Nedávno oceneného kolegu Romana Mikuláša predstavujeme v krátkom osobnom profile.

Romanovi Mikulášovi bola udelená Čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra za zásluhy v humanitných a spoločenských vedách. Od začiatku svojej vedeckej dráhy sa sústreďuje na problematiku literárnovedného myslenia. Inšpiratívne nadväzuje predovšetkým na súčasné nemecké literárnovedné myslenie. Vo sfére jeho záujmu sú teoretické a metodologické prístupy literárnovedného konštruktivizmu, empirickej teórie literatúry, teórie systémov, teórie chaosu a kognitívnej literárnej vedy. Jeho výskum literatúry charakterizuje predovšetkým univerzálny antropologický rozmer a interdisciplinárnosť. Pokračovať na Čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra pre Romana Mikuláša →

Ocenenú kolegyňu predstavujeme v krátkom osobnom profile.

Jane Cvikovej bola udelená Pamätná plaketa SAV „za vedeckovýskumné výsledky v oblasti feministickej literárnej vedy a za výnimočný celospoločenský význam, ktorý má jej priekopnícka práca v oblastiach feministických štúdií a používania rodovo inkluzívneho jazyka na Slovensku.“ Ako vedecká pracovníčka sa zameriava na nemecky písanú literatúru, feministickú literárnu vedu a interdisciplinárne rodové štúdiá. Už celé desaťročie pôsobí ako šéfredaktorka medzinárodne uznávaného časopisu pre výskum svetovej literatúry World Literature Studies. Jej činnosť a aktivity prekračujú akademický rámec smerom k širšie ponímaným kultúrnym a spoločensko-politickým témam. Pokračovať na Pamätná plaketa SAV pre Janu Cvikovú →

Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., v Bratislave spolu so Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici usporiadali 25. októbra 2023 na pôde knižnice na Lazovnej ulici podujatie Preklad filozofie, filozofia prekladu. Uviedla ho prodekanka UMB pre pedagogickú činnosť doktorka Anita Račáková, ktorá spolu s doktorkou Ľubicou Pliešovskou diskusné podujatie zabezpečila.

Na pódiu sa zhovárali filozofi Jaroslav Cepko a Miloš Taliga, translatológovia Igor Tyšš a Martin Djovčoš, ktorý diskusiu moderoval. S diskusným príspevkom vystúpila aj profesorka Katarína Bednárová, hlavná riešiteľka projektu o preklade a recepcii spoločenskovedných a humanitnovedných textov v 20. storočí.

Pokračovať na O preklade filozofie a filozofii prekladu v Banskej Bystrici →

V najnovšom čísle dvojmesačníka Akadémia: Správy SAV (5/2023) nájdete okrem
iných zaujímavých textov aj článok o zborníku štúdií s názvom Translation Studies
in Ukraine as an Integral Part of the European Context, na ktorého vydaní sa podieľal náš ústav. Na otázky o vzniku zborníka odpovedali dve členky (štvorčlenného) editorského tímu, vedecké pracovníčky ústavov Slovenskej akadémie vied prof. Mária Kusá (ÚSvL SAV) a dr. Ivana Hostová (ÚSL SAV).  

Článok v časopise Akadémia si môžete prečítať na s. 31 TU.

Zborník v PDF formáte nájdete TU.

O zborníku sme informovali na našich internetových stránkach TU.

Editor: Johannes D. Kaminski (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.)

Jazyky príspevkov: angličtina, nemčina

Svoje abstrakty a krátky životopis pošlite, prosím, na adresu  j.kaminski@savba.sk a v kópii na usvlwlit@savba.sk do 31. októbra 2023. (Odovzdanie štúdií vo februári – marci 2024.)

While Eternal Peace represents an elusive but necessary goal in philosophy, speculative fiction evinces a striking ambivalence about its desirability. One the one hand, the climaxes of science-fiction narratives frequently coincide with a utopian promise. On the last page of Kim Stanley Robinson’s Mars trilogy (1992–96), for example, Ann describes her new habitat in glowing terms: “Nowhere on this world were people killing each other, nowhere were they desperate for shelter or food, nowhere were they scared for their kids.” Peace has come, finally. On the other hand, the joyful prospect of Eternal Peace stands at odds with the experiences of those unlucky protagonists who indeed inhabit a society that has already been harmonized. Especially in dystopian writing, the beneficiaries of Eternal Peace are bound to suffer from oppressive laws and homogenized lifestyles. Others simply feel bored beyond belief. The Controller in Aldous Huxley’s Brave New World (1932) already knows: “Actual happiness always looks pretty squalid in comparison with the over-compensations for misery. And being contented has none of the glamour of a good fight against misfortune.”

Read more HERE.