Prečítajte si pri príležitosti 100. výročia úmrtia významného francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta (10. 7. 1871 – 18. 11. 1922) niekoľko vybraných poznámok z dosiaľ neuverejneného textu prednášky profesora Adama Bžocha, ktorú predniesol na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV. Celý článok vyjde vo štvrtom tohoročnom čísle časopisu World Literature Studies.

Nie je jednoduché v krátkosti charakterizovať ani predstaviť sedemdielny románový cyklus  Marcela Prousta Hľadanie strateného času. Ak sa o to pokúsime, môžeme na začiatku vyjsť z dobového i literárnohistorického ukotvenia tohto významného diela svetovej literatúry, vznikajúceho v období zhruba od 1908 do 1922 (dovychádzalo po autorovej smrti), ktoré sa radí na pomedzie románového realizmu 19. storočia a modernizmu 20. storočia.

Ako románopisec Proust nadviazal z dvoch hľadísk najmä na realistu 19. storočia Gustava Flauberta: 1. prebral a doviedol do dokonalosti jeho sociologicko-naratívnu víziu románu ako detailného, dynamického obrazu doby (Pierre Bourdieu) a 2., ako Flaubert, aj on písal „o ničom“ (Péter Nádas): z ničnerobenia snobskej leisure class, ktoré koncom 19. storočia skúmal o. i. americký sociológ Thorstein Veblen (1899), spravil Proust centrálnu tému románového cyklu. Touto leisure class je buržoázia, stará i nová aristokracia, zbohatlíci a arivisti – teda smotánka belle époque, tretej Francúzskej republiky.

Popri tomto významnom sociologickom rozmere je Hľadanie strateného času najmä putovaním do ľudského vnútra: je to epopeja vnútorného života, prežívaných citov a rekonštruovaných spomienok. Hľadanie strateného času je jeden z najdôležitejších psychologických románov svetovej literatúry, v ktorom sú detailne rozobrané a precízne komentované psychologické stavy, situácie, interakcie postáv atď., čomu je podriadená aj naratívna forma diela – s výnimkou jednej časti prvého dielu ide o monologické rozprávanie personálneho rozprávača, ktoré často plynulo prechádza do eseje. Proust týmito prechodmi medzi naratívnosťou a diskurzivitou predznamenal modernistické romány prvej polovice 20. storočia ako Muž bez vlastností Roberta Musila či Námesačníci Hermanna Brocha. Na inej úrovni diela slúži psychologickej introspekcii aj povestná proustovská veta ako základná jednotka románu (dlhé podraďovacie, sémanticky paradoxné vetné konštrukcie). Románové dianie je však v porovnaní s podrobnými psychologickými analýzami pomerne chudobné. Pokračovať na Adam Bžoch: Koncept pamäti a spomienky v Hľadaní strateného času Marcela Prousta →

Naša kolegyňa sa otázkam umeleckého prekladu venuje nielen vo svojej pedagogickej a vedeckej práci, ale aj ako dlhoročná členka poroty Ceny Jána Hollého.

Tento rok porota v zložení Mária Kusá, Daniela Humajová, Anna Šikulová, Zuzana Močková Lorková, Alojz Keníž udelila Cenu Jána Hollého za preklad prózy Maxa Frischa: Denník (1946-1949) (Premedia Group), z nemčiny preložila Zuzana Demjánová, a Cenu Jána Hollého za preklad poézie Knihe španielskej poézie. V preklade a s komentármi Jána Zambora (Vydavateľstvo UK). Dvomi prémiami boli ocenené preklady kníh Pál Závada: Prirodzené svetlo (Slovart), z maďarčiny preložila Eva Andrejčáková, a Claudia Pineiro: Kto z nás (Artforum), zo španielčiny preložila Barbara Sigmundová.

Profesorka Kusá vo svojom hodnotení uplynulého ročníka uviedla: „V prvom rade porota ocenila, že tradície vysokej úrovne knižnej kultúry sa kontinuitne uplatňujú aj v súčasnej knižnej produkcii, knihy – až na malé výnimky – predstavujú naozaj kultúrne i estetické počiny. Celkom iste v niektorých prípadoch ide aj o požiadavku vydavateľstva/autora originálu na dodržanie podoby vydania. Ďalším zmienky hodným faktom je, že väčšia časť ocenených textov je vybavená zasväteným doslovom, prípadne potrebnými poznámkami či vysvetlivkami, čo rovnako výrazne zvyšuje hodnotu a kvalitu prekladových textov.“

Celý článok Cena J. Hollého za rok 2021 vyšiel v časopise Kritika prekladu 1/2 2022 (nájdete ho na strane 93) TU.

Nová výzva na príspevky do čísla časopisu World Literature Studies 4/2023 sa zameriava na štúdie na tému Autobiografické písanie a autofikcia v súčasnej próze/Autobiographical writing and autofiction: contemporary, approaches v  slovenčine, češtine, nemčine, francúzštine a angličtine.

Editorský tandem čísla: Zuzana Malinovská (Pedagogická fakulta Univerzity Komenského Bratislava) a Ján Jambor (Ústav svetovej literatúry SAV).

Abstrakty prijímame do 31. januára 2023.

Celé znenie výzvy spolu s bližšími informáciami o termínoch nájdete na webstránke časopisu TU.

Nová výzva na príspevky do čísla World Literature Studies 2/2023 sa zameriava na štúdie v angličtine na tému The Many Faces of Resilience and Healing in Contemporary Narratives. Kľúčové slová plánovanej témy sú resilience, healing, vulnerability, ethics of care, narrative therapy.

Editorkou čísla je prof. Ana MŞ Fraile Marcos, Universidad de Salamanca.

Abstrakty prijímame do 31. júla.

Bližšie informácie nájdete na webstránke časopisu TU.

Upanišady sú staroindické filozofické texty vytvorené v priebehu mnohých storočí. Ich hlavnou témou je Brahma (Absolútno), z ktorého pochádza všetko stvorenie. Upanišady sú dodnes predmetom intenzívneho štúdia nielen vo svete duchovných tradícií, ale aj v akademickom prostredí. Mnohorakými spôsobmi ich vnímania a prenosu sa vo svojej prednáške zaoberá Róbert Gáfrik. Predstavuje zároveň svoju prácu na slovenskom preklade upanišád, pričom vychádza z interpretácie indického filozofa Šankaru (7. storočie). Opiera sa o poznanie, že Šankarov výklad predstavuje najstaršie dochované komentáre k týmto textom, a práve jeho komentáre tvoria základ ďalších interpretácií.

Viac sa dozviete z videozáznamu prednášky, ktorý nájdete TU.

Milé kolegyne, milí kolegovia, tešíme sa na vás v novom roku 2022!

Editor: Roman Mikuláš

Témou tohto čísla sú otázky súvisiace s interdiskurzívnym konštruovaním literatúry. Čo sa stane, keď poznanie prekročí hranice systému, v ktorom vzniklo? Ako poznanie sústredené v špeciálnych odborných diskurzoch súvisí s ich literárnou komunikáciou a aké formy a spôsoby literarizácie pritom môžeme sledovať? Integrácia vedného poznania do systému literatúry a jej reflexia v spektre literárnych prostriedkov odkrýva výskumnú perspektívu vychádzajúcu z Foucaultovho postulátu, že poznatky vedných disciplín budú vždy vnášané do kontextov, ktoré sú či boli pre daný špeciálny diskurz neprístupné alebo neprípustné.

Z obsahu:

IVAN JANČOVIČ
Medzi historickým faktom a fikciou: interdiskurzívne konštruovanie fikčných svetov
v súčasnej slovenskej próze s historickou tematikou
ALEŠ URVÁLEK
Zur Rolle der Geologie im interdiskursiven „crossing“ der Kulturen der deutschsprachigen
Literatur zwischen 1960 und 1980: Botho Strauß und Hans Lebert
JÁN JAMBOR
Der historiographische Spezialdiskurs der Ereignisse aus der NS-Zeit in Eva Umlaufs
interdiskursiver Autobiographie
NADEŽDA ZEMANÍKOVÁ
Interdiskurzivita spomínania v literárnom diele Christy Wolf
EUGENIA KELBERT
Entropy as a trope: Yuri Lotman’ s general theory of communication as a case study
in interdisciplinarity
PETER GETLÍK
Literatúra omylu: O interdiskurzívnej analýze negatívneho a liminálneho poznania
(s príkladmi z fikcie Teda Chianga)
MAXIM SHADURSKI
From science to literature: The limits of Aldous Huxley’s interdiscursive utopia
WALENTYNA KRUPOWIES
Literary characters and interdiscursivity in the novel “The Books of Jacob”
by Olga Tokarczuk
ALINA BAKO
Blended spaces in Mircea Cărtărescu’ s novel “Blinding. The Left Wing”
ROMAN MIKULÁŠ
Zur poietischen Funktion von Analogien und Metaphern im interdiskursiven Blickpunkt
der Transplantationsmedizin
MILAN KENDRA
Od diskurzívneho konštruovania literárneho realizmu k realistickému interdiskurzívnemu konštruovaniu reality

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty nájdete TU.