Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD. v rozhovore o najprekladanejšom súčasnom švajčiarskom autorovi
Literatúra dokáže popisovať ľudí oveľa lepšie ako psychológia, pretože nemusí byť taká exaktná. V takomto nastavení ju vníma spisovateľ Peter Stamm. Najprekladanejší súčasný švajčiarsky autor mal takmer tridsať, keď vstúpil do sveta literatúry. Diela tohto autora píšuceho po nemecky komplexne odrážajú vysoké literárne kvality, podporené ekonomickým myslením vo vzťahu k textu, študijnými vedemosťami z psychológie a patopsychológie, ako aj cestovateľskými skúsenosťami. V snahe vyrovnať sa so súčasným stavom sveta mu umožnili zaostriť predovšetkým na medziľudské vzťahy, rodinné konštelácie či partnerské spolužitia. O jeho živote a tvorbe rozprával náš kolega Ján Jambor na Rádiu Devín. Môžete si ho vypočuť stránke RTVS.
FOTO: Gaby Gerster
Lit_cast Slowakei je prvý nemeckojazyčný podcast o slovenskej literatúre z dielne Literárneho informačného centra. Oslovuje nemecky hovoriacich ľudí, ktorí sa chcú o súčasnej literatúre na Slovensku dozvedieť viac. Rozhovory vedie spisovateľ a prekladateľ Michal Hvorecký a do štrnásteho vydania si pozval literárneho vedca, germanistu, nederlandistu a prekladateľa z nemeckojazyčnej a nizozemskej literatúry, profesora Adama Bžocha z Ústavu svetovej literatúry SAV. Porozprávali sa o jeho vzťahu k nemčine a nemeckej kultúre a literatúre, o otázkach ústupu nemčiny ako svetového jazyka a prebrali spolu aj situáciu nemčiny v slovenskom školstve. Podcast si môžete vypočuť na tomto linku.
Univerzitné prostredie v revolučnom roku 1989 ukázalo jedinečnú cestu k spôsobu, ako čítať a analyzovať literárne texty vo všetkých možných vrstvách a kontextoch. Skvelú jazdu životom literárnej histórie a vedy priniesol rozhovor redaktorky rádia Devín Andrey Makyšovej Volárovej s riaditeľkou Ústavu svetovej literatúry Judit Görözdi. Porozprávali sa o literárnovednej práci, čítaní krásnych kníh aj o fenoméne prekladateľstva. Rozhovor si môžete vypočuť na tomto linku.
Literárny časopis ako predmet dejín prekladu: Prípad mladá Tvorba Mgr. Igor Tyšš, PhD. Prednáška zo dňa 25. novembra 2020,
Ústav svetovej literatúry SAV
Druhý zjazd Zväzu československých spisovateľov v apríli roku 1956 bol veľmi razantný. Viaceré dôležité spisovateľské osobnosti ako Jaroslav Seifert, František Hrubín či prekladateľky Zora Jesenská a Katarína Lazarová prejavili občiansku odvahu a vo svojich referátoch sa kriticky vyjadrili voči vzťahu literatúry a politiky v danom období, pričom upozornili i na potrebu nachádzať v umení nové talenty. Aj vďaka tomuto akcentu došlo k uvoľneniu, ktoré čoskoro vyústilo do vzniku časopisu Mladá tvorba. Nové literárne periodikum združilo okolo seba mladých autorov s veľkou vášňou pre zmenu, otvorenosť a konštruktívnu debatu. Napriek nemožnosti naplno rozvinúť koncepciu sa časopis stal nespochybniteľným tvorivým impulzom pre vývin slovenskej literatúry. O jeho dôležitosti a o kultúrno-politických okolnostiach jeho vzniku a fungovania v kontexte reflexie dejín prekladu na Slovensku rozpráva vo svojej prednáške vedecký pracovník Ústavu svetovej literatúry SAV Igor Tyšš.
POZVÁNKA NA ONLINE PREDNÁŠKU Dátum a čas: 25. november 2020 o 10.00
Po XX. zjazde komunistickej strany ZSSR v roku 1956 sa situácia v spoločnosti začala mierne uvoľňovať. Ľady sa pohli aj v literárnom živote na Slovensku a vznikol časopis Mladá tvorba (MT, 1956 – 1970). Pozývame vás na online prednášku, ktorá tento legendárny mesačník pre kultúru, literatúru a život predstaví ako jednu z najvýznamnejších platforiem podnecujúcich vývin slovenskej literatúry po období stagnácie v 50. rokoch 20. storočia. Vzhľadom na faktickú absenciu iných adekvátnych časopisov však dlhý čas (de facto do roku 1966) suploval aj úlohy časopisu monitorujúceho dianie v svetovej literatúre. Poskytoval preto miesto prekladom a realizačné pole začínajúcim prekladateľom. Už len preto je nutné náležite doceniť jeho význam aj v dejinách prekladu na Slovensku.
Mgr. Igor Tyšš, PhD. sa vo svojej prednáške pokúsi ukázať možnosti, ktoré tento materiál z mikrodejín slovenskej kultúry ponúka na komplexnejšie pochopenie (a neraz problematickejšie uchopenie) dejín prekladu ako súčasti dejín kultúrneho priestoru. Zároveň sa pokúsi naznačiť niektoré metodologické súvislosti historiografie prekladu, ktoré vyplývajú z jej zákonitej inklúzie do takzvaných veľkých dejín (politiky, spoločnosti a kultúry), čo zákonite znamená reflexiu dejín prekladu vo vzťahu k prekladu v dejinách.
Možnosť zúčastniť sa na online prednáške majú aj záujemcovia z externého prostredia. Pre získanie linku sa môžu prihlásiť na mailovej adrese robert.gafrik@savba.sk.
Tretie tohtoročné číslo časopisu World Literature Studies sa tematicky sústreďuje na problematiku jazyka transcendentnej skúsenosti a zvlášť na kategóriu nevyjadriteľnosti, ako ju v dejinách európskej literatúry zachytávajú texty s umeleckou, resp. estetickou hodnotou. Jednotlivé štúdie majú charakter literárnej interpretácie či filozofickej reflexie a usilujú sa skúmať balans medzi transcendentnou skúsenosťou a slovami, ktoré ju zachytávajú. Myšlienkovým impulzom tohto uvažovania, ukotveného v dialógu literárnej vedy a fenomenológie, je dielo súčasného francúzskeho filozofa Jeana-Luca Mariona, osobitne koncept saturovaného fenoménu.
Z obsahu: MAGDA KUČERKOVÁ – MARTIN VAŠEK: Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii JEAN-LUC MARION: Mallarmého Ničota s Heideggerovou Úzkosťou MAGDA KUČERKOVÁ: Interpretácia mystickej skúsenosti na pozadí fenomenológie Jeana-Luca Mariona JUDIT GÖRÖZDI: Postmoderný apokryf Pétera Esterházyho: „Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – verzia podľa Marka“ JANA JUHÁSOVÁ: Medzi izolovaným a fenomenalizujúcim subjektom: Melanchólia ako estetická kvalita v (spirituálnej) poézii Erika Jakuba Grocha SILVIA RYBÁROVÁ: Dotyky nevýslovného v románovej tvorbe Sylvie Germain IZARA BATRES – ANTONIO BARNÉS: The expression of the ineffable: Fire and dream in Antonio Machado’s “Soledades, Galerías y otros poemas” ANDREA RAUŠEROVÁ: Kierkegaardův rytíř víry a jeho obraz v románech počátku 20. století JÁN GALLIK: Obraz transcendentného domova v diele Jana Čepa MARTIN VAŠEK: Skúsenosť lásky a jej diskurz: Marionova fenomenológia a mystika
Srdečne pozývame na prednášku prof. Adama Bžocha, CSc.
s názvom Hovoriť je striebro – konverzačná kultúra v nizozemskom „Zlatom veku“. Nespútaná družnosť, ako ju poznáme z holandskej žánrovej maľby 17. storočia, vyjadruje významnú, ale len jednu stránku konverzačnej kultúry nizozemského Zlatého veku. Prednáška sa zameriava na predstavenie ideálneho obrazu a každodennosti neformálnych rozhovorov v Republike siedmich zjednotených provincií.
KEDY: 30. september 2020 o 10:00 KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,
Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)
Srdečne pozývame na prezentáciu druhého tohtoročného čísla časopisu World Literature Studies s tematickým zameraním na stvárnenie aktuálnych spoločenských problémov v súčasnom kriminálnom románe, ktoré zostavili Zuzana Malinovská a Ján Jambor.
KEDY: 16. september (streda) 2020 o 13:00
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)
Ústav svetovej literatúry SAV zabezpečuje ako externá vzdelávacia inštitúcia v spolupráci s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave doktorandské štúdium v dennej forme. Denná forma štúdia trvá 4 roky. Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je absolvovanie študijného programu druhého stupňa alebo spojeného programu prvého a druhého stupňa.
študijný program: LITERÁRNA VEDA
študijný odbor: Filológia
Termín podania prihlášky: 8. – 19. jún 2020
Bližšie informácie o podaní prihlášky na doktorandské štúdiumTU.
Termín prijímacích pohovorov: 3. 7. 2020 o 10.00 hod. . Prijímacie pohovory sa budú konať v zasadacej miestnosti ÚSvL SAV (Dúbravská cesta 9, 84104 Bratislava), resp. spôsob realizácie prijímacích pohovorov bude upresnený.
V dňoch 12. – 13. februára 2020 sa v Ústave svetovej literatúry SAV v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy konala medzinárodná vedecká konferencia s názvom Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach.
Išlo o druhé stretnutie slovenských komparatistov združených v tejto asociácii, ktorá pôsobí pri Ústave svetovej literatúry SAV a je členskou organizáciou Medzinárodnej asociácie porovnávacej literárnej vedy (AILC/ICLA).
Literárna komparatistika sa venuje literárnym javom, ktoré presahujú pojem národnej literatúry. Integračné procesy prebiehajúce v spoločnosti nútia literárnovednú obec hľadať nové pojmy na uchopenie týchto javov. Vzťah medzi národnými a postnárodnými rámcami patrí ku kľúčovým aspektom súčasného formovania identít. Vzniká vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických, ako aj širších kultúrnych procesoch. Cieľom konferencie bolo preskúmať, ako možno premýšľať o národnom a postnárodnom v literatúre a ako sa reflektujú a konštruujú postnárodné identity v európskych literatúrach. Na konferencii svoje príspevky predniesli literárni vedci a vedkyne nielen z rôznych inštitúcií na Slovensku a v Čechách, ale aj v Turecku, Srbsku, Španielsku a Francúzsku. Účastníci a účastníčky konferencie diskutovali o danej téme na základe širokého literárneho materiálu, ktorý pokrýval najmä stredoeurópske a južnoslovanské literatúry. Nechýbali ani príspevky, ktoré teoreticky reflektovali napätie medzi národným a postnárodným.
Konferencia prispela k otvoreniu novej výskumnej témy. Bola významným vedeckým podujatím v sérii aktivít Česko-slovenskej asociácie porovnávacej literárnej vedy a Ústavu svetovej literatúry SAV, ktoré prispelo k rozvoju slovenskej a českej literárnej komparatistiky v dialógu s medzinárodnou komparatistickou komunitou.
Foto: Tamara Šimončíková Heribanová
Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach
Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD. v rozhovore o najprekladanejšom súčasnom švajčiarskom autorovi
