Srdečne pozývame na hosťovskú prednášku Dr. Pétera Hajdua, CSc. Postavenie literatúry a literárne vzdelávanie v súčasnosti.

Zníženú prestíž literatúry môžeme interpretovať v súvislosti so všeobecným prechodom od kultúrneho systému národných štátov ku kozmopolitizmu. Nacionalizmus kladie výrazný dôraz na pozitívne hodnoty v kontexte národnej kultúry, keďže základ koncepcie národa je založený na koncepcii spoločnej kultúry. Mnohé krajiny podporujú a financujú literárnu tvorbu, považujúc nepretržitú existenciu národnej kultúry za mimoriadne dôležitú. Kozmopolitná perspektíva však zjavne nemôže poskytnúť vedeckú interpretačnú prax, ktorá by bola užitočná pre národné štáty, ani hlboké emocionálne nasadenie v mene čitateľov. Finančná podpora literatúry národných štátov je súčasťou projektu budovania národa, ktorý súvisel s požiadavkami hospodárskej elity na presadzovanie svojich záujmov.

Druhú modernu sprevádzali základné zmeny v postojoch elít. Nová globálna elita sa už viac nezaujíma o budovanie národa, pretože aj zvyšky obranných národných trhov obmedzujú ich hospodársku činnosť. Nové centrá moci nemajú záujem o podporu kultúry, keďže tradičná erudícia pre nich stratila význam v tvorbe kolektívnej identity. Výrazná popularita fikcie v devätnástom storočí sa čiastočne pripisuje skutočnosti, že po rozpade jednotného a všeobecne uznávaného svetonázoru a hodnotového systému sa ľudia obrátili k literatúre, nachádzajúc v nej interpretácie vlastných životov. Jedným z aspektov zmeny je, že dnes sú potrebné duchovné alebo diskurzívne a nie naratívne interpretácie. Globálne riziká súčasnosti vyvinuli kozmopolitné a celosvetové spoločenstvá vedomia. Vynára sa teda otázka, či sa tento jav vo všeobecnosti považuje za periférnu a detinskú hru nezodpovedných minulých generácií, alebo môžeme vytvoriť literatúru, zohľadňujúcu uvedomenie globálnych hrozieb. Je veľmi sporné, že takáto literatúra môže existovať, ale zdá sa, že satirické a komické žánre sú vhodné na zobrazenie takýchto obsahov.

KEDY: v stredu 05. júna 2019 o 10:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Péter Hajdu (1966, Budapešť, Maďarsko) je vedeckým pracovníkom v Literárnovednom ústave Maďarskej akadémie vied, profesorom na Univerzite Pécs, šéfredaktorom významného medzinárodného časopisu porovnávacej literárnej vedy Neohelicon a členom redakčných rád štyroch medzinárodných literárnych časopisov (Proudy, Česká republika; Frontiers of Narrative Studies, Nemecko; Recherche Litteraire / Literary Research, Belgicko; Primerjalna književnost, Slovinsko). Stojí za rozsiahlym výskumom v oblasti komparatívnej literárnej vedy, teórie literatúry a klasickej filológie. Od roku 2002 do roku 2009 bol členom Výskumného výboru ICLA pre východnú a juhovýchodnú Európu, v rokoch 2008 – 2014  bol členom stálej výskumnej komisie pre literárnu teóriu a v rokoch 2010 – 2016 členom Výkonnej rady ICLA. V rokoch 2002 – 2012 pôsobil ako tajomník a od roku 2016 zastáva funkciu prezidenta Maďarskej asociácie porovnávacej literárnej vedy. Péter Hajdu prednášal na rôznych univerzitách v Maďarsku, Českej republike, Poľsku, Japonsku a v Čínskej republike. Publikoval 6 kníh a viac ako 130 akademických textov.

Srdečne pozývame na prezentáciu monografie doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD. Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre. 

India zohrávala významnú úlohu v európskej imaginácii už od antiky. V 18. storočí britské kolonizačné aktivity priniesli bližšie kontakty a nové poznanie indickej kultúry, ktoré sa prejavilo aj v európskych literatúrach. Záujem o Indiu a indickú kultúru možno pozorovať aj v dielach slovenských národných buditeľov (J. Kollár, Ľ. Štúr) a niekoľkých osobností 20. a 21. storočia (J. Jesenský, J. Maliarik, H. Klačko, M. Ruppeldt, J. Litvák, J. Banáš a ďalší). Kniha skúma zobrazenie Indie v slovenskej literatúre, vrátane cestopisov a populárnej literatúry. Osobitnú pozornosť venuje prekladom indickej literatúry do slovenčiny.

koreferát: prof. PhDr. Mária Bátorová, DrSc.

KEDY: stredu 29. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Väčšina vedeckých úvah o literárnom kánone sa zameriava na vnímanie okolností, podmienok a príčin konštituovania a rekonštituovania literárneho kánonu v rámci jedného kultúrneho priestoru. V aktuálnom čísle časopisu World Literature Studies 2019/1 nás zaujal najmä faktor „iného“, cudzieho, vstupujúceho do hry dominantne s prekladom, zvlášť (aj keď nielen) v kultúrnych priestoroch „križovatkového“ typu. Práve faktor inakosti v jeho najrozličnejších podobách a funkciách, na tých najrôznejších úrovniach vnímania a reflektovania literárneho i literárnovedného textu zohráva pri kanonizáciách a rekanonizáciách kľúčovú úlohu.

O tom, čo sa dostalo, ale aj o tom, čo sa nedostalo do čísla, budú hovoriť: editorka M. Kusá, autorky K. Bednárová a A. Huťková, ale aj L. Vajdová a J. Cviková.

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Srdečne pozývame na prednášku Józsefa Demmela PhD., historika, vedeckého pracovníka Historického ústavu SAV a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, s názvom Ľudovít Štúr: človek alebo abstrakcia? Kontextualizácia v biografii.

Životopis Ľudovíta Štúra je všeobecne známy, ale napriek tomu sú dôležité časti jeho života stále neprebádané. József Demmel, Phd. sa bude počas svojej prednášky venovať otázkam rekonštrukcie biografie prostredníctvom postulovania nových otázok, využitiu nových prístupov a zohľadneniu nových kontextov. Cez dve prípadové štúdie o Ľudovítovi Štúrovi poskytne prednáška pohľad do „dielne“ autora monografií v slovenskom jazyku Ľudovít Štúr. Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí (Bratislava: Kalligram, 2015); Panslávi v kaštieli. Životná dráha Jozefa Justha a neznámy príbeh slovenského národného hnutia (2. vydanie. Bratislava: Kalligram/Absynt, 2017).

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 11:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Srdečne pozývame na prednášku doc. PhDr. Jany Truhlářovej, CSc., ktorá sa bude venovať analýze komplikovanej slovenskej recepcie niektorých významných francúzskych spisovateľov 19. storočia, konkrétne Émila Zolu a Gustava Flauberta ako reprezentantov par excellence „západnej literatúry 19. storočia“, ktorí boli práve z tohto dôvodu po dlhú dobu (od 70. rokov 19. storočia až po prvú svetovú vojnu, ale prakticky ešte oveľa dlhšie, takmer až po 60. roky 20. storočia) považovaní za „nežiaducich“, „nebezpečných“, „škodlivých“ a pod. pre sebadefiníciu slovenskej literatúry a kultúry, ktorá od literárnych vzorov požadovala národno-výchovné zameranie a mravnú bezúhonnosť. Recepcia týchto autorov sa paradoxne ocitla v opozícii k recepcii iných veľkých francúzskych románopiscov 19. storočia (ako Honoré de Balzac a Guy de Maupassant), ktorí sa posudzovali menej prísne a dokonca oceňovali ako skutoční „kritici buržoáznej spoločnosti“ (pričom tento trend nebol len výsadou recepcie v časoch socializmu po roku 1948, ale vzniká už na prelome 19. a 20. storočia).  Pokračovať na Doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc.: Osud francúzskej prózy 19. storočia na Slovensku (Flaubert, Zola, Maupassant očami slovenskej literatúry a kritiky v 19. a 20. storočí) →

Srdečne pozývame na prezentáciu knihy doc. PhDr. Jany Truhlářovej, CSc. (ed.) Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ, ktorá vznikla v rámci grantového projektu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. Knihu predstaví vedecká redaktorka knihy prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., editorka doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc. a autorky prof. PhDr. Katarína Bednárová a PhDr. Eva Frimmová, DrSc.

V rozsiahlych štúdiách prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc., PhDr. Eva Frimmová, DrSc., prof. PhDr. Daniel Škoviera, CSc. a editorka knihy doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc. približujú literárnohistorickú činnnosť Antona Vantucha, jeho prácu historika, preklady filozofických diel a beletrie aj jeho pôsobenie na poli skúmania antickej a humanistickej spisby. Významný literárny a kultúrny historik, prekladateľ a pedagóg Anton Vantuch napísal mnoho štúdií, článkov a kníh o francúzskej aj európskej literatúre a histórii, preložil zásadné filozofické a beletristické diela z francúzštiny. Všetky jeho práce majú priekopnícky charakter. Spolu s Jozefom Felixom je zakladateľom slovenskej romanistiky.

Jeho osobnosti a tvorbe sa doteraz venovala len okrajová pozornosť. Kniha sa usiluje po prvýkrát ucelene zhodnotiť dielo tohto ojedinelého vedca a prekladateľa, ktorý vo svojej práci spájal znalosti histórie, filozofie a literatúry a bol jedným z predchodcov dnešných metód skúmania dejín kultúry.

Vantuch sa v knihe javí ako komplexný bádateľ na pomedzí odborov, ktorý systematicky rozvíjal poznanie francúzskej kultúry a prispieval k jej prepojeniu na domáci kontext. Štúdium archívnych materiálov, nepublikovanej korešpondencie a ďalších dokumentov umožnilo objaviť niektoré dosiaľ neznáme skutočnosti o autorovej tvorbe a odhaliť aj širšie súvislosti kultúrneho života v povojnovom Československu. Súčasťou knihy je prvá kompletná bibliografia autorových pôvodných prác a prekladov.

KEDY: streda, 17. apríla 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Pokračovať na Prezentácia knihy Jany Truhlářovej (ed.): Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ →

Srdečne pozývame na pracovný seminár v rámci doktorandského štúdia prof. Mgr. Adama Bžocha, CSc. s názvom Sociologické prístupy k literatúre.

KEDY: streda 10. marca 2019 o 10:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,  Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

Moderná interpretácia mýtu ako kultúrneho archetypu sa formovala v diskusii s teóriami moderných vied o kultúre a umení 20. storočia. Archetypálna kritika skúma podstatu mýtov a symbolov na interdisciplinárnom princípe (pluralita metodologických prístupov etnológie, sociálnej antropológie, filozofie a religionistiky, dejín mentalít, poetiky, estetiky a dejín umenia, porovnávacích štúdií a pod.). Prednáška (v rámci výskumu grantového projektu VEGA Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií II.) sa zameriava na oblasť mytológie ako východiska pre formovanie literárnych postáv, druhov a žánrov na báze ich fungovania ako kultúrnych archetypov (koncepcie C. G. Junga, J. Campbella, V. Proppa, N. Frye, J. Meletinského a i.), ako paradigmy pre diferenciáciu vývinového procesu modelovania literárnych textov a naratívnych foriem s presahom do oblasti medzikultúrnej komunikácie.

KEDY: streda 20. marca 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,  Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

Doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave, predtým v Literárnovednom ústave SAV, prednášala na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Venuje sa teoretickým, metodologickým a literárnohistorickým otázkam literárnej vedy so zameraním na výskum ruskej literatúry začiatku 20. storočia (literárna moderna a avantgarda), dejiny prekladu a recepcie ruskej literatúry na Slovensku (ruský formalizmus), terminologickým a genologickým aspektom literárnovedného výskumu. Je autorkou troch samostatných vedeckých monografií: Bunin. Andrejev. Jesenin (Štúdie z ruskej moderny a avantgardy, 1997), Moderné inšpirácie ruskej literatúry (Kultúrno-historické, poetologicko-interpretačné a recepčné súvislosti ruskej literatúry začiatku 20. storočia, 2006), Proces, kánon, recepcia (historiografické, translatologické a interpretačné aspekty skúmania ruskej literatúry, 2013). Zároveň je spoluautorkou viacerých kolektívnych diel: Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1836-1996 (Stručné dejiny umeleckého prekladu na Slovensku (1998), Európske literárne avantgardy 20. storočia (2005), Kontinuita a diskontinuita vývinového procesu poézie, prózy a drámy (Premeny estetického kánonu. Koncepcie literárnych dejín, 2007, editorka), Ruská literatúra 18.–21. storočia. Literárny proces v kultúrno-historických súvislostiach (2013), Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825-2015 (2017), Podoby literárnej vedy. Teórie – Metódy – Smery. (2016), autorkou ďalších štúdií a prác, výsledky výskumu prezentuje na vedeckých podujatiach doma i v zahraničí. Dlhoročne sa podieľa na tvorbe slovníkových hesiel: Encyclopaedia Beliana (2001-2013), Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia (2007), Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia I. –II. A – K., L-Ž. (2015, 2017). V súčasnosti je spoluriešiteľkou grantových projektov VEGA Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru II. a Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií II.