Predmetom prednášky medzinárodne uznávaného sinológa a literárneho komparatistu PhDr. Mariána Gálika, DrSc. Ako sa diskutuje o svetovej literatúre? Pohľad z Číny bude kniha Tensions in World Literature. Between the Local and Universal, ed. Weigui Fang (Singapore: Palgrave Macmillan, 2018).
PhDr. Marián Gálik, DrSc. o pripravovanej prednáške:
„Napätie či napätia oscilácie medzi rôznymi názormi na svetovú literatúru, lepšie povedané literatúru sveta, je náplňou tejto knihy 17 autoriek a autorov. Poväčšine sú to priatelia alebo známi hlavného redaktora prof. Fanga z Pekingskej pedagogickej univerzity. Najväčší záujem je o Davida Damroscha z Harvardu a jeho priateľa Zhang Longxiho z Hongkongu, ktorí zrejme budú hlavnými postavami na XXII. kongrese ICLA tento rok v Macau. Najväčšia pozornosť je udelená Damroschovej knihe What is World Literature? z roku 2003, asi najznámejšej jeho knihe, ktorá má ten istý názov ako Ďurišinova kniha z roku 1992 , ale on ju ani slovíčkom nespomína. Ďurišina nespomína ani jeden autor z USA po roku 2000. Posledný americký komparatista Earl Miner sa o ňom zmienil v roku 1988. Podobná situácia je medzi kanadskými komparatistami. Určitou výnimkou sú indickí vedci, ale tiež v roku 1989.
Prof. Fang vyzdvihuje moje chápanie „medziliterárnosti“ ako spoločného menovateľa (common denominator). „Medziterárnosť“ ako keby pre iných účastníkov tejto konferencie neexistovala. Napriek mojím snahám sa v Číne nikdy neujala. A keď do určitej miery áno, tak to bolo vďaka J.V. Bogdanovovi, ale to bolo v roku 1984. Neviem, pre akú príčinu sa prof. Fang zaujímal o práce európskych a amerických židovských autorov, ktoré sa v knihe často citujú. Pokiaľ ide o sinológov, tí si predovšetkým všímajú obrovskú The Norton Anthology of World Literature ako najdôveryhodnejšiu antológiu svetovej literatúry, ale vyjadrujú aj mienku, že čínska literatúra je tam slabo zastúpená.
Svetová literatúra je najvyššia kategória porovnávacej literatúry, literárne hodnoty textov sú pre dlhodobé miesto v nej conditio sine qua non. Počas Goetheho života bol za predstaviteľa svetovej literatúry pokladaný August Friedrich von Kotzebue (1761-1813), a nie Goethe. Teraz Kotzebua nikto nepozná.“
KEDY: streda 20. marca 2019 o 10:00
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)
PhDr. Marián Gálik, DrSc. patrí medzi najprekladanejších západných sinológov v Číne. V rokoch 1953-1958 vyštudoval odbor sinológia a dejiny Ďalekého východu na Karlovej Univerzite v Prahe. V postgraduálnom štúdiu pokračoval v Pekingu. Od roku 1960 až do svojho dôchodku pracoval v Ústave orientalistiky SAV. Dvanásť rokov pôsobil na Univerzite Komenského. Od roku 1989 spolupracoval s Východočínskou pedagogickou univerzitou v Šanghaji ako poradca. Vo svojej práci sa sústreďoval na literárne vzťahy medzi Čínou a Západom. V Číne šíril teóriu porovnávacej literatúry slovenského komparatistu Dionýza Ďurišina. Boli mu udelené tri čestné profesúry na veľkých čínskych univerzitách v Nankingu, Hangzhou a v Chengdu. V roku 2006 sa stal laureátom Ceny Alexandra von Humboldta ako dosiaľ jediný slovenský vedec z oblasti spoločenských vied. Je akademikom Slovenskej učenej spoločnosti.
Je autorom 776 vedeckých prác, z toho 14 monografií vydaných v Číne a Európe v rôznych jazykových variantoch, najviac v čínštine. Medzi jeho najvýznamnejšie monografie v angličtine patria Mao Tun and Modern Chinese Literary Criticism (1969), German Impact on Modern Chinese Intellectual History (1971), The Genesis of Modern Chinese Literary Criticism 1917 – 1930 (1980), Milestones in Sino-Western Literary Confrontation, 1898-1979 (1986) a Influence, Translation and Parallels. Selected Studies on the Bible in China (2004).
