Predstavujeme WLS 3/2020: Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii

obalka vyrez - na web

Tretie tohtoročné číslo časopisu World Literature Studies sa tematicky sústreďuje na problematiku jazyka transcendentnej skúsenosti a zvlášť na kategóriu nevyjadriteľnosti, ako ju v dejinách európskej literatúry zachytávajú texty s umeleckou, resp. estetickou hodnotou. Jednotlivé štúdie majú charakter literárnej interpretácie či filozofickej reflexie a usilujú sa skúmať balans medzi transcendentnou skúsenosťou a slovami, ktoré ju zachytávajú. Myšlienkovým impulzom tohto uvažovania, ukotveného v dialógu literárnej vedy a fenomenológie, je dielo súčasného francúzskeho filozofa Jeana-Luca Mariona, osobitne koncept saturovaného fenoménu.

 

Z obsahu:
MAGDA KUČERKOVÁ – MARTIN VAŠEK: Jazyk transcendentnej skúsenosti v literárno-fenomenologickej interpretácii
JEAN-LUC MARION: Mallarmého Ničota s Heideggerovou Úzkosťou
MAGDA KUČERKOVÁ: Interpretácia mystickej skúsenosti na pozadí fenomenológie Jeana-Luca Mariona
JUDIT GÖRÖZDI: Postmoderný apokryf Pétera Esterházyho: „Jednoduchý príbeh čiarka sto strán – verzia podľa Marka“
JANA JUHÁSOVÁ: Medzi izolovaným a fenomenalizujúcim subjektom: Melanchólia ako estetická kvalita v (spirituálnej) poézii Erika Jakuba Grocha
SILVIA RYBÁROVÁ: Dotyky nevýslovného v románovej tvorbe Sylvie Germain
IZARA BATRES – ANTONIO BARNÉS: The expression of the ineffable: Fire and dream in Antonio Machado’s “Soledades, Galerías y otros poemas”
ANDREA RAUŠEROVÁ: Kierkegaardův rytíř víry a jeho obraz v románech počátku 20. století
JÁN GALLIK: Obraz transcendentného domova v diele Jana Čepa
MARTIN VAŠEK: Skúsenosť lásky a jej diskurz: Marionova fenomenológia a mystika

Abstrakty k jednotlivým štúdiám nájdete tu: http://www.wls.sav.sk/?page_id=9