Pozývame na vedecké podujatie, ktoré sa uskutoční pri príležitosti životného jubilea profesora Ladislava Franeka. V rámci IX. ročníka Dní hispánskej kultúry ho pripravila Katedra romanistiky FF UKF v Nitre. Na podujatí predstavia aj Franekovu najnovšiu monografiu Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia II.
Kedy: v utorok 25. apríla o 14:00
Kde: Slančíkovej 1, Nitra, miestnosť č. 106
Literárny vedec a prekladateľ Adam Bžoch a teoretička architektúry Monika Mitášová budú v rámci cyklu podujatí Filozofická kaviareň diskutovať o Benjaminových interpretáciách miest ako Berlín, Paríž či Moskva.
Kedy: v stredu 19. apríla o 18:00
Kde: Goetheho inštitút v Bratislave, Panenská 33
Walter Benjamin (1892 – 1940), nemecko-židovský filozof, literárny kritik, publicista a prekladateľ. Jeho kultúrno-spoločenské eseje o moderne a jej princípoch inšpirovali odborníkov z oblasti filozofie, sociológie, estetiky, literárnej aj mediálnej vedy. Labyrint benjaminovského sveta je dodnes príťažlivý pre každého, kto má odvahu pustiť sa do napínavého hľadania súvislostí kultúry, umenia a spoločnosti.
Editors: Charles Sabatos (charles.sabatos@gmail.com), Yeditepe University, Istanbul; Róbert Gáfrik (rgafrik@yahoo.com), Institute of World Literature, Bratislava
The purpose of this issue of WLS will be to explore the phenomenon of frontier orientalism in the literatures of Central and Eastern Europe. We welcome contributions from literary historians and theorists, as well as those in related disciplines. Other than its obvious differences from Said’s colonizing Orientalism, how does frontier orientalism contribute to the formulation of “imagined communities,” both national and transnational, in the region? Submissions may cover any time period and all “borderland zones” between Europe and the East (primarily between the Habsburg and Ottoman empires, but including other imperial frontiers, i.e. Russian/Caucasian, as well.) We prefer that authors include some consideration of the term “frontier orientalism” as it has been developed in the articles below, or elsewhere.
We invite authors to send an abstract of around 250 words to the editors (both addresses above) by May 31, 2017. Authors will be notified about the acceptance of their abstracts by the end of June and final papers will be due by October 15, 2017.
Die “LINGUISTIK- UND LITERATURTAGE: SPRACHEN, Literaturen und Kulturen im Kontakt“ finden vom 11. bis 13. Mai 2017 in Miskolc (Ungarn) statt. Wir freuen uns sehr, dieses international angesehene Forum von SprachwissenschaftlerInnen, PhilologInnen, GermanistInnen, SprachlehrerInnen, Literatur-und Kulturwissenschaftlern aus ganz Europa am Lehrstuhl für Deutsche Sprach- und Literaturwissenschaft der Universität Miskolc organisieren zu können. Ziel der Fachtagung ist es, eine Plattform zur Präsentation neuerer Forschungsergebnisse im Bereich der Sprach-, Kultur und Literaturwissenschaft zu schaffen und das Pflegen alter Kontakte und das Knüpfen neuer Bekanntschaften zu ermöglichen.
Die geplanten Themenbereiche der Fachtagung fördern das Treffen von Sprach-, Literatur- und KulturwissenschaftlerInnen, die sich mit Themen der aktueller Forschung beschäftigen und wir möchten den interdisziplinären Dialog zwischen den VertreterInnen verschiedener Disziplinen unterstützen. Die geplanten Arbeitskreise der Tagung sind: Pokračovať na GeSuS 2017: 25. Internationale Fachtagung in Miskolc vom 11. bis 13. Mai 2017
Der Arbeitskreis „Feministische Literatur- und Sprachwissenschaft“ im Rahmen der GeSuS Konferenz in Miskolc Sprachen, Literaturen und Kulturen im Kontakt (11. – 13. Mai 2017) wird von PhDr. Jana Cviková, PhD. (Institute of World Literature Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slowakei) und PaedDr. Ingrid Puchalová (Pavol-Jozef-Šafárik-Universität, Košice, Slowakei) geleitet. Wir laden Sie herzlichst ein. Die Anmeldungen hier.
In diesem Arbeitskreis werden wir der Frage nach dem aktuellen Forschungstand der feministischen Literatur- und Sprachwissenschaft bzw. Genderstudien in der ganzen Vielfalt der ihnen inhärenten inter- und transdisziplinären Betrachtungsweisen nachgehen.
Im Mittelpunkt unserer Diskussion sollte Gender als Analysekategorie stehen, so wie sie in den Untersuchungen zu Kontakten von verschiedenen Sprachen, Literaturen und Kulturen, aber auch von Fachbereichen konkretisiert wird. Dabei handelt es sich um eine Kategorie, die sich zwar seit einigen Jahrzehnten vor allem in der feministischen und Genderforschung in diverser thematischer und methodologischer Ausprägung etabliert hatte, trotzdem aber ständig um wissenschaftliche und gesellschaftliche Anerkennung zu ringen hat. Diese Etablierung unterscheidet sich sowohl in verschiedenen Disziplinen, ihren Teildisziplinen und interdisziplinären Überschneidungen, als auch in verschiedenen Ländern, wobei Gender als eine disziplinübergreifende Analysekategorie und ein formativer Bestandteil von diskursiven Praktiken im Rahmen von feministischen, postkolonialen und queeren Forschungsansätzen zu verstehen ist.
Poľský inštitút Bratislava, prof. Andrzej Adamski a Mgr. Bogumila Suwara, PhD. Vás srdečne pozývajú na medzinárodné kolokvium
Multimodálny diskurz: od rétoriky k mediatizácii vedy
Kolokvium sa bude konať v Poľskom inštitúte v Bratislave 2. marca 2017 od 10.00 hod.
Kolokvium bude zamerané na problematiku hybridizácie vedeckého a umeleckého (audiovizuálneho) diskurzu. Táto hybridizácia sa pozvoľna etabluje v podobe multimodálneho diskurzu. Kontexty rétoriky vedy treba zrejme hľadať v perspektíve lingvistického obratu, typológie a rozmanitostí diskurzov či kognitívnej jazykovedy. O mediatizácii vedy chceme uvažovať v kontexte široko chápanej hybridizácie textu a obrazu, nástrojov vizualizácie obsahov informácií v nových médiách a na internete či vizuálnych nástrojov pre metódy dolovania dát a participovania na všetkých týchto javoch a niektorých súčasných tendenciách digitálneho umenia. Čo v podstate znamená podporovanie mulimodálneho diskurzu s prihliadnutím na problematiku vedy v súčasnej spoločnosti.
Na kolokviu sa zúčastnia odborníci z Poľska (prof. Krzysztof Olszewski: Akadémia umení vo Varšave, Dr. Lucyna Spyrka: Sliezska univerzita v Katoviciach, Dr. hab. Andrzej Adamski: Rzeszowská univerzita v Rzeszowie, Dr. Mariusz Pisarski), Českej republiky (Dr. Jana Kostincová: Univerzita Hradec Králové) a zo Slovenska (prof. Peter Sýkora: UCM Trnava, Dr. Jana Tomašovičová: UCM Trnava, Dr. Zuzana Husárová: PFUK Bratislava, Dr. Bogumiła Suwara: ÚSvL SAV Bratislava).
Podujatie podporuje Poľský Inštitút v Bratislave, Vyšehradský Fond a Agentúra VEGA (2/0107/14).
Zoznámte sa s oficiálnou výročnou správou o našej činnosti za rok 2016. K najvýznamnejším výsledkom vedeckej práce patria:
štyri monotematické čísla časopisu World Literature Studies
– 1/2016 „Slovenská translatológia na priesečníku kultúrnych trajektórií súčasnosti a budúcnosti / Slovak translation studies at the intersection of the cultural trajectories of the present and future“ (eds.) Mária Kusá a Libuša Vajdová; 2/2016 „Magický realizmus v literatúrach strednej Európy / Magic Realism in Central European Literatures“ (eds.) Judit Görözdi a Radoslav Passia; 3/2016 „Staré a nové výzvy pre elektronickú literatúru v postdigitálnej dobe / Old and new challenges to electronic literature in the post-digital era“ (ed.) Bogumiła Suwara; 8/2016 „Transcultural Icons of East-Central Europe / Transkultúrne ikony stredovýchodnej Európy“ (eds.) Matteo Colombi, Christine Gölz, Beáta Hock a Stephan Krause.
vybrané štúdie a knižné publikácie vydané v roku 2016
– BŽOCH, Adam. Krótka historia literatury niderlandzkiej. Lublin : Wydawnictwo KUL; BŽOCH, Adam. Pszichoanalízis a periférian: a pszichoanalízis története Szlovákiában. Preložila Magdolna Balogh. Budapest : Typotex Kiadó; FRANEK, Ladislav. Interdisciplinárnosť v symbióze literárnej vedy a umenia II. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre : Ústav svetovej literatúry SAV; MIKULÁŠ, Roman (ed.): Podoby literárnej vedy: Teórie – Metódy – Smery. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV : Ústav svetovej literatúry SAV; PUCHEROVÁ, Dobrota. Islam, Tradition and Modernity in the Work of Two Somali Writers Nuruddin Farah and Ayaan Hirsi Ali. In English Studies in Africa, 2016, vol. 59, no 2, p. 27-40. (2016 – Current Contents); TRUHLÁŘOVÁ, Jana. La vision de la famile dans la correspondance de Guy de Maupassant. In Les relations familiales dans les écritures de l´Intime du XIXe siècle français. – Clermont-Ferrand : Celis, Presses Universitaires Blaise Pascal, s. 193-208; ZAMBOR, Ján. Vzlyky nahej duše : Ivan Krasko v interpretáciách. Editorka Margita Bizíková. Bratislava : Literárne informačné centrum; VLASTA, Sandra / GÁFRIK, Róbert / TEICHGRÄBER, Stephan-Immanuel (eds.): Kultur im Transfer: Komparatistik in der Slowakei. – Frankfurt am Main: Peter Lang Edition; MIKULÁŠ, Roman / WEGE, Sophia (eds.): Schlüsselkonzepte und Anwendungen der Kognitiven Literaturwissenschaft. Münster : Mentis.
vybrané medzinárodné vedecké podujatia, ktoré sme (spolu)organizovali
– prednáška s diskusiou: Postavenie súčasného maďarského spisovateľa, hosť Pál Závada;
– hosťovské prednášky: Dr. Ioana Popa (CNRS, Institut des Sciences sociales du Politique): Traduire sous contraintes: une approche sociologique des transferts des littératures d’Europe de l’Est en France pendant la Guerre froide a Institutionalization and International Construction of Area Studies in France during the Cold War; doc. Charles D. Sabatos, PhD. (Yeditepe Üniversitesi, Turecko): Obraz Turka v stredoeurópskej historickej próze; prof. Bogusław Bakuła (Univerzita Adama Mickiewicza v Poznani): Rituálna degradácia. V. Havel – G. Spiró – S. Mrożek – P. Karvaš; Dr. Lucyna Spyrka (Sliezska univerzita v Katoviciach): Zdomácnenie a odcudzenie prekladu v blízkych kultúrach; prof. Mihai I. Spariosu (University of Georgia, Athens, USA): Modernism, Play and the Exilic-Utopian Imagination;
– medzinárodné vedecké konferencie: Preklady z rumunskej literatúry do slovenčiny a češtiny a naopak, Karlova univerzita v Prahe; Old and New Concepts of Comparative Literature in the Globalized World, University of Vienna; Interdisciplinary Play and Interplay in the Postdigital Age, Univerzitná knižnica Bratislava; Johan Huizinga and Central / East-Central Europe.
Prezident republiky udelil pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky najvyššie štátne vyznamenania za prínos k demokratickej spoločnosti, kultúre, dodržiavaniu ľudských práv a uchovávaniu pamäti. Medzi ocenenými osobnosťami verejného života boli aj vedecký pracovník Historického ústavu SAV Ivan Kamenec a prekladateľka a publicistka Zora Jesenská, ktorá sa in memoriam stala nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti. Prečítajte si, čo sa o jej pôsobení v oblasti prekladu píše v prvom diele Slovníka slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. Autorka hesla Eva Maliti-Fraňová publikovala v roku 2007 monografiu Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (Veda SAV).
JESENSKÁ Zora, 3. 5. 1909 Martin – 21. 12. 1972 Bratislava; prekladateľka rus., fran., angl. (v jaz. spolupráci) a nem. literatúry, lit. a umel. kritička, teoretička prekladu.
Pochádzala z kultúrne a národne uvedomelého rodinného prostredia. Otec ako bankový riaditeľ aktívne pôsobil v spolku Živena a venoval sa aj prekladaniu, matka bola ochotnícka herečka, brat Fedor J.→ prekladal hry rus. klasikov pre ochotnícke divadlá, strýko J. Jesenský→ bol spisovateľ. Štúdium na gymn. v Martine (1918–22) pre chorobu neukončila. V r. 1925–35 študovala na Hudobnej a dram. akadémii v Bratislave. Po jej absolvovaní vyučovala hru na klavíri. Publikovala články a umel.-krit. state v martin. Živene, kde od r. 1939 pracovala ako redaktorka až do ukončenia jej činnosti r. 1949. V r. 1950–52 pôsobila ako redaktorka vo vyd. MS a v r. 1952–56 v SVKL. V prvej pol. 50. r. viedla prekladat. seminár na Filoz. fak. Slov. univ. v Bratislave, v rámci ktorého sprostredkovala základy prekladat. umenia viacerým neskôr renomovaným prekladateľkám (S. Čechová→, R. Žiaranová-Dvořáková→, E. Krišková→ a i.). Od r. 1956 pôsobila ako prekladateľka v slobodnom povolaní. V čase kult. a spoloč. uvoľnenia v 60. r. Z. J. patrila k popredným osobnostiam slov. kult. života. Spoloč. renomé si získala jednak odb. aktivitami, jednak krit. spoloč.-polit. publicistikou. V období začínajúcej normalizácie (1969) ju postihol čiastočný zákaz publikovania, o rok neskôr aj absolútny zákaz verejnej činnosti. Zomrela v Bratislave, pochovaná je na Nár. cintoríne v Martine. R. 1991 bola po verejnom zhodnotení jej života a tvorby na konferencii lit. a prekladat. komunity v Budmericiach občiansky rehabilitovaná.
V dejinách slov. kultúry predstavuje J. výnimočnú osobnosť, ktorá temer tri desaťročia ovplyvňovala vývin slov. prekladateľstva. Vystupovala ako solitér a jaz. samouk s mimoriadnym citom pre výrazové možnosti slovenčiny. Preklad spájala s jaz. hľadačstvom a prekl. tvorba u nej hraničila s tvorbou pôv. literatúry. Bola „básnikom prekladu“ nielen v poézii, ale i v próze. Pokračovať na Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú
Kultúrne ikony vznikajú zo symbolickej praxe a odkazujú na rozšírené literárne produkty alebo zvlášť viditeľné artefakty „vysokého umenia“ a popkultúry. Ikonickosť má silný emotívny potenciál, keďže sa vzťahuje na konkrétne miesta, postavy a aktérov, ako aj s nimi spojené naratívy. Toto číslo mapuje vznik, zvečňovanie, prelínanie a mobilitu kultúrnych ikon v umeleckom – a hlavne literárnom – priestore stredovýchodnej Európy, v interdisciplinárnom rámci a na predĺženej časovej osi od mýtickej minulosti stvárnenej vo folklóre cez modernitu až po súčasnosť.
Podrobnosti o tomto čísle a kompletné články si môžete prečítať aj na stránke WLS na tomto odkaze
Predkladaná vedecká monografia Podoby literárnej vedy s podtitulom Teórie – Metódy – Smery ponúka systematický prienik do pluralitného spektra metód a teórií literárnej vedy, pričom na jednej strane syntetizuje súčasné vedné poznanie, na druhej strane ho obohacuje o kritickú reflexiu, nové poznatky a aspekty. Časti monografie na seba nadväzujú v zmysle podania uceleného obrazu o vývoji a súčasnom stave teórie a metodológie vednej disciplíny. Pre vysokú komplexnosť spracovanej oblasti a na zabezpečenie najvyššieho odborného štandardu bola monografia posudzovaná dvadsiatimi siedmimi domácimi a zahraničnými odborníkmi. Je určená hlavne pre odbornú verejnosť a vysokoškolských pedagógov.
Autorský kolektív tvoria erudovaní odborníci s dlhoročnou vedeckou a pedagogickou praxou, pričom všetci sú špecialisti na viaceré oblasti literárnovedného výskumu a dlhodobo sledujú odborné diskurzy aj v inonárodných filológiách, ich vzájomné interakcie, transformácie teórií, metód, konceptov atď. Autori tejto publikácie mimoriadne plodne a nie vždy afirmatívne reflektujú pozície slovenskej literárnej vedy v súčasnom medzinárodnom literárnovednom diskurze.
Pokračovať na Podoby literárnej vedy