Francúzsky inštitút na Slovensku v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., organizujú podujatie s názvom Sen o slobode a ľudských právach. Slovenský disident, ktorého súčasťou je prezentácia knihy Dominik Tatarka včera a dnes (Paríž 1939 – 2019). Na podujatí odznejú dve prednášky spojené s diskusiou. Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc., jedna z editoriek a autoriek knihy, predstaví osobnosť slovenského spisovateľa Dominika Tatarku a jeho vzťah k Francúzsku. Minister životného prostredia SR a bývalý disident Ján Budaj bude hovoriť o slovenskom disente a živote a tvorbe počas socialistického režimu.
Pri uvedenej príležitosti sa bude premietať časť videozáznamu Ať žije Fronda! zo stretnutia zakázaných spisovateľov v roku 1986.
Medzinárodná interdisciplinárna vedecká konferencia
24. – 25. októbra 2022 (pondelok a utorok)
prezenčne a online v angličtine, poľštine a slovenčine (podľa programu)
Podujatie sa koná v rámci série konferencií Widening Poetics a jeho cieľom je nazerať na ekopoetiku ako transdiskurzívnu a transmediálnu textovú prax a výskumnú metódu, ktorá poskytuje nástroje na opis posolstiev zameraných na zobrazenie vzťahu človeka k prírode, vrátane iných živých bytostí. Okolnosti formulovania predpokladov ekopoetiky – prehlbujúca sa klimatická kríza, ktorá poukazuje na destabilizujúce účinky človeka na životné prostredie – ju stavajú na hranicu medzi humanitnými a ostatnými vedami. Využitie ekopoetického inštrumentária pri štúdiu textových foriem rôznych diskurzov, médií a umení umožňuje zachytiť rozmanité a dynamické vzťahy medzi človekom a prírodným svetom a navrhnúť nové spôsoby vnímania a reprezentácie, charakteristické pre antropocénne vedomie alebo posthumánnu subjektivitu.
Zámerom konferencie je upriamiť pozornosť na nasledovné tematické okruhy:
– rôznosť prístupov k ekopoetike: teoretické a filozofické základy, ktoré tematizujú a formujú chápanie vzťahu človeka k prírodnému prostrediu;
– od egocentrického k ekocentrickému mysleniu: projekt ekocentrických humanitných vied v ére antropocénu;
– diachrónne posuny v reprezentácii prírody a textové formovanie vzťahu človeka a prírody; Pokračovať na The Broadening of Poetics 3: Areas of Ecopoetics→
Pozvánka na prezentáciu novej monografie Dobroty Pucherovej Feminism and Modernity in Anglophone African Women’s Writing. A 21st-Century Global Context (Routledge, 2022)
26. októbra 2022 (streda) o 10:00 Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť
Monografia Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek: Globálny kontext 21. storočia prehodnocuje posledných 60 rokov tvorby anglofónnych afrických autoriek. Namiesto postkoloniálnej perspektívy, z ktorej boli tieto texty tradične interpretované, zvolila autorka Dobrota Pucherová transnárodný a transhistorický feministický prístup. Porovnáva diela naprieč časom a priestorom a umožňuje tak vnímať písanie anglofónnych Afričaniek ako integrálnu súčasť ženskej literárnej histórie. Čítaním tejto literatúry v porovnávacom kontexte so západnými autorkami od 18. storočia vytvorila monografiu, ktorá zdôrazňuje univerzálnosť patriarchálneho zneužívania „tradícií“ na utláčanie žien, odhaľuje paralely medzi ženskými hnutiami po celom svete a z toho vyplývajúce podobnosti vo feministickej imaginácii. Autorkina prezentácia vychádza z ústrednej myšlienky knihy, že africký feminizmus zažíva v 21. storočí zásadný posun od kultúrne uzavretého k otvorenému feminizmu.
Viac o monografii si prečítate TU.
Recenziu knihy v CompLit. Journal of European Literature, Arts and Society si môžete prečítať TU.
Medzinárodné vedecké podujatie sa koná v rámci spolupráce partnerských pracovísk na základe programu Strategie AV 21Anatomie evropské společnosti, ktorý sa realizuje v rokoch 2022 – 2026 na aktuálnu tému Traumatická a posttraumatická paměť 20. století v evropských literaturách. Príspevky účastníčok a účastníkov podujatia reflektujú ich doterajšiu pracovnú skúsenosť s témou traumy, literárneho mýtu či pamäti, bez požiadavky na zjednotený alebo zjednocujúci metodologický prístup. Medzinárodný workshop chce ukázať možné prístupy k téme a vytvoriť východisko pre ďalšiu systematickú a užšie zameranú prácu. Pokračovať na Literární mýty 20. století na pozadí kulturní paměti a traumatu→
Eugenia Kelbert Rudan. FOTO – ARCHÍVPrednáška v angličtine
Dr. Eugenia Kelbert Rudan (University of East Anglia)
21. 9. 2022 (streda) o 14.00
Ústav svetovej literatúry SAV, zasadačka, v angličtine
Translingválna literatúra alebo literatúra písaná v inom ako materinskom jazyku má veľmi dlhú históriu, ale až v 20. storočí sa stala literárnym fenoménom – síce podľa niektorých marginálnym, ale stále viac známym trendom. Literatúra písaná v cudzom jazyku už niekoľko desaťročí provokuje debaty na témy takzvaných malých literatúr, postmonolingválnosti, nepreložiteľnosti a svetovej literatúry. S príchodom modernizmu sa zmenil aj postoj k jazyku, vďaka čomu sa translingvizmus stal jedným z významných prúdov novej estetiky, ktorá sa rozvíja dodnes. Dôkazom toho je skutočnosť, že už niekoľko najprestížnejších cien za literatúru získali diela autorov a autoriek píšucich v inom ako rodnom jazyku. V čom je teda tajomstvo úspechu Josepha Conrada, Samuela Becketta, Romaina Garyho, Josifa Brodského, Vladimíra Nabokova, Milana Kunderu a (v dobe nedávnejšej) Andreïa Makinea či Evy Hoffman? Ak majstrovstvo v druhom jazyku spočíva v imitácii rodených hovorcov, ako môže tento proces vyvrcholiť úplne originálnym štýlom? Prednáška Eugenie Kelbert Rudan z University of East Anglia sa bude zaoberať týmto fenoménom v súvislosti s otázkou, prečo sa to deje teraz.
Hosťovská prednáška v nemčine tlmočená do slovenčiny Thomas Klinkert
(Univerzita v Zürichu)
14. septembra 2022 (streda) o 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV, zasadacia miestnosť
+ online
Für Deutsch bitte nach unten scrollen.
Súvislosti medzi poznaním a literatúrou sa v posledných desaťročiach prejavujú veľmi intenzívne, čo sa v neposlednom rade odráža aj na vzniku nových odborných termínov. V anglosaskom svete sa hovorí o Literature and Science Studies, vo francúzštine sa ustálil termín Épistémocritique. Recepcia v literárnych textoch spojená s vedomostnými prvkami z disciplín, ako sú matematika, fyzika, chémia alebo biológia, sa skúma na úrovni deja, ale aj diskurzívneho formovania či poetologickej reflexie. Často ide o cirkuláciu poznania, šíreného vo forme povrchného zjednodušovania a v literárnych textoch vyjadreného sprostredkovane, alebo máme do činenia s metaforizáciami, ktoré vychádzajú z literárnych textov a vstupujú do diskurzov poznania, kde sú ďalej komunikované. Aby sa tieto procesy a cirkulácia poznania dali presnejšie opísať, potrebujeme teoretický základ. Prednáška Thomasa Klingerta Systemtheorie, Wissen und Literatur, ktorú usporadúva Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, predstaví tento základ v zmysle téz prostredníctvom prvkov Luhmannovej teórie systémov. Profesor Univerzity v Zürichuuvedie hlavné črty tejto teórie a rozoberie pojmy ako autopoiéza, pozorovanie, symbolicky zovšeobecnené či komunikačné médium, ktoré považuje za vhodné na objasnenie vzťahu medzi literatúrou a poznaním.
Prednáška v angličtine Dr. Eugenia Kelbert Rudan
(University of East Anglia)
29. júna 2022 (streda) o 10:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online
Implikácie nedávneho „bilingválneho obratu“ v psycholingvistike zatiaľ neboli v translatológii plne preskúmané napriek tomu, že dvojjazyčnosť je v centre pozornosti tohto vedného odboru. Patrí sem najmä nedávny pokrok v chápaní jazykovej relativity. Eugenia Kelbert Rudan prezentuje vo svojej prednáške Toto nie je originál: Jazyková relativita a preklad názor, že aktuálna nedeterministická interpretácia jazykovej relativity poskytuje nový pohľad na viaceré kľúčové oblasti translatológie. Ide najmä o skúmanie tzv. prekladových univerzálií, t. j. textových charakteristík, ktoré sú špecifické pre preklady. Navrhovaný prístup k prekladu z perspektívy jazykovej relativity si teda vyžaduje sústredenejší výskum preloženého textu ako takého druhu literatúry, ktorý sa svojou podstatou líši od originálu. Preložený text sa ani zďaleka nepribližuje tomu, čo by autor či autorka mohli napísať v cieľovom jazyku a prináša osobitný druh literárnej hodnoty, ktorá nemohla vzniknúť v procese písania originálu.
Indická literatúra je rozsiahla a rozmanitá, ako je rozsiahly a rozmanitý indický subkontinent. Nájdeme v nej pútavé príbehy, jedinečnú fantáziu či hlboké city a myšlienky, ktoré patria k vrcholom svetovej slovesnosti. Je písaná v mnohých jazykoch, starých aj nových. Prehovára k obdivovateľom umeleckosti, ale dokáže osloviť aj jednoduchosťou. Prednáška doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. z Ústavu svetovej literatúry priblíži výnimočnosť indickej literárnej tradície a upriami pozornosť na jej miesto vo svetovej literatúre. Bude hovoriť o védách, najstarších indických literárnych pamiatkach, o veľkých eposoch Rámájana a Mahábhárata aj o významných starých básnikoch a velikánoch modernej literatúry. Rozprávanie o indickej literatúre doplní prednes ukážok z diela Kálidásu v preklade Ivana Kupca a básní Rabíndranátha Thákura v preklade Ľubomíra Feldeka.
Minuloročné číslo časopisu Verzia sa venovalo na Slovensku zriedkavému prekladu japonskej literatúry. Myšlienka sa zrodila v hlave pedagóga a prekladateľa z japončiny Františka Pauloviča. Spoločne s kolegyňami a kolegami vybrali a preložili z tohto „vzdialeného“ jazyka im blízke diela, čím vznikla pozoruhodná koláž rôznorodých textov z hľadiska času vzniku aj žánru, ktoré ilustrujú literárne tendencie v súčasnej japonskej beletrii. Keďže minulý rok sa časopis pre pandemické opatrenia nepodarilo naživo predstaviť verejnosti, tvorivý tím sa s publikom stretne na podujatí až teraz. Prezentácia japonského čísla Verzie sa uskutoční v pondelok 6. júna o 18. hodine v letnej čitárni Mestskej knižnice na Klariskej 16 v Bratislave, moderuje náš kolega Igor Tyšš.
Číslo je zadarmo dostupné na webe časopisu Verzia: www.verzia.doslov.sk, kde je možné si objednať online predplatné na najnovšie čísla.
Hosťovská prednáška doc. RNDr. Tomáš Hoskovec, CSc
1. júna 2022 (streda) o 14:00
Ústav svetovej literatúry SAV + online
Pražský lingvistický kroužek (PLK) nie je uzavretou kapitolou dejín. Ide o činné ohnisko vedeckého bádania, ktoré funguje nezávisle od akademických inštitúcií a pôsobí v medzinárodnom meradle: usporadúva medzinárodné sympóziá a vydáva medzinárodné publikácie, svoju vlastnú minulosť reflektuje vo svetových súvislostiach a rovnako tak formuluje aj svoj súčasný program zameraný do budúcnosti. Program súčasného PLK sa volá „celostná filológia“ a dá sa charakterizovať ako procesuálna semiológia. Aktuálne pritom rozvíja funkčný štrukturalizmus, ktorým sa PLK vymedzuje od samého počiatku. Vyznačuje sa širokým rozpätím od popisu jazykového systému až po výklad umeleckých textov, dokonca semiologických udalostí nejazykových alebo nie výlučne jazykových.
Súčasný predseda PLK Tomáš Hoskovec vysvetlí hlavné rysy pojmového aparátu celostnej filológie. Predstaví novú sériu publikácií Travaux du Cercle linguistique de Prague, ktorá už priebežne vychádza, aj samostatnú sériu Archives du Cercle linguistique de Prague, ktorá sa zatiaľ pripravuje. Pozve na medzinárodné sympózium „Jazyková pestrosť súčasnej Európy“, ktorú PLK usporadúva 21. až 23. septembra 2022 v Prahe pri príležitosti českého predsedníctva v Rade Európskej únie. Ponúkne aj prednáškový cyklus „Európske hodnoty a ich objektivizujúce uchopenie“.
Viac o Pražskom lingvistickom krúžku a jeho publikáciách nájdete TU.
9. december (piatok) 2022 o 18.00 hod.
