Archív kategorií: Pozvánky

Johannes D. Kaminski: Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup k medzikultúrnemu transferu

JKHosťovská online prednáška
23. júna 2021 (streda)
14.00

Hra na tichú poštu je vzrušujúca preto, lebo pri nej vznikajú nové významy, keď slová putujú od jedného človeku k druhému a strácajú svoje pôvodné znenie. V prípade transkultúrnej migrácie textov sa skreslenie významu stretáva s menšou akceptáciou. Rôzne interpretácie sú často odmietnuté ako nedorozumenie.
Goetheho Utrpenie mladého Werthera môže poslúžiť na ilustráciu dilemy z textu, ktorý sa dostal ďaleko od „zamýšľaného publika“. Po nadšenom prijatí románu v 19. storočí vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku došlo začiatkom 20. storočia k vlnám prekladov a adaptácií aj v Číne a Japonsku. Weite (Werther po čínsky) a Ueruteru (po japonsky) sa nevyhnutne líšia od Werthera, ako je vykreslený v zaužívaných literárnovedných diskusiách. Dá sa s týmito oživenými duchmi vstúpiť do dialógu?
Otázky na danú tému otvorí a zodpovie Johannes D. Kaminski v rámci svojej hosťovskej prednášky na Ústave svetovej literatúry SAV. Podujatie bude prebiehať v angličtine.

Pripojenie: https://zoom.us/j/99534164952?pwd=WTZLSm1sRWxuaTVKRnFVT2ZFeitIdz09

Johannes D. Kaminski, PhD. študoval na Viedenskej univerzite germanistiku a sinológiu. Pokračovať na Johannes D. Kaminski: Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup k medzikultúrnemu transferu

Prezentácia časopisu World Literature Studies 1/2021: Posthumánne témy (nielen) v literatúre

WLS1_2021_obalka oprOnline podujatie
16. júna 2021 (streda)
13.00

Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka. V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v najnovšom čísle časopisu World Literature Studies sa z perspektívy posthumanizmu sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia, akými sú bioart, film či televízne seriály.

Číslo predstaví jeho editorka Bogumiła Suwara. O publikovaných príspevkoch budú hovoriť aj Jana Kostincová z Pedagogickej fakulty Univerzity v Hradci Králové, Zuzana Husárová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Matúš Porubjak z Filozofickej fakulty Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.
Štúdie uverejnené v časopise sú výstupom grantového projektu APVV-17-0064: Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a posthumanizmu.

Pripojenie:
https://zoom.us/j/92629728645?pwd=WEJMN0NFSUY0YXlJTlY4VGdPRHpvZz09

Celé číslo si môžete prečítať TU.

Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy

Christopher Rundle_(500x500)_BWChristopher Rundle
(Università di Bologna & The University
of Manchester)
Hosťovská online prednáška
streda 9. 6. 2021 o 14.00

Docent Christopher Rundle sa ako translatológ venuje výskumu dejín prekladu so zameraním na preklad vo fašistických režimoch. Témou jeho prednášky Fascism through the lens of translation: a comparative study of four regimes (Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy) bude porovnanie situácie v štyroch fašistických režimoch – vo fašistickom Taliansku, nacistickom Nemecku, frankistickom Španielsku a salazaristickom Portugalsku – cez prizmu prekladu. Sústredí sa v nej na vydávanie literatúry, keďže v tejto oblasti sú medzi spomenutými režimami najvýraznejšie rozdiely, kým napríklad prístupy k filmu či divadlu sa až tak zásadne nelíšili, a preto neponúkajú toľko relevantných možností na zmysluplnú komparáciu. V analýze poukáže na niekoľko zásadných fenoménov, ktoré v spojitosti s prekladom pomôžu poodhaliť podstatu daných režimov. Konkrétne pôjde o programovosť cenzúrnych zásahov, postavenie tzv. populárnej (alebo masovej) literatúry a rasizmus. Ukazuje sa, že roly, ktoré v každom zo spomenutých režimov plnil preklad, naznačujú, nakoľko bol ten či onen režim skutočne fašistický. Štátne zásahy s cieľom obmedziť prekladanie a šírenie prekladov (t. j. zamerané nielen na globálny dohľad nad literárnou produkciou) totiž nachádzame jedine v režimoch, ktoré prijali rasizmus ako oficiálnu doktrínu. Navyše sa zdá, že keď režimy pristúpili k obmedzovaniu prekladov, dialo sa tak čiastočne aj v dôsledku odporu voči populárnej literatúre, ktorú vnímali ako cudzí (a potenciálne nebezpečný a znečisťujúci) element.
V závere prednášky sa pokúsime na základe diskutovaných kazuistík uvažovať nad vzťahmi dejín prekladu k dejinám ako takým a poukážeme na niekoľko metodologických osobitostí vyplývajúcich z ich vzťahu.
Prednáška bude prebiehať v angličtine.

Pripojenie: https://zoom.us/j/95948500391?pwd=TnVDSVJRUTZ0WWtlOWcvZjM0TzVjZz09
Meeting ID: 959 4850 0391
Passcode: 861947

Christopher Rundle je docentom translatológie Katedry tlmočenia a prekladu na Bolonskej univerzite v Taliansku. Pokračovať na Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy

Otcovia v službách nacizmu a stalinizmu. Literárna perspektíva ich synov: Martin Pollack a Viktor Jerofejev

helena_ulbrechtovaDoc. PhDr. Helena Ulbrechtová, Ph.D.
Hosťovská online prednáška
streda 2. júna o 14.00

Próza vyrovnávajúca sa s dedičstvom nacizmu je v nemecky hovoriacich krajinách bežným fenoménom, zatiaľ čo v Rusku sú knihy o dedičstve stalinizmu skôr výnimkou. A práve téma rodinnej a traumatickej pamäti a zodpovednosť generácie synov za zločiny otcov spájajú rakúskeho esejistu Martina Pollacka s ruským undergroundovým postsovietskym prozaikom Viktorom Jerofejevom. Ich romány, oba z roku 2004, vyšli aj v slovenských prekladoch – Der Tote im Bunker. Bericht von meinem Vater (Smrť v bunkri. Správa o mojom otcovi, prel. M. Hvorecký, Absynt 2017) a Chorošij Stalin (Dobrý Stalin, prel. J. Štrasser, Kalligram 2005). V rámci hosťovskej prednášky o nich bude hovoriť vedecká pracovníčka Helena Ulbrechtová zo Slovanského ústavu AV v Prahe. Jej komparácia sprítomňuje fenomén „otcovraždy“ v zmysle Sigmunda Freuda a upozorňuje na psychoterapeutický efekt procesu literárneho písania. V týchto intenciách zároveň poukazuje na nápadnú zhodu aj kompozíciu jednotlivých postáv oboch diel, nielen otcov, ale aj matiek a starých matiek.

Pripojenie:
https://zoom.us/j/92675888006?pwd=RGtGbGtSeWlmUVN3VGwwSkdTZlRPdz09
Meeting ID: 926 7588 8006
Passcode: 655492

Doc. PhDr. Helena Ulbrechtová, Ph.D. pôsobí ako vedecká pracovníčka Slovanského ústavu AV ČR, v. v. i. v Prahe. Pokračovať na Otcovia v službách nacizmu a stalinizmu. Literárna perspektíva ich synov: Martin Pollack a Viktor Jerofejev

Eugenia Kelbert Rudan: Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť. Prípad Romain Gary

kelbertHosťovská online prednáška
26. mája 2021 o 14.00

Translatologička a výskumná pracovníčka Dr. Eugenia Kelbert Rudan je držiteľkou postdoktorandského štipendia Leverhulme v Britskom centre pre literárny preklad na University of East Anglia a zároveň pôsobí ako odborná asistentka na Vysokej škole ekonomiky v Moskve (v súčasnosti na prerušenom úväzku). Študovala filozofiu a translatológiu na Sorbonne, francúzsku a nemeckú filológiu v Oxforde a porovnávaciu literatúru na Yale. Za svoju dizertáciu Acquiring a Second Language Literature: Patterns in Translingual Writing from Modernism to the Moderns (2015) pod vedením Hauna Saussyho a Vladimíra Alexandrova získala cenu Charlesa Bernheimera od Americkej asociácie porovnávacej literatúry. Pôsobí ako aktívna členka Centra pre multilingvizmus na Univerzite v Osle (MultiLing), Centra pre digitálne humanity DARIAH v Belehrade a ITEM CNRS (Institut de textes et manuscripts modernes) v Paríži, kde sa podieľa na vývoji kolaboratívneho nástroja pre výskum porovnávacej štylistickej analýzy Bukvik http://bukvik.litterra.net/. Na pozvanie Ústavu svetovej literatúry SAV predstaví svoj výskum na online prednáške pod názvom Romain Gary’s Collaborative Self-Translation and the Translational. Podujatie bude prebiehať v angličtine s prezentáciou vo francúzštine, diskusia prebehne podľa potreby po anglicky, nemecky, francúzsky a po rusky. Pripojiť sa môžete cez zoomový kanál https://zoom.us/j/93192496899?pwd=dG5NZDVEVy9vMnBHR1dpQVlOaVB0UT09.

romain gary

FOTO –  https://complit.yale.edu/, Jean Claude Pierdet / INA / Getty

ABSTRAKT:  This talk focuses on the possibility of translational processes beyond translation through a genetic editing approach to an understudied phenomenon in translation studies, which I call collaborative self-translation (CST), i.e. a self-translator’s practice of involving a hired translator to provide an initial translation of an entire work, later to be revised extensively by the author. With a focus on Romain Gary and to a lesser extent Vladimir Nabokov as its case studies, it argues that an inductive extension of our notion of the translational can shed light on the ways in which our notions of the translational may meaningfully extend beyond translation and thus offer a pathway to distinguishing between literal and metaphorical use of translation in literary theory. It thus suggests a potential alternative to existing translational discourse in interdisciplinary settings, as well as presenting a view of collaborative self-translation as a practice that can be fruitfully theorized within multiple paradigms in translation studies.

Pokračovať na Eugenia Kelbert Rudan: Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť. Prípad Romain Gary

Prezentácia  zborníkov projektu VEGA: Preklad ako  súčasť dejín  kultúrneho procesu III

plagat final212. mája o 14.00

V nedávnom období vyšli v úzkej spolupráci s Ústavom svetovej literatúry aj dva podnetné zborníky. Prvý z nich s názvom Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach približuje problematiku využívania archívov vo výskume kultúrnych a literárnych dejín a odhaľuje silné a slabé stránky archívnych zdrojov. Druhý – Preklad vo vedách
o človeku a dialóg kultúr
sa venuje problematike prekladu spoločenskovedných textov, ktorým doteraz chýbalo systematickejšie spracovanie a skúma najmä texty francúzskej proveniencie. Oba zborníky sú výstupmi projektu VEGA: Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu III. V online priestore ich naživo predstaví prof. Mária Kusá. Na podujatie sa môžete pripojiť cez platformu ZOOM: https://zoom.us/j/98748586717.

Viac informácií o zborníkoch nájdete TU.

Stredoeurópske kolokvium: Načo je literárna veda?


Stredoeurópske interdisciplinárne kolokviumO zmysle literárnej vedy a jej metódach skúmania

Online kolokvium
5. mája. od 9.00

Pri skúmaní literárneho diela berieme do úvahy množstvo odborných kritérií a metód, na základe ktorých odhaľujeme dôležité kontexty jeho fungovania v aktuálnom čase a priestore. Práve od možností a hraníc diela ako predmetu umenia, od spôsobu približovania sa k jeho významu či od porovnávacích analýz sa bude odvíjať odborná rozprava pod názvom Načo je literárna veda? (O zmysle literárnej vedy a jej metódach skúmania), ktorá sa bude konať v našom online priestore. Jednotlivé príspevky budú vychádzať zo súčasných literárnovedných výskumov našich kolegov, ktorí touto cestou predstavia postupy svojej literárnovednej práce, voľby interpretácií a prístupy k literárnym dielam ako k výpovedným umeleckým artefaktom. Interdisciplinárne kolokvium povedie Prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc a prihlásiť sa naň môžete na stránke https://zoom.us/j/94068125340?pwd=azlta0NrbGszTUVoUERiNDFhdEJvdz09.
Program podujatia si môžete pozrieť tu: Stredoeurópske kolokvium SAV

 

Pozvánka: Prezentácia publikácie „Komplexnosť tvorivosti“

batorova
Srdečne pozývame na prezentáciu zborníka príspevkov k jubileu Márie Bátorovej, ktorý pod názvom Komplexnosť tvorivosti zostavili Renáta Bojničanová a Tamara Šimončíková Heribanová.

Online v stredu 28. 4. 2021 o 14:00.

Komentujú: prof. PhDr. Tatiana Sedová, CSc., prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc., doc. Mgr. Renáta Bojničanová, PhD., Mgr. Tamara Šimončíková Heribanová, PhD., doc. Mgr. Róbert Gáfrik, PhD.

 

Odkaz na pripojenie: https://zoom.us/j/92059074657pwd=QVZrYjEwTkxrK1cyQytKUlFKZVYvUT09

Meeting ID: 920 5907 4657
Passcode: 557179

Konferencia: Tomáš Štrauss – slovenský a európsky kunsthistorik

Pozvánka na konferenciu_jpgIdey a reflexie
Medzinárodná online konferencia
14. apríla od 9.00

Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín Tomáša Štraussa usporadúva Ústav svetovej literatúry v spolupráci
so Slovenským centrom PEN a Medzinárodnou školou liberálnych štúdií BISLA v Bratislave vedeckú a spomienkovú online konferenciu pod názvom Slovenský a európsky kunsthistorik Tomáš Štrauss – Idey a reflexie. Uznávaný znalec stredo- a východoeurópskych avantgárd (4. 4. 1931 Budapešť – 28. 5. 2013 Bratislava) bol nútený po nástupe normalizácie opustiť Kabinet estetiky na FiF UK v Bratislave a po dlhom období zákazu činnosti a organizovania alternatívnej kultúry na Slovensku emigroval v roku 1980 do Nemecka. Hosťoval na mnohých zahraničných univerzitách, spolupracoval s exilovými periodikami, je autorom mnohých kunsthistorických textov.
Pod moderátorským vedením prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc. odznejú v jednotlivých vstupoch príspevky Samuela Abraháma, Daniela Grúňa, Andrey Euringer Bátorovej, Lucie Gregorovej-Stach, Vladimíry Büngerovej, Milana Knížáka, Lászlóa Bekeho, Tibora Ferku, Ľubomíra Ďurčeka, Alexa Mlynarčíka a Jána Budaja.

Na podujatie sa môžete pripojiť cez ZOOM od 8.45.

 

Ústav svetovej literatúry SAV ponúka možnosti doktorandského štúdia v akademickom roku 2021/2022

den otvorenych dveri1Zoomové stretnutie k témam a možnostiam doktorandského štúdia na ÚSvL SAV
16. apríl 2021

Počas Týždňa otvorených dverí na Slovenskej akadémii vied v Bratislave, ktorý bude prebiehať od 12. do 16. apríla, má svoj deň aj Ústav svetovej literatúry.  Využijeme ho na to, aby sme predstavili možnosti doktorandského štúdia, ktoré vypisujeme v spolupráci s Filozofickou fakultou UK Bratislava. Toto štúdium poskytuje doktorandom a doktorandkám podnetný priestor pre vlastnú výskumnú a neskôr vedeckú prácu. Zároveň im ponúka príležitosť podieľať sa na ústavných grantových úlohách.
Bližšie informácie o činnosti a aktivitách ÚSvL SAV a aktuálnych možnostiach doktorandského štúdia sa dozviete do videu, ktoré pre vás pripravili garant doktorandského štúdia prof. Mgr. Adam Bžoch, CSc., a doktorandka Mgr. Natália Rondziková.
Stretnutia so školiteľmi a školiteľkami prebehnú v rámci SAV v piatok 16. apríla. Pripojiť sa môžete cez ZOOM v dvoch časoch:
• 10:00 – 11:30 (pripojenie bude možné od 9:45)
• 13:30 – 15:00 (pripojenie bude možné od 13:15)

Ďalšie informácie o týždni otvorených dverí nájdete na stránke SAV.
Za Ústav svetovej literatúry SAV sa budú so záujemcami zhovárať Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil., a Mgr. Roman Mikuláš, PhD. Jednotlivé témy na dizertačné práce a ich školiteľky a školiteľov nájdete TU.