V našom ústave úspešne ukončilo doktorandské štúdium už mnoho doktorandiek a doktorandov. Alena Kyselicová (Ružbaská) svoju dizertačnú prácu Špecifiká vývoja malých žánrov v ruskej próze 20. rokov 20. storočia obhájila v roku 2026 pod školiteľským vedením prof. Mgr. Adama Bžocha, CSc. Na otázku, čo jej doktorandské štúdium prinieslo, odpovedala:
Ak milujete literatúru – a nielen tú, pri ktorej si oddýchnete, ale aj takú, ktorá vám zamotá hlavu a vyvoláva ďalšie otázky –, doktorandské štúdium v Ústave svetovej literatúry SAV môže byť tým správnym miestom. Ponúkne vám priestor ponoriť sa hlbšie do tém a príbehov, ktoré vás zaujímajú, a venovať sa im do takej hĺbky, na akú v každodennom živote často nezostáva čas. Literatúra sa tu nestáva iba predmetom skúmania, ale aj východiskom na premýšľanie o človeku, spoločnosti a svete, v ktorom žijeme.
Keď sa dnes obzriem za doktorandským štúdiom, vnímam ho ako oveľa viac než len obdobie výskumu, čítania, písania a hľadania odpovedí na odborné otázky. Bolo to aj obdobie pochybností, keď som si kládla otázky, či na toto štúdium mám, či tam patrím a čo všetko dokážem. Hoci to nebolo vždy jednoduché, práve vďaka prekonávaniu prekážok, vlastných pochybností a vystupovaniu z komfortnej zóny som sa veľa naučila nielen o sebe, ale aj o svojich schopnostiach a hraniciach. Z tohto obdobia si dnes odnášam množstvo cenných skúseností, ktoré uplatňujem nielen v pracovnom, ale aj v osobnom živote.
Jednou z najcennejších vecí, ktoré mi doktorandské štúdium prinieslo, sú ľudia. Z kolegov sa postupne stali priatelia a z pracovných stretnutí vznikli vzácne kontakty a priateľstvá, ktoré pretrvávajú aj po skončení štúdia. Ústav svetovej literatúry sa pre mňa stal priestorom, v ktorom som mohla zdieľať svoje myšlienky s ľuďmi, ktorí majú podobnú vášeň pre literatúru. Práve rozhovory s kolegami mi neraz ukázali, že na tú istú problematiku možno nazerať z rôznych perspektív a že aj otázky bez jednoznačných odpovedí môžu byť podnetom na nové uvažovanie. Rovnako cenné boli pre mňa stretnutia s ľuďmi z iných pracovísk, s ktorými som sa zoznamovala na konferenciách, odborných podujatiach či pri iných príležitostiach. Rozhovory s nimi mi umožnili konfrontovať rôzne prístupy, získavať nové podnety a vnímať vlastný výskum v širších súvislostiach. Zároveň som si uvedomila, aké dôležité je mať okolo seba ľudí, na ktorých sa možno obrátiť, keď človek potrebuje pomoc, radu alebo jednoducho niekoho, s kým môže konzultovať svoje myšlienky.
Ak teda uvažujete o doktorandskom štúdiu a literatúra je pre vás viac než len súbor kníh a príbehov, neváhajte sa o túto možnosť zaujímať. Možno podobne ako ja zistíte, že hoci si počas štúdia občas položíte otázku, či na toto miesto patríte, napokon si odnesiete oveľa viac než len titul pred menom. Získate skúsenosti, priateľstvá a poznanie, ktoré vás budú sprevádzať ešte dlho po jeho skončení.