Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva absolventky a absolventov magisterského štúdia na prijímacie pohovory na denné doktorandské štúdium realizované v spolupráci s Filozofickou fakultou UK.
Prihlášky sa prijímajú od 1. do 31. mája 2023 na FiF UK. Skontaktujte sa pred podaním prihlášky so školiteľkou alebo školiteľom, ktorí tému vypísali.
Bližšie informácie nájdete na FiF UK TU a na SAV TU.
Aktuálne témy dizertačných prác pre prijímacie pohovory na denné doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV, v. v. i., v spolupráci s FiF UK na šk. r. 2023/2024:
- Predstavy o spravodlivosti a ich umelecké stvárnenie v starej gréckej a v rímskej literatúre
Školiteľ: prof. Adam Bžoch, CSc.
Téma otvára literárno- a kultúrnohistorický výhľad na vzťahy medzi predstavami o prirodzenej spravodlivosti a umením (literatúrou) v gréckej a rímskej antike. Vyznačuje sa silnou interdisciplinárnou orientáciou, pretože predpokladá vhĺbenie sa do problematiky spravodlivosti v gréckom i v rímskom náboženstve, vo filozofii, v každodennom súkromnom i vo verejnom živote (v politike) a takisto zasahuje do oblasti právneho a metaprávneho myslenia v európskej antike. Na jednej strane sa tu zo skúmaných literárnych pamiatok vychádza ako z dobou podmienených fiktívnych/estetických dokumentov, svedčiacich o rozmýšľaní antického človeka nad dilemami spravodlivosti, na druhej strane sa o nich uvažuje ako o estetických formách, v ktorých človek antiky formuloval svoje predstavy o spravodlivosti (napr. bájka, tragédia).
- Tvorba Imreho Kertésza v stredoeurópskom recepčnom prostredí
Školiteľka: Mgr. Judit Görözdi, PhD.
Texty maďarského spisovateľa, nositeľa Nobelovej ceny, boli preložené do najrôznejších jazykov (aj do slovenčiny), avšak analytické spracovanie jeho tvorby adresované slovenskému odbornému publiku sa zatiaľ neuskutočnilo. Cieľom dizertačnej práce bude predstaviť autora cez ním pertraktovanú tému: skúsenosť holokaustu a porovnať recepciu Kertészových diel v kultúrach strednej Európy.
- Rodové aspekty literatúry holokaustu
Školiteľka: Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil.
Výskum ženskej rodovej identity ako kategórie útlaku, jeho prežívania a reprezentácie v kontexte holokaustu (šoa) existuje od 80. rokov 20. storočia a podstatne dopĺňa predchádzajúci výskum pamäti holokaustu. Poukazuje na rodovú dynamiku v historických procesoch a na špecifickú skúsenosť židovských žien pred druhou svetovou vojnou, počas nej a po nej. Odhaľuje formy intersekcionálneho útlaku a zároveň analyticky skúma konštrukcie subjektivity a normatívne vnímanie rodu vo vzťahu s inými kategóriami inakosti. Holokaustové memoáre žien zo strednej a východnej Európy po roku 1989, ale aj memoáre druhej generácie preživších žien teda predstavujú nielen spôsob, ako sa postkomunistické spoločnosti vyrovnávajú s pamäťou holokaustu, ale aj spôsob, ako prijímajú poznatky z feministickej teórie. Aspekt recepcie je zaujímavý aj vzhľadom na fakt, že mnohé z týchto textov vznikli mimo strednej a východnej Európy a do krajín pôvodu autoriek sa dostali v preklade, čím nadobudli kozmopolitnú dynamiku. Doposiaľ plne neprebádaný a stále rastúci korpus memoárovej literatúry, jej umeleckého spracovania, ako aj umeleckej literatúry s tematikou ženskej holokaustovej skúsenosti otvára možnosti nových pohľadov na pamäť druhej svetovej vojny cez kultúrne teórie traumy, feministické teórie, ako aj teórie porovnávacej literárnej vedy.
Ďalšie informácie o doktorandskom štúdiu na našom ústave nájdete TU.