Srdečne pozývame na prednášku prof. Adama Bžocha, CSc.
s názvom Hovoriť je striebro – konverzačná kultúra v nizozemskom „Zlatom veku“. Nespútaná družnosť, ako ju poznáme z holandskej žánrovej maľby 17. storočia, vyjadruje významnú, ale len jednu stránku konverzačnej kultúry nizozemského Zlatého veku. Prednáška sa zameriava na predstavenie ideálneho obrazu a každodennosti neformálnych rozhovorov v Republike siedmich zjednotených provincií.

KEDY: 30. september 2020 o 10:00
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,
Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

Pokračovať na Adam Bžoch: Hovoriť je striebro – konverzačná kultúra v nizozemskom „Zlatom veku“ →

Srdečne pozývame na prezentáciu druhého tohtoročného čísla časopisu World Literature Studies s tematickým zameraním na stvárnenie aktuálnych spoločenských problémov v súčasnom kriminálnom románe, ktoré zostavili Zuzana Malinovská a Ján Jambor.

KEDY: 16. september (streda) 2020 o 13:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

Abstrakty k jednotlivým štúdiám nájdete tu: http://www.wls.sav.sk/?page_id=9 

Česko-slovenská asociácia porovnávacej literárnej vedy a Ústav svetovej literatúry SAV srdečne pozývajú na medzinárodnú komparatistickú konferenciu s názvom
Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach.

KEDY: 12. február – 13. február 2020

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV
Dúbravská cesta 9, Bratislava

Program konferencie nájdete TU

Pokračovať na Medzinárodná komparatistická konferencia: Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach →

The Institute of World Literature of the Slovak Academy of Sciences invites you to the guest lecture by Johannes D. Kaminski entitled Getting Big Things Done: The Nightmare of Engineered Futures in Contemporary Sci-Fi.

WHEN: Wednesday, 5th February 2020, 2:00pm

WHERE: Institute of World Literature SAS
Dúbravská cesta 9, Bratislava

Pokračovať na Guest lecture by Johannes D. Kaminski: Getting Big Things Done. The Nightmare of Engineered Futures in Contemporary Sci-Fi →

Srdečne pozývame na prednášku Mgr. Bogumiły Suwary, PhD. s názvom „Transhumánne umenie“ ako súčasť diskusií o post-  a  transhumanizme z cyklu Z literárnovednej dielne. Prednáška sa bude zameriavať na tri okruhy otázok: Kto má radšej termín „posthumanizmus“ a komu viac vyhovuje „transhumanizmus“? Aké sú základné predstavy a presvedčenia iniciátorov transhumánneho hnutia prezentované v texte Transhumanistickej deklarácie (The Transhumanist Declaration)? Aké aspekty transhumanizmu mapujú vo svojej tvorbe Olga Tokarczuk, Maja Smrekar a Patricia Piccinini?

KEDY: 15. január 2020 o 14:00
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)
Pokračovať na Bogumiła Suwara: „Transhumánne umenie“ ako súčasť diskusií o post- a transhumanizme →

Srdečne vás pozývame na vedecký seminár Preklad spoločenskovedných textov. Podujatie je venované žánrovým a prekladovým špecifikám spoločenskovedných textov (predovšetkým) z diachrónneho hľadiska v rôznych jazykových kombináciách.

KEDY: v stredu 4. decembra 2019 od 10.00 do 15.00
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava

V prípade záujmu kontaktujte Natáliu Rondzikovú na mail natalia.rondzikova@gmail.com.

Srdečne pozývame na prezentáciu monografie Dejiny v súčasných maďarských románoch literárnej vedkyne Mgr. Judit Görözdi, PhD., ktorá sa bude konať v piatok 8. novembra 2019 o 14:00 počas Bibliotéka 2019 – Bratislava v miestnosti Literárneho centra II. v Inchebe na Viedenskej ceste 3-7.

Vzácnymi hosťami prezentácie budú Peter Michalovič a prekladateľka Renáta Deáková.

Podujatie tvorí súčasť programu čestného hosťovania Maďarska na knižnom veľtrhu Bibliotéka 2019 s názvom V teple útrob písomností. Podujatie organizuje Maďarský inštitút v Bratislave – Balassiho inštitút.

Srdečne vás pozývame na seminár Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach.
Archív aj v populárnej kultúre predstavuje miesto, kde sa zhromažďuje poznanie, miesto, kde môže človek odhaliť nečakané, často nie príjemné tajomstvá. V laických predstavách sa takmer prirodzene spája s praxou historiografie. Archív však nie je samozrejmé faktum, ale skôr súbor stôp z minulosti, náznakov dôb minulých, ktoré niekto usporiadal, sprístupnil – alebo, naopak, zneprístupnil. Poznanie z archívov sa historikom neotvára ľahko – štúdium dobových prameňov si vyžaduje čas, kritické myslenie, znalosti a historické vedomie.
V modernej historiografii sa už od 60. rokov 20. storočia skloňujú pochybnosti o objektívnosti archívov. Napr. M. Foucault (2002) v tejto súvislosti vyslovuje svoj známy (a paradoxný) princíp exteriority: archív sa nám musí zdať cudzí, aby mohol hovoriť takpovediac za seba.
Druhý problém, ktorému pri práci s archívom čelia historici (kultúry), vychádza z toho, že s minulosťou vždy nutne vedieme len „fragmentárny dialóg“ (Adamo 2006: 82). Samozrejme, v archívoch nikdy nenájdeme všetko. Z pohľadu veľkých dejín sa kultúrne artefakty a procesy neraz zdajú ako mimoriadne, náhodné (ibid.: 87), fragmentárne a diskontinuitné (Bednárová 2013). Historici kultúry, literatúry a prekladu tak musia vedieť čítať medzi riadkami a v poznámkach pod čiarou, aby z materiálu dostupného pre iné účely vytvorili nové príbehy (Pym 1998/2014).
Cieľom vedeckého seminára Archívny výskum (textov) v interdisciplinárnych súvislostiach je priblížiť uvažovanie o archíve a prácu s ním v rôznych disciplínach skúmajúcich kultúrne artefakty a procesy; ponúknuť platformu na zdieľanie skúseností so skúmaním archívnych zdrojov a v neposlednom rade podnietiť diskusiu o efektívnom – a kritickom – využívaní archívnych zdrojov pri výskume dejín literatúry, kultúry a prekladu.

Natália Rondziková

Seminár sa uskutoční v rámci grantového projektu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III.

KEDY: v stredu 6. novembra 2019 od 8.30 do 15.45
KDE: Zasadačka Filozofickej fakulty UKF, Štefánikova 67, Nitra

Srdečne pozývame na prednášku prof. PhDr. Ladislava Franeka, CSc. Verzologický výskum v Čechách a na Slovensku (Pocta Jiřímu Levému).

Literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, prekladateľ umeleckej literatúry z románskych literatúr Ladislav Franek porozpráva o nadväznosti na české a slovenské skúmanie básnickej štruktúry v 60. rokoch na modely z 30. rokov („sémantické gesto“ u J. Mukařovského, kľúčová funkcia básnického rytmu u M. Bakoša) a ich syntetizujúci charakter pod vplyvom princípov modernej jazykovedy a ruského formalizmu.

Cieľom prednášky bude prehĺbenie týchto východísk z hľadiska potrieb medziliterárneho bádania, pričom bude osvetlený pojem kontrastívnosti ako objektivizujúceho kritéria pri rešpektovaní špecifík národných verzologických systémov (prínos J. Levého a jeho pôsobenie na slovenskú školu prekladu). Tematizovať sa bude určujúca úloha vonkajších spoločensko-ideových alebo motivicko-významových faktorov pre vývin literárnej vedy v obidvoch krajinách a ich odraz v celistvejšom vnímaní štylisticko-rytmických posunov v umeleckom preklade. Na záver sa bude profesor Franek venovať diverzifikácii jednotlivých epistemologických modelov v zhode s osobitosťou príslušného literárnovedného prostredia, teórii literárnej komunikácie v súhre teórie a empírie v prácach A. Popoviča a poznávaniu odlišnosti vývinových radov národných literatúr (francúzskej a slovenskej).

KEDY: v stredu 30. októbra 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)