V chorvátskom Osijeku sa v dňoch 19. – 23. januára 2026 konala v poradí druhá mobilitná aktivita projektu DS-FR-24-0033 Pamäť, priestor a identita v nemecky hovoriacej (transkultúrnej) literatúre od moderny po súčasnosť podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Podujatia, ktoré sa konalo na pôde Filozofickej fakulty Univerzity Josipa Jurja Strossmayera v Osijeku, sa zúčastnili aj naši kolegovia Ján Jambor a Roman Mikuláš.
Na Filozofickej fakulte Univerzity Josipa Jurja Strossmayera v Osijeku vystúpili na pozvanie chorvátskych účastníčok projektu, assoc. prof. Sonje Novak, PhD., a assist. prof. Stephanie Jug, PhD., so svojimi prednáškami aj českí a slovenskí participanti a participantky projektu. Mgr. Veronika Jičínská, Ph.D., z Katedry germanistiky Filozofickej fakulty Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem sa vo svojom príspevku zamerala na ženské písanie, rodové a národné otázky okolo roku 1900 v kontexte nemeckej literatúry v českých krajinách a Pražskej nemeckej literatúry. Doc. Mgr. Ján Jambor, PhD., analyzoval podoby traumatizovanej pamäti v autobiografii Evy Umlaufovej Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči. Spomienky. Mgr. Roman Mikuláš, PhD., sa venoval vzťahu literatúry a výskumu pamäti so zameraním na fenomén zabúdania v kontexte vied o živote a literárnej vedy.
Cieľom projektu je prispieť k výskumu vzťahov medzi pamäťou, identitou a priestorom v dielach (transkultúrnych) po nemecky hovoriacich autorov, ktorí sú biograficky spojení s historickými a súčasnými geografickými oblasťami Slovenskej republiky, Českej republiky a Chorvátska. Tieto tri partnerské krajiny sú historicky, geograficky, politicky a kultúrne spojené s kultúrou krajín nemeckej jazykovej oblasti ako aj prostredníctvom nej. Cieľom projektu je vytvoriť náčrt „mapy sebaprežívania“ autorov a autoriek, ktorý na jednej strane zahŕňa procesy zapamätávania a zabúdania a na druhej strane „konceptuálnu mapu“ spomenutých regiónov. Tieto regióny sa v minulosti vyznačovali dynamickou kultúrnou výmenou a vitalitou, dnes však pôsobia ako vrstvené palimpsesty či postupne erodujúce krajiny nesúce stopy individuálnych a kolektívnych skúseností, často sprostredkované literatúrou. Literárne diela tak samy predstavujú osobitné pamäťové stopy formujúce poznanie daného regiónu. Stávajú sa orientačnými bodmi v kultúrnej krajine, ktoré poukazujú na procesy uchovávania, ale aj zabúdania v kontexte individuálnej identity a autobiografickej pamäti.
