So Silviou Rybárovou o debute Françoise Saganovej

Svetoznáma francúzska spisovateľka Françoise Saganová (vlastným menom Françoise Quoirezová) vydala viac ako päťdesiat románov. Prvotina s názvom Bonjour Tristesse (Dobrý deň, smútok) z roku 1954 vyšla vtedy osemnásťročnej autorke u René Julliarda a zaznamenala obrovský úspech. Román, ktorý predstavuje suverénnu a emancipovanú ženskú výpoveď, pôsobil vo francúzskej literatúre polovice päťdesiatych rokov minulého storočia výnimočne. Saganová bola známa svojím bohémskym životom, ktorý sprevádzali najrôznejšie škandály. Stelesňovala slobodu a nezávislosť a často komentovala dianie vo francúzskej spoločnosti. Román Dobrý deň, smútok vyšiel v slovenskom preklade niekoľkokrát. Naposledy v roku 2022 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v spoločnom súbore s jej druhým prozaickým dielom Akýsi úsmev (Un certain sourire) z roku 1956. Romány preložili Jozef Brandobur a Ján Belnay.

Zuzana Golianová, redaktorka rozhlasovej relácie Rádia Devín s názvom Fenomény: Dobrý deň, smútok, sa o Saganovej debute, autorkinom živote a literárnom diele rozprávala s našou kolegyňou Silviou Rybárovou. Rozhovor si môžete vypočuť v archíve RTVS TU.

Nová publikácia o translatológii na Ukrajine v európskom kontexte

Vyšiel jedinečný zborník štúdií s názvom Translation Studies in Ukraine as an Integral Part of the European Context.  Celkom 15 štúdií v angličtine a nemčine si môžete prečítať v tlačenej podobe alebo online TU.

Už vyše roka je Ukrajina sužovaná Ruskou vojenskou agresiou. Vojnu takéhoto rozsahu, ktorá sa odohráva v dvadsiatom prvom storočí a na európskom kontinente, nemožno vnímať inak ako priamy útok na základné hodnoty demokracie, slobody a ľudských práv. Publikácia je výsledkom snahy podporiť kolegyne a kolegov z Ukrajiny, šíriť poznatky o translatológii na Ukrajine a v neposlednom rade posilniť presvedčenie, že Ukrajina zdieľa európske hodnoty a je – a vždy bola – neoddeliteľnou súčasťou Európy.

Editorský tím Martin Djovčoš (Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica), Ivana Hostová (Ústav slovenskej literatúry SAV, v. v. i.), Mária Kusá (Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i.) a Emília Perez (Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre) usporiadali príspevky z predchádzajúcej konferencie, ktoré pochádzajú z pera  významných translatologičiek a translatológov z Ukrajiny i z viacerých európskych krajín, do piatich tematických blokov: 1. Myšlienky a úvahy, 2. O historickej spravodlivosti v prekladateľských štúdiách, 3. O metodologických aspektoch prekladu, 4. O lingvistických aspektoch prekladu, 5. O traume a manipulácii.  Podnetnými štúdiami prispeli aj naše kolegyne, ktoré sa zaoberajú teóriou a históriou prekladu, profesorka Katarína Bednárová  „Translation – historicity –interpretative parallels“ a profesorka Mária Kusá „Power in translation: a formative factor of reception and distribution and a deformative factor in conceptualisation of literature in Slovak translation, 1945–1970“.

Sme presvedčení, že v čase, keď zažívame radikálne dôsledky antropocénu, ako sú klimatická zmena, technologizácia ľudského života, vojnové konflikty atď., je udržiavanie priateľského dialógu s ľuďmi na celom svete dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Preklad vo všetkých jeho formách môže uľahčiť vzájomné porozumenie, ktoré je nevyhnutné, ak chceme odovzdať planétu ďalším generáciám v obývateľnom stave.

Vyšlo v rámci grantu VEGA 2/0166/19 Preklad ako súčasť dejín kultúrneho procesu III. Preklad a prekladanie – texty, osobnosti, inštitúcie v interdisciplinárnych a transdisciplinárnych vzťahoch.

Publikáciu v PDF verzii nájdete TU.

 

Záznam z prednášky: Alexander von Humboldt – das sich ständig erweiternde Werk und die Editionsphilologie

FOTO – https://ottmarette.de/

Projekt Alexander von Humboldt auf Reisen – Wissenschaft aus der Bewegung (Alexander von Humboldt na cestách – veda z pohybu) sa snaží pomocou najnovších digitálnych technológií uchopiť dielo nemeckého polyhistora v jeho komplexnosti. O diele Alexandra von Humboldta ako výzve pre edičnú filológiu hovoril na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i., v hosťovskej prednáške prof. Dr. Ottmar Ette. Záznam prednášky v nemeckom jazyku si môžete vypočuť TU. Veríme, že inšpiratívny obsah prednášky ospravedlní zníženú kvalitu záznamu.

Nové číslo: Mnoho tvárí odolnosti a uzdravovania v súčasných naratívoch

ed. Ana María Fraile-Marcos, Universidad de Salamanca

V súčasnosti sa témou odolnosti, schopnosti prispôsobiť sa nepriazni osudu a zotavenia zaoberajú rozmanité disciplíny, ako sú fyzika, ekológia, výskum katastrof, psychológia, neuroveda, genetika, sociológia, kultúrne štúdiá atď. Počas pandémie COVID-19 získava téma odolnosti novú platnosť. Zároveň si to vyžaduje hlbšie štúdium dôsledkov, ako sú zraniteľnosť, neistota alebo starostlivosť. Ani literatúra nezostala mimo tejto diskusie. Druhé tohtoročné číslo časopisu World Literature Studies analyzuje súčasné naratívy, ktoré tematizujú odolnosť ako ústrednú mnohostrannú paradigmu umožňujúcu postihnúť realitu a subjektivitu. Publikované štúdie sa zaoberajú rôznymi formami odolnosti, objasňujú jej súvislosť s pojmami zraniteľnosti, neistoty, odporu, pamäti i uzdravovania a navrhujú nové koncepty. V rubrike „Diskusia“ nájdete príspevok Charlesa Sabatosa o jednom z najuznávanejších expertov na českú a slovenskú literatúru v anglicky hovoriacich krajinách, britskom slavistovi, bohemistovi a slovakistovi Robertovi B. Pynsentovi, ktorý vo veku 79 rokov zomrel na konci minulého roka.

Z obsahu:

BELÉN MARTÍN-LUCAS
Resilience and healing in the slums of Manila: Merlinda Bobis’s The Solemn
Lantern Maker
MARISOL MORALES-LADRÓN
Embodying the mother, disembodying the icon: Female resistance
in Colm Tóibín’s The Testament of Mary
MIRIAM BORHAM-PUYAL
Nurses, mothers, sisters: Relational resilience and healing vulnerability
in Emma Donoghue’s The Wonder and The Pull of the Stars
LUCÍA LÓPEZ-SERRANO
Subverting resilience in the psychiatric ward: Finding the good death
in Miriam Toews’s All My Puny Sorrows
PETER ARNDS
From defeat to resilience: The human cockroach in world literature after Kafka
SARA CASCO-SOLÍS
Socio-ecological resilience in Sharon Bala’s The Boat People
VICENT CUCARELLA-RAMON
Resilience and ethics of care against racial capitalism in David Chariandy’s Brother
MARTINA HORÁKOVÁ
Words that matter: Yindyamarra, Wiradjuri resilience and the settler-colonial
project in Tara June Winch’s The Yield
SILVIA MARTÍNEZ-FALQUINA
Violence, relation and beauty in Toni Jensen’s “Women in the Fracklands”
KENDRA REYNOLDS
Re-examining the “Hero’s Journey”: A critical reflection on literature selection
for affective bibliotherapy programs on resilience
CHARLES SABATOS
Robert B. Pynsent’s contributions to the study of Slovak literature

Celý obsah čísla s prelinkovaním na jednotlivé texty v režime open access nájdete TU.

Pozývame vás na stretnutie so svetovou literatúrou i s nami

Pozvanie na víkend so SAV
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., na víkende so 70-ročnou SAV

V piatok 23. a v sobotu 24. júna 2023 sa v Bratislave na námestí M. R. Štefánika budú pri príležitosti 70. výročia prezentovať jej pracoviská z celého Slovenska. Nahliadnete do sveta vedy, spoznáte výskumné témy a výsledky vedeckých tímov SAV.  Čaká vás viac ako 50 stánkov s rozmanitými expozíciami, aktivitami a súťažami.

V stánku číslo 51 deťom aj dospelým priblížime odpovede na otázku „Čo je svetová literatúra?“. 

Pripravili sme pre vás:

  • Interaktívnu mapu sveta Na mape si budete môcť nájsť miesto pre svoju prečítanú knihu.
  • Rozhovory o tom, čo to vlastne robíme Radi sa s vami pozhovárame o vašich čitateľských zážitkoch, svetovej literatúre i o našej práci.
  • Online kvízy v 3 leveloch Pre všetkých súťaživých a sčítaných sú pripravené online kvízy s rôznou náročnosťou, ktoré sa budú nielen pýtať, ale aj odpovedia na zaujímavé i zábavné otázky zo sveta literatúry. Za úspešné riešenie môžete získať skvelé knihy a časopis VERZIA venovaný umeleckého prekladu.
  • Hru pre najmenšie deti „Nájdi rozprávkovú dvojicu“ Malý princ hľadá svoju líšku, Červená čiapočka zasa vlka a Pipi…?
  • Hru „Ktorá kniha sa začína touto vetou?“ Skúste k prvej vete románu, incipitu, priradiť jej názov. Možno tieto vety dôverne poznáte a možno ich uhádnete.
  • Načo je dobrý literárny preklad? Ukážeme dôležitosť prekladu, pretože či chceme, alebo nie Shakespeare ani Cvetajeva nepísali po slovensky. V našom stánku si môžete vydýchnuť a prečítať čosi z preložených diel svetovej literatúry.
  • Hyperlexikón literárnovedných pojmov sa predstaví ako oblak mnohovýznamových slov a slovných spojení.
  • atď.
  • Program bude prebiehať v slovenskom a v anglickom jazyku./The programme will be in Slovak and English.

Celý program podujatia nájdete TU.

 

Literatúra afrických žien v 21. storočí: feminizmus, modernita a afropolitizmus

21. jún (streda) 2023 o 17.30 hod.
Univerzitná knižnica v Bratislave, Seminárna sála (Klariská 5, Bratislava)

Informačné a dokumentačné stredisko UNESCO pri Univerzitnej knižnici v Bratislave v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV, v. v. i., pozýva na prednášku Dobroty Pucherovej.

 

Africká literatúra písaná ženami zažíva boom. Spisovateľky píšuce po anglicky získavajú prestížne medzinárodné ocenenia, sú prekladané do desiatok jazykov a určujú trendy nielen v africkej literatúre, ale aj v globálnom feministickom hnutí. Je preto ťažké uveriť, že Afričanky začali písať a publikovať až v 60. rokoch minulého storočia.

Naša kolegyňa v prednáške priblíži vznik a vývin africkej literatúry v angličtine a sústredí sa na tvorbu žien, ktorá podobne ako všade inde musela čeliť predsudkom, vylúčeniu a podceňovaniu. Ústrednú úlohu v tomto procese hrali „tradície“, na ktoré autorky reagovali svojou vlastnou definíciou africkej modernity. Bude reč aj o africkom feminizme, ktorý v 21. storočí prechádza radikálnou transformáciou, a o závratnej rýchlosti, ktorou africké spisovateľky dobehli svoje oneskorenie v rámci africkej literatúry, ale aj v rámci svetovej ženskej literárnej histórie.

Pozrite si najnovšiu publikáciu Dobroty Pucherovej o tejto téme Feminism and Modernity in Anglophone African Women´s Writing: A 21st-Century Global Context. London, Routledge, 2022. 256 s. ISBN 9781032187273.

Otázky recepcie antickej literatúry

Hosťovská prednáška
Erika Brtáňová

21. 6. 2023 (streda) o 10.00 hod.
zasadacia miestnosť Ústavu svetovej literatúry SAV, v. v. i. + online

Prednáška sa zameriava na vzťah antickej literatúry a modernej európskej literatúry. Dotkne sa niektorých otázok antického odkazu uplatňovaného v literatúre z hľadiska formy a obsahu diel v priebehu dejinných premien Európy, ako aj významu antických tradícií v slovenskej literárnej kultúre, slovenského prínosu k poznaniu antickej literárnej tvorby, vrátane dôležitých prekladateľských počinov.

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/87954392884?pwd=MENHNVBDeDVjQ1lJcTdVUkh2VkVxQT09
Meeting ID: 879 5439 2884
Passcode: 707664

Doc. PhDr. Erika Brtáňová, CSc. (1962) je samostatná vedecká pracovníčka v Oddelení literárnej histórie a v Oddelení textológie a digitálnych projektov Ústavu slovenskej literatúry SAV, v. v. i. Zameriava sa na slovenskú literatúru 18. a 19. storočia, predovšetkým na výskum žánrov, zvlášť na náboženskú a nábožensko-vzdelávaciu tvorbu. V súčasnosti pôsobí aj na Katedre slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Okrem mnohých vedeckých štúdií, editovaných vedeckých zborníkov, kolektívnych monografií a antológií publikovala monografie Stredoveká scholastická kázeň. K recepcii latinských sermones v kódexoch slovenskej proveniencie (Veda, 2000), Na margo staršej literatúry. Zo žánrovej problematiky 11.—18. storočia (Kalligram, 2012), Slovo Pánovo zostáva naveky. Z kázňovej tvorby slovenských spisovateľov 18. a 19. storočia (Veda, 2018), Osvietenské písanie Ladislava Bartolomeidesa (Veda, 2022); Matej Markovič (1707—1762). Pramenná edícia (Juraj Rágyanszki spoluautor, Békešská Čaba, 2022). V projekte APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí sa venuje prekladom antickej literatúry do slovenčiny a recepcii po latinsky písanej literatúry v slovenskom kultúrnom priestore.

Kolektívne symboly ako obrazy sveta: na príklade „Jazdeckej sochy kráľa Svätopluka”

Hosťovská prednáška
Martin Golema

7. 6. 2023 (streda) o 13.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia
miestnosť + online

Prednáška sa v interdiskurznej perspektíve zameria na kreovanie významného kolektívneho symbolu, do ktorého postupne skondenzoval slovenský obraz Veľkej Moravy v 19. storočí, a to s výrazným prispením literárnych aktivít básnika J. Hollého a prozaika J. M. Hurbana. Teoretickým východiskom uvažovania bude najmä Jakobsonovo chápanie duality metaforických a metonymických aspektov reči, ktoré odkrýva žánrové rozdiely medzi eposom a románom. Pozornosť zameriame aj na to, ako skúmaný kolektívny symbol postupne „presiahol“ literatúru, ako sa ďalej dotváral a pretváral, kondenzoval do nových „miest pamäti“, stával sa súčasťou protichodných, žánrovo odlíšiteľných spoločenských interdiskurzov. Všimneme si tiež distribúciu, recepciu a ďalšie spracovanie symbolu v rámci historickej vedy a jeho nedávne politické využitie. Upozorníme na viaceré podobnosti v literárnom a vedeckom tematizovaní veľkomoravskej látky, ktoré ukazujú, že literáti a historici (i politici) sú pri rozprávaní o histórii postavení pred rovnaké žánrové dilemy: musia voliť medzi eposom a románom ako režimami reči. Upozorníme tiež na to, že epos i román ako „režimy reči“, ktoré uprednostňujú buď metaforu, alebo metonymiu, dodnes rôznymi spôsobmi dláždia cesty našim základným predstavám o národných dejinách. Záver prednášky vyústi do hypotézy, že pri premýšľaní o dejinách sa bez literárne konštruovaných, interdiskurzívne platných kolektív-nych symbolov, metafor či príbehov, teda bez „asistencie Múz“, jednoducho nedokážeme zaobísť. Môžeme však voliť medzi románom ako žánrovou perspektívou blízkou kritickým humanitným vedám a totemickým eposom.

Prednáška sa koná v rámci projektu VEGA 2/0111/20 Interdiskurzívne konštruovanie reality
v literatúre.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/89898545820?pwd=WHZEMTdhUWhXcCtleFZJSmJCTEdodz09
Meeting ID: 898 9854 5820
Passcode: 956922

Prof. PaedDr. Martin Golema, PhD. sa sústreďuje na problematiku staršej slovenskej literatúry v širších medziliterárnych a interdisciplinárnych súvislostiach, paralelne však sleduje a reflektuje aj dianie v metodológii literárnej vedy a v ďalších humanitných vedách.

 

Adam Bžoch o umeleckom preklade

FOTO – www.vertalershuis.nl

Pri príležitosti znovuotvorenia amsterdamského Prekladateľského domu (Vertalershuis), ktoré sa uskutoční v júni tohto roka, poskytol profesor Adam Bžoch, pôsobiaci aj ako aktívny prekladateľ nizozemskej literatúry, spisovateľke Andree Kluitmann interview. Okrem iného v ňom hovorí o svojej práci, prekladateľskej kultúre na Slovensku a situácii umeleckého prekladu v epoche ústupu printových médií. Ako prekladateľ významného nizozemského povojnového prozaika Willema Frederika Hermansa, na ktorého počesť je v Prekladateľskom dome pomenovaná jedna z miestností, sa vyjadruje o jeho diele a premenách jeho pôsobenia v čase. Zamýšľa sa tiež nad praktickým významom inštitúcií, ako sú Nizozemský literárny fond (Nederlands Letterenfonds) a Prekladateľský dom (Vertalershuis), ktoré podporujú produkciu a medzinárodnú cirkuláciu holandskej literatúry.

Rozhovor Adama Bžocha s Andreou Kluitmann v holandčine si môžete prečítať na: https://www.letterenfonds.nl/nl/entry/3497/van-elfje-twaalfje-naar-de-tranen-der-acacias

 

Slovenské preklady Michela Foucaulta a ich recepcia

Hosťovská prednáška
Miroslav Marcelli

17. 5. 2023 (streda) o 14.00 hod.
Ústav svetovej literatúry SAV, v. v. i., zasadacia miestnosť + online

Prvá časť prednášky bude zameraná na spoločenské, vydavateľské, redaktorské a prekladateľské okolnosti a predpoklady, ktoré umožnili publikovanie slovenského prekladu Foucaultovej knihy Slová a veci (Bratislava: Pravda 1987). V druhej časti sa prednáška profesora Marcelliho sústredí na preklady, ktoré vychádzali od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia (Toto nie je fajka. Archa: 1994; Dozerať a trestať. Zrod väzenia. Kalligram: 2000; Moc, subjekt, sexualita. Kalligram: 2000; Rád diskurzu. Bratislava: Agora, 2006). Do popredia záujmu vystúpia terminologické, recepčné a interpretačné aspekty.

Prednáška sa uskutoční v rámci výskumného projektu APVV Preklad a aspekty recepcie spoločenskovedných a humanitnovedných textov ako kultúrny a literárny transfer v 20. storočí.

Link na pripojenie cez Zoom:
https://us06web.zoom.us/j/83940450079?pwd=Q3JoWU1XSFdzQTZpS3Q0NVNtQnNYQT09
Meeting ID: 839 4045 0079
Passcode: 827811

Prof. PhDr. Miroslav Marcelli, PhD. (1947), slovenský filozof a prekladateľ, pôsobí na Katedre filozofie Fakulty humanitných štúdií Univerzity Karlovej v Prahe ako garant doktorandského študijného programu Semiotika a filozofia komunikácie a vyučuje profilové predmety v magisterskom študijnom odbore Elektronická kultúra a semiotika. Pokračovať na Slovenské preklady Michela Foucaulta a ich recepcia