Pohľad z Číny: Ako sa diskutuje o svetovej literatúre? PhDr. Marián Gálik, DrSc. v ÚSvL SAV

PhDr. Marián Gálik, DrSc. v Ústave svetovej literatúry SAV
PhDr. Marián Gálik, DrSc. v Ústave svetovej literatúry SAV

V stredu 20. marca sa v Ústave svetovej literatúry SAV konala hosťovská prednáška PhDr. Mariána Gálika, DrSc., emeritného pracovníka Ústavu orientalistiky SAV, ktorý dodnes patrí medzi najprekladanejších západných sinológov v Číne. Vo svojej práci sa sústreďoval na literárne vzťahy medzi Čínou a Západom.

Marián Gálik šíril v Číne teóriu porovnávacej literatúry slovenského komparatistu Dionýza Ďurišina, bývalého pracovníka Ústavu svetovej literatúry SAV. Udelili mu tri čestné profesúry na čínskych univerzitách v Nankingu, Hangzhou a v Chengdu. V roku 2006 sa stal  laureátom Ceny Alexandra von Humboldta ako dosiaľ jediný slovenský vedec z oblasti spoločenských vied. Je akademikom Slovenskej učenej spoločnosti, autorom 776 vedeckých prác, z toho 14 monografií vydaných v Číne a Európe v rôznych jazykových variantoch, najviac v čínštine. Medzi jeho najvýznamnejšie monografie v angličtine patria German Impact on Modern Chinese Intellectual History (1971), The Genesis of Modern Chinese Literary Criticism 1917 – 1930 (1980), Milestones in Sino-Western Literary Confrontation1898 – 1979 (1986) a Influence, Translation and Parallels. Selected Studies on the Bible in China (2004).

Predmetom prednášky M. Gálika bola kniha Tensions in World Literature. Between the Local and Universal, ed. Weigui Fang (Singapore: Palgrave Macmillan, 2018), do ktorej sám prispel. Kniha hovorí o oscilácii či napätí medzi rôznymi názormi na svetovú literatúru, lepšie povedané literatúru sveta, po roku 2000. Do knihy prispeli významní literárni vedci ako napríklad David Damrosch z Harvardskej univerzity alebo Zhang Longxi z Hongkongskej univerzity. Weigui Fang, ktorý pôsobí na pekinskej pedagogickej univerzite, v knihe vyzdvihuje chápanie “medziliterárnosti”, pojmu Dionýza Ďurišina, ako spoločného menovateľa (common denominator). Ako však poznamenal profesor Gálik,  pojem “medziliterárnosť” sa napriek jeho snahám v Číne nikdy neujala. Číňania sú v paradoxnej situácii, pretože odmietajú eurocentrické ponímanie svetovej literatúry ako aj euroamerickú dominanciu v literárnej teórii, sami však neprišli s použiteľnou teóriou. Na druhej strane M. Gálik vysvetlil, že Číňanov otázka svetovej literatúry až tak veľmi nezaujíma, pretože čínska literatúra je natoľko veľká, že si vystačí aj sama.

S pojmom svetová literatúra prvýkrát prišiel J. W. Goethe. Odvtedy je definícia svetovej literatúry medzi literárnymi vedcami predmetom neutíchajúcej diskusie. Svetová literatúra je najvyššia kategória porovnávacej literatúry, literárne hodnoty textov sú pre dlhodobé miesto v nej conditio sine qua non. Ako zaujímavosť M. Gálik uviedol, že počas Goetheho života bol za predstaviteľa svetovej literatúry pokladaný August Friedrich von Kotzebue (1761 – 1813), a nie Goethe. Teraz Kotzebua nikto nepozná.

Dobrota Pucherová

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

 

Slovensko-maďarské literárne dialógy

szomszedok_borito-page-001Dňa 13. 3. 2019 o 14:00 hod. sa v Ústave svetovej literatúry SAV konala prezentácia zborníka s názvom Szomszédok a kirakatban – A szlovák irodalom recepciója Magyarországon 1990 után (Susedia vo výklade – Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990, zost. Magdolna Balogh), ktorý vyšiel v Budapešti v rámci projektu MAD Ústavu svetovej literatúry SAV a Literárnovedného ústavu CHV MAV Slovenská a maďarská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 3. – Špecifické národné literárne javy v 20. a 21. storočí, vzájomný transfer literatúry.

Zástupkyňa riaditeľa ÚSvL SAV, Mgr. Judit Görözdi, PhD., koordinátorka projektu za slovenskú stranu, vyzdvihla dôležitosť zborníka štúdií, ktorý zahŕňa texty z pera rôznych maďarských a slovenských osobností vedy a umeleckého prekladu, ktoré odzneli na konferencii Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990 v Budapešti dňa 17. októbra 2017.

Publikáciu predstavila Mgr. Ivana Taranenková, PhD. (Ústav slovenskej literatúry SAV), uviedla, že v centre jej výskumného záujmu stojí recepcia slovenskej literatúry v maďarskej kultúre po roku 1990 a javy kultúrneho transferu viažuce sa na hosťovanie Slovenska na knižnom veľtrhu v Budapešti v roku 2016. Autorky a autori sa venujú kultúrnemu, kultúrno-diplomatickému, inštitucionálnemu kontextu prijímania, ako aj vybraným literárnym fenoménom slovenskej literatúry, otázkam umeleckého prekladu a jeho recepcii.

Kunsthistorik Gábor Hushegyi (v rokoch 2013 – 2017 riaditeľ Slovenského Inštitútu v Budapešti) a prekladateľka Renata Deáková priblížili proces organizovania čestného hosťovania Slovenska na 23. ročníku Medzinárodného knižného festivalu počnúc otázkami financovania cez zmenu optiky prezentovania literatúry, vyhľadanie prekladateľov, vydavateľstiev, organizovanie prekladateľských dielní, oslovenie maďarských literárnych kritikov, až po dôležitosť ideovej zameranosti podujatia.

Dôležitú úlohu jedincov v procese zblíženia kultúr a sprostredkovania literárnych hodnôt prízvukovala Dr. Magdolna Balogh, PhD., zostavovateľka publikácie a koordinátorka bilaterálneho projektu za maďarskú stranu. Poskytla prehľad vývoja prekladovej literatúry po roku 1990, vyjadrila však i miernu skepsu, či sa napriek úspešnej prezentácie slovenskej literatúry v roku 2016 dá hovoriť o  trvalejšom prieniku do povedomia maďarských čitateľov a uvažovala o ďalších možných krokoch na udržanie záujmu o slovenskú literatúru.

Po prednáške sa rozvinula živá diskusia, počas ktorej odzneli podnetné otázky i komentáre týkajúce sa slovensko-maďarskej spolupráce v oblasti literatúry, kultúrnej diplomacie, ale aj prekladu konkrétnych slovenských autorov do maďarčiny a existencie literatúry na hranici dvoch kultúr, úlohe vydavateľstiev v prezentácii literatúry v zahraničí, procesu prehodnotenia jednotlivých literárnych diel či kánonu a funkcie literárnej vedy v tomto kultúrnom dialógu.

Autor: Judit Dobry

Foto: Tamara Šimončíková Heribanová

 

Doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc.: Archetyp v literatúre a umení – teoretická reflexia

Sona Pastekova posterModerná interpretácia mýtu ako kultúrneho archetypu sa formovala v diskusii s teóriami moderných vied o kultúre a umení 20. storočia. Archetypálna kritika skúma podstatu mýtov a symbolov na interdisciplinárnom princípe (pluralita metodologických prístupov etnológie, sociálnej antropológie, filozofie a religionistiky, dejín mentalít, poetiky, estetiky a dejín umenia, porovnávacích štúdií a pod.). Prednáška (v rámci výskumu grantového projektu VEGA Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií II.) sa zameriava na oblasť mytológie ako východiska pre formovanie literárnych postáv, druhov a žánrov na báze ich fungovania ako kultúrnych archetypov (koncepcie C. G. Junga, J. Campbella, V. Proppa, N. Frye, J. Meletinského a i.), ako paradigmy pre diferenciáciu vývinového procesu modelovania literárnych textov a naratívnych foriem s presahom do oblasti medzikultúrnej komunikácie.

KEDY: streda 20. marca 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV,  Dúbravská cesta 9, Bratislava (areál SAV na Patrónke)

Soňa Pašteková1

Doc. PhDr. Soňa Pašteková, CSc. pôsobí v Ústave svetovej literatúry SAV v Bratislave, predtým v Literárnovednom ústave SAV, prednášala na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Venuje sa teoretickým, metodologickým a literárnohistorickým otázkam literárnej vedy so zameraním na výskum ruskej literatúry začiatku 20. storočia (literárna moderna a avantgarda), dejiny prekladu a recepcie ruskej literatúry na Slovensku (ruský formalizmus), terminologickým a genologickým aspektom literárnovedného výskumu. Je autorkou troch samostatných vedeckých monografií: Bunin. Andrejev. Jesenin (Štúdie z ruskej moderny a avantgardy, 1997), Moderné inšpirácie ruskej literatúry (Kultúrno-historické, poetologicko-interpretačné a recepčné súvislosti ruskej literatúry začiatku 20. storočia, 2006), Proces, kánon, recepcia (historiografické, translatologické a interpretačné aspekty skúmania ruskej literatúry, 2013). Zároveň je spoluautorkou viacerých kolektívnych diel: Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1836-1996 (Stručné dejiny umeleckého prekladu na Slovensku (1998), Európske literárne avantgardy 20. storočia (2005), Kontinuita a diskontinuita vývinového procesu poézie, prózy a drámy (Premeny estetického kánonu. Koncepcie literárnych dejín, 2007, editorka), Ruská literatúra 18.–21. storočia. Literárny proces v kultúrno-historických súvislostiach (2013), Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1825-2015 (2017), Podoby literárnej vedy. Teórie – Metódy – Smery. (2016), autorkou ďalších štúdií a prác, výsledky výskumu prezentuje na vedeckých podujatiach doma i v zahraničí. Dlhoročne sa podieľa na tvorbe slovníkových hesiel: Encyclopaedia Beliana (2001-2013), Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia (2007), Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia I. –II. A – K., L-Ž. (2015, 2017). V súčasnosti je spoluriešiteľkou grantových projektov VEGA Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru II. a Hyperlexikón literárnych pojmov a kategórií II.

Prednáška PhDr. Mariána Gálika, DrSc.: Ako sa diskutuje o svetovej literatúre? Pohľad z Číny

5 variant GALIK altern. CPredmetom prednášky medzinárodne uznávaného sinológa a literárneho komparatistu PhDr. Mariána Gálika, DrSc. Ako sa diskutuje o svetovej literatúre? Pohľad z Číny bude kniha Tensions in World Literature. Between the Local and Universal, ed. Weigui Fang (Singapore: Palgrave Macmillan, 2018).

PhDr. Marián Gálik, DrSc. o pripravovanej prednáške:

„Napätie či napätia oscilácie medzi rôznymi názormi na svetovú literatúru, lepšie povedané literatúru sveta, je náplňou tejto knihy 17 autoriek a autorov. Poväčšine sú to priatelia alebo známi hlavného redaktora prof. Fanga z Pekingskej pedagogickej univerzity. Najväčší záujem je o Davida Damroscha z Harvardu a jeho priateľa Zhang Longxiho z Hongkongu, ktorí zrejme budú hlavnými postavami na XXII. kongrese ICLA tento rok v Macau. Najväčšia pozornosť je udelená Damroschovej knihe What is World Literature? z roku 2003, asi najznámejšej jeho knihe, ktorá má ten istý názov ako Ďurišinova kniha z roku 1992 , ale on ju ani slovíčkom nespomína. Ďurišina nespomína ani jeden autor z USA po roku 2000. Posledný americký komparatista Earl Miner sa o ňom zmienil v roku 1988. Podobná situácia je medzi kanadskými komparatistami. Určitou výnimkou sú indickí vedci, ale tiež v roku 1989.

Prof. Fang vyzdvihuje moje chápanie “medziliterárnosti” ako spoločného menovateľa (common denominator). “Medziterárnosť” ako keby pre iných účastníkov tejto konferencie neexistovala. Napriek mojím snahám sa v Číne nikdy neujala. A keď do určitej miery áno, tak to bolo vďaka J.V. Bogdanovovi, ale to bolo v roku 1984. Neviem, pre akú príčinu sa prof. Fang zaujímal o práce európskych a amerických židovských autorov, ktoré sa v knihe často citujú. Pokiaľ ide o sinológov, tí si predovšetkým všímajú obrovskú The Norton Anthology of World Literature ako najdôveryhodnejšiu antológiu svetovej literatúry, ale vyjadrujú aj mienku, že čínska literatúra je tam slabo zastúpená. 

Svetová literatúra je najvyššia kategória porovnávacej literatúry, literárne hodnoty textov sú pre dlhodobé miesto v nej conditio sine qua non. Počas Goetheho života bol za predstaviteľa svetovej literatúry pokladaný August Friedrich von Kotzebue (1761-1813), a nie Goethe. Teraz Kotzebua nikto nepozná.”

KEDY: streda 20. marca 2019 o 10:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

PhDr. Marián Gálik, DrSc. patrí medzi najprekladanejších západných sinológov v Číne. V rokoch 1953-1958 vyštudoval odbor sinológia a dejiny Ďalekého východu na Karlovej Univerzite v Prahe. V postgraduálnom štúdiu pokračoval v Pekingu. Od roku 1960 až do svojho dôchodku pracoval v Ústave orientalistiky SAV. Dvanásť  rokov pôsobil na Univerzite Komenského. Od roku 1989 spolupracoval s Východočínskou pedagogickou univerzitou v Šanghaji ako poradca. Vo svojej práci sa sústreďoval na literárne vzťahy medzi Čínou a Západom. V Číne šíril teóriu porovnávacej literatúry slovenského komparatistu Dionýza Ďurišina. Boli mu udelené tri čestné profesúry na veľkých čínskych univerzitách v Nankingu, Hangzhou a v Chengdu. V roku 2006 sa stal  laureátom Ceny Alexandra von Humboldta ako dosiaľ jediný slovenský vedec z oblasti spoločenských vied. Je akademikom Slovenskej učenej spoločnosti.

Je autorom 776 vedeckých prác, z toho 14 monografií vydaných v Číne a Európe v rôznych jazykových variantoch, najviac v čínštine. Medzi jeho najvýznamnejšie monografie v angličtine patria Mao Tun and Modern Chinese Literary Criticism (1969), German Impact on Modern Chinese Intellectual History (1971), The Genesis of Modern Chinese Literary Criticism 1917 – 1930 (1980), Milestones in Sino-Western Literary Confrontation1898-1979 (1986) a Influence, Translation and Parallels. Selected Studies on the Bible in China (2004).

 

Prezentácia zborníka štúdií Magdolny Balogh (Ed.): Szomszédok a kirakatban – A szlovák irodalom recepciója Magyarországon 1990 után (Susedia vo výklade – Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990)

NEW pre JUDIT plagatSrdečne pozývame na prezentáciu zborníka štúdií Magdolny Balogh (Ed.) Szomszédok a kirakatban – A szlovák irodalom recepciója Magyarországon 1990 után (Susedia vo výklade – Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990). V centre záujmu stojí recepcia slovenskej literatúry v maďarskej kultúre po roku 1990 a javy kultúrneho transferu viažuce sa na hosťovanie Slovenska na knižnom veľtrhu v Budapešti v roku 2016. Autorky a autori sa venujú kultúrnemu, kultúrno-diplomatickému, inštitucionálnemu kontextu prijímania, ako aj vybraným literárnym fenoménom slovenskej literatúry, recepcii slovenských autoriek a autorov či textov a otázkam umeleckého prekladu.

Zborník štúdií zahŕňa texty z pera osobností vedy a umeleckého prekladu z rôznych maďarských a slovenských vedeckých a kultúrnych inštitúcií, ktoré odzneli na konferencii Recepcia slovenskej literatúry v Maďarsku po roku 1990 usporiadanej v Budapešti dňa 17. októbra 2017 v rámci projektu Ústavu svetovej literatúry SAV a Literárnovedného ústavu MAV Slovenská a maďarská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 3. – Špecifické národné literárne javy v 20. a 21. storočí, vzájomný transfer literatúry.

Publikáciu predstavia: Mgr. Ivana Taranenková, PhD. (Ústav slovenskej literatúry SAV) a zostavovateľka dr. Magdolna Balogh, PhD. (Literárnovedný ústav CHV MAV, Budapešť).

Ďalší hostia: Renata Deáková, Gábor Hushegyi

KEDY: streda 13. marca 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Prednáška Anity Račákovej: Špecifiká prekladu literárnej reportáže a transkulturalita

NEW Anita Racakova prednaskaSrdečne pozývame na prednášku Mgr. Anity Račákovej, PhD. s názvom Špecifiká prekladu literárnej reportáže a transkulturalita, ktorá sa koná v rámci grantového projektu Preklad ako súčasť dejín kultúrneho priestoru III.

V úvode prednášky sa bude Anita Račáková venovať krátkej charakteristike literárnej reportáže ‒ žánru, ktorý sa vyznačuje synkretizmom faktografie a subjektívneho, beletrizovaného spracovania objektívnej reality. Prednáška priblíži prostredníctvom analýzy ukážok z prekladov diel Ryszarda Kapuścińského ‒ otca poľskej školy reportáže ‒ špecifiká translácie tohto žánru, vyplývajúce z transkulturality beletrizovaného reportážneho textu, v ktorom autor sprostredkúva cudziu kultúru vnímanú cez filter vlastnej kultúrnej identity (v prípade vybraných Kapuścińského diel ide o vzťah poľskej a etiópskej, ruskej či iránskej kultúry). Bude hľadať odpovede na nasledujúce otázky: Aké podoby môže v prekladoch reportáží nadobúdať transkulturalita? Ktorú z kultúr, vstupujúcich „do hry“, si prekladateľ volí ako smerodajnú? Ako sa vo vzťahu k týmto kultúram identifikuje?

KEDY: streda 6. marca 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Mgr. Anita Račáková, PhD. vyštudovala slovenský jazyk a literatúru ‒ slavistiku (so špecializáciou na poľský jazyk) na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity (1997). Interné doktorandské štúdium v odbore slavistika ‒ slovanské jazyky absolvovala v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV (v tom čase Slavistický kabinet SAV). Od roku 2000 pracuje ako odborná asistentka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, na Katedre slovanských jazykov Filologickej fakulty, neskôr Fakulty humanitných vied, dnes Filozofickej fakulty. V súčasnosti vedie v rámci študijného programu poľský jazyk a kultúra najmä prekladové a tlmočnícke semináre. Je spolueditorkou zborníka Słowiański dialog kulturowy: studia leksykalne i gramatyczne (Banská Bystrica, 2014), spoluautorkou učebnice Dvojjazyčná učebnica jazykovej komunikácie pre integrovaný záchranný systém v poľsko-slovenskom pohraničí : Dwujęzyczny podręcznik komunikacji językowej dla służb ratowniczych pogranicza polsko-słowackiego (Lublin, 2016), spoluredaktorkou zborníka Terminologia specjalistyczna w teorii i praktyce językoznawców słowiańskich (Kraków, 2017). Podieľala sa na organizovaní piatich medzinárodných polonistických alebo slavistických konferencií.

Venuje sa porovnávaciemu výskumu slovensko-poľských jazykových vzťahov so zameraním na odbornú komunikáciu, odborný text a terminológiu, didaktike odborného poľského jazyka, či hybridite v preklade a terminológii.

Prednáška Bogumiły Suwara: „Transhumánne umenie” ako súčasť diskusií o post- a transhumanizme

SrdečBOGUMILA SUWARA prednaska-page-001ne pozývame na prednášku Mgr. Bogumiły Suwara, PhD. s názvom „Transhumánne umenie” ako súčasť diskusií o post- a transhumanizme. Prednáška sa bude zameriavať na tri okruhy otázok: Kto má radšej termín „post-humanizmus” a komu viac vyhovuje „trans-humanizmus”? Aké sú základné predstavy a presvedčenia iniciátorov trans-humánneho hnutia prezentované v texte Transhumanistickej deklarácie (The Transhumanist Declaration)? Aké aspekty trans-humanizmu mapujú vo svojej tvorbe Olga Tokarczuk, Maja Smrekar a Patricia Piccinini?

KEDY: streda 27. februára 2019 o 14:00

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Bogumiła Suwara, PhD. prednášala na Jagelovskej univerzite v Krakowe, na Masarykovej univerzite v Brne a na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV pracovala v niekoľkých translatologických grantových projektoch zameraných na skúmanie teórie a dejín prekladu na Slovensku (B. Suwara: O preklade bez prekladu). Neskôr iniciovala v Ústave svetovej literatúry skúmanie viacerých aspektov elektronickej literatúry, digitálnej kultúry, interfejsov literatúry, hybridizácie textu a obrazu, vizualizácie akademických publikácií (B. Suwara, ed.: Staré a nové interfejsy literatúry; B. Suwara a Z. Husárová, eds.: V sieti strednej Európy. Nielen o elektronickej literatúre). Pre tento výskum získala v rokoch 2007 až 2017 podporu vedeckej agentúry VEGA na realizáciu niekoľkých kolektívnych medzirezortných grantových projektov.

Prednáška „Transhumánne umenie” ako súčasť diskusií o post- a transhumanizme je realizovaná v rámci výskumu pre kolektívny grantový projekt Analýza multidimenzionálnej podoby trans- a post-humanizmu (APVV-17-0064).

Prednáška Štefana Timka: Literatúra a jej filmová podoba v stredoeurópskom kontexte

Srdečne pozývame na prednášku Mgr. art. Štefana Timka, PhD. (Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre) s názvom Literatúra a jej filmová podoba v stredoeurópskom kontexte. Prednáška by sa mala v úvode venovať priblíženiu základných teórii vzťahujúcich sa k filmovým adaptáciám literárnych diel. Dôraz bude klásť na priblíženie prác predovšetkým slovenských teoretikov literárneho a filmového umenia venujúcich sa problematike vzťahu literatúry a filmu (Július Pašteka, Jelena Pašteková, Tibor Žilka). Druhá časť prednášky sa bude venovať špecifikám filmovej tvorby v Maďarsku, Poľsku, Českej republike a na Slovensku v kontexte spracovávania literárnych predlôh. Mapovať chce predovšetkým vývoj charakteru filmových adaptácií v týchto krajinách od konca 2. svetovej vojny po súčasnosť.

KEDY: v stredu 13. februára 2019 o 10:30

KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Timko fotoMgr. art. Štefan Timko, PhD. (1975) vyštudoval scenáristiku a dramaturgiu na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave (2000). Doktorandské štúdium interne absolvoval v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty UKF v Nitre (2011). Pracoval ako dramaturg v Slovenskom rozhlase Košiciach (2001 – 2006), prednášal rozhlasovú tvorbu na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici (2007 – 2010) a v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent v Ústave stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre, kde sa venuje predovšetkým stredoeurópskej kinematografii, teatrológii a populárnej kultúre. Je organizátorom piatich ročníkov medzinárodnej konferencie Česká literatúra a film a editorom zborníkov z týchto podujatí. Je autorom monografií Situačná komédia a jej regionálne modely (2012) a Zábavné populárne žánre (2015), spoluautorom vysokoškolských učebníc Úvod do spoločenskovedného myslenia (2015) a Stredoeurópsky areál ako kultúrny fenomén (2015).
Okrem tvorby odborných textov sa aj v súčasnosti podieľa na príprave rozhlasových dramatických, detských i zábavných programov. Za svoju autorskú a dramaturgickú rozhlasovú činnosť získal viacero ocenení (Verš, Dráma, Rozhlasová žatva, Zázračný oriešok, prémie Literárneho fondu a iné).

Prednáška Ladislava Franeka: Tvorca modernej poézie (k 100. výročiu úmrtia G. Apollinaira)

Aj v novom roku pokračujeme v cykle venovanom aktuálnemu výskumu našich pracovníčok a pracovníkov Z literárnovednej dielne. Pozývame na prednášku profesora Ladislava Franeka Tvorca modernej poézie (k 100. výročiu úmrtia G. Apollinaira).

KEDY: v stredu 16. januára 2019  o 14. hod.
KDE: zasadačka Ústavu svetovej literatúry SAV, Bratislava, Dúbravská cesta 9 (areál SAV na Patrónke)

Franek_27_01_09Prof. PhDr. Ladislav Franek, CSc. (1947) je literárny vedec, romanista, prekladateľ z francúzsky, španielsky a portugalsky písaných literatúr, kritik prekladu. Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave roku 1970 nastúpil do Ústavu svetovej literatúry SAV ako ašpirant a dodnes tu pôsobí ako samostatný vedecký pracovník. Pokračovať na Prednáška Ladislava Franeka: Tvorca modernej poézie (k 100. výročiu úmrtia G. Apollinaira)