O preklade spoločenskovedných textov a ich kultúrnych vplyvoch rozpráva profesorka Mária Kusá

masa kusaTradícia prekladu umeleckých textov sa vždy spája s vývojom politickej a spoločenskej situácie v danom kultúrnom priestore. Mnohí prekladatelia umeleckej literatúry boli odjakživa aj autormi umenovedných, filozofických či antropologických textov, ktoré ovplyvňovali uvažovanie v rozličných vedných disciplínach. Že bez tohto pôsobenia sa poznanie neposúva ďalej, potvrdzuje čerstvo vydaný zborník Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr. Štúdie v ňom hovoria o zásadnom vplyve spoločenskovednej prekladovej literatúry na myslenie a zmenu kánonu v slovenskom kultúrnom priestore asústreďujú sa najmä na dosah francúzskeho prostredia. Viac na túto tému sa dozviete z rozprávania Prof. PhDr. Márie Kusej, CSc. v relácii Rádia Devín Akadémia.

V časovom úseku od 5:30 do 17:30 si ho môžete vypočuť TU.

Ján Jambor o Friedrichovi Dürrenmattovi

friedrich durrenmattŠvajčiarsky dramatik, spisovateľ, básnik a scenárista Friedrich Dürrenmatt patrí medzi najvýznamnejších a najlepšie píšucich nemeckých autorov 20. storočia. Na Slovensku je známy nielen ako autor románov, noviel, detektívnych poviedok, esejí, divadelných hier – najmä takzvaných modelových drám, ale aj ako osobnosť s občianskym postojom. V roku 1968 odsúdil okupáciu Československa, podporil Chartu 77 a po páde režimu aktívne sledoval nástup demokracie v postkomunistických krajinách. Pod vplyvom expresionizmu sa jeho literárne pôsobenie úzko prepojilo aj s výtvarnou tvorbou, venoval sa maľbe, kresbe, grafike. Viac o jeho živote a diele sa dozviete z rozhovoru redaktorky rádia Devín Zuzany Galkovej s doc. Mgr. Jánom Jamborom, PhD. z Ústavu svetovej literatúry SAV.

Vypočuť si ho môžete TU.

Choroby nesú v sebe dôležité metafory, ktoré môžu búrať tabu

roman_mikulasLiterárne patografie ako kroniky utrpenia. O analogizáciách prežívania chorôb v autobiografických dielach nemecky píšucich autorov a autoriek.
Ingeborg Bachmann, Thomas Bernhard, Fritz Zorn, Kathrin Schmidt

Mgr. Roman Mikuláš, PhD.
Prednáška zo dňa 24. 2. 2021,
Ústav svetovej literatúry SAV

Téma metafory a jej súvislosti s chorobami človeka otvára škálu názorov na sebareflexiu v literárnych dielach. Roman Mikuláš vo svojej prednáške približuje metaforizáciu choroby ako spôsob myslenia, ktorý umožňuje opísať nové fenomény a búrať tabu. Východiskom jeho postoja je presvedčenie, že hovoriť o chorobe znamená metaforizovať ju.  Do problematiky ťažko uchopiteľných skúseností autorov a autoriek na pozadí psychických a fyzických chorôb vo vzťahu k metafore  nás uvádza cez autobiografické texty Ingeborg Bachmann, Thomasa Bernharda, Fritza Zorna a Kathrin Schmidt.

Záznam z prednášky si môžete vypočuť TU.

 

Napriek sťaženej situácii sme v roku 2020 rozvinuli viacero projektov. Podrobne o tom hovorí Správa o činnosti

sprava o cinnostiZačiatkom minulého roka sa projekty a činnosti v Ústave svetovej literatúry SAV začali formovať podľa plánov, zakrátko sme sa však museli prispôsobiť novým podmienkam. Určili ich špeciálne opatrenia, ktoré v dôsledku pandémie koronavírusu zmenili spôsob praktického prístupu k práci aj fungovanie celej spoločnosti. Napriek sťaženej situácii sa nám podarilo otvoriť, rozvinúť či dotiahnuť viacero perspektívnych projektov, z ktorých ďalej čerpáme. Najväčším podujatím, ktoré sme začiatkom roka 2020 ešte stihli naživo, bola medzinárodná vedecká konferencia Národné a postnárodné rámce v európskych literatúrach organizovaná v spolupráci s Česko-slovenskou asociáciou porovnávacej literárnej vedy. Okrem toho sme zorganizovali celý rad podnetných prednášok či seminárov, publikovali štyri obsažné čísla časopisu World Literature Studies so zaujímavými témami, vedecké zborníky Výskum metafory v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach zostavovateľa Romana Mikuláša, ktorý vyšiel v nemčine, a Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr, ktorý zostavili Mária Kusá a Natália Rondziková.
Podrobné informácie o všetkých minuloročných aktivitách nášho ústavu zhrnuje Správa o činnosti organizácie SAV za rok 2020, ktorú si môžete prečítať TU.

Vyšiel zborník textov o prekladoch vo vedách o človeku

obalka PaK 2020 na webPreklady v oblasti vied o človeku spoluvytvárali slovenské myslenie o kultúre, umení a spoločnosti. Ich rekonštrukcia je zaujímavým svedectvom o pohybe myšlienok a ich transformáciách naprieč časom, kultúrami a politickými systémami. Genézu reflexie prekladu spoločenskovedných textov z francúzštiny a funkcie týchto textov prináša nový zborník pod názvom Preklad vo vedách o človeku a dialóg kultúr, ktorý vyšiel koncom roka 2020 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda. Zostavili ho Mária Kusá a Natália Rondziková, štúdiami prispeli Katarína Bednárová, Edita Gromová, Jana Truhlářová a Libuša Vajdová. Jednotlivé štúdie spracúvajú otázky položené a analyzované na seminári Preklad spoločenskovedných textov, ktorý sa konal v ÚSvL SAV v decembri 2019. Viac o publikácii TU.

Predstavujeme publikáciu o výskume metafory a jej vplyve na realitu

Anotacia Mikulas_MetaphernforschungČo znamená metafora v ľudskej komunikácii? Ako ovplyvňuje myslenie a čím formuje náš orientačný priestor? Odpovede na špecifické otázky o tom, ako v metaforách existuje ľudská realita, prináša nová publikácia Romana Mikuláša Výskum metafory
v interdisciplinárnych a interdiskurzívnych perspektívach, ktorá vyšla koncom minulého roka v nemeckom vydavateľstve  Brill/mentis. Jednotlivé štúdie reflektujú metaforu ako súčasť procesu, ktorý možno skúmať z viacerých perspektív vied o človeku. Autori a autorky príspevkov  nevnímajú metaforu primárne ako fenomén systému jazyka, skôr ako zvláštny druh prepojenia kognície a komunikácie.

Roman Mikuláš: Literárne patografie ako kroniky utrpenia. O analogizáciách prežívania chorôb v autobiografických dielach nemecky píšucich autorov a autoriek

pozvanka na web

POZVÁNKA NA ONLINE PREDNÁŠKU
Dátum a čas:
streda 24. 2. 2021 o 14.00

Prednáška Mgr. Romana Mikuláša, PhD. nás vtiahne do problematiky nemecky písaných literárnych diel, ktoré zachytávajú ťažko uchopiteľné skúsenosti autorov a autoriek na pozadí psychických a fyzických chorôb vo vzťahu k metafore. Vo svojej analýze sa sústredí na autobiografické texty Ingeborg Bachmann, Thomasa Bernharda, Fritza Zorna a Kathrin Schmidt.

 

Pre možnosť získať link na online prednášku sa prihláste na mailovej adrese robert.gafrik@savba.sk.

Kto rozpráva v súčasných románoch o historickej pravde

silvia_rybarovaNové spôsoby písania dejín v súčasnom francúzskom románe. P. Modiano, L. Binet, S. Germain

Mgr. Silvia Rybárová, PhD.
Prednáška zo dňa 27. januára 2021,
Ústav svetovej literatúry SAV

Spracovanie dejín v románoch prináša so sebou aj riziká. Spočívajú najmä v tom, že autori a autorky pracujú s historickou pravdou. Ako sa môžu venovať historickej téme, akou formou sa identifikujú so svojím rozprávačom? Je únosná miera vplyvu zábavnej kultúry na seriózne fakty a informácie? Týchto pálčivých tém sa v uplynulých rokoch dotýkajú francúzske romány a v súvislosti so silnejúcim záujmom o udalosti 2. svetovej vojny vyvolávajú polemiky. Aktuálny kontext románového spracovania dejín priblížila vedecká pracovníčka ÚSvL SAV Silvia Rybárová v troch dielach súčasnej francúzskej literatúry.

Záznam prednášky si môžete vypočuť TU.

Pucherova_DobrotaOknoLiteratur als Fenster in die Welt: Stereotype, Paradoxe, Parallelen (Literatúra ako okno do sveta: stereotypy, paradoxy, paralely)

Rozhovor s Dobrotou Pucherovou. Rádio Slovensko. Medzinárodné vysielanie. 28. 05. 2020 (prebieha v nemčine, časové rozpätie 4:30 – 21:10)

Ešte pred 150 rokmi písali o Afričanoch zväčša Európania – historici, antropológovia, cestovatelia, spisovatelia. Vzhľadom na absenciu písma v subsaharskej Afrike považovali tieto kultúry za primitívne, bez historickej pamäti a vedomia o vlastnej identite. Tento pohľad začali postupne meniť africkí spisovatelia a intelektuáli, ktorí študovali na misijných školách. V súčasnosti je africká literatúra plnohodnotnou súčasťou svetovej literatúry; zďaleka nie je cudzia a mala by nás zaujímať, lebo nám dovoľuje vidieť svet z iného uhla. Vypočujte si rozhovor s literárnou vedkyňou, anglistkou, afrikanistkou a vysokoškolskou pedagogičkou Dobrotou Pucherovou z Ústavu svetovej literatúry SAV a Viedenskej univerzity, ktorá bola pred pár mesiacmi hostkou redaktorky Sone Terekovej v Radio Slowakei International. Rozoberali spolu európske stereotypy o Afrike, ktoré africká literatúra vyvracia, ale niekedy aj sama propaguje, zhovárali sa o paradoxoch africkej literatúry, ale aj o tom, čo Slovensko a Afriku spája a prečo by sme mali čítať africkú literatúru. Vypočuť si ho môžete TU.

Predstavujeme WLS 4/2020: Národné a nadnárodné rámce v európskych literatúrach

obálka_defEditori: Mária Bátorová, Róbert Gáfrik
Literárna komparatistika sa už od svojho zrodu spája s národnými a nadnárodnými rámcami, pričom ich vzťah v literatúre a pri formovaní identít patrí ku kľúčovým hľadiskám súčasnosti. Je to vzťah utváraný vo viacdimenzionálnych spoločensko-politických a širších kultúrnych procesoch. Predstavy o nich sa menia tak, ako sa mení samotná disciplína. Práve na túto problematiku sa sústreďuje najnovšie číslo časopisu World Literature Studies. Štúdie v tematickom bloku, ktorý zostavili editori Mária Bátorová a Róbert Gáfrik, ukazujú rôzne aspekty súčasného chápania nadnárodného ako pojmu presahujúceho uvažovanie o literatúre v národnom kontexte.

Z obsahu:
CHARLES SABATOS: Bratislava as a cultural borderland in the Danubian narratives of Patrick Leigh Fermor and Claudio Magris
ADRIANA RADUCANU: Myth, history and literature: Reading Ismail Kadare’s “Essays on World Literature” through Giorgio Agamben’s “The Coming Community”
MILOŠ ZELENKA: The “literary memory” model of research based on comparative analysis: A presentation on cultural archeology
ANNA ZELENKOVÁ: The intertextual aspect of the Faustian theme in 19th-century Slovak and Czech literature: Jonáš Záborský, Šebestián Hněvkovský, and the categories of “national” vs. “world”
LIBUŠA VAJDOVÁ: Priestorové myslenie a interliterárny proces
MÁRIA BÁTOROVÁ: Národné a nadnárodné aspekty slovenskej literárnej moderny

Abstrakty k jednotlivým štúdiám nájdete TU.