Archív kategorií: Nové knihy

Nová publikácia o translatológii na Ukrajine v európskom kontexte

Vyšiel jedinečný zborník štúdií s názvom Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context.  Celkom 15 štúdií v angličtine a nemčine si môžete prečítať v tlačenej podobe alebo online TU.

Už vyše roka je Ukrajina sužovaná Ruskou vojenskou agresiou. Vojnu takéhoto rozsahu, ktorá sa odohráva v dvadsiatom prvom storočí a na európskom kontinente, nemožno vnímať inak ako priamy útok na základné hodnoty demokracie, slobody a ľudských práv. Publikácia je výsledkom snahy podporiť kolegyne a kolegov z Ukrajiny, šíriť poznatky o translatológii na Ukrajine a v neposlednom rade posilniť presvedčenie, že Ukrajina zdieľa európske hodnoty a je – a vždy bola – neoddeliteľnou súčasťou Európy.

Editorský tím Martin Djovčoš (Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica), Ivana Hostová (Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.), Mária Kusá (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.) a Emília Perez (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre) usporiadali príspevky z predchádzajúcej konferencie, ktoré pochádzajú z pera  významných translatologičiek a translatológov z Ukrajiny i z viacerých európskych krajín, do piatich tematických blokov: 1. Myšlienky a úvahy, 2. O historickej spravodlivosti v prekladateľských štúdiách, 3. O metodologických aspektoch prekladu, 4. O lingvistických aspektoch prekladu, 5. O traume a manipulácii.  Podnetnými štúdiami prispeli aj naše kolegyne, ktoré sa zaoberajú teóriou a históriou prekladu, profesorka Katarína Bednárová  „Translation – historicity –interpretative parallels“ a profesorka Mária Kusá „Power in translation: a formative factor of reception and distribution and a deformative factor in conceptualisation of literature in Slovak translation, 1945–1970“.

Sme presvedčení, že v čase, keď zažívame radikálne dôsledky antropocénu, ako sú klimatická zmena, technologizácia ľudského života, vojnové konflikty atď., je udržiavanie priateľského dialógu s ľuďmi na celom svete dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Preklad vo všetkých jeho formách môže uľahčiť vzájomné porozumenie, ktoré je nevyhnutné, ak chceme odovzdať planétu ďalším generáciám v obývateľnom stave.

Vyšlo v rámci grantu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu III. Preklad a prekladanie – texty, osobnosti, inštitúcie v interdisciplinárnych a transdisciplinárnych vzťahoch.

Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.

 

Cudzojazyčná recepcia literárnej tvorby Pétera Esterházyho

Problematikou prekladu a recepcie literárneho diela jedného z najznámejších maďarských a stredoeurópskych autorov 20. storočia sa zaoberá zborník štúdií Külországi könyvespolcokon. Tanulmányok Esterházy Péter idegen nyelvű recepciójáról (eds. Judit Görözdi a Magdolna Balogh), ktorý vyšiel koncom minulého roka v maďarskom vydavateľstve Reciti Kiadó.

Literárna veda a kritika sa venuje tvorbe Pétera Esterházyho (1950 – 2016) dlhodobo a možno povedať systematicky. Maďarskojazyčný zborník je ďalším z kamienkov do mozaiky zaoberajúcej sa fenoménom recepcie Esterházyho literárnych diel. Hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi v predslove pripomína autorovo presvedčenie o tom, že literatúra je zo svojej podstaty uzavretá v nekonečnosti a konečnosti jediného jazyka. Výskum recepcie Esterházyho literárnych textov v cudzích jazykoch potom hľadá odpovede na otázky: Ako sa toto umenie písania, ktoré využíva a prevádzkuje jeden jazyk (t. j. kultúru aj tradíciu), prejavuje v iných jazykových kultúrach? Čo a ako sa dá preniesť do literárneho prekladu? Ako ho číta prijímajúce médium?

Napriek tomu, že zborník nemohol obsiahnuť recepciu Esterházyho textov v cudzích jazykoch v celej šírke a zložitosti problematiky, predstavuje nanajvýš zaujímavý a reprezentatívny prehľad. Súbor devätnástich štúdií a prepis diskusie umeleckých prekladateliek a prekladateľov sa zaoberá nielen recepciou autorových textov v cudzích jazykoch – v nemčine, angličtine, francúzštine, ruštine, taliančine, fínčine,  srbčine, slovinčine, japončine – , ako aj jeho poetickým myslením či samotnou praxou literárneho prekladu.  

Zborník vychádza z publikačného výstupu z konferencie Recepcia diela Pétera Esterházyho v zahraničí, ktorú zorganizoval Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave 9. – 10. septembra 2021. Vydanie jeho rozšírenej maďarskojazyčnej verzie sa realizovalo v rámci projektu MAD v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., a Literárnovedného ústavu Centra humanitných vied (MAV) v Budapešti Maďarská a slovenská literatúra v stredoeurópskom kultúrnom priestore 4. – Poetologické, filologické, recepčné otázky formovania textu.

Zborník v PDF je dostupný na internetových stránkach Reciti Kiadó.

Literatúra na rozhraní technológií

V najnovšej monografii Bogumiła Suwara zhrnula výsledky svojich výskumov, ktoré boli realizované za posledných viac ako desať rokov. Zamerala sa v nich na analýzu viacerých aspektov procesu technologizácie literatúry: od skúmania literatúry v kyberpriestore cez text na internete ako jav r@evolúcie kultúry až po hypermediálny artefakt v postdigitálnej dobe.

Knižná publikácia Literatúra na rozhraní technológií zachytáva dobovo vyhranený úsek procesu technologizácie literatúry a s ňou spojených posunov v oblasti kultúrnych praktík, ktoré ovplyvňujú samotný proces literárnej tvorby, jej skúmanie aj recepciu. Sleduje posuny, aké spôsobuje aplikovanie digitálnych technológií v oblasti literatúry, v ktorej podporujú plastickosť a difúznosť jej hraníc, posilňujú tendencie k inkluzívnosti vo vzťahu k iným druhom umenia a napokon stimulujú stieranie ich hraníc. Tieto fenomény sú do značnej miery determinované dobovým stavom vývoja digitálnej technológie, a preto ich skúmanie môže byť inšpiratívne pre dnešný neustále napredujúci vývoj technologických možností, ktorý viac alebo menej signifikantným spôsobom preniká do literatúry, kultúry, spoločenstiev. Jeho dôsledky sú a budú ďalekosiahle. Už dnes je zrejmé, že výskum treba sústrediť na technológiu web 3.0, na nové aspekty internetovej gramotnosti, ktoré zrejme bude treba po prvé sledovať v kontexte dôsledkov demokratizácie kultúry prejavu, a teda konceptualizovať normy etického správania a pôsobenia bývalého amatéra, dnes autority na internete. Po druhé, internetovú gramotnosť treba rozšíriť z digitálnych softvérových zručností na schopnosti percepcie a recepcie tzv. postpravdy.

Viac o publikácií nájdete TU.

Z posudkov na rukopis monografie vyberáme:

Publikace přináší zobecňující pohled na pojednávanou problematiku, doplněný o konkrétní ilustrativní příklady z oblasti jak tištěné, tak elektronické literatury.

Čítať ďalej →

Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze

 

 

 

 

 

 

 

 

Knižný debut Zuzany Kopeckej sa zaoberá problematikou literárnej moderny cez optiku literárnovedného komparatistického výskumu s interdisciplinárnymi presahmi. Autorka ukončila doktorandské štúdium na Ústave svetovej literatúry SAV obhajobou dizertačnej práce pod vedením Márie Bátorovej.

Ako uvádza Zuzana Kopecká v úvode svojej monografie, symptómy literárnej moderny a ich výpovednú hodnotu reflektuje na základe komplexného výskumu, čím prekračuje hranice jednotlivých definícií literárnej moderny dominujúcich v súčasných literárnovedných prístupoch analogicky s poukázaním na nemožnosť zaradenia literárnej moderny do chronologického modelu literárnych dejín. Takýmto spôsobom sa snaží verifikovať individuálny charakter autorských poetík a ich dominantných čŕt, ktoré sa podieľajú na významovej mnohorozmernosti literárnej moderny ako jej symptómy. Predmetom autorkinho záujmu sú románové diela slovenskej a českej medzivojnovej literatúry Muž s protézou (1925) od Jána Hrušovského (1892 – 1975), Dům o tisíci patrech (1929) od Jana Weissa (1892 – 1972), Ztracený stín (1931) od Egona Hostovského (1908 – 1973) a Pisár Gráč (1940) od Jozefa Cígera Hronského (1896 – 1960). Medzivojnová literatúra, ktorá vzniká ako obraz sebapozorujúceho sa človeka plného vnútorného napätia a diskontinuity, predstavuje osobitné miesto v identifikácii literárnej moderny v priereze času. Interpretačné analýzy autorke slúžia ako podklad pre komparáciu literárnych diel a identifikovanie ich typologickej príbuznosti, prípadne odlišnosti, čo umožňuje reflexiu slovenskej a českej literárnej tvorby medzivojnového obdobia v kontexte svetovej literatúry.

Obsah monografie nájdete TU.

Z vedeckých recenzií prof. PhDr. Márie Bátorovej, DrSc.  a prof. PhDr. Miloša Zelenku, DrSc. vyberáme: Pokračovať na Symptómy literárnej moderny v slovenskej a českej medzivojnovej próze

Rozhovor o francúzskej literatúre s Janou Truhlářovou

foto truhlarova janaVyrovnávanie sa so zahraničnými podnetmi je podmienkou vývinu každej literatúry. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí  ešte oveľa viac. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety prichádzajúce z iných kultúr, ale aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje. Osobitý problém predstavovalo pôsobenie a prijímanie západných literatúr na Slovensku v čase vzniku modernej slovenskej literatúry v 19. storočí a na prelome 19. a 20. storočia.
Ako dlho a ťažko prijímalo slovenské literárne prostredie diela Émila Zolu, Gustava Flauberta a Guy de Maupassanta, ktorí pôsobili na európsky vývin práve v tom čase, skúma Jana Truhlářová vo svojej monografii Dlhá cesta k porozumeniu.

V rozhovore pre Knižnú revue, ktorý pripravila Eva Andrejčáková, okrem iného povedala:

„Pri Flaubertovi mi to potvrdila práca vo veľkom medzinárodnom tíme, venovaná recepcii jeho tvorby, kde som mala možnosť pôsobiť. Z tohto porovnania vyplynuli takisto zaujímavé skutočnosti: preklady Pani Bovaryovej do niektorých jazykov – napríklad do ruštiny, ale aj do angličtiny – vznikli už rok po vydaní originálu v roku 1857, vo väčšine jazykov potom v nasledujúcich desaťročiach, najneskôr do 90. rokov 19. storočia. U nás sa Flaubert stretol presne s tými istými problémami ako Zola. Juraj Slávik Neresnický ho chcel preložiť a vydať už roku 1908, čo bolo aj tak pomerne neskoro, päťdesiat rokov po vydaní románu, ale aj tak mu to nedovolili.

Čo sa stalo?

Opäť zaúradovali hlavní nositelia literárnej mienky, Vajanský a Škultéty. Knihu odmietli zdanlivo pre nekvalitu prekladu, čo bola, isteže, do určitej miery oprávnená pripomienka, ale hlavný dôvod bol, že opäť išlo o spisovateľa z dekadentného Západu, ktorý predstavil model mravne padlej ženy a tá nesmela byť vzorom pre našich čitateľov, najmä čitateľky. V análoch Matice slovenskej a Živeny možno nájsť dokumenty, ktoré o románe hovoria ako nevhodnom pre slovenské ženy. Slovenská recepcia Flauberta síce nebola taká búrlivá ako v prípade Zolu, predsa len to v čase vzniku slovenského realizmu nebol bezprostredne žijúci a píšuci spisovateľ ako Émile Zola, ale reakcie na jeho tvorbu aj nedostatok jej hlbšieho poznania boli podobné a používali rovnaké argumenty. Veľmi dobre sa k tomuto paušálnemu odmietaniu na základe niektorých vonkajších kritérií vyjadrili ešte v medzivojnovom období Pavel Bujnák, Juraj Slávik a opakovane napríklad aj Alexander Matuška.“

Celý rozhovor v Knižnej revue si môžete prečítať TU.

Nová kniha: Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška

qrf
q

Soňa Pašteková a Dušan Teplan editorsky pripravili zborník o novej interpretácii bádateľských koncepcií Mikuláša Bakoša. 

Vďaka výstupom z vedeckej rozpravy, ktorú v novembri 2021 usporiadali Ústav svetovej literatúry SAV v Bratislave a Katedra slovenského jazyka a literatúry FF UKF v Nitre, vznikla dôležitá publikácia o diele literárneho vedca Mikuláša Bakoša. Zborník Mikuláš Bakoš – pluralitný literárny vedec v metodologickej diskusii dneška zdôrazňuje potrebu novej interpretácie jeho bádateľského odkazu. Prispeli doň Ivo Pospíšil, Ján Gbúr, Soňa Pašteková, Ondřej Sládek, Martin Navrátil a Dušan Teplan. „Prezentovanie rozmanitosti Bakošových výskumov vo vzájomnom zrkadlení, dopĺňaní sa a interakcii recepčných prístupov dynamicky prekračuje svoju dobu ako otvorený koncept vedeckého myslenia. Jeho odvážne stieranie hraníc humanitných disciplín a vnímanie umeleckého sveta naprieč spoločenskovednými odbormi (literárna veda, lingvistika, filozofia, sociológia, psychológia, vedy o kultúre a umení a pod.) sa napokon javí ako ideálna metodologická koncepcia a kľúč k serióznemu obsiahnutiu významu vedeckých podnetov v tímovej spolupráci odborníkov z najrozličnejších výskumných oblastí,“ píše editorská dvojica v úvode publikácie.

Obsah publikácie nájdete TU.
Viac o publikácii si prečítate TU.

Feminism and Modernity in Anglophone African Women´s Writing: nová kniha

dobrota_pucherova_feminism_2022Vo vydavateľstve Routledge práve vyšla nová  monografia anglistky a komparatistky Dobroty Pucherovej. 

Kniha Feminizmus a modernita v literatúre anglofónnych afrických autoriek. Globálny kontext 21. storočia ponúka nové čítanie tvorby anglofónnych afrických autoriek z posledných šiestich desaťročí. Tieto texty sa zvykli interpretovať z postkoloniálnej perspektívy, D. Pucherová však zvolila transnárodný a transhistorický feministický prístup. Porovnáva diela naprieč časom a priestorom a umožňuje tak vnímať písanie anglofónnych Afričaniek ako integrálnu súčasť ženskej literárnej histórie. Čítaním tejto literatúry v porovnávacom kontexte so západnými autorkami od 18. storočia vytvorila monografiu, ktorá zdôrazňuje univerzálnosť patriarchálneho zneužívania „tradícií“ na utláčanie žien, odhaľuje paralely medzi ženskými hnutiami po celom svete a z toho vyplývajúce podobnosti vo feministickej imaginácii.  Viac o knihe TU.

Prečítajte si úvod TU.

 

Judit Görözdi o novej zbierke esejí: Esterházyho publicistika si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej

FOTO - Pavol Funtál
FOTO – Pavol Funtál

Po skvelom výbere esejí súčasného maďarského spisovateľa Pétera Nádasa pod názvom Stav vecí sa zrodil aj výnimočný výber z esejistiky, publicistiky a príležitostnej tvorby jeho súputníka Pétera Esterházyho (1950 – 2016). Kniha Život slov je v poradí druhým zväzkom pozoruhodnej esejistickej edície Dunaj  vydavateľstva Platforma pre literatúru a výskum  (editor Radoslav Passia) a vychádza opäť v slovenskom preklade Renáty Deákovej. Autorkou doslovov oboch kníh je hungaristka a literárna vedkyňa Judit Görözdi, ktorá sa už roky sústredene venuje recepcii  maďarskej  prózy  v slovenskom kultúrnom prostredí. Diela spomenutých maďarských autorov analyzuje aj v monografii Dejiny v súčasných maďarských románoch, ktorá vyšla v roku 2019 v spolupráci Ústavu svetovej literatúry SAV a vydavateľstva Veda.

V slovenskom výbere nájdeme texty Pétera Esterházyho zamerané na kľúčové otázky postmodernej poetiky – jazyk, literárnosť, ich možnosti a vlastnosti, na problémy literárneho a kultúrneho života, na knihy a umeleckú tvorbu iných autoriek a autorov a na vzťah maďarskej kultúry k širšiemu kontextu.
„Esterházyho publicistika v zásade skôr nastoľuje problémy než ,súdi‘ ich aktérov: vďaka jazykovým hrám a svojmu humoru si udržiava možnosť pochybovať aj o sebe samej a s čitateľom nadväzuje dialóg,“ píše Judit Görözdi v doslove knihy.

Book_Mockup_3 (1)

Celý text doslovu si môžete prečítať TU.
Informácie o oboch tituloch edície Dunaj nájdete TU.

 

Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

rhdr
Jana Truhlářová. FOTO – ÚSvL

Online prezentácia
23. marec (streda) 2022 o 14:00

Jana Truhlářová:
Dlhá cesta k porozumeniu. Émile Zola, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant v slovenskej literatúre a kritike

Knihu predstavia:
vedecká redaktorka prof. PhDr. Mária Kusá, CSc., vedecké recenzentky prof. PhDr. Zuzana Malinovská, CSc. a doc. PhDr. Jana Páleníková, CSc.

Prijímanie zahraničných impulzov je nevyhnutnou podmienkou vývinu aj sebadefinovania každej takzvanej malej či veľkej literatúry. Bez vzájomného pôsobenia by nemohli vznikať dejiny žiadnej literatúry, to napokon konštatovali literáti a myslitelia už v staroveku a ešte v oveľa väčšej miere sa to týka modernej doby. Pre národné literatúry, ktoré sa formovali až v posledných dvoch storočiach, to platí dvojnásobne. V nich zohrávajú podstatnú úlohu vzory či podnety, prichádzajúce z iných kultúr, aj spôsob, ako k nim prijímajúca literatúra pristupuje.

Pokračovať na Predstavujeme novú monografiu Jany Truhlářovej o rozporuplnej slovenskej recepcii francúzskej klasiky

O poetickej funkcii jazyka a jej mnohorakých možnostiach realizácie v novej publikácii Ladislava Franeka

obalka versologicke studieDielo Ladislava Franeka predstavuje dôstojné pokračo­vanie popredných domácich slovenských i českých mysliteľov v oblasti verzológie. Ako uvádzajú recenzentky jeho publikácie Verzologické štúdie Libuša Vajdová a Silvia Vertanová, autor nadväzuje na postuláty Mikuláša Bakoša a v mnohom prináša obohatenie o inokul­túrny pohľad. Silnými stránkami Franekovej práce sú translatológia, tvorba, kritika a výskum prekladu. Jeho analýzy verša a štýlu majú schopnosť odhaliť v preklade štylistické a historicko-poetické danosti a dešifrovať predstavu prekladateľa o charaktere prekladaného autora. Pre­kvapujú bohatosťou súvislostí, pozornosťou voči významovým alebo zvukovým odtienkom jazyka originálu a vzápätí prekladu, znalosťami jazyka v rôznych historických obdobiach.

Viac o publikácii nájdete TU.
Publikáciu v PDF verzii si môžete prečítať TU.