnych diel, ktoré zachytávajú ťažko uchopiteľné skúsenosti autorov a autoriek na pozadí psychických a fyzických chorôb vo vzťahu k metafore. Vo svojej analýze sa sústredí na autobiografické texty Ingeborg Bachmann, Thomasa Bernharda, Fritza Zorna a Kathrin Schmidt.
Pre možnosť získať link na online prednášku sa prihláste na mailovej adrese robert.gafrik@savba.sk.
Kto rozpráva v súčasných románoch o historickej pravde
Nové spôsoby písania dejín v súčasnom francúzskom románe. P. Modiano, L. Binet, S. Germain
Mgr. Silvia Rybárová, PhD.
Prednáška zo dňa 27. januára 2021,
Ústav svetovej literatúry SAV
Spracovanie dejín v románoch prináša so sebou aj riziká. Spočívajú najmä v tom, že autori a autorky pracujú s historickou pravdou. Ako sa môžu venovať historickej téme, akou formou sa identifikujú so svojím rozprávačom? Je únosná miera vplyvu zábavnej kultúry na seriózne fakty a informácie? Týchto pálčivých tém sa v uplynulých rokoch dotýkajú francúzske romány a v súvislosti so silnejúcim záujmom o udalosti 2. svetovej vojny vyvolávajú polemiky. Aktuálny kontext románového spracovania dejín priblížila vedecká pracovníčka ÚSvL SAV Silvia Rybárová v troch dielach súčasnej francúzskej literatúry.
Záznam prednášky si môžete vypočuť TU.
Predstavujeme WLS 4/2020: Národné a nadnárodné rámce v európskych literatúrach
Editori: Mária Bátorová, Róbert Gáfrik
Literárna komparatistika sa už od svojho zrodu spája s národnými a nadnárodnými rámcami, pričom ich vzťah v literatúre a pri formovaní identít patrí ku kľúčovým hľadiskám súčasnosti. Je to vzťah utváraný vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických a širších kultúrnych procesoch. Predstavy o nich sa menia tak, ako sa mení samotná disciplína. Práve na túto problematiku sa sústreďuje najnovšie číslo časopisu World Literature Studies. Štúdie v tematickom bloku, ktorý zostavili editori Mária Bátorová a Róbert Gáfrik, ukazujú rôzne aspekty súčasného chápania nadnárodného ako pojmu presahujúceho uvažovanie o literatúre v národnom kontexte.
Z obsahu:
CHARLES SABATOS: Bratislava as a cultural borderland in the Danubian narratives of Patrick Leigh Fermor and Claudio Magris
ADRIANA RADUCANU: Myth, history and literature: Reading Ismail Kadare’s “Essays on World Literature” through Giorgio Agamben’s “The Coming Community”
MILOŠ ZELENKA: The “literary memory” model of research based on comparative analysis: A presentation on cultural archeology
ANNA ZELENKOVÁ: The intertextual aspect of the Faustian theme in 19th-century Slovak and Czech literature: Jonáš Záborský, Šebestián Hněvkovský, and the categories of “national” vs. “world”
LIBUŠA VAJDOVÁ: Priestorové myslenie a interliterárny proces
MÁRIA BÁTOROVÁ: Národné a nadnárodné aspekty slovenskej literárnej moderny
Abstrakty k jednotlivým štúdiám nájdete TU.
Silvia Rybárová: Nové spôsoby písania dejín v súčasnom francúzskom románe. P. Modiano, L. Binet, S. Germain
POZVÁNKA NA ONLINE PREDNÁŠKU
Dátum a čas:
27. 1. 2021 o 10:00
Uvažovanie o vzťahu literatúry a dejín bolo vždy súčasťou myslenia, avšak obdobie po roku 2000 prinieslo vo francúzskych intelektuálnych kruhoch v tomto smere nevídané oživenie. Polemiky v súvislosti so silnejúcim záujmom románu o udalosti 2. svetovej vojny a vyhladzovacích táborov zákonite nastoľujú otázky „krehkosti” historickej disciplíny a oprávnenosti románu „produkovať historické poznanie”. Najmä vtedy, keď súčasní spisovatelia a spisovateľky zaujímajú na pomyselnej osi pravda-predstavivosť neraz extrémne polohy písania – od bezvýhradného priľnutia k faktom po svojvoľné prestupovanie hraníc skutočnosti. Francúzsky román sa v posledných rokoch dotýka aj mnohých ďalších pálčivých otázok, napr. kolektívnej pamäti, medzigeneračnej traumy, narušenej identity a pod., pričom hľadá nové spôsoby vyjadrenia.
Mgr. Silvia Rybárová PhD. sa vo svojej prednáške pokúsi načrtnúť aktuálny kontext románového spracovania dejín a predostrieť jeho podoby v dielach dvoch súčasných autorov a jednej autorky. Zároveň sa pokúsi identifikovať niektoré ich spoločné črty, ktoré by sme mohli považovať za symptomatické pre písanie o dejinách v 21. storočí.
Možnosť zúčastniť sa na online prednáške majú aj záujemcovia z externého prostredia. Pre získanie linku sa môžu prihlásiť na mailovej adrese robert.gafrik@savba.sk.
Peter Stamm obišiel svet, aby mohol zaostriť na vzťahové konštelácie
Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD. v rozhovore o najprekladanejšom súčasnom švajčiarskom autorovi
Literatúra dokáže popisovať ľudí oveľa lepšie ako psychológia, pretože nemusí byť taká exaktná. V takomto nastavení ju vníma spisovateľ Peter Stamm. Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor mal takmer tridsať, keď vstúpil do sveta literatúry. Diela tohto autora píšuceho po nemecky komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami. V snahe vyrovnať sa so súčasným stavom sveta mu umožnili zaostriť predovšetkým na medziľudské vzťahy, rodinné konštelácie či partnerské spolužitia. O jeho živote a tvorbe rozprával náš kolega Ján Jambor na Rádiu Devín. Môžete si ho vypočuť stránke RTVS.
FOTO: Gaby Gerster
Profesor Adam Bžoch v podcaste u Michala Hvoreckého
Lit_cast Slowakei je prvý nemeckojazyčný podcast o slovenskej literatúre z dielne Literárneho informačného centra. Oslovuje nemecky hovoriacich ľudí, ktorí sa chcú o súčasnej literatúre na Slovensku dozvedieť viac. Rozhovory vedie spisovateľ a prekladateľ Michal Hvorecký a do štrnásteho vydania si pozval literárneho vedca, germanistu, nederlandistu a prekladateľa z nemeckojazyčnej a nizozemskej literatúry, profesora Adama Bžocha z Ústavu svetovej literatúry SAV. Porozprávali sa o jeho vzťahu k nemčine a nemeckej kultúre a literatúre, o otázkach ústupu nemčiny ako svetového jazyka a prebrali spolu aj situáciu nemčiny v slovenskom školstve. Podcast si môžete vypočuť na tomto linku.
Rozhovor: Judit Görözdi pre Rádio Devín o literárnej vede, čítaní a preklade
Univerzitné prostredie v revolučnom roku 1989 ukázalo jedinečnú cestu k spôsobu, ako čítať a analyzovať literárne texty vo všetkých možných vrstvách a kontextoch. Skvelú jazdu životom literárnej histórie a vedy priniesol rozhovor redaktorky rádia Devín Andrey Makyšovej Volárovej s riaditeľkou Ústavu svetovej literatúry Judit Görözdi. Porozprávali sa o literárnovednej práci, čítaní krásnych kníh aj o fenoméne prekladateľstva. Rozhovor si môžete vypočuť na tomto linku.
Mladá tvorba priniesla po „tvrdých päťdesiatych“ zásadný impulz. Čerpáme z neho dodnes
Literárny časopis ako predmet dejín prekladu: Prípad mladá Tvorba
Mgr. Igor Tyšš, PhD.
Prednáška zo dňa 25. novembra 2020,
Ústav svetovej literatúry SAV
Druhý zjazd Zväzu československých spisovateľov
v apríli roku 1956 bol veľmi razantný. Viaceré dôležité spisovateľské osobnosti ako Jaroslav Seifert, František Hrubín či prekladateľky Zora Jesenská
a Katarína Lazarová prejavili občiansku odvahu
a vo svojich referátoch sa kriticky vyjadrili voči vzťahu literatúry a politiky v danom období, pričom upozornili
i na potrebu nachádzať v umení nové talenty. Aj vďaka tomuto akcentu došlo k uvoľneniu, ktoré čoskoro vyústilo do vzniku časopisu Mladá tvorba. Nové literárne periodikum združilo okolo seba mladých autorov s veľkou vášňou pre zmenu, otvorenosť a konštruktívnu debatu. Napriek nemožnosti naplno rozvinúť koncepciu sa časopis stal nespochybniteľným tvorivým impulzom pre vývin slovenskej literatúry. O jeho dôležitosti a o kultúrno-politických okolnostiach jeho vzniku a fungovania v kontexte reflexie dejín prekladu na Slovensku rozpráva vo svojej prednáške vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV Igor Tyšš.
Záznam prednášky si môžete vypočuť na tomto linku:
https://www.youtube.com/watch?v=w0JFEMlxLOY&feature=youtu.be
Igor Tyšš: Literárny časopis ako predmet dejín prekladu. Prípad Mladá tvorba
POZVÁNKA NA ONLINE PREDNÁŠKU
Dátum a čas:
25. november 2020 o 10.00
Po XX. zjazde komunistickej strany ZSSR v roku 1956 sa situácia v spoločnosti začala mierne uvoľňovať. Ľady sa pohli aj v literárnom živote na Slovensku a vznikol časopis Mladá tvorba (MT, 1956 – 1970). Pozývame vás na online prednášku, ktorá tento legendárny mesačník pre kultúru, literatúru a život predstaví ako jednu z najvýznamnejších platforiem podnecujúcich vývin slovenskej literatúry po období stagnácie v 50. rokoch 20. storočia. Vzhľadom na faktickú absenciu iných adekvátnych časopisov však dlhý čas (de facto do roku 1966) suploval aj úlohy časopisu monitorujúceho dianie v svetovej literatúre. Poskytoval preto miesto prekladom a realizačné pole začínajúcim prekladateľom. Už len preto je nutné náležite doceniť jeho význam aj v dejinách prekladu na Slovensku.
Mgr. Igor Tyšš, PhD. sa vo svojej prednáške pokúsi ukázať možnosti, ktoré tento materiál z mikrodejín slovenskej kultúry ponúka na komplexnejšie pochopenie (a neraz problematickejšie uchopenie) dejín prekladu ako súčasti dejín kultúrneho priestoru. Zároveň sa pokúsi naznačiť niektoré metodologické súvislosti historiografie prekladu, ktoré vyplývajú z jej zákonitej inklúzie do takzvaných veľkých dejín (politiky, spoločnosti a kultúry), čo zákonite znamená reflexiu dejín prekladu vo vzťahu k prekladu v dejinách.
Možnosť zúčastniť sa na online prednáške majú aj záujemcovia z externého prostredia. Pre získanie linku sa môžu prihlásiť na mailovej adrese robert.gafrik@savba.sk.