9. – 10. septembra 2021
(štvrtok a piatok)
Goethe-Institut Slovensko
Panenská 33, Bratislava

Péter Esterházy (1950 – 2016) sa považuje nielen za dôležitého maďarského spisovateľa, ale aj za významného predstaviteľa súčasnej európskej literatúry, preklady jeho diel sa pravidelne objavujú v najrôznejších kultúrach sveta. V spolupráci s literárnymi vedkyňami a vedcami z rozličných jazykových prostredí a hungaristických pracovísk sa na konferencii budeme venovať skúmaniu a porovnávaniu recepcie, ktorú má dielo Pétera Esterházyho vďaka umeleckému prekladu v jednotlivých kultúrach. Budeme hľadať, aké súvislosti a rozmery ponúka, aké sú pohľady na jeho tvorbu z hľadiska takzvaných veľkých kultúr (nemeckej, anglofónnej, francúzskej a ďalších) aj stredoeurópskych kultúr (poľskej, českej, slovenskej atď.)

Pôvodne sme naše podujatie viazali k 70. výročiu narodenia Pétera Esterházyho v roku 2020, ale v dôsledku pandémie ho uskutočňujeme teraz, pripájajúc sa k radu podujatí, ktoré pri príležitosti jubilea venujú jeho tvorbe odbornú pozornosť doma a v zahraničí.

Podrobný program si môžete prečítať TU.
Medzinárodná hungaristická konferencia prebieha v maďarskom jazyku, v piatok je  zabezpečené simultánne tlmočenie do slovenčiny.

Paralelne s vedeckou konferenciou organizovanou Ústavom svetovej literatúry SAV budú v bratislavskom Goetheho inštitúte prebiehať ďalšie podujatia o prekladoch a recepcii diel Pétera Esterházyho, adresované širšej verejnosti:

štvrtok 9. septembra 2021 od 17.00 panelová diskusia (link)
piatok 10. septembra 13.00 – 16.00 prekladateľský workshop (link)

Pozývame na prednášku nemeckej slavistky Anny Förster, ktorá je aktuálne na študijnom pobyte v Ústave svetovej literatúry SAV.

KEDY: v stredu 8. 9. 2021 o 14:00
KDE: zasadačka ÚSvL SAV v areáli SAV na Patrónke, Dúbravská cesta 9

Dr. Anna Förster pôsobí ako vedecká pracovníčka Erfurtskej univerzity (na Katedre slavistickej literárnej vedy). Je autorkou monografie Der Schriftsteller als Philologe. Bohumil Hrabal, Jaroslav Hašek und die Philologie (Königshausen & Neumann, Würzburg 2020).  Vo svojom výskume sa zaoberá západoslovanskými literatúrami a kultúrami Česka, Poľska a Slovenska, ako aj východo- a stredoeurópskou literárnou teóriou a jej históriou. Venuje sa aj translatologickým témam a prekladá z češtiny a angličtiny do nemčiny.

Viac o prednášajúcej TU.

Online podujatie
30. júna 2021 (streda)
o 15.30

Filozofická fakulta UKF v Nitre a Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave pozývajú na prezentáciu a plenárnu diskusiu s autorkami a autormi štúdií časopisu World Literature Studies 3/2020. Číslo s témou Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii predstaví editorská dvojica Magda Kučerková a Martin Vašek, o publikovaných príspevkoch budú hovoriť Judit Görözdi, Silvia Rybárová, Jana Juhásová, Izara Batres, Antonio Barnés, Andrea Raušerová a Ján Gallik. Vo svojich štúdiách sa sústreďujú na problematiku jazyka transcendentnej skúsenosti a zvlášť na kategóriu nevyjadriteľnosti, ako ju v dejinách európskej literatúry zachytávajú texty s umeleckou, resp. estetickou hodnotou. Jednotlivé štúdie, ktoré majú charakter literárnej interpretácie či filozofickej reflexie, sa usilujú skúmať balans medzi transcendentnou skúsenosťou a slovami, ktoré ju zachytávajú. Myšlienkovým impulzom tohto uvažovania, ukotveného v dialógu literárnej vedy a fenomenológie, je dielo súčasného francúzskeho filozofa Jeana-Luca Mariona, osobitne koncept saturovaného fenoménu.

K prezentácii sa môžete pripojiť na platforme ZOOM:
https://us02web.zoom.us/j/84506113395pwd=M1pBVmU2aDV5SHBPWU82cTBmNUJGQT09

Jednotlivé štúdie si môžete prečítať TU.
Kompletné číslo časopisu WLS 3/2020 nájdete TU.

Hosťovská online prednáška
23. júna 2021 (streda)
14.00

Hra na tichú poštu je vzrušujúca preto, lebo pri nej vznikajú nové významy, keď slová putujú od jedného človeku k druhému a strácajú svoje pôvodné znenie. V prípade transkultúrnej migrácie textov sa skreslenie významu stretáva s menšou akceptáciou. Rôzne interpretácie sú často odmietnuté ako nedorozumenie.
Goetheho Utrpenie mladého Werthera môže poslúžiť na ilustráciu dilemy z textu, ktorý sa dostal ďaleko od „zamýšľaného publika“. Po nadšenom prijatí románu v 19. storočí vo Francúzsku, Anglicku a Taliansku došlo začiatkom 20. storočia k vlnám prekladov a adaptácií aj v Číne a Japonsku. Weite (Werther po čínsky) a Ueruteru (po japonsky) sa nevyhnutne líšia od Werthera, ako je vykreslený v zaužívaných literárnovedných diskusiách. Dá sa s týmito oživenými duchmi vstúpiť do dialógu?
Otázky na danú tému otvorí a zodpovie Johannes D. Kaminski v rámci svojej hosťovskej prednášky na Ústave svetovej literatúry SAV. Podujatie bude prebiehať v angličtine.

Pripojenie: https://zoom.us/j/99534164952?pwd=WTZLSm1sRWxuaTVKRnFVT2ZFeitIdz09

Johannes D. Kaminski, PhD. študoval na Viedenskej univerzite germanistiku a sinológiu. Pokračovať na Johannes D. Kaminski: Globálne utrpenie Werthera. Modulárny prístup k medzikultúrnemu transferu →

Online podujatie
16. júna 2021 (streda)
13.00

Vo viacerých dielach science fiction sa už od počiatkov tohto žánru pracuje s predstavou transformovania človeka. V rozmanitých naráciách opisujúcich stret ľudí s transformovaným človekom alebo mimozemšťanom sú ľudské stereotypy, ľudská prirodzenosť i samotná humanistická paradigma vystavené konfrontácii a kritickej reflexii, ktorú do súčasnej humanistiky vniesol a rozvíja posthumanizmus. Štúdie publikované v najnovšom čísle časopisu World Literature Studies sa z perspektívy posthumanizmu sústreďujú na identifikovanie transhumánnych a posthumánnych tém a motívov vo vybraných príkladoch science fiction literatúry a umenia, akými sú bioart, film či televízne seriály.

Číslo predstaví jeho editorka Bogumiła Suwara. O publikovaných príspevkoch budú hovoriť aj Jana Kostincová z Pedagogickej fakulty Univerzity v Hradci Králové, Zuzana Husárová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Matúš Porubjak z Filozofickej fakulty Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave.
Štúdie uverejnené v časopise sú výstupom grantového projektu APVV-17-0064: Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a posthumanizmu.

Pripojenie:
https://zoom.us/j/92629728645?pwd=WEJMN0NFSUY0YXlJTlY4VGdPRHpvZz09

Celé číslo si môžete prečítať TU.

Christopher Rundle
(Università di Bologna & The University
of Manchester)
Hosťovská online prednáška
streda 9. 6. 2021 o 14.00

Docent Christopher Rundle sa ako translatológ venuje výskumu dejín prekladu so zameraním na preklad vo fašistických režimoch. Témou jeho prednášky Fascism through the lens of translation: a comparative study of four regimes (Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy) bude porovnanie situácie v štyroch fašistických režimoch – vo fašistickom Taliansku, nacistickom Nemecku, frankistickom Španielsku a salazaristickom Portugalsku – cez prizmu prekladu. Sústredí sa v nej na vydávanie literatúry, keďže v tejto oblasti sú medzi spomenutými režimami najvýraznejšie rozdiely, kým napríklad prístupy k filmu či divadlu sa až tak zásadne nelíšili, a preto neponúkajú toľko relevantných možností na zmysluplnú komparáciu. V analýze poukáže na niekoľko zásadných fenoménov, ktoré v spojitosti s prekladom pomôžu poodhaliť podstatu daných režimov. Konkrétne pôjde o programovosť cenzúrnych zásahov, postavenie tzv. populárnej (alebo masovej) literatúry a rasizmus. Ukazuje sa, že roly, ktoré v každom zo spomenutých režimov plnil preklad, naznačujú, nakoľko bol ten či onen režim skutočne fašistický. Štátne zásahy s cieľom obmedziť prekladanie a šírenie prekladov (t. j. zamerané nielen na globálny dohľad nad literárnou produkciou) totiž nachádzame jedine v režimoch, ktoré prijali rasizmus ako oficiálnu doktrínu. Navyše sa zdá, že keď režimy pristúpili k obmedzovaniu prekladov, dialo sa tak čiastočne aj v dôsledku odporu voči populárnej literatúre, ktorú vnímali ako cudzí (a potenciálne nebezpečný a znečisťujúci) element.
V závere prednášky sa pokúsime na základe diskutovaných kazuistík uvažovať nad vzťahmi dejín prekladu k dejinám ako takým a poukážeme na niekoľko metodologických osobitostí vyplývajúcich z ich vzťahu.
Prednáška bude prebiehať v angličtine.

Pripojenie: https://zoom.us/j/95948500391?pwd=TnVDSVJRUTZ0WWtlOWcvZjM0TzVjZz09
Meeting ID: 959 4850 0391
Passcode: 861947

Christopher Rundle je docentom translatológie Katedry tlmočenia a prekladu na Bolonskej univerzite v Taliansku. Pokračovať na Fašizmus optikou prekladu: komparatívny pohľad na štyri režimy →

Doc. PhDr. Helena Ulbrechtová, Ph.D.
Hosťovská online prednáška
streda 2. júna o 14.00

Próza vyrovnávajúca sa s dedičstvom nacizmu je v nemecky hovoriacich krajinách bežným fenoménom, zatiaľ čo v Rusku sú knihy o dedičstve stalinizmu skôr výnimkou. A práve téma rodinnej a traumatickej pamäti a zodpovednosť generácie synov za zločiny otcov spájajú rakúskeho esejistu Martina Pollacka s ruským undergroundovým postsovietskym prozaikom Viktorom Jerofejevom. Ich romány, oba z roku 2004, vyšli aj v slovenských prekladoch – Der Tote im Bunker. Bericht von meinem Vater (Smrť v bunkri. Správa o mojom otcovi, prel. M. Hvorecký, Absynt 2017) a Chorošij Stalin (Dobrý Stalin, prel. J. Štrasser, Kalligram 2005). V rámci hosťovskej prednášky o nich bude hovoriť vedecká pracovníčka Helena Ulbrechtová zo Slovanského ústavu AV v Prahe. Jej komparácia sprítomňuje fenomén „otcovraždy“ v zmysle Sigmunda Freuda a upozorňuje na psychoterapeutický efekt procesu literárneho písania. V týchto intenciách zároveň poukazuje na nápadnú zhodu aj kompozíciu jednotlivých postáv oboch diel, nielen otcov, ale aj matiek a starých matiek.

Pripojenie:
https://zoom.us/j/92675888006?pwd=RGtGbGtSeWlmUVN3VGwwSkdTZlRPdz09
Meeting ID: 926 7588 8006
Passcode: 655492

Doc. PhDr. Helena Ulbrechtová, Ph.D. pôsobí ako vedecká pracovníčka Slovanského ústavu AV ČR, v. v. i. v Prahe. Pokračovať na Otcovia v službách nacizmu a stalinizmu. Literárna perspektíva ich synov: Martin Pollack a Viktor Jerofejev →

Hosťovská online prednáška
26. mája 2021 o 14.00

Translatologička a výskumná pracovníčka Dr. Eugenia Kelbert Rudan je držiteľkou postdoktorandského štipendia Leverhulme v Britskom centre pre literárny preklad na University of East Anglia a zároveň pôsobí ako odborná asistentka na Vysokej škole ekonomiky v Moskve (v súčasnosti na prerušenom úväzku). Študovala filozofiu a translatológiu na Sorbonne, francúzsku a nemeckú filológiu v Oxforde a porovnávaciu literatúru na Yale. Za svoju dizertáciu Acquiring a Second Language Literature: Patterns in Translingual Writing from Modernism to the Moderns (2015) pod vedením Hauna Saussyho a Vladimíra Alexandrova získala cenu Charlesa Bernheimera od Americkej asociácie porovnávacej literatúry. Pôsobí ako aktívna členka Centra pre multilingvizmus na Univerzite v Osle (MultiLing), Centra pre digitálne humanity DARIAH v Belehrade a ITEM CNRS (Institut de textes et manuscripts modernes) v Paríži, kde sa podieľa na vývoji kolaboratívneho nástroja pre výskum porovnávacej štylistickej analýzy Bukvik http://bukvik.litterra.net/. Na pozvanie Ústavu svetovej literatúry SAV predstaví svoj výskum na online prednáške pod názvom Romain Gary’s Collaborative Self-Translation and the Translational. Podujatie bude prebiehať v angličtine s prezentáciou vo francúzštine, diskusia prebehne podľa potreby po anglicky, nemecky, francúzsky a po rusky. Pripojiť sa môžete cez zoomový kanál https://zoom.us/j/93192496899?pwd=dG5NZDVEVy9vMnBHR1dpQVlOaVB0UT09.

FOTO –  https://complit.yale.edu/, Jean Claude Pierdet / INA / Getty

ABSTRAKT:  This talk focuses on the possibility of translational processes beyond translation through a genetic editing approach to an understudied phenomenon in translation studies, which I call collaborative self-translation (CST), i.e. a self-translator’s practice of involving a hired translator to provide an initial translation of an entire work, later to be revised extensively by the author. With a focus on Romain Gary and to a lesser extent Vladimir Nabokov as its case studies, it argues that an inductive extension of our notion of the translational can shed light on the ways in which our notions of the translational may meaningfully extend beyond translation and thus offer a pathway to distinguishing between literal and metaphorical use of translation in literary theory. It thus suggests a potential alternative to existing translational discourse in interdisciplinary settings, as well as presenting a view of collaborative self-translation as a practice that can be fruitfully theorized within multiple paradigms in translation studies.

Pokračovať na Eugenia Kelbert Rudan: Kolaboratívny autorský preklad a prekladovosť. Prípad Romain Gary →

12. mája o 14.00

V nedávnom období vyšli v úzkej spolupráci s Ústavom svetovej literatúry aj dva podnetné zborníky. Prvý z nich s názvom Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach približuje problematiku využívania archívov vo výskume kultúrnych a literárnych dejín a odhaľuje silné a slabé stránky archívnych zdrojov. Druhý – Preklad vo vedách
o človeku a dialóg kultúr sa venuje problematike prekladu spoločenskovedných textov, ktorým doteraz chýbalo systematickejšie spracovanie a skúma najmä texty francúzskej proveniencie. Oba zborníky sú výstupmi projektu VEGA: Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu III. V online priestore ich naživo predstaví prof. Mária Kusá. Na podujatie sa môžete pripojiť cez platformu ZOOM: https://zoom.us/j/98748586717.

Viac informácií o zborníkoch nájdete TU.