Časopis Verzia sa zameriava na umelecký preklad a jeho reflexiu. Od roku 2020 ho vydáva občianske združenie literárnych prekladateliek a prekladateľov, redaktoriek a redaktorov DoSlov. Vychádza online, doteraz boli publikované tri čísla. Na jeho príprave sa podieľajú aj naši kolegovia a kolegyne, redakčne, autorsky aj prekladateľsky (Natália Rondziková a Igor Tyšš). Pri príležitosti storočnice výnimočného maďarského spisovateľa Miklósa Mészölya vyšlo špeciálne číslo Verzie venované jeho tvorbe, na ktorom spolupracovali literárna vedkyňa Judit Görözdi a prekladateľka Eva Andrejčáková.

Ukážky zo spisovateľovho diela vybrala a úvodnú štúdiu napísala Judit Görözdi, ktorá je zároveň autorkou knižnej monografie pod názvom Figúry odmlčania v próze Miklósa Mészölya (2010). Jeho tvorbu v časopise predstavila aj týmito slovami: „neuspokojil sa s tradičnými formami rozprávačstva. Neustále experimentoval, aby príbehy vyrozprával v ich dokonalej celistvosti, čo najhodnovernejšie a najpresnejšie. Aby vytváral diela, ktoré sú, ako to formuluje v poviedke Skĺznutie (Lesiklás), žiarivým odrazom skutočného života (…). Preto prehodnocoval možnosti jazykového uchopenia, kauzálne uvažovanie a našu schopnosť chápať dejiny v prúde času. Dnes už niet pochýb, že svojím novátorským prístupom k možnostiam umeleckého vyjadrenia výrazne inšpiroval aj neskoršiu spisovateľskú generáciu.“

Mészölyove texty preložili Lenka Nagyová, Renáta Deáková, Tímea Krekovič Beck, Gabriela Magová, Eva Andrejčáková, Jitka Rožňová.

Časopis sprevádzajú výtvarné diela Rity Koszorús.

Spisovateľ Péter Nádas má významné postavenie v domácej maďarskej aj vo svetovej literatúre, jeho diela dlhodobo vychádzajú vo veľkých i menších jazykoch. Ich recepciu podrobne skúma aj literárna veda u nás, v slovenskom preklade mu od roku 1999 doteraz vyšiel už celý rad kníh – román Koniec rodinnej ságy, Kniha pamätí, trilógia Paralelné príbehy, zbierky esejí Hamlet je slobodný a Stav vecí, súbor drám Upratovanie či autobiografická knižná esej Vlastná smrť. O pôvodnú tvorbu tohto uznávaného súčasného maďarského autora sa stará vydavateľstvo Jelenkor, ktoré počas minulého leta uprostred pandémie prenieslo formát literárnych večerov do online priestoru a odštartovalo na sociálnych sieťach seriál s hashtagom #olvassnádast (#čítajnádasa), kde sa pravidelne čítajú jeho vybrané diela a prebiehajú súvisiace online diskusie. Hostkou jednej z nich bola hungaristka Judit Görözdi, riaditeľka Ústavu svetovej literatúry SAV, ktorý okrem iného spolupracuje aj na odbornom spracovaní Nádasových textov (v roku 2010 usporiadal vedeckú konferenciu Stredoeurópsky kontext tvorby Pétera Nádasa a následne zostavil a spoluvydal editovanú kolektívnu vedeckú monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa).
Rozhovor s Judit Görözdi viedla moderátorka Anna Ott, spoločne sa ponorili do rôznych spôsobov čítania Nádasových diel, odhaľovali ich vzájomné prepojenia a jedinečnosti, šírku kontextov, vyzdvihli možnosti mentálnej čitateľskej práce s autorovými úvahami o mechanizmoch moci a princípoch slobody, o podstate vzťahov a intimity, o presných nastaveniach a modeloch ľudského správania, o schopnosti spoločenskej aj osobnej sebareflexie, zdôraznili príležitosť, ba priam nevyhnutnosť otvorene vnímať odkazy jeho mnohovrstevnatých textov, ktoré dokážu človeka vnútorne meniť.

Rozhovor v maďarčine je dostupný na stránke: https://www.facebook.com/NadasPeter.Jelenkor/videos/287826102831362

Recenziu na monografiu Priestory vnímania – Tvorba Pétera Nádasa, ktorú zostavila Judit Görözdi, si môžete prečítať TU.

Prečítajte si aj doslov Judit Görözdi ku knihe esejí Stav vecí (prel. Renáta Deáková) , ktorá vyšla v roku 2020 vo vydavateľstve PLAV: Doslov_Stav_veci.

Moderna a my alebo dobrodružstvo myslenia

Pojmy „moderný“, „moderna“, „postmoderna“ vyvolávajú v mysliach ľudí rôzne súvislosti a nikto presne nevie, čo sa pod nimiskrýva. Väčšinou si bežne myslíme, že znamenajú „súčasný“, „na pulze čias“ „in“…,  no nie je tomu celkom tak.

Moderna je široký pojem a jej definície určujú najrôznejšie jazykové, intelektuálne
či zemepisné súradnice, aby vymedzili prekonané prúdy umenia, filozofie a náboženstva proti tým nastupujúcim.  O podobách sveta v spomenutých súvislostiach hovorí prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc. vo svojom článku, ktorý uverejnil portál aktuality.sk. Článok je súčasťou rubriky Veda, výskum – naša šanca. Môžete si ho prečítať TU.