Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú

Prezident republiky udelil pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky najvyššie štátne vyznamenania za prínos k demokratickej spoločnosti, kultúre, dodržiavaniu ľudských práv a uchovávaniu pamäti. Medzi ocenenými osobnosťami verejného života boli aj vedecký pracovník Historického ústavu SAV Ivan Kamenec a prekladateľka a publicistka Zora Jesenská, ktorá sa in memoriam stala nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti. Prečítajte si, čo sa o jej pôsobení v oblasti prekladu píše v prvom diele Slovníka slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. Autorka hesla Eva Maliti-Fraňová publikovala v roku 2007 monografiu Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (Veda SAV).

JESENSKÁ Zora, 3. 5. 1909 Martin – 21. 12. 1972 Bratislava;  prekladateľka rus., fran., angl. (v jaz. spolupráci) a nem. literatúry, lit. a umel. kritička, teoretička prekladu.

Pochádzala z kultúrne a národne uvedomelého rodinného prostredia. Otec ako bankový riaditeľ aktívne pôsobil v spolku Živena a venoval sa aj prekladaniu, matka bola ochotnícka herečka, brat Fedor J.→ prekladal hry rus. klasikov pre ochotnícke divadlá, strýko J. Jesenský→ bol spisovateľ. Štúdium na gymn. v Martine (1918–22) pre chorobu neukončila. V r. 1925–35 študovala na Hudobnej a dram. akadémii v Bratislave. Po jej absolvovaní vyučovala hru na klavíri. Publikovala články a umel.-krit. state v martin. Živene, kde od r. 1939 pracovala ako redaktorka až do ukončenia jej činnosti r. 1949. V r. 1950–52 pôsobila ako redaktorka vo vyd. MS a v r. 1952–56 v SVKL. V prvej pol. 50. r. viedla prekladat. seminár na Filoz. fak. Slov. univ. v Bratislave, v rámci ktorého sprostredkovala základy prekladat. umenia viacerým neskôr renomovaným prekladateľkám (S. Čechová→, R. Žiaranová-Dvořáková→, E. Krišková→  a i.). Od r. 1956 pôsobila ako prekladateľka v slobodnom povolaní. V čase kult. a spoloč. uvoľnenia v 60. r. Z. J. patrila k popredným osobnostiam slov. kult. života. Spoloč. renomé si získala jednak odb. aktivitami, jednak krit. spoloč.-polit. publicistikou. V období začínajúcej normalizácie (1969) ju postihol čiastočný zákaz publikovania, o rok neskôr aj absolútny zákaz verejnej činnosti. Zomrela v Bratislave, pochovaná je na Nár. cintoríne v Martine. R. 1991 bola po verejnom zhodnotení jej života a tvorby na konferencii lit. a prekladat. komunity v Budmericiach občiansky rehabilitovaná.

V dejinách slov. kultúry predstavuje J. výnimočnú osobnosť, ktorá temer tri desaťročia ovplyvňovala vývin slov. prekladateľstva. Vystupovala ako solitér a jaz. samouk s mimoriadnym citom pre výrazové možnosti slovenčiny. Preklad spájala s jaz. hľadačstvom a prekl. tvorba u nej hraničila s tvorbou pôv. literatúry. Bola „básnikom prekladu“ nielen v poézii, ale i v próze. Pokračovať na Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú

Nové číslo časopisu World Literature Studies 4/2016: Transkultúrne ikony stredovýchodnej Európy

wls_oblka4_2016-0

Kultúrne ikony vznikajú zo symbolickej praxe a odkazujú na rozšírené literárne produkty alebo zvlášť viditeľné artefakty „vysokého umenia“ a popkultúry. Ikonickosť má silný emotívny potenciál, keďže sa vzťahuje na kon­krétne miesta, postavy a aktérov, ako aj s nimi spojené naratívy. Toto číslo mapuje vznik, zvečňovanie, prelínanie a mobilitu kultúrnych ikon v umeleckom – a hlavne literárnom – priestore stredovýchodnej Európy, v interdisciplinárnom rámci a na predĺženej časovej osi od mýtickej minulosti stvárnenej vo folklóre cez modernitu až po súčasnosť.

Podrobnosti o tomto čísle a kompletné články si môžete prečítať aj na stránke WLS na tomto odkaze

Podoby literárnej vedy

mikulas_podoby-literarnej-vedy_obalka_FINAL_OK-page-001

Predkladaná vedecká monografia Podoby literárnej vedy s podtitulom Teó­rie – Metódy – Smery ponúka systematický prienik do pluralitného spektra metód a teórií literárnej vedy, pričom na jednej strane syntetizuje súčasné vedné poznanie, na druhej strane ho obohacuje o kritickú reflexiu, nové poznatky a aspekty. Časti monografie na seba nadväzujú v zmysle podania uceleného obrazu o vývoji a súčasnom stave teórie a metodológie vednej disciplíny. Pre vysokú komplexnosť spracovanej oblasti a na zabezpečenie najvyššieho odborného štandardu bola monografia posudzovaná dvadsiatimi siedmimi domácimi a zahraničnými odborníkmi. Je určená hlavne pre odbornú verejnosť a vysokoškolských pedagógov.

Autorský kolektív tvoria erudovaní odborníci s dlhoročnou vedeckou a pedagogickou praxou, pričom všetci sú špecialisti na viaceré oblasti literárnovedného výskumu a dlhodobo sledujú odborné diskurzy aj v inonárodných filológiách, ich vzájomné interakcie, transformácie teórií, metód, konceptov atď. Autori tejto publikácie mimoriadne plodne a nie vždy afirmatívne reflektujú pozície slovenskej literárnej vedy v súčasnom medzinárodnom literárnovednom diskurze.
Pokračovať na Podoby literárnej vedy

O stredoeurópskych podobách magického realizmu v Bratislave a Budapešti

Magický realizmus je literárny prúd, ktorý sa väčšinou spája s autormi a dielami Latinskej Ameriky, predovšetkým s významným románom G. G. Márqueza Sto rokov samoty. Editori tohtoročného 2. čísla časopisu World Literature Studies, ktorý vychádza v Ústave svetovej literatúry SAV, hľadali paralely v stredoeurópskom kontexte. Viac príspevkov sa venovalo slovenskej a maďarskej literatúre, a práve táto skutočnosť je dôvodom, prečo sa prezentácie tematickéhoh čísla časopisu konali 7. novembra 2016 v bratislavskom Maďarskom inštitúte a 15. novembra 2016 v budapeštianskom Slovenskom inštitúte.
http://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=6624

Konferencia Perspektívy súčasnej literárnej vedy, 4.-5. novembra 2016

V rámci riešenia grantového projektu VEGA Hyperlexikón literárnovedných pojmov a kategórií II. sa v dňoch 4. a 5. novembra 2016 v Trenčianskych Tepliciach konala v poradí druhá vedecká konferencia zameraná na novšie aspekty literárnovedného výskumu s názvom Perspektívy súčasnej literárnej vedy, ktorú zorganizoval Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre.

Pokračovať na Konferencia Perspektívy súčasnej literárnej vedy, 4.-5. novembra 2016

International conference in Bratislava: Johan Huizinga and Central/East-Central Europe

huizingaPozývame na medzinárodnú konferenciu “Johan Huizinga and Central/East-Central Europe”, ktorú organizuje Ústav svetovej literatúry SAV v spolupráci s Veľvyslanectvom Holandského kráľovstva na Slovensku a Goetheho inštitútom.

KEDY: štvrtok 24. a piatok 25. novembra 2016
KDE: Goetheho inštitút, Panenská 33, Bratislava
JAZYKY: nemčina a angličtina

 

 

PROGRAMME OF THE CONFERENCE

24th November 2016 (Thursday)
9.30 Opening by Richard van Rijssen, Ambassador of the Kingdom of the Netherlands in Slovakia
9.45 Anton van der Lem (Leiden): Johan Huizinga and Europe
10.15 Wessel Krul (Groningen): Johan Huizinga on historical change
10.45 Annette Wunschel (Wien/Berlin): Mitteleuropa im Briefwechsel von J. Huizinga
Discussion, lunch
13.30 Thomas Macho (Wien): Huizingas Wien
14.00 Christian Krumm (Duisburg-Essen): Too close to be wrong. Too different to be accepted – Johan Huizinga and German science illustrated by the example of Oswald Spengler
Discussion, coffee break
15.00 Willem Otterspeer (Leiden): Johan Huizinga and Leo Spitzer: the notion of Stimmung revisited
15.30 Ivan Gerát (Bratislava): Johan Huizinga and Max Dvořák – key concepts of image interpretation around 1918

25th November 2016 (Friday)
9.30 Geertjan de Vugt (Amsterdam): Ludic warfare: Huizinga’s Auseinandersetzung with Carl Schmitt
10.00 Léon Hanssen (Tilburg): Johan Huizinga and Georg Lukács
Discussion
11.00 Olga Sidorova (Ekaterinburg): Johan Huizinga and Yuri Lotman: typological convergence of ideas and approaches
11.30 Halina Mielicka-Pawłowska (Kielce): Entertainment in communist and postcommunist Poland
Discussion, lunch
13.30 Tamás Balogh (Budapest): “Cséˮ about “Eˮ
14.00 Wilken Engelbrecht (Olomouc): Johan Huizinga in Czechia
14.30 Adam Bžoch (Bratislava): Johan Huizinga in Slovakia
Discussion and closing statement

Huizinga Conference Programme (pdf)

Prednáška Mihaia I. Spariosu: Modernism, Play and the Exilic-Utopian Imagination

Pozývame na hosťovskú prednášku literárneho komparatistu, významného súčasného teoretika hry profesora Mihaia I. Spariosu z University of Georgia (Athens, USA). Prednáška pod názvom “Modernism, Play and the Exilic-Utopian Imagination” vychádza z jeho knihy Modernism and Exile (2015).

KEDY: v stredu 23. novembra 2016 o 10:00

KDE: v zasadačke Ústavu svetovej literatúry SAV, Konventná 13, Bratislava

 spariosu
Pokračovať na Prednáška Mihaia I. Spariosu: Modernism, Play and the Exilic-Utopian Imagination

Stredoeurópske podoby magického realizmu – Prezentácia tematického čísla časopisu WLS

7. november 17.00 Maďarský inštitút v Bratislave, Palisády 54

Číslo predstaví: Magda Kučerková
Moderuje: Radoslav Passia
Hostia: Eva Palkovičová, Dusík Anikó, Vladimír Barborík

Na základe štúdií tematického bloku časopisu World Literature Studies bude diskusia hľadať odpovede na literárnovedné otázky: je možné hovoriť o stredoeurópskom magickom realizme, čo pod tým rozumieme? Ako sa udomácnil v jednotlivých národných literatúrach tento pôvodne hispanoamerický smer/spôsob písania? Ktoré diela slovenskej resp. maďarskej literatúry môžeme vnímať ako magickorealistické?

Hlavný organizátor: Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied
Jazyk podujatia: slovenský