Archívy kategórie: Knižné publikácie

Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú

Prezident republiky udelil pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky najvyššie štátne vyznamenania za prínos k demokratickej spoločnosti, kultúre, dodržiavaniu ľudských práv a uchovávaniu pamäti. Medzi ocenenými osobnosťami verejného života boli aj vedecký pracovník Historického ústavu SAV Ivan Kamenec a prekladateľka a publicistka Zora Jesenská, ktorá sa in memoriam stala nositeľkou Radu Ľudovíta Štúra I. za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti. Prečítajte si, čo sa o jej pôsobení v oblasti prekladu píše v prvom diele Slovníka slovenských prekladateľov umeleckej literatúry. Autorka hesla Eva Maliti-Fraňová publikovala v roku 2007 monografiu Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (Veda SAV).

JESENSKÁ Zora, 3. 5. 1909 Martin – 21. 12. 1972 Bratislava;  prekladateľka rus., fran., angl. (v jaz. spolupráci) a nem. literatúry, lit. a umel. kritička, teoretička prekladu.

Pochádzala z kultúrne a národne uvedomelého rodinného prostredia. Otec ako bankový riaditeľ aktívne pôsobil v spolku Živena a venoval sa aj prekladaniu, matka bola ochotnícka herečka, brat Fedor J.→ prekladal hry rus. klasikov pre ochotnícke divadlá, strýko J. Jesenský→ bol spisovateľ. Štúdium na gymn. v Martine (1918–22) pre chorobu neukončila. V r. 1925–35 študovala na Hudobnej a dram. akadémii v Bratislave. Po jej absolvovaní vyučovala hru na klavíri. Publikovala články a umel.-krit. state v martin. Živene, kde od r. 1939 pracovala ako redaktorka až do ukončenia jej činnosti r. 1949. V r. 1950–52 pôsobila ako redaktorka vo vyd. MS a v r. 1952–56 v SVKL. V prvej pol. 50. r. viedla prekladat. seminár na Filoz. fak. Slov. univ. v Bratislave, v rámci ktorého sprostredkovala základy prekladat. umenia viacerým neskôr renomovaným prekladateľkám (S. Čechová→, R. Žiaranová-Dvořáková→, E. Krišková→  a i.). Od r. 1956 pôsobila ako prekladateľka v slobodnom povolaní. V čase kult. a spoloč. uvoľnenia v 60. r. Z. J. patrila k popredným osobnostiam slov. kult. života. Spoloč. renomé si získala jednak odb. aktivitami, jednak krit. spoloč.-polit. publicistikou. V období začínajúcej normalizácie (1969) ju postihol čiastočný zákaz publikovania, o rok neskôr aj absolútny zákaz verejnej činnosti. Zomrela v Bratislave, pochovaná je na Nár. cintoríne v Martine. R. 1991 bola po verejnom zhodnotení jej života a tvorby na konferencii lit. a prekladat. komunity v Budmericiach občiansky rehabilitovaná.

V dejinách slov. kultúry predstavuje J. výnimočnú osobnosť, ktorá temer tri desaťročia ovplyvňovala vývin slov. prekladateľstva. Vystupovala ako solitér a jaz. samouk s mimoriadnym citom pre výrazové možnosti slovenčiny. Preklad spájala s jaz. hľadačstvom a prekl. tvorba u nej hraničila s tvorbou pôv. literatúry. Bola „básnikom prekladu“ nielen v poézii, ale i v próze. Pokračovať na Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam pre Zoru Jesenskú

Cena Mateja Bela pre Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia (A-K)

Cenu Mateja Bela za rok 2015 v kategórii lexikografických diel udelil
Literárny fond Oľge Kovačičovej a Márii Kusej z Ústavu svetovej literatúry
SAV za zostavenie diela Slovník slovenských prekladateľov umeleckej
literatúry 20. storočia (A-K).

Pokračovať na Cena Mateja Bela pre Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia (A-K)

Čestné uznanie za Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry

Jednota tlumočníků a překladatelů v Českej republike udelila čestné uznanie publikácii Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry – 20. storočie (A – K), ktorú zostavili Mária Kusá a Oľga Kovačičová (ÚSvL SAV – VEDA 2015).
Blahoželáme!

              l207794                                    HP0001-page-001