Editor: Johannes D. Kaminski (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.)

Jazyky príspevkov: angličtina, nemčina

Svoje abstrakty a krátky životopis pošlite, prosím, na adresu  j.kaminski@savba.sk a v kópii na usvlwlit@savba.sk do 31. októbra 2023. (Odovzdanie štúdií vo februári – marci 2024.)

While Eternal Peace represents an elusive but necessary goal in philosophy, speculative fiction evinces a striking ambivalence about its desirability. One the one hand, the climaxes of science-fiction narratives frequently coincide with a utopian promise. On the last page of Kim Stanley Robinson’s Mars trilogy (1992–96), for example, Ann describes her new habitat in glowing terms: “Nowhere on this world were people killing each other, nowhere were they desperate for shelter or food, nowhere were they scared for their kids.” Peace has come, finally. On the other hand, the joyful prospect of Eternal Peace stands at odds with the experiences of those unlucky protagonists who indeed inhabit a society that has already been harmonized. Especially in dystopian writing, the beneficiaries of Eternal Peace are bound to suffer from oppressive laws and homogenized lifestyles. Others simply feel bored beyond belief. The Controller in Aldous Huxley’s Brave New World (1932) already knows: “Actual happiness always looks pretty squalid in comparison with the over-compensations for misery. And being contented has none of the glamour of a good fight against misfortune.”

Read more HERE.

Editorky: Bogumiła Suwara (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., Bratislava), Jana Tomašovičová (Filozofická fakulta Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave)

Na pozadí koncepcie interdiskurzívnych vzťahov a koncepcie naratívnej bioetiky sme
v súčasnosti svedkami postupného rozkolísania a otvárania hraníc medzi jednotlivými vedeckými a umeleckými diskurzmi. Témou monotematického čísla je preskúmať tieto posuny na príklade interdisciplinárnej komunikácie medzi literatúrou a bioetikou. Vzťah literatúry a bioetiky sa zväčša reflektoval z pozície tradičnej biomedicínskej relácie medzi lekárom a pacientom. V súčasnosti však predstavuje bioetika interdisciplinárnu oblasť, ktorá na jednej strane intenzívne komunikuje s vedami o kultúre, umení, humanitnými disciplínami a na druhej strane veľmi úzko spolupracuje s prírodnými vedami a biomedicínou. Na rozdiel od klasických tém lekárskej etiky prinášajú moderné biomedicínske technológie pre literatúru úplne nové témy, akými sú napríklad predimplantačná diagnostika, regeneračná medicína, editovanie génov, vylepšovanie človeka, ktoré sa stávajú čoraz častejšie nosnými motívmi pre súčasnú literatúru, film i vizuálne umenie. Sú zároveň príkladmi vzájomného otvárania diskurzov a vzniku nového interdisciplinárneho priestoru, kam patrí aj naratívna bioetika. Morálne dilemy objavujúce sa v súvislosti so zrýchleným technologickým vývojom, ktoré ovplyvňujú nielen jednotlivca, ale i spoločnosť, je potrebné zachytiť v ich komplexnosti, preto sa ukazuje ako mimoriadne plodný prístup rozšíriť čisto racionálnu etickú rétoriku a logickú argumentáciu o humanistické pohľady a naratívne aspekty.

Jazyk príspevkov: angličtina

Anotácie príspevkov (max. 3600 znakov) posielajte editorskému tímu na adresu bsuwara@gmail.com, jana.tomasovicova@ucm.sk a kópiu na adresu usvlwlit@savba.sk
do 8. 10. 2023.

Text výzvy a ďalšie informácie nájdete TU.

Náš kolega, komparatista Róbert Gáfrik 21. augusta 2023 navštívil Centre for the Study of World Literature na International Institute of Information Technology Bhubaneswar v indickom zväzovom štáte Urísa. Ide o prvé centrum venované svetovej literatúre v Indii. Založila ho Dr. Lipika Das v roku 2022. Docent Gáfrik je členom jeho poradného výboru. 23. augusta v spolupráci IIIT Bhubaneswar s Centre for Asian Studies predniesol prednášku pod názvom „The Concept and Objectives of World Literature“. Prednášku uviedol profesor Jatindra Kumar Nayak.

O tomto literárnovednom stretnutí informovali aj miestne noviny The Political and Business Daily: http://pbdodisha.in/Bhubaneswar-25th-August-Friday-2023.

ed. Ana María Fraile-Marcos, Universidad de Salamanca

V súčasnosti sa témou odolnosti, schopnosti prispôsobiť sa nepriazni osudu a zotavenia zaoberajú rozmanité disciplíny, ako sú fyzika, ekológia, výskum katastrof, psychológia, neuroveda, genetika, sociológia, kultúrne štúdiá atď. Počas pandémie COVID-19 získava téma odolnosti novú platnosť. Zároveň si to vyžaduje hlbšie štúdium dôsledkov, ako sú zraniteľnosť, neistota alebo starostlivosť. Ani literatúra nezostala mimo tejto diskusie. Druhé tohtoročné číslo časopisu World Literature Studies analyzuje súčasné naratívy, ktoré tematizujú odolnosť ako ústrednú mnohostrannú paradigmu umožňujúcu postihnúť realitu a subjektivitu. Publikované štúdie sa zaoberajú rôznymi formami odolnosti, objasňujú jej súvislosť s pojmami zraniteľnosti, neistoty, odporu, pamäti i uzdravovania a navrhujú nové koncepty. V rubrike „Diskusia“ nájdete príspevok Charlesa Sabatosa o jednom z najuznávanejších expertov na českú a slovenskú literatúru v anglicky hovoriacich krajinách, britskom slavistovi, bohemistovi a slovakistovi Robertovi B. Pynsentovi, ktorý vo veku 79 rokov zomrel na konci minulého roka.

Z obsahu:

BELÉN MARTÍN-LUCAS
Resilience and healing in the slums of Manila: Merlinda Bobis’s The Solemn
Lantern Maker
MARISOL MORALES-LADRÓN
Embodying the mother, disembodying the icon: Female resistance
in Colm Tóibín’s The Testament of Mary
MIRIAM BORHAM-PUYAL
Nurses, mothers, sisters: Relational resilience and healing vulnerability
in Emma Donoghue’s The Wonder and The Pull of the Stars
LUCÍA LÓPEZ-SERRANO
Subverting resilience in the psychiatric ward: Finding the good death
in Miriam Toews’s All My Puny Sorrows
PETER ARNDS
From defeat to resilience: The human cockroach in world literature after Kafka
SARA CASCO-SOLÍS
Socio-ecological resilience in Sharon Bala’s The Boat People
VICENT CUCARELLA-RAMON
Resilience and ethics of care against racial capitalism in David Chariandy’s Brother
MARTINA HORÁKOVÁ
Words that matter: Yindyamarra, Wiradjuri resilience and the settler-colonial
project in Tara June Winch’s The Yield
SILVIA MARTÍNEZ-FALQUINA
Violence, relation and beauty in Toni Jensen’s “Women in the Fracklands”
KENDRA REYNOLDS
Re-examining the “Hero’s Journey”: A critical reflection on literature selection
for affective bibliotherapy programs on resilience
CHARLES SABATOS
Robert B. Pynsent’s contributions to the study of Slovak literature

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.

Docent Vilikovský, významná osobnosť slovenského prekladu a translatológie, zomrel 5. mája vo veku 85 rokov. Aj v našom ústave sme ho poznali ako kolegu a priateľa. Naposledy sa podieľal ako oponent na Slovníku prekladateľov umeleckej literatúry. Lúčime sa s ním spomienkou jeho bývalej doktorandky Ľubice Pliešovskej, ktorá s nami spolupracuje na výskumnom projekte Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Česť jeho pamiatke!   

Predĺžený víkend od 6. do 8. mája sme s rodinou trávili na Liptove. Keďže v zariadení, kde sme boli ubytovaní, nebol signál a vonku bolo krásne, mobil som celé dni nemala pri sebe. Keď som v nedeľu v noci prišla do chaty a na Whatsappe mi svietilo 28 neprečítaných správ, tušila som, že sa niečo stalo. Intuícia neklamala. Všetky správy sa týkali smrti „nášho pána docenta“, docenta Jána Vilikovského.

Médiá verejnosť okamžite informovali o úmrtí prekladateľa, vysokoškolského pedagóga a bývalého veľvyslanca Slovenskej republiky v Spojenom kráľovstve. Pripomenuli to najlepšie, čo priniesol do zlatého fondu prekladovej literatúry na Slovensku – preklady Poea, Hemingwaya, Fitzgeralda, Mailera, Orwella, Rushdieho, Rotha a mnohých iných anglických a amerických (prevažne) prozaikov. Vyzdvihovali jeho prínos do teórie literatúry (jeho monografia Preklad ako tvorba z roku 1984 sa stala ikonickým dielom nielen slovenskej translatológie). Reflektovali jeho pôsobenie na čele významných kultúrnych a spoločenských inštitúcií (šéfredaktor vydavateľstva Tatran, riaditeľ Literárneho informačného centra). Vyjadrili poľutovanie nad tým, že sa ako prvý veľvyslanec Slovenska v Spojenom kráľovstve nedožil korunovácie kráľa Karola III., udalosti, ktorú pozorne sledovali aj ľudia na Slovensku.

Pre nás, Bystričanov z Univerzity Mateja Bela, ktorí sme Jána Vilikovského zažili ako kolegu, dekana Filologickej fakulty UMB a poniektorí dokonca aj ako učiteľa, sa s ním viaže okrem medializovaných faktov o jeho živote aj množstvo osobných spomienok.

Spomíname, ako na prednášky z americkej literatúry chodil s maličkým papierikom príprav, ale s obrovským kvantom vedomostí, ktorými nás neprestával ohurovať. Na každej prednáške nám predstavoval svet literatúry pevne ukotvený v dejinách, filozofii, často s presahmi do psychológie či estetiky. Neraz ich začínal slovami – „Keď som ho prekladal…“. Pokračovať na Za Jánom Vilikovským (1937 – 2023) →