Všetky príspevky usvlwpadmin

Prednáška Dr. Dobroty Pucherovej, D.Phil.: Ngugi wa Thiong’o a Peter Pišťanek ako postkomunistickí autori

Snímka obrazovky 2019-05-20 o 15.32.42Dr. Dobrota Pucherová, D.Phil. predstaví súčasného keňského spisovateľa Ngũgĩ wa Thiong’a (1938) a jeho autorský posun od revolučného marxizmu k post-marxizmu. Nosná časť prednášky sa bude týkať Ngugiho posledného románu Wizard of the Crow (2004 – 2006), ktorý literárna vedkyňa nazýva postkomunistickým pikareskným románom. Porovnávať toto dielo bude s inými postkomunistickými románmi z regiónu strednej a východnej Európy.

KEDY: v stredu 22. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke) Pokračovať na Prednáška Dr. Dobroty Pucherovej, D.Phil.: Ngugi wa Thiong’o a Peter Pišťanek ako postkomunistickí autori →

Preklad a kánon: prezentácia tematického bloku časopisu World Literature Studies 2019/1

Pozvánky

Preklad a kanonVäčšina vedeckých úvah o literárnom kánone sa zameriava na vnímanie okolností, podmienok a príčin konštituovania a rekonštituovania literárneho kánonu v rámci jedného kultúrneho priestoru. V aktuálnom čísle časopisu World Literature Studies 2019/1 nás zaujal najmä faktor „iného“, cudzieho, vstupujúceho do hry dominantne s prekladom, zvlášť (aj keď nielen) v kultúrnych priestoroch „križovatkového“ typu. Práve faktor inakosti v jeho najrozličnejších podobách a funkciách, na tých najrôznejších úrovniach vnímania a reflektovania literárneho i literárnovedného textu zohráva pri kanonizáciách a rekanonizáciách kľúčovú úlohu.

O tom, čo sa dostalo, ale aj o tom, čo sa nedostalo do čísla, budú hovoriť: editorka M. Kusá, autorky K. Bednárová a A. Huťková, ale aj L. Vajdová a J. Cviková.

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

 

Prednáška Józsefa Demmela: Ľudovít Štúr – človek alebo abstrakcia? Kontextualizácia v biografii

Pozvánky

DemmelSrdečne pozývame na prednášku Józsefa Demmela PhD., historika, vedeckého pracovníka Historického ústavu SAV a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, s názvom Ľudovít Štúr: človek alebo abstrakcia? Kontextualizácia v biografii.

Životopis Ľudovíta Štúra je všeobecne známy, ale napriek tomu sú dôležité časti jeho života stále neprebádané. József Demmel, Phd. sa bude počas svojej prednášky venovať otázkam rekonštrukcie biografie prostredníctvom postulovania nových otázok, využitiu nových prístupov a zohľadneniu nových kontextov. Cez dve prípadové štúdie o Ľudovítovi Štúrovi poskytne prednáška pohľad do „dielne“ autora monografií v slovenskom jazyku Ľudovít Štúr. Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí (Bratislava: Kalligram, 2015); Panslávi v kaštieli. Životná dráha Jozefa Justha a neznámy príbeh slovenského národného hnutia (2. vydanie. Bratislava: Kalligram/Absynt, 2017).

KEDY: streda, 15. mája 2019 o 11:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Prezentácia kolektívnej monografie venovanej osobnosti a dielu Antona Vantucha

Správy

truhlarova IIDňa 17. apríla 2019 sa v priestoroch Ústavu svetovej literatúry SAV konala prezentácia kolektívnej monografie Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ. Publikácia vznikla v rámci grantového projektu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a Historického ústavu SAV. Knihu predstavila jej zostavovateľka doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc., vedecká redaktorka prof. PhDr. Mária Kusá, CSc. a autorky štúdií prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc. a PhDr. Eva Frimmová, DrSc. v prítomnosti doc. RNDr. Juraja Vantucha, CSc., syna A. Vantucha.

Anton Vantuch bol príkladom interdisciplinárneho vedca, predovšetkým však o ňom môžeme hovoriť ako literárnom historikovi. Dlhodobo pôsobil v Historickom ústave SAV. Jeho prácu charakterizovalo komplexné a medziodborové preštudovanie problematiky. Veľakrát začínal s dovtedy neprebádanými témami. Záber jeho vedeckého záujmu bol pomerne široký, od antiky až po osvietenstvo. S Jozefom Felixom, slovenským romanistom, literárnym vedcom, kritikom a prekladateľom, ho spájal veľký záujem o kľúčové diela francúzskej literatúry, čo sa prejavilo v komplementarite ich prekladových prác.

Prezentovaná kniha nazerá na osobnosť A. Vantucha z rôznych aspektov. Autorky a autor Katarína Bednárová, Eva Frimmová, Jana Truhlářová a Daniel Škoviera vo svojich štúdiách približujú Vantucha najmä v jeho editorskej, prekladateľskej a autorskej práci. Odkrývajú osobnosť slovenskej romanistiky celistvo v širokých kontextových súvislostiach, k čomu ich, podľa slov autoriek, priviedli samotné okolnosti Vantuchovho života. Kniha je doplnená o bibliografiu Vantuchových prekladov a pôvodných prác. Takto širokouhlo koncipovaná monografia významne zapĺňa miesto chýbajúcej reflexie tohto osobitého vedca a prekladateľa.

Prezentácia monografie pokračovala diskusiou, do ktorej svojím vstupom prispel aj spomínaný J. Vantuch. Jeho osobné spomienky na otca i poznámky faktografickej povahy v súhre s knihou upozornili na dlhšie prehliadanú, ale dôležitú osobnosť slovenského kultúrneho prostredia.
Pokračovať na Prezentácia kolektívnej monografie venovanej osobnosti a dielu Antona Vantucha →

Posledná rozlúčka s Milanom Žitným

Správy

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

S hlbokým smútkom oznamujeme, že posledná rozlúčka s naším dlhoročným kolegom a priateľom, doc. PhDr. Milanom Žitným, CSc.,  bude v stredu  24. apríla 2019 o 10.00 hod. v Evanjelickom kostole na Strečnianskej ulici v Petržalke.

Česť jeho pamiatke.

Parte MILAN ŽITNÝ

(Rodina prosí, aby sme na smútočný obrad nenosili kvety.)

Život každého človeka je rozprávka napísaná Božou rukou… H. CH. Andersen

Za Milanom Žitným (11. januára 1948 – 16. apríla 2019)

Správy

MilanV utorok 16. apríla 2019 nás navždy opustil náš dlhoročný kolega a priateľ, bývalý pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV, doc. PhDr. Milan Žitný, CSc., narodený 11. januára 1948 v Krajnom (okres Myjava).

Patril k popredným slovenským germanistom a nordistom, translatológom, prekladateľom a editorom klasickej nemeckej a moderných severských literatúr. So Slovenskou akadémiou vied bol spätý od roku 1972, keď po štúdiu germanistiky a škandinavistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave nastúpil na študijný pobyt do Ústavu svetovej literatúry a jazykov, kde pod vedením profesora Mikuláša Bakoša absolvoval doktorandské štúdium. V Literárnovednom ústave SAV, ako sa pracovisko nazývalo od roku 1974, obhájil v roku 1980 svoju doktorskú prácu.  Pokračovať na Za Milanom Žitným (11. januára 1948 – 16. apríla 2019) →

Doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc.: Osud francúzskej prózy 19. storočia na Slovensku (Flaubert, Zola, Maupassant očami slovenskej literatúry a kritiky v 19. a 20. storočí)

Pozvánky

bFB OSUD FRANCUZSKEJ PROZYSrdečne pozývame na prednášku doc. PhDr. Jany Truhlářovej, CSc., ktorá sa bude venovať analýze komplikovanej slovenskej recepcie niektorých významných francúzskych spisovateľov 19. storočia, konkrétne Émila Zolu a Gustava Flauberta ako reprezentantov par excellence „západnej literatúry 19. storočia“, ktorí boli práve z tohto dôvodu po dlhú dobu (od 70. rokov 19. storočia až po prvú svetovú vojnu, ale prakticky ešte oveľa dlhšie, takmer až po 60. roky 20. storočia) považovaní za „nežiaducich“, „nebezpečných“, „škodlivých“ a pod. pre sebadefiníciu slovenskej literatúry a kultúry, ktorá od literárnych vzorov požadovala národno-výchovné zameranie a mravnú bezúhonnosť. Recepcia týchto autorov sa paradoxne ocitla v opozícii k recepcii iných veľkých francúzskych románopiscov 19. storočia (ako Honoré de Balzac a Guy de Maupassant), ktorí sa posudzovali menej prísne a dokonca oceňovali ako skutoční „kritici buržoáznej spoločnosti“ (pričom tento trend nebol len výsadou recepcie v časoch socializmu po roku 1948, ale vzniká už na prelome 19. a 20. storočia).  Pokračovať na Doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc.: Osud francúzskej prózy 19. storočia na Slovensku (Flaubert, Zola, Maupassant očami slovenskej literatúry a kritiky v 19. a 20. storočí) →

Prezentácia knihy Jany Truhlářovej (ed.): Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ

Pozvánky

Srdečne pozývame na prezentáciu knihy doc. PhDr. Janew VANTUCH POSTER FINny Truhlářovej, CSc. (ed.) Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ, ktorá vznikla v rámci grantového projektu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III. Knihu predstaví vedecká redaktorka knihy prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., editorka doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc. a autorky prof. PhDr. Katarína Bednárová a PhDr. Eva Frimmová, DrSc.

V rozsiahlych štúdiách prof. PhDr. Katarína Bednárová, CSc., PhDr. Eva Frimmová, DrSc., prof. PhDr. Daniel Škoviera, CSc. a editorka knihy doc. PhDr. Jana Truhlářová, CSc. približujú literárnohistorickú činnnosť Antona Vantucha, jeho prácu historika, preklady filozofických diel a beletrie aj jeho pôsobenie na poli skúmania antickej a humanistickej spisby. Významný literárny a kultúrny historik, prekladateľ a pedagóg Anton Vantuch napísal mnoho štúdií, článkov a kníh o francúzskej aj európskej literatúre a histórii, preložil zásadné filozofické a beletristické diela z francúzštiny. Všetky jeho práce majú priekopnícky charakter. Spolu s Jozefom Felixom je zakladateľom slovenskej romanistiky.

Jeho osobnosti a tvorbe sa doteraz venovala len okrajová pozornosť. Kniha sa usiluje po prvýkrát ucelene zhodnotiť dielo tohto ojedinelého vedca a prekladateľa, ktorý vo svojej práci spájal znalosti histórie, filozofie a literatúry a bol jedným z predchodcov dnešných metód skúmania dejín kultúry.

Vantuch sa v knihe javí ako komplexný bádateľ na pomedzí odborov, ktorý systematicky rozvíjal poznanie francúzskej kultúry a prispieval k jej prepojeniu na domáci kontext. Štúdium archívnych materiálov, nepublikovanej korešpondencie a ďalších dokumentov umožnilo objaviť niektoré dosiaľ neznáme skutočnosti o autorovej tvorbe a odhaliť aj širšie súvislosti kultúrneho života v povojnovom Československu. Súčasťou knihy je prvá kompletná bibliografia autorových pôvodných prác a prekladov.

KEDY: streda, 17. apríla 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Pokračovať na Prezentácia knihy Jany Truhlářovej (ed.): Anton Vantuch (1921 – 2001) romanista, literárny vedec, kultúrny historik a prekladateľ →

Pohľad z Číny: Ako sa diskutuje o svetovej literatúre? PhDr. Marián Gálik, DrSc. v ÚSvL SAV

Správy
PhDr. Marián Gálik, DrSc. v Ústave svetovej literatúry SAV
PhDr. Marián Gálik, DrSc. v Ústave svetovej literatúry SAV

V stredu 20. marca sa v Ústave svetovej literatúry SAV konala hosťovská prednáška PhDr. Mariána Gálika, DrSc., emeritného pracovníka Ústavu orientalistiky SAV, ktorý dodnes patrí medzi najprekladanejších západných sinológov v Číne. Vo svojej práci sa sústreďoval na literárne vzťahy medzi Čínou a Západom.

Marián Gálik šíril v Číne teóriu porovnávacej literatúry slovenského komparatistu Dionýza Ďurišina, bývalého pracovníka Ústavu svetovej literatúry SAV. Udelili mu tri čestné profesúry na čínskych univerzitách v Nankingu, Hangzhou a v Chengdu. V roku 2006 sa stal  laureátom Ceny Alexandra von Humboldta ako dosiaľ jediný slovenský vedec z oblasti spoločenských vied. Je akademikom Slovenskej učenej spoločnosti, autorom 776 vedeckých prác, z toho 14 monografií vydaných v Číne a Európe v rôznych jazykových variantoch, najviac v čínštine. Medzi jeho najvýznamnejšie monografie v angličtine patria German Impact on Modern Chinese Intellectual History (1971), The Genesis of Modern Chinese Literary Criticism 1917 – 1930 (1980), Milestones in Sino-Western Literary Confrontation, 1898 – 1979 (1986) a Influence, Translation and Parallels. Selected Studies on the Bible in China (2004).

Predmetom prednášky M. Gálika bola kniha Tensions in World Literature. Between the Local and Universal, ed. Weigui Fang (Singapore: Palgrave Macmillan, 2018), do ktorej sám prispel. Kniha hovorí o oscilácii či napätí medzi rôznymi názormi na svetovú literatúru, lepšie povedané literatúru sveta, po roku 2000. Do knihy prispeli významní literárni vedci ako napríklad David Damrosch z Harvardskej univerzity alebo Zhang Longxi z Hongkongskej univerzity. Weigui Fang, ktorý pôsobí na pekinskej pedagogickej univerzite, v knihe vyzdvihuje chápanie „medziliterárnosti“, pojmu Dionýza Ďurišina, ako spoločného menovateľa (common denominator). Ako však poznamenal profesor Gálik,  pojem „medziliterárnosť“ sa napriek jeho snahám v Číne nikdy neujala. Číňania sú v paradoxnej situácii, pretože odmietajú eurocentrické ponímanie svetovej literatúry ako aj euroamerickú dominanciu v literárnej teórii, sami však neprišli s použiteľnou teóriou. Na druhej strane M. Gálik vysvetlil, že Číňanov otázka svetovej literatúry až tak veľmi nezaujíma, pretože čínska literatúra je natoľko veľká, že si vystačí aj sama.

S pojmom svetová literatúra prvýkrát prišiel J. W. Goethe. Odvtedy je definícia svetovej literatúry medzi literárnymi vedcami predmetom neutíchajúcej diskusie. Svetová literatúra je najvyššia kategória porovnávacej literatúry, literárne hodnoty textov sú pre dlhodobé miesto v nej conditio sine qua non. Ako zaujímavosť M. Gálik uviedol, že počas Goetheho života bol za predstaviteľa svetovej literatúry pokladaný August Friedrich von Kotzebue (1761 – 1813), a nie Goethe. Teraz Kotzebua nikto nepozná.

Dobrota Pucherová

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová