Tento týždeň na festivale Nová dráma v Bratislave vystúpil nigérijský spisovateľ a dramatik Wole Soyinka, ktorý sa v roku 1986 stal prvým africkým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. V edícii Divadelného ústavu práve vyšla kniha jeho piatich klasických hier v slovenskom preklade Blázni a špecialisti. Soyinka tento rok oslávi deväťdesiat rokov, ale vôbec sa vraj necíti starý. Na masterclass, ktorej sa zúčastnila aj naša kolegyňa Dobrota Pucherová, vysvetľoval, že pri písaní svojich hier sa inšpiroval antickou gréckou drámou, lebo grécky panteón a jorubský panteón sú si veľmi podobné, takisto majú veľa spoločné aj jorubská komédia a talianska commedia dell’arte, ako aj japonské divadlo Noh. O všeľudských témach a fenoménoch Soyinka rozprával so svojim typickým humorom a nadhľadom v diskusii so spisovateľom Michalom Hvoreckým.

Naša kolegyňa Dobrota Pucherová s Wole Soyinkom

Festival Nová dráma organizuje Divadelný ústav.  Celý program festivalu TU.

Prečítajte si nobelovskú reč Wole Soyinku, ktorá sa nesie v znamení protestu proti utláčaniu ľudí čiernej pleti, najmä proti juhoafrickému apartheidu: This Past Must Address Its Present

V najnovšom čísle časopisu Verzia publikovali aj naša kolegyňa Eva Kenderessy a náš kolega Róbert Gáfrik.

V úvodnej štúdii s názvom „Čo je svetová literatúra?“ sa komparatista Róbert Gáfrik podujal na úlohu načrtnúť rôzne prístupy k chápaniu svetovej literatúry ako jedného z najdiskuto-vanejších pojmov súčasnej literárnej vedy:

„Podľa môjho názoru možno literatúru definovať ako liminálny fenomén. Jej pomedznosť sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Môže sa nachádzať na pomedzí skutočnosti a fikcie, osob-ného a spoločného, minulosti a súčasnosti. Literárne texty môžu nasledovať akceptované spoločenské hodnoty, ale aj vytvárať hodnoty nezlučiteľné s hodnotami spoločnosti, v kto-rej vznikli alebo ktorej sú adresované. Ako pomedzný jav môžu zahŕňať, ale aj prekonávať protiklady, vrátane dialektiky medzi centrom a perifériou. Literatúra môže podvracať, ako aj podporovať okrajovosť. Nemusí smerovať k centru. To, čo je liminálne, nepatrí ani cen-tru, ani periférii. Môže ísť rôznymi smermi.“ Celý text si môžete prečítať TU.

Romanistka Eva Kenderessy o svojich príspevkoch napísala: „Toto vizuálne krásne číslo časopisu Verzia, venované (prekladovo) zabudnutej klasike, hostí okrem iných literárnych lahôdok aj dva miniromány od rumunského (avant)avantgardistu Urmuza. Pokračovať na O (prekladovo) zabudnutej klasike v novej Verzii →

Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., ponúka štvorročné interné doktorandské štúdium v študijnom programe Literárna veda (viac informácií TU). Ešte do 10. januára s nami môžete konzultovať vlastný návrh na tému dizertačnej práce alebo sa neskôr prihlásiť na niektorú z vypísaných tém. V našom ústave úspešne absolvovalo už veľa doktorandiek a doktorandov, ktorí sa vydali rôznymi cestami. Krištof Anetta, ktorý dizertačnú prácu Nové paradigmy tvorby: Analýza multimodálnych internetových platforiem obhájil pod školiteľským vedením Dr. Bogumiły Suwara v roku 2019, nám na otázku, načo mu bolo doktorandské štúdium, odpovedal takto:

Literatúra spája a kultivuje mysle – nepoznám humánnejšie, vrúcnejšie umenie. Zasvätiť roky uvažovaniu o nej je privilégium. Toto štúdium mi umožnilo niekoľko rokov existovať v komunite ľudí, s ktorými sme si rozumeli ako s málokým, a dalo mi plnú slobodu a zodpovednosť za riadenie vlastnej vedeckej cesty.

Pokračovať na Krištof Anetta, Phd. #nacomijedoktorandskestudium →