Hosťovská prednáška
Searching for Eva Bloch: Computational Approaches to Translator Attribution / Hľadanie Evy Blochovej: Počítačové prístupy k atribúcii prekladov
Lucija Mandić
(Ústav slovinskej literatúry a literárnej vedy ZRC SAZU, Ľubľana; Ústav svetovej literatúry SAV)
4. november 2026 (streda) o 10.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online
Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89321224888?pwd=IvAPrbFdbQME9add5EZIZijqbYQ4is.1
Meeting ID: 893 2122 4888
Passcode: 413130
Podujatie sa uskutoční v rámci mobilitného projektu Prekladanie strednej Európy: Dielo Milana Kunderu naprieč jazykmi, hranicami a politickými kontextmi a projektu IMPULZ Preklad a transfer štýlu naprieč jazykmi: k teórii jazykového kontaktu v literatúre.
V roku 1990 vyšiel román Milana Kunderu Nesmrtelnost vo francúzskom preklade pod názvom L’Immortalité. Ako prekladateľka bola uvedená Eva Blochová, ktorú Kundera opakovane označoval za svoju „blízku priateľku“. Prekladateľ Jan Rubeš však existenciu tejto osoby spochybnil: „Kto je tá Eva Blochová? Ja osobne som preložil z češtiny do francúzštiny tucet kníh, a preto poznám väčšinu, ak nie všetkých prekladateľov pôsobiacich v tejto oblasti, ale meno Eva Blochová som nikdy nepočul.“ Vyhľadávanie v knižničných databázach a archívnych katalógoch navyše ukazuje, že meno Evy Blochovej sa objavuje výlučne v súvislosti s Kunderovým dielom. Jej identita, ako aj skutočná úloha pri vzniku francúzskej verzie románu preto zostávajú nejasné. Keďže je dobre zdokumentované, že Kundera aktívne zasahoval do prekladov a revízií vlastných diel, viacerí bádatelia vyslovili hypotézu, že L’Immortalité môže predstavovať jeho prvý pokus o písanie priamo vo francúzštine alebo o vlastný preklad svojho českého románu.
Keďže archívne materiály, ktoré by mohli túto záhadu objasniť, sú z veľkej časti nedostupné, alternatívnu cestu k hľadaniu odpovedí ponúka počítačová štylometria. Tá sa úspešne využíva pri určovaní autorstva literárnych diel, jej uplatnenie pri identifikácii prekladateľa však prináša osobitné metodologické výzvy. Preklad totiž odráža štýlové charakteristiky pôvodného autora aj prekladateľa, pričom ich vzájomné pôsobenie sťažuje spoľahlivé rozlíšenie individuálnych štylistických čŕt. Ako sa táto situácia mení, ak je autor zároveň prekladateľom alebo ak do výslednej podoby prekladu výrazne zasahuje prostredníctvom rozsiahlych revízií? Prednáška sa prostredníctvom prípadu Evy Blochovej zameria na tieto otázky a predstaví sériu štylometrických experimentov, v ktorých sa román L’Immortalité porovnáva s Kunderovými pôvodnými francúzskymi románmi a francúzskymi prekladmi českej literatúry. Cieľom je preskúmať, aké poznatky môže počítačová štylometria priniesť pri skúmaní prekladu, autorského prekladu a viacjazyčného autorstva.
Lucija Mandić pôsobí ako vedecká pracovníčka na Ústave slovinskej literatúry a literárnej vedy ZRC SAZU a na Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje slovinskej a západoslovanským literatúram, počítačovej literárnej vede, kultúrnemu nacionalizmu a kultúrnemu transferu. Je členkou dvoch výskumných komisií Medzinárodnej asociácie komparatívnej literatúry (ICLA), zameraných na digitálnu komparatistiku a jazykový kontakt v literatúre. Spolueditovala aj tematické číslo časopisu Primerjalna književnost s názvom Big Data, Small Literatures (2024).