On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry

Pozvánky

anderspetterssonAnders Pettersson
online hosťovská prednáška
6. apríla 2022 (streda) o 14:00

Výraz „svetová literatúra“ sa v súčasnosti používa v niekoľkých významoch: Označuje rôzne kultúrne a časovo inkluzívne súbory literatúry alebo rôzne spôsoby skúmania takejto literatúry. Svetová literatúra sa niekedy predstavuje ako entita nezávislá od mysle, inokedy zas ako vedecká konštrukcia. Profesor Anders Pettersson bude v prednáške hovoriť o tom, že výber medzi týmito alternatívami je dôležitý, lebo má významné dôsledky pre logiku myslenia a uvažovania o svetovej literatúre. Osobitnú pozornosť bude venovať zostavovateľskej koncepcii svetovej literatúry v publikácii The Cambridge History of World Literature (2021), ktorú zostavila Debjani Ganguly.

knihy

Anders Pettersson je emeritný profesor švédskej literatúry a porovnávacej literárnej vedy na Univerzite v Umeå vo Švédsku. Pokračovať na On the Concept of World Literature: prednáška Andersa Petterssona o koncepcii svetovej literatúry →

Rusista Valerij Kupka je novým školiteľom doktorandského štúdia na našom ústave

Správy, PhD. štúdium

Máte záujem o doktorandské štúdium svetovej literatúry? Už ste si vybrali tému? Nový externý školiteľ doktorandského štúdia na Ústave svetovej literatúry SAV doc. PhDr. Valerij Kupka, CSc. vypísal tému Špecifiká vývoja malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia. Zoznámte sa s ním.

ValeValerij_Kupka2-1017x1536rij Kupka je básnik, prekladateľ, rusista, divadelný dramaturg. Má štyri rodné jazyky. Narodil sa na Ukrajine a v roku 1978 sa jeho rodina presťahovala na Slovensko. Venuje sa ruskej literatúre
19. a 20. storočia, ruskej detskej literatúre, ruskému výtvarnému umeniu a filmu 20. storočia.
V zaujímavom rozhovore pre dunszt.sk „Prežívame kolaps systému, v ktorom svetu vládnu nekompetentní politici“ ho predstavila Eva Andrejčáková:
Ako rusista máte k Rusku špecifický vzťah. Predpokladali ste, že môže dôjsť k takejto ničivej vojne?
Je to šok a ťažko sa mi o tom hovorí. Áno, mal som predstavu, tušenie, že môže dôjsť k nejakému minimalistickému kroku zo strany Ruska voči Ukrajine, ale toto som nečakal.
Čo prežívate z osobného hľadiska? 
Obávam sa, že svoje pocity nedokážem sformulovať. V oboch krajinách mám blízkych príbuzných a blízkych priateľov, spisovateľov a výtvarníkov, s ktorými dlhodobo spolupracujem. Desím sa predstavy, že budú stáť zoči-voči jeden proti druhému. To, čo prežívame, je kolaps systému, v ktorom svetu vládnu politici často nekompetentní a neprofesionálni. Deje sa to aj preto, že sa k moci dostávajú polovzdelaní a neempatickí ľudia. A platí to nielen o politike, ale o všetkých sférach spoločenského života.
Celý rozhovor si prečítajte TU.
(Foto: archív V. K.)

Autorovu štúdiu „Podoby cenzúry v ruskej literatúre“, publikovanú v časopise World Literature Studies, si môžete prečítať TU.

Nezabudnite, že prihlášky na doktorandské štúdium sa prijímajú od 1. do 31. mája. Viac informácií TU.

Róbert Gáfrik v cykle Z literárnovednej dielne: Upanišady v premenách času a interpretácií

Pozvánky

 

upanisadyOnline prednáška
30. marca 2022 (streda) o 14:00

Rané upanišady sa považujú za najstaršie dochované filozofické texty v Indii. Tvoria základy mnohých indických filozofických a náboženských systémov. Od 19. storočia sa stali inšpiráciou aj pre viacerých európskych filozofov a spisovateľov. Hovoria o Brahma, Absolútnu, ktoré je pôvodom všetkého stvorenia. Opisujú jeho vlastnosti, ako aj jeho vzťah k stvoreniu a k živým bytostiam. Tieto sanskritské texty prehovárajú k ľuďom naprieč tisícročiami a kultúrami. Popri hĺbke filozofických myšlienok pútajú aj jazykom a štýlom. Niečo zo svojho čara si zachovávajú aj v preklade do moderných európskych jazykov.

Upanišady sa stali predmetom rôznych interpretácií. Túto skutočnosť ovplyvňujú spôsoby ich prenosu. Najprv sa tradovali ústne, neskôr sa začali prenášať aj prostredníctvom rukopisov a tlače. Dnes sú dokonca súčasťou digitálnych médií. Pochopenie týchto starovekých textov sa okrem toho spája s rôznymi teóriami jazyka a s tým, ako sú v ostatných storočiach hodnotené ako literárne a filozofické texty.
O tom všetkom bude vo svojej prednáške v rámci cyklu Z literárnovednej dielne hovoriť doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD. Priblíži zároveň problematiku prekladania upanišád  do súčasných jazykov a naznačí zameranie ich pripravovaného slovenského prekladu.

Na prednášku sa môžete pripojiť tu:
https://us06web.zoom.us/j/85603358775?pwd=dGxaRFliUXF0RldHSGhrajU0aU1GZz09
Meeting ID: 856 0335 8775
Passcode: 126852

Foto: Ukážka z rukopisu Brhadáranjakópanišady v písme dévanágarí z polovice 19. storočia

Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

Nové knihy, Pozvánky
rhdr
Jana Truhlářová. FOTO – ÚSvL

Online prezentácia
23. marec (streda) 2022 o 14:00

Jana Truhlářová:
Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike

Knihu predstavia:
vedecká redaktorka prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., vedecké recenzentky prof. PhDr. Zuzana Malinovská, CSc. a doc. PhDr. Jana Páleníková, CSc.

Prijímanie zahraničných impulzov je nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Bez vzájomného pôsobenia by nemohli vznikať dejiny žiadnej literatúry, to napokon konštatovali literáti a myslitelia už v staroveku a ešte v oveľa väčšej miere sa to týka modernej doby. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.

Pokračovať na Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky →

Porotkyňa Jana Cviková o finálovej desiatke ceny Anasoft litera 2022

Správy

Desiatka Anasoft litera 2022Od stredy 9. marca poznáme knihy, ktoré sa stali súčasťou finálovej desiatky ceny Anasoft litera 2022 – Balla: Medzi ruinami (KK Bagala), Dobrakovová, Ivana: Pod slnkom Turína (Marenčin PT), Hochholzerová, Nicol: Táto izba sa nedá zjesť (KK Bagala), Medeši, Ivan: Vilkovia (Východoslovenské združenie Valal), Micenková, Jana: Krv je len voda (Marenčin PT), Onderčanin, Lukáš: Utópia v Leninovej záhrade (Vydavateľstvo Absynt), Rakús, Stanislav: Ľútostivosť (KK Bagala), Rozenbergová, Vanda: Zjedol som Lautreca (Vydavateľstvo SLOVART), Soltész, Arpád: Zlodej (Ikar),  Vadas, Marek: Šesť cudzincov (KK Bagala).

V tohoročnej päťčlennej porote sú okrem Gábora Csandu, Weroniky Gogoly a Tamary Janecovej aj vedecká pracovníčka nášho ústavu Jana Cviková a člen redakčnej rady medzinárodného vedeckého časopisu World Literature Studies Marián Andričík. Desať finalistiek sa predstaví počas multižánrového festivalu litera fest a ďalších podujatí. V septembri porota vyhlási tzv. finálovú päťku, z ktorej napokon vyberie víťaznú knihu. Päticu kníh vyberie aj pre Cenu René, o ktorej rozhoduje gymnaziálna mládež.

Jana Cviková-cb.

Literárna vedkyňa, prekladateľka a vydavateľka Knižnej edície ASPEKT o finálovej desiatke napísala:

„V tomto ročníku sa desiatka poskladala z ôsmich nových knižných titulov autoriek a autorov, ktorých už dobre poznáme, a – čo je zvlášť potešujúce – aj z dvoch debutov. Hoci v celoročnej produkcii Pokračovať na Porotkyňa Jana Cviková o finálovej desiatke ceny Anasoft litera 2022 →

Adam Bžoch pre Denník N: Prvou obeťou vojny je pravda

Správy

275971969_1977187975815162_6538660974944829674_nV článku, ktorý vyšiel v Denníku N, píše Adam Bžoch o vojne proti Ukrajine a zamýšľa sa nad otázkou, prečo je jej prvou obeťou pravda. „Ruská vojenská agresia na Ukrajine ponúka príležitosť pre mnohých, aby začali konečne myslieť, to znamená racionálne preverovať, nakoľko jazyk, ktorý okolo seba počúvame, zodpovedá realite, v ktorej žijeme.“

Celý článok si môžete prečítať TU.
Link: https://dennikn.sk/2756656/prvou-obetou-vojny-je-pravda/?ref=list

FOTO – FB/Banksy

Záznam z prednášky Miloslava Szabóa o literárnom antisemitizme

zaznam prednaskyMiloslav Szabó:
Literárny antisemitizmus – stav
a perspektívy bádania

 

Výskum literárneho antisemitizmu na Slovensku nemá tradíciu, a to ani v rámci dejín slovenskej literatúry, ani v literárnej komparatistike. Práve možnosti skúmania antisemitizmu v literatúre sú témou hosťovskej prednášky Mgr. Miloslava Szabóa, PhD. Historik, germanista a spisovateľ priblížil na online stretnutí svoj postoj k najnovším trendom tohto výskumu v českom a nemeckom kontexte.

Záznam z prednášky si môžete pozrieť a vypočuť TU.
Viac informácií o autorovi a jeho dielach nájdete TU.

Peter Stamm predstavuje na Slovensku román Sedem rokov

stammPeter Stamm – autorské čítania
14. – 17. marec 2022

Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor Peter Stamm navštívi v najbližších dňoch Slovensko. V týždni od 14. marca 2022 bude hosťom série autorských čítaní usporiadaných v spolupráci s Goetheho inštitútom, Švajčiarskym veľvyslanectvom v Slovenskej  republike a Švajčiarskou kultúrnou nadáciou Pro Helvetia. Centrom záujmu počas jeho pobytu bude román Sedem rokov, ktorý vyšiel v roku 2020 v slovenskom preklade Jána Jambora.
Peter Stamm vstúpil do sveta literatúry po tridsiatke. Patrí k najčastejšie prekladaným autorom súčasnej švajčiarskej po nemecky písanej literatúry. Jeho texty komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami.

Podujatia sa uskutočnia na týchto miestach:
14. marca o 17.00: Banská Bystrica, Záhrada,
15. marca o 17.00: Divadlo Viola Prešov,
17. marca o 18.00: Goetheho inštitút Bratislava.

Diskusie moderuje doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., budú prebiehať v dvoch jazykoch. Konsekutívne tlmočenie aj umelecký prednes ukážok v slovenčine sú zabezpečené. Bratislavské podujatie sa bude aj streamovať.

Linky na miesta podujatí:
https://www.zahradacnk.sk/event/207-citanie-a-diskusia-peter-stamm-na-slovensku
https://www.violapresov.sk/program-a-vstupenky
https://www.goethe.de/ins/sk/sk/ver.cfm?event_id=22709299

O živote a tvorbe Petra Stamma rozpráva Ján Jambor aj v rozhovore na rádiu Devín. Nájdete ho TU.

Peter Stamm (1963) Pokračovať na Peter Stamm predstavuje na Slovensku román Sedem rokov →

Záznam prednášky: O obraznosti jazyka v Hlavnom meste Roberta Menasseho

roman mikulas menasse fotoMgr. Roman Mikuláš, PhD.

Podoby politickej imaginácie a myšlienka postnárodnej Európy v kontexte románu Roberta Menasseho Die Hauptstadt/Hlavné mesto

V politických diskurzoch nachádzame rozličné interpretačné vzory a modely uvažovania. Ktoré z nich sa reprodukujú v metaforách diela Roberta Menasseho? Túto otázku a mnohé ďalšie si v súvislosti s uvedeným románom rakúskeho spisovateľa kladie germanista Roman Mikuláš a vo svojej prednáške v rámci pracovného cyklu Z literárnovednej dielne tak predstavuje spracovanie témy Európskej únie v širších súvislostiach literárnej komunikácie.

Záznam prednášky si môžete vypočuť TU.

Prednáška v rámci grantového projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality v literatúre.

Literárny antisemitizmus: stav a perspektívy bádania

Pozvánky

foto miloslav szaboMgr. Miloslav Szabó, PhD.
Hosťovská prednáška
9. februára 2022 (streda) o 14:00

Výskum literárneho antisemitizmu na Slovensku nemá tradíciu, a to ani v rámci dejín slovenskej literatúry, ani v literárnej komparatistike. Práve výskum literárneho antisemitizmu však poskytuje možnosť prieniku oboch literárnohistorických disciplín. Historik a germanista Miloslav Szabó bude vo svojej hosťovskej prednáške s názvom Literárny antisemitizmus: stav a perspektívy bádania znázorňovať tieto možnosti náčrtom najnovších trendov vo výskume literárneho antisemitizmu v českom a nemeckom kontexte. Kým v českom prostredí výskum literárneho antisemitizmu odkazuje na tradície nového historizmu, v nemeckej literárnej histórii pozorujeme vplyv koncepcie dejín emócií. Pokračovať na Literárny antisemitizmus: stav a perspektívy bádania →